Javorový štít

	Javorový štít
	vrch
	Javorový štít
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obce	Tatranská Javorina, Vysoké Tatry
Časť	Vysoké Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodia	Dunajec, Poprad
Nadmorská výška	2 417,6 m n. m. ;
Súradnice	49°11′15″S 20°10′06″V / 49,1876°S 20,1683°V
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	len s horským vodcom
Prvovýstup	Karol Englisch, ; jeho matka Antónia; a Ján Hunsdorfer
- dátum	13. augusta 1897
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Javorový štít
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°11′15″S 20°10′06″V / 49,1876°S 20,1683°V

Javorový štít^[1] (poľ. Jaworowy Szczyt, nem. Krötenseespitze, maď. Varangyostavi csúcs, Javorovacsúcs; 2 417,6 m n. m.^[2]) je mohutný vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží nad Tatranskou Lesnou, približne 15 km severne od Popradu.^[3] Má dva vrcholy, z ktorých hlavný je východný.^[4]

Názov

Štítu dala názov susedná Javorová dolina. V jej lesoch rástol javor, ktorý bol najmä v 18. storočí vyhľadávaný stolármi na výrobu nábytku, ľudovými umelcami, no i obyvateľmi, ktorí z neho vyrábali cukor.^[5]

Poloha

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.^[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.^[1] Najbližšími sídlami sú severne situovaná Tatranská Javorina, juhovýchodne sa nachádza Tatranská Lomnica, Tatranská Lesná a Starý Smokovec a južným smerom Tatranská Polianka a Vyšné Hágy.^[7] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jeho vrcholom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Javorová dolina a Studené doliny.^[3]

Opis

Javorový štít leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Širokou vežou (2 461 m n. m.) a Svišťovým štítom (2 383 m n. m.). Vystupuje medzi Javorovou škárou (Malým Javorovým štítom, s ktorým má spoločnú základňu) a Javorovým sedlom (Malým Ostrým štítom). Masív Javorového štítu tvorí od západu Malý Javorový štít (2 380 m n. m.), Javorová škára, Prostredný Javorový štít, Javorová štrbina a Veľký Javorový štít, z ktorého do Veľkej Studenej doliny vybieha sivý hrebeň s výraznou Prednou a Zadnou vežou.^[5]

Severným smerom sa nachádza Žabí vrch (2 203 m n. m.), Široká (2 210 m n. m.), Svišťovky (2 069,8 m n. m.) a Snehový štít (2 465 m n. m.), východným leží Ľadový štít (2 627 m n. m.), Baranie rohy (2 526 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.), Široká veža (2 461 m n. m.) a Prostredný hrot (2 441 m n. m.), južným Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a Bradavica (2 476 m n. m.) a západným Gerlachovský štít (2 655 m n. m.), Východná Vysoká (2 429 m n. m.), Svišťový štít (2 383 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Malý Javorový štít (2 380,0 m n. m.) a Mlynár (2 170 m n. m.).^[7] Severné svahy padajú do Zadnej Javorovej doliny, ktorou odteká voda potokom Javorinka cez Žabie Javorové pleso do Dunajca. Južným smerom leží Veľká Studená dolina, z ktorej voda putuje Studeným potokom do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.^[3]

Výhľady

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol^[8] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy Vysokých Tatier a hrebeň Belianskych Tatier, pri vhodných podmienkach aj Oravské Beskydy, Čierna hora, Volovské vrchy a okolie Kráľovej hole.^[9]

Prístup

Javorový štít je pre turistov prístupný len v sprievode horského vodcu. Nachádza sa na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi, ktoré vedú susednými dolinami.^[3]

po zeleno značenom chodníku z Tatranskej Javoriny Zadnou Javorovou dolinou a Sedielkom k Téryho chate
po žlto značenom chodníku od Zbojníckej chaty južným úbočím na rázc. Pod Sedielkom^[3]

Výstupy

Prvý známy výstup bol zaznamenaný 13. augusta 1897. Karol Englisch a jeho matka Antónia na vrchol vystúpili spolu s horským vodcom Jánom Hunsdorferom. Lezci vystupovali žľabom v pravej polovici východnej steny štítu z Veľkej Studenej doliny. Na nižšom Prostrednom Javorovom štíte stáli prví horolezci Július Gretzmacher, Alfred Grosz a Zoltán Votisky 17. augusta 1905. Prvý zimný výstup urobili Julius Andreas Hefty a Gyula Komarnicki 9. decembra 1911. Prvý výstup z Javorovej doliny urobili Gyula Komarnicki a Alfred Matin 30. augusta 1908. Už sa nedá zopakovať, lebo v roku 1938, po zrútení masy skál zo severnej steny, sa stratila aj táto cesta.^[5]

Referencie

↑ ^a ^b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
↑ ^a ^b ^c BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ ^a ^b Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Javorový štít

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Geo-1] Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.

