Jak-3
Jakovlev Jak-3 v Múzeu techniky Vadima Zadorožného v Krasnogorsku v Moskovskej oblasti
Typ	stíhacie lietadlo
Výrobca	Saratovský letecký závod č. 292 Tbiliský letecký závod č. 31 G. Dimitrova
Konštruktér	A. S. Jakovlev
Prvý let	apríl 1943
Zavedený	júl 1944
Vyradený	1952
Hlavný používateľ	Sovietske vzdušné sily Normandie-Niémen Letectvo Poľskej armády Juhoslovanské vojenské letectvo
Výroba	1943 – dodnes [1]
Vyrobených	4 848
Portál letectvo

Jakovlev Jak-3 (rus. Яковлев Як-3) bolo úspešné sovietske stíhacie lietadlo používané od polovice druhej svetovej vojny na východnom fronte. Vzniklo postupným zdokonaľovaním strojov Jak-1M.

Vznik a vývoj

Konštrukčná kancelária A. S. Jakovleva v priebehu vojny postupnou modernizáciou strojov Jak-1M dosiahla vznik nového stroja. Jak-3 ako bol označený, mal menšie rozpätie krídel, nový motor VK-105PF a kvapkovitý kryt kabíny. O poznanie bola zvýšená i aerodynamika, olejový chladič pod motorom bol presunutý do koreňov krídel, boli tiež zmenšené prívodné a výstupové otvory chladiča kvapaliny pod trupom, ktorý bol navyše viac zapustený do trupu. Novinkou boli duralové nosníky krídel (u predošlých verzií drevené), a odnímateľné duralové plechy pokrývajúce motor a trup v oblasti kabíny. Kostra trupu za kabínou bola potiahnutá plátnom. Zosilená bola aj výzbroj, ktorá pozostávala z 20 mm kanónu ŠVAK strieľajúceho dutým hriadeľom vrtule a dvoch veľkorážnych 12,7 mm guľometov UBS. Napriek tomu bol stroj o 200 kg ľahší ako jeho predchodca, dosahoval úctyhodnú rýchlosť 660 km/h, bol nadmieru obratný a mal dobrú stúpavosť. Vo výške 1 000 m dokázal Jak-3 bezproblémovo vymanévrovať i najobratnejšie nemecké Bf 109G.^[2] Koncom vojny sa objavili novšie verzie Jaku-3, ktoré používali silnejší motor VK-107A s výkonom 1700 k a výzbroj pozostávajúcu z dvoch 20 mm kanónov UBT a jedného 37 mm kanóna N-37. Pod označením Jak-3U boli však zavedené až po skončení druhej svetovej vojny. Po roku 1991 firma Jakovlev začala Jaky-3 opäť v obmedzenej miere vyrábať (s americkými motormi) pre bohatých zberateľov.

Bojové nasadenie

Jakovlev Jak-3 stíhacieho pluku Normandie-Niémen, 1944

Prvé prototypy úspešne prešli skúškami v apríli 1943. Čoskoro na to sa spustila sériová výroba, a tak sa prvé stroje dostali na front v júli 1943. Práve včas na to, aby zasiahli do bojov v Kurskom oblúku. Jak-3 čoskoro získal na fronte dobrú reputáciu u posádok a rešpekt u nepriateľa. Ich na sovietske pomery silná výzbroj koncentrovaná v prednej časti trupu bola v kombinácii s explozívnou muníciou pomerne ničivá. Mnohými bol Jak-3 považovaný za ideálny súbojový stroj prevyšujúci pri správnom nasadení všetky bežné stroje protivníka. Ani neskoršie nasadenie nových Bf 109K či Fw 190D-9 neotriaslo pozíciou Jaku-3, ktorý naďalej zostal ich rovnocenným súperom. Na sláve Jakov-3 pridalo i rozhodnutie francúzskych letcov z perute Normandie-Niémen, ktorí potvrdili, že tieto stroje sú jedni z najlepších sovietskych konštrukcií a vybrali si ich spomedzi mnohých iných typov, ktoré im Sovietsky zväz ponúkol. Ich bojové výsledky v nasledujúcom období boli úctyhodné. Len v októbri 1944 zostrelili 119 nemeckých strojov. Medzi esami lietajúcimi na Jakoch-3 sú mnohí Francúzi ako, napríklad Marcel Albert, Jacques Andre, Roland Paulze d Ivoy De La Poype a ďalší.

