A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ján Kollár | |
slovenský spisovateľ, básnik a evanjelický kňaz | |
Narodenie | 29. júl 1793 Mošovce, Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 24. január 1852 (58 rokov) Viedeň, Rakúske cisárstvo |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Ján Kollár |
Ján Kollár (* 29. júl 1793, Mošovce – † 24. január 1852, Viedeň) bol slovenský politik, básnik, spisovateľ, evanjelický kňaz, ideológ slovenského a predstaviteľ českého a slovenského národného obrodenia, jazykovedec. Patril k zásadným osobnostiam hlásiacim sa k politickému programu panslavismu. Písal aj pod pseudonymom Čechobratr Protištúrsky.[1][2] Je po ňom pomenovaná planétka (20991) Jánkollár.
Rodina
- otec Matej Kollár
- matka Katarína rod. Frndová
- bratia Patrik, Matúš, Samuel
Život
Pochádzal z roľnícko-remeselníckej rodiny. Študoval v Mošovciach, na gymnáziách v Kremnici (1806 – 1808), Banskej Bystrici (1810 – 1811) a v rokoch 1812 – 1815 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Po štúdiách v Bratislave prechodne pôsobil ako vychovávateľ v rodine Ľ. Kolbenhayera v Banskej Bystrici, kde roku 1816 zložil kandidátsku skúšku u superintendenta A. Lovicha, ktorá bola podmienkou pre získanie štipendia na štúdium v Nemecku. Následne pokračoval v štúdiu evanjelickej teológie na univerzite v Jene (1817 – 1819). Tu sa oboznámil s nemeckou mládežou, na ktorej sa mu páčila jej idea zjednotenia Nemecka, ale vyčítal jej silný nacionalizmus. V Jene sa vykryštalizovalo jeho teologické a filozofické myslenie, postavené na európskej osvietenskej filozofii a nemeckej teológii.
Od roku 1819 začína jeho tridsaťročné pôsobenie v Pešti, kde bol evanjelickým farárom (1819 – 1848). Veľký evanjelický chrám na dnešnom Deákovom námestí, kde pôsobil, sa stal dôležitým centrom národného života pešťbudínskych Slovákov. Tu konfirmoval aj Sándora Petőfiho, či Lajosa Kossutha. Pamätnú tabuľu tu umiestnili v roku 2011. V roku 1835 sa oženil s dcérou evanjelického farára Friderikou Schmidtovou (ktorú spoznal už v roku 1817). Jeho osobné priateľské kontakty so Štúrom a jeho priateľmi rázne narušilo zavedenie novej slovenčiny, ktorú ostro kritizoval. Počas a po revolučných udalostiach 1848/1849 pôsobil vo Viedni v službách cisárskeho dvora ako „dôverník vlády pre otázky Slovenska“, podal návrh na samosprávu Slovenska a na slovenské školy s českým vyučovacím jazykom. V roku 1849 bol (ako odmena Slovákom za účasť v revolúcii na strane Viedne proti Maďarom) vymenovaný za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Zameriaval sa na archeologické výskumy.
Rodný dom Jána Kollára s výnimkou kamennej sýpky, postavenej Kollárovým otcom, bol drevený. Rodný dom bol malý, s jedným okienkom na námestie.
Dňa 16. augusta 1863 sa v Ševcovskej ulici v Mošovciach rozšíril požiar. Okrem iných zhorel aj Kollárov rodný dom, z ktorého sa dodnes zachovala iba spomínaná kamenná sýpka. V nej bola v roku 1974 vytvorená a roku 1982 reinštalovaná pamätná izba. Jej expozícia stručne zachytáva v chronologickom usporiadaní život a dielo tejto významnej osobnosti, podobne ako aj dokumentárny film Ján Kollár (z cyklu Osobnosti náboženského života, Slovenská televízia 2002, scenár Eva Tkáčiková, réžia Fedor Bartko) .
