Jozef Dekret-Matejovie
slovenský lesník
Narodenie	12. júl 1774 Dobroč, Habsburská monarchia
Úmrtie	18. január 1841 (66 rokov) Banská Bystrica, Rakúske cisárstvo
Odkazy
Commons	Jozef Dekret-Matejovie
Biografický portál

Jozef Dekret-Matejovie^[1] alebo Jozef Decrett (* 12. júl 1774, Dobroč pri Čiernom Balogu – † 18. január 1841, Banská Bystrica^[2]) bol slovenský horár, ktorý na strednom Slovensku (Horehronie) zaviedol v ťažbe dreva pílu namiesto sekier, ale predovšetkým bol priekopníkom v obnove lesov.

Jeho zásluhou sa na Slovensku začalo s výsevom v lesoch z vlastných zdrojov, spúšťaním dreva rigolmi a zaviedlo všeobecné používanie ručnej píly. Jeho národné cítenie bolo porovnateľné so štúrovcami. J. D. Matejovie vyrastal v drevorubačskom prostredí. Bol samouk, lesný praktik a obhajca progresívnych myšlienok pri obhospodarovaní lesov. Založil tradíciu lesnej prvovýroby. Významnosť lesného hospodárstva videl v zachovaní, zabezpečovaní a všestrannom zveľaďovaní lesov. V tom je aj jeho odkaz pre súčasnosť „Zachovať lesy potomstvu, lebo oni sú predpokladom udržania života na Zemi“.

Život

Jozef sa narodil v rodine lesného robotníka Jána Decretta a jeho manželky Márie, neskôr lesného dozorcu a nakoniec strážcu hrabieľ (česiel na zachytávanie dreva, plaveného po riekach). Absolvoval piaristické gymnázium v Brezne a v roku 1787 nastúpil do lesnej služby, najskôr ako nádenník, potom pomocný horár a horár. V roku 1807 bol vymenovaný za hlavného horára a v roku 1808 za lesného pojazdného v Brezne. Od roka 1814 až do dôchodku 1837 vykonával funkciu komorského lesmajstra. V tom čase uskutočňoval vymeriavanie pozemkov a spracoval štatút lesných osád v okolí Čierneho Hrona, ktorý platil takmer ďalších 150 rokov.

V roku 1825 pozval robotníkov z oblasti rakúskeho Štajerska, aby naučili miestnych konzervatívnych drevorubačov používať nové metódy ťažby dreva a predovšetkým prekonali ich odpor k práci s pílou. Pre drevorubačov, ktorí sa odhodlali používať pílu presadil vyššie mzdy a za nízke pne príplatky.^[3]

No hlavná Dekretova zásluha nie je zefektívnenie ťažby, ale plánovité zalesňovanie hôr, zdevastovaných niekoľkými storočiami ťažby dreva pre potreby miestneho rozvinutého baníctva, hutníctva a sklárstva. Dovtedy sa odlesňovanie bránilo len úradným obmedzovaním ťažby dreva a zákazmi pasenia kôz na holinách. Zalesňovanie inak ako prirodzenou cestou (náletmi) bolo neznáme. Dekretovi sa podarilo presadiť plánovitú výsadbu a sám ju aktívne realizoval, opätovné zalesňovanie pokladal za najvýznamnejšiu prácu.^[3] Do roku 1838 zalesnil 3 942 ha, ktoré boli predtým bez porastu.

V jeho práci pokračovali aj jeho nástupcovia a podarilo sa tak na začiatku dvadsiateho storočia opäť zalesniť prakticky celú oblasť.

Literatúra

• KVIETOK, Ladislav. Život v lesoch na Horehroní : antropogeografický príspevok k vlastivede Horehronia. Dobšiná : Pavel Peter, 1948. 102 s.
• JANČÍK, Alojz, a kol. Jozef Dekret Matejovie : Sborník k 180. výročiu narodenia buditeľa slovenského lesníctva. Bratislava : Štátne pôdohospodárske nakladateľstvo, 1954. 442 s.
• URGELA, Jozef. Jozef Dekret Matejovie (1774 – 1841). Antol : Lesnícke, drevárske a poľovnícke múzeum, 1974. 85 s.
• BURKOVSKÝ, Július; FURDÍKOVÁ, Eva. Život zasvätený lesu : Jozef Dekret Matejovie (1774 – 1841) v historickom a súčasnom povedomí. Zvolen : Lesy Slovenskej republiky, 2019. 191 s. ISBN 978-80-972204-8-8.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jozef Dekret-Matejovie

Externé odkazy

• Záznam o narodení a krste v matrike – záznam číslo 108; farnosti Brezno; pokrstený ako Joseph Dekret