Verzie

Jakovlev Jak-3 juhoslovanského vojenského letectva v Múzeu letectva v Belehrade

Jakovlev Jak-3 v Centrálnom múzeu Veľkej vlasteneckej vojny v Moskve

• Jak-3 - základná verzia
• Jak-3 (VK-107A) - s motorom Klimov VK-107A (1,230 kW, 1,650 k), dvoma 20 mm kanónmi Berezin B-20 so 120 nábojmi pre každý. Okrem niekoľkých prototypov bolo postavených v rokoch 1945 a 1946 48 celokovových strojov dosahujúcich skvelých 720 km/h vo výške 5 750 m, ich slabinou bol motor VK-107, ktorý mal však tendenciu sa prehrievať a tak bolo od tejto koncepcie nakoniec upustené v prospech typu Jak-9.
• Jak-3 (VK-108) - s motorom Klimov VK-108 (1,380 kW, 1,850 k), 23 mm kanónom Nudelman-Suranov NS-23 so 60 nábojmi. Stroj dosahoval vo výške 6 290 m rýchlosť 745 km/h, ale počas skúšok trpel prehrievaním motora podobne ako Jak-3 s dvoma 20 mm kanónmi Berezin B-20.
• Jak-3K - určený na boj proti tankom mal 45 mm kanón Nudelman-Suranov NS-45, bolo však vyrobených iba niekoľko málo kusov, ktoré sa neosvedčili. Robustnejší Jak-9K bol pre podobné účely lepším strojom.
• Jak-3P - vyrábaný od apríla 1945 do polovice roku 1946, vyzbrojený tromi 20 mm Berezin B-20 so 120 nábojmi pre kanón strieľajúci hriadeľom vrtule a 130 nábojmi pre kanóny nad motorom. Takáto palebná sila bola v tej dobé úctyhodná. Bolo vyrobených 596 ks.
• Jak-3PD - výškový stroj s motorom VK-105PD a jedným 23 mm kanónom Nudelman-Suranov NS-23 so 60 nábojmi, dosahoval výšok 13 300 m, do výroby sa však kvôli poruchovosti motora nedostal.
• Jak-3RD známy tiež ako (Jak-3D) - experimentálny stroj s prídavným raketovým motorom Gluško RD-1 na tekuté palivo a ťahom 2,9 kN. Motor bol umiestnený v modifikovanej chvostovej časti stroja. Výzbroj 23 mm kanón NS-23 so 60 nábojmi. 11. mája 1945 stroj dosiahol rýchlosť 782 km/h vo výške 7 800 m. 16. augusta stroj z neznámych príčin havaroval a v jeho troskách zahynul skúšobný pilot V.L. Rastorgujev. Od podobnej koncepcie sa nakoniec upustilo v prospech prúdových motorov.
• Jak-3T - ďalšia protitanková verzia s 37 mm kanónom N-37 s 25 nábojmi a dvoma 20 mm kanónmi B-20S so 100 nábojmi pre každý. Kokpit bol o 0,4 m posunutý dozadu aby kompenzoval zvýšenú hmotnosť motorovej časti. Úpravy motora, potrebné pre inštaláciu ťažkých zbraní vyústili v jeho časté prehrievanie, čo spôsobilo, že sa stroj nikdy nedostal do výroby.
• Jak-3T-57 - bol vlastne Jak-3T s 57 mm kanónom OKB-16-57
• Jak-3TK - poháňaný motorom VK-107A s turbokompresorom.
• Jak-3U - s hviezdicovým motorom Švecov AŠ-82FN o výkone 1,380 kW (1,850 k), bol to pokus ako predísť prehrievaniu motorov VK-107 a VK-108. Rozpätie bolo zväčšené o 20 cm, krídla boli posunuté o 22 cm dopredu, kokpit sa zvýšil o 8 cm. Výzbroj pozostávala z dvoch 20 mm kanónov Berezin B-20 so 120 nábojmi pre každý. Prototyp dosahoval rýchlosť 682 km/h vo výške 6 000 m a napriek tomu, že vyhovoval požadovaným parametrom, nikdy sa nevyrábal sériovo.
• Jak-3UTI - dvojmiestna verzia Jak-3U s hviezdicovým motorom Švecov AŠ-82FN. Lietadlo sa stalo prototypom typu Jak-11.

Špecifikácie

Technický popis

Jak-3 bol jednomiestny jednomotorový samonosný dolnoplošník. Krídla aj chvostové plochy väčšiny sériových strojov mali duralovú kostru a preglejkový poťah. Pohyblivé chvostové plochy boli potiahnuté plátnom. Kostra trupu bola oceľová, krycie plechy boli duralové, zvyšok trupu bol krytý plátnom a preglejkou. Radový motor poháňal trojlistovú nastaviteľnú vrtuľu. Podvozok bol zaťahovací, hlavné podvozkové nohy sa sklápali do krídel, smerom k trupu, zadné koleso sa zaťahovalo do trupu.

Technické údaje

• Rozpätie: 9,2 m
• Dĺžka: 8,49 m
• Nosná plocha: 14,90 m²
• Prázdna hmotnosť: 2 105 kg
• Vzletová hmotnosť: 2 660 kg
• Motor: vidlicový dvanásťvalec VK-105PF-2 s výkonom 927 kW (1260 k).

Výkony

• Maximálna rýchlosť: 660 km/h (v 5 000 m)
• Výstup do 5 000 m: 5,3 min.
• Stúpavosť: 19,3 m/s
• Dostup: 10 700 m
• Dolet: 670 – 900 km
• Plošné zaťaženie: 181 kg/m²
• Pomer hmotnosť/výkon: 0,36 kW/kg

Výzbroj

Nesená výzbroj:

• 1x kanón ŠVAK kalibru 20 mm strieľajúci dutým hriadeľom vrtule a 2x synchronizovaný guľomet UBS kalibru 12,7 mm

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakovlev Jak-3

Portál letectvo Ruský portál