Tvorba a názory
Bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty. Opieral sa o princípy Herderovej a Hegelovej filozofie dejín. Utvoril ucelenú filozofickú koncepciu slovanských dejín, ktorá ovplyvnila nielen slovenské, ale aj iné slovanské národné hnutia. Bol tiež výborným básnikom, slavistom, kazateľom. Za svoju prácu dostal medaily a diplomy. Napísal 86 básní. Na svojej fare v Pešti prijímal vzdelancov a literatúru pokladal za ich záležitosti, preto zotrvával pri češtine, hoci revolučné časy žiadali obrátiť sa k ľudu v jeho reči. Tak vznikol rozpor medzi Kollárom a Štúrom. Okrem písania poézie i prózy sa venoval i zbieraniu ľudových piesní v spolupráci s Pavlom Jozefom Šafárikom a Jánom Blahoslavom-Benediktim.
Dielo
- 1811/1812 – Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku (Deploratio praesentis status Hungariae), báseň, jeho prvá literárna práca
- 1821 – Básně Jana Kollára, prvá básnická zbierka, zložená z dvoch cyklov (37 a 39 sonetov), elégií, vlasteneckých básní a epigramov (Praha)
- 1821 – Něco o pomaďařování Slovanů v Uhrách (Etwas über die Magyarisierung der Slaven in Ungarn), česky vyšla až v roku 1822 v časopise Čechoslav
- 1822 – Dobré vlastnosti národu slovanského, kázne
- 1823 – Písně světské lidu slovenského v Uhřích I. diel, zbierka slovenských ľudových piesní
- 1823 – Myšlénky o libozvučnosti řečí vůbec, obzvláště českoslovanské
- 1824 – Slávy dcera, cyklická skladba obsahujúca 150 sonetov v 3 spevoch
- 1825 – Čítanka anebo Kniha k čítání pro mládež ve školách slovanských v městech a v dědinách
- 1826 – Šlabikář pro dítky
- 1827 – Písně světské lidu slovenského v Uhřích II. diel
- 1828 – Jmenoslov čili slovník osobných jmen rozličných kmenů a nářečí národu slovenského, historické a filologické štúdie
- 1830 – Rozpravy o jmenách, počátkách i starožitnostech národu slavského a jeho kmenů, historické a filologické štúdie o etymológii slovanských mien (dielo nemá vedecké základy)
- 1831 – Nedělní, svátečné a příležitostné kázně a řeči I. a II. diel
- 1832 – Slávy dcera, rozšírené vydanie pôvodného diela z 3 na 5 spevov; obsahuje 615 sonetov
- 1832 – Výklad čili přímětky a vysvětlivky ku Slávy dceře, obsiahly poznámkový komentár k Slávy dcere
- 1834/1835 – Národnie zpevanky, I. a II. diel
- 1836 – O literarnéj vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slavskými, úvaha
- 1837 – O literárnej vzájomnosti medzi rozličnými kmeňmi a nárečiami slovanského národa (Über die literarische Wechselseitigkeit zwischen deň verschiedenen Stämmen und Mundarten der slawischen Nation), rozšírené a doplnené dielo z roku 1836
- 1839 – Sláva bohyně a původ jména Slavův čili Slavjanův, rozprava
- 1843 – Cestopis obsahující cestu do Horní Italie a odtud přes Tyrolsko a Bavorsko, se zvláštním ohledem na slavjanské živly roku 1841 konanou, cestopis
- 1844 – Druhá cesta do Vlach (rukopis vyšiel až v Spisoch Jana Kollára v roku 1863 pod názvom Cestopis druhý aj s básnikovou autobiografiou Paměti z mladších let života)
- 1845 – Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích, zbierka básní
- 1846 – Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky, zborník
- 1853 – Staroitalia slavjanská, o osídľovaní severného Talianska Slovanmi
Pamiatky
- hrob na Olšanskom cintoríne v Prahe
- pomník (1963, F. Štefunka) a pamätná izba (1982) v Mošovciach
- názvy ulíc v slov. a českých mestách
Galéria
Zdroje
- ↑ Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). : Matica slovenská, 1989. 492 s. ISBN 978-80-7090-070-3. S. 145.
- ↑ osobnosti.sk. Ján Kollár . osobnosti.sk, . Dostupné online.
Iné projekty
- Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Ján Kollár
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ján Kollár
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Kollár
Externé odkazy
- Záznam o pokrstení v mošovskej matrike
- Úplné texty troch diel Jána Kollára
- Kollár, Ján, 1793-1852
- Text diela Cestopis obsahujúci cestu do Horní Italie....
- Text diela Výklad ku Slavy dceře
- Text diela Hlasové o potřebě...