[AA-2] Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.

[mapa-3] Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.

[4] BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

[Tatranské_štíty-5] BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.

[GCS-6] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[M-7] Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.

[8] Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.

[9] Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

z d u Tatry
Podcelky (časti)	Západné Tatry Červené vrchy Liptovské kopy Liptovské Tatry Osobitá Roháče Sivý vrch Východné Tatry Belianske Tatry Vysoké Tatry
Veľkoplošné chránené územie	Tatranský národný park Tatrzański Park Narodowy (Poľsko)
Národné prírodné rezervácie	Batizovská dolina Belianske lúky Belianske Tatry Bielovodská dolina Dolina Bielej vody Furkotská dolina Javorová dolina Juráňova dolina Kotlový žľab Kôprová dolina Mengusovská dolina Mlynická dolina Mních Mokriny Mraznica Nefcerka Osobitá Pramenište Roháčske plesá Sivý vrch Skalnatá dolina Slavkovská dolina Studené doliny Suchá dolina Štôlska dolina Tichá dolina Uhlištiatka Važecká dolina Velická dolina
Prírodné rezervácie	Baba Blatá Bor Bôrik Brezina Čikovská Fľak Goliašová Grapa Hrádok nad Pavúčou dolinou Jedliny Jelšina Kút Mačie diery Machy Medzi bormi Pálenica Pastierske Pavlová Pod Črchľou Poš Rašelinisko Skalka Slavkovský jarok Surovec Úplazíky
Národné prírodné pamiatky	Belianska jaskyňa Brestovská jaskyňa Javorinka
Prírodné pamiatky	Hybická tiesňava
Vybrané vrcholy Východných Tatier	Gerlachovský (2 654) Gerlachovská veža (2 642) Lomnický (2 633) Ľadový (2 627) Pyšný (2 621) Zadný Gerlach (2 616) Lavínový (2 606) Malý Ľadový (2 602) Kotlový (2 601) Lavínová veža (2 600) Malý Pyšný (2 590) Veľká Litvorová veža (2 581) Strapatá veža (2 565) Kežmarský (2 556) Vysoká (2 547) Malá Litvorová veža (2 547) Supia veža (2 540) Končistá (2 537) Baranie rohy (2 526) Dračí (2 523) Veľká Vidlová veža (2 522) Veterný (2 515) Malý Kežmarský (2 514) Zadný Ľadový (2 512) Rysy (2 503) Kriváň (2 495) Bradavica (2 476) Slavkovský (2 452) Východná Vysoká (2 429) Kôprovský (2 363) Jahňací (2 230) Havran (2 151) Ždiarska vidla (2 141) Hlúpy (2 061) Zadné Jatky (2 020)
Vybrané sedlá Východných Tatier	Bystré (2 314) Furkotské sedlo (2 277) Kopské (1 750) Ľaliové (1 952) Lomnické (2 190) pod Ostrvou (1 966) pod Svišťovkou (2 023) Poľský hrebeň (2 200) Predné Kopské (1 780) Priečne (2 353) Prielom (2 290) Sedielko (2376) Široké (1 826) Váha (2 340) Vyšné Kôprovské (2 180)
Vybrané vrchy Západných Tatier	Bystrá (2 248) Jakubina (2 194) Baranec (2 185) Baníkov (2 178) Plačlivé (2 125) Ostrý Roháč (2 088) Volovec (2 063) Brestová (1 903) Sivý vrch (1 805) Osobitá (1687)
Sedlá Západných Tatier	Baníkovské (2 045) Bystré (1 960) Gáborovo (1 890) Jamnícke (1 908) Pálenica (1 570) Parichvost (1 870) Pyšné (1 791) Račkovo (1 958) Smutné (1 965) Tomanovské (1 686) Žiarske (1 917)
Zoznamy	štítov Vysokých Tatier vrcholov v Západných Tatrách vrcholov v Belianskych Tatrách dvojtisícoviek Tatier sediel Vysokých Tatier