Juraj Langsfeld
slovenský revolucionár
Narodenie	16. október 1825 Sučany, Slovensko
Úmrtie	22. jún 1849 (23 rokov) Kremnica, Slovensko
Odkazy
Commons	Juraj Langsfeld
Biografický portál

Juraj Langsfeld, alebo Ďurko Langsfeld (* 16. október 1825, Sučany - † 22. jún 1849, Kremnica) bol slovenský národovec, študoval na evanjelickom kolégiu v Kežmarku a Prešove. Učiteľ vo vtedajšom Turčianskom Svätom Martine a od januára 1849 dobrovoľnícky dôstojník (poručík)^[1] v Hurbanovom vojsku počas Slovenského povstania, ktorý bol uhorským vojskom obesený.

Narodil sa ako prvorodený v rodine Jána Lang(s)felda a jeho manželky Kataríny rodenej Rizman.

29. apríla 1849 sa zvyšok slovenského dobrovoľníckeho zboru presunul do Jablunkova na Morave, kde sa Bedřich Bloudek vzdal velenia. Langsfeld so svojimi druhmi sa zostal skrývať v slovenských horách. 12. mája 1849 prepadli v kraľovianskej doline jednotku uhorskej domobrany (Honvédi) pod velením Artúra Görgeia.

Potom sa skrýval pri Turčianskych Kľačanoch. 20. júna 1849 ho vlastný strýko vyzradil za odmenu 300 zlatých. Spolu s ďalšími zajatými bol potom v okovách hnaný, ako odstrašujúci príklad, hore Turcom do Kremnice. Ráno 22. júna 1849 major Herman Görgei (starší brat Artúra, ktorý robil bratovi veliteľa štábu^[2] ) nariadil vyšetrovanie a vojenským súdom bol 23 ročný Langsfeld odsúdený a obesený. Pred súdom odmietol ponúknutú milosť, ktorá mu bola ponúknutá výmenou za zrieknutie sa revolučných ideálov a vodcov politického života (Štúrovcov).

„Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť i Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť!“.

Začiatkom augusta 1849 sa začala letná ofenzíva a ku slovenským dobrovoľníkom sa pridalo asi 300 ďalších z Liptova a 24. augusta 1849 sa im podarilo obsadiť Kremnicu a do konca mesiaca aj ostatné stredoslovenské banské mestá. V prvej polovici septembra 1849 potom zbor vytlačil uhorskú domobranu aj z Gemerskej stolice. 

28. októbra 1849 bol Langsfeld v Kremnici symbolicky slávnostne pochovaný slovenskými dobrovoľníkmi aj za účasti Langsfeldovho učiteľa Ondreja Hodžu. Jozef Gregor Tajovský napísal o Langsfeldovi biografické dielo „Smrť Ďurka Langsfelda“ a tiež podnietil vybudovanie pomníka na mieste hrobu, ktorý bol slávnostne odhalený 28. októbra 1922. Pomník vybudovala Matica slovenská v Kremnici za pomoci pracovníkov Mincovne v Kremnici a obyvateľov mesta.^[1] Matica slovenská tiež organizuje spomienkové akcie pri výročiach Langsfelda^[3][4], Rad Ďurka Langsfelda^[5] je ocenenie, za ktorým je projekt Spájame statočných s kontaktami na OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.

1. ↑ ^{a b} Juraj Langsfeld . www.osobnosti.sk, . Dostupné online.
2. ↑ SCHWARZ, JOZEF. Slovenský dobrovoľník z merudeviateho . noveslovo.sk, 2015-11-16, . Dostupné online.
3. ↑ Pietna spomienka na Juraja Langsfelda. Matica Slovenská, 2015-06-26. Dostupné online .
4. ↑ Pripomenuli si Juraja Langsfelda. Žiar24.sk. Dostupné online .
5. ↑ Odkaz Ďurka Langsfelda . www.spajamestatocnych.sk, . Dostupné online.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Juraj Langsfeld

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Juraj Langsfeld
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Juraj Langsfeld

• Jozef Gregor Tajovský: Smrť Ďurka Langsfelda
• Vladimír Mináč: Dúchanie do pahrieb

• Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 107 – evanjelická farnosť Sučany; pokrstený ako Georgius Langfeldt