A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Juraj Palkovič | |
slovenský básnik, novinár, prekladateľ a profesor | |
Narodenie | 27. február 1769 Rimavská Baňa, stolica Malohont, Habsburská monarchia |
---|---|
Úmrtie | 13. jún 1850 (81 rokov) Bratislava, Rakúske cisárstvo |
Odkazy | |
Commons | Juraj Palkovič |
Juraj Palkovič (prídomok: Palkovich de Senkvicz) (* 27. február 1769, Rimavská Baňa – † 13. jún 1850, Bratislava) bol slovenský básnik, novinár, prekladateľ, pedagóg, organizátor kultúrneho života, profesor bratislavského evanjelického lýcea (na ktorom umožnil činnosť Ľudovítovi Štúrovi) a v rokoch 1832 – 1836 poslanec uhorského snemu za mesto Krupina.
Rodina
- Otec: Peter Palkovič - Paukovics de Senkvicz
- Matka: Illka
Životopis
Pochádzal zo zemianskej rodiny a vzdelanie získaval v Rimavskej Bani, Ožďanoch, v rokoch 1784 – 1786 v Dobšinej a v rokoch 1786 – 1790 absolvoval lýceum v Šoprone. Istý čas bol správcom školy a vychovávateľom v Budikovanoch a keď si zarobil na ďalšie štúdium, odišiel na univerzitu do nemeckej Jeny, kde pobudol dva roky (1792 – 1793). Tu bol tiež členom čitateľského spolku miestnych slovenských vysokoškolákov, v ktorom sám prednášal o Husovi, Jeronýmovi Pražskom, J. A. Komenskom a pod. Orientoval sa hlavne na české národné a literárne dejiny. Už tu sa upevnil vo svojich názoroch na potrebu jednotného spisovného jazyka pre