- KARÁSEK, J. Kollárova dobrozdání a nástin životopisný z roku 1849. V Praze: Česká akademie císaře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění, 1903. 113 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
- BODICKÝ, Michal. Životopis Jána Kollára, : slávneho básnika-spisovateľa slovenského ku storočnej pamiatke ... Rožomberok: Karol Salva, 1893. 49 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štefan Barnáš
Štefan Gažo
Štefan Polakovič (filozof)
Žigmund Karlovský
Alexius Cörver
Andrej Jaslinský
Anna Klimeková
Anna Remišová
Anton Gabon
Anton Hlinka
Augustín Riška
Bohuslav Tablic
Boris Zala
Cyril Dudáš
Cyril Dunaj
Dalimír Hajko
Daniel Paulini
Dušan Ondrejovič
Egon Gál
Elemír Terray
Elena Várossová
Eliáš Ladiver
Emil Duda
Emil Páleš
Etela Farkašová
František Halvax
František Mihina
František Novosád
František Vartík
František Xaver Ábel
Gašpar Šulek
Ignác Klaus
Igor Hanzel
Igor Hrušovský
Ivan Buraj
Izák Caban
Ján Šefránek
Ján Abrahámfi
Ján Bahil
Ján Bayer
Ján Bodnár (filozof)
Ján Dubnička (filozof)
Ján Duchoň
Ján Földeši
Ján Feješ (publicista)
Ján Haan (filozof)
Ján Heinzelius
Ján Horárik
Ján Ivanchich
Ján Jesenský-Jessenius
Ján Karlovský
Ján Kocka
Ján Kollár
Ján Laurentzy
Ján Letaši
Ján Letz
Ján Maliarik
Ján Rybár (1911)
Ján Rybár (súčasný filozof)
Ján Szomolányi
Ján Zozuľak
Július Strinka
Jana Balážová
Jana Miedzgová
Jan Šebestík
Jaroslav Martinka
Jiří Kánský
Jiří Suchý (filozof)
Josef Cibulka (filozof)
Josef Coufal
Jozef Alauda
Jozef Florián Babor
Jozef Jurina
Jozef Miloslav Hurban
Jozef Piaček (filozof)
Jozef Sivák (filozof)
Jozef Verner
Juliana Sokolová
Juraj Šimalčík
Juraj Cíger
Juraj Kučírek
Juraj Rajec
Juraj Selepčéni
Karol Böhm
Klaudius Viceník
Ladislav Burlas
Ladislav Csontos
Ladislav Hanus
Ladislav Hohoš (filozof)
Ladislav Holata
Ladislav Kiczko
Ladislav Kvasz
Ladislav Szántó
Lev Hanzel
Móric Ballagi
Marcel Strýko
Marianna Oravcová
Marian Kuna
Marian Váross
Marina Čarnogurská
Martin Sentiváni (filozof)
Matúš Kephalides
Maximilián Chladný-Hanoš
Michal Ascanius
Michal Greguš (filozof)
Michal Suchý
Michal Topoľský
Milan Šimečka
Milan Štefanko
Milan Burica
Milan Rastislav Štefánik
Milan Zigo
Miloš Lichner
Miroslav Kusý
Miroslav Marcelli
Ondrej Mészáros
Oskár Elschek
Pavel Cmorej
Pavel Hečko
Pavol Országh Hviezdoslav
Pavol Strauss
Peter Daubner
Peter Greguš
Peter Kellner-Hostinský
Peter Kosťov
Peter Krištof Akai
Peter Michalovič (filozof)
Radoslav Rochallyi
Roman Berger
Rudolf Šíma
Rudolf Dupkala
Rudolf Dupkala (filozof)
Rudolf von Laban
Samuel Štefan Osuský
Silvester Šoka
Slavomír Gálik
Stanislav Felber
Svätopluk Štúr
Teodor Münz
Tibor Halečka
Tibor Pichler
Václav Černík (filozof)
Vasil Gluchman
Vavrinec Benedikt z Nedožier
Viktor Krupa
Viktor Timura
Vladimír Brožík
Vladimír Cirbes
Vladimír Kadera
Vladimír Leško
Vladimír Seiler
Vladislav Suvák
Vlado Gregor
Vlasta Plevzová
Vojtech Filkorn
Zachariáš Láni
Zuzana Kiczková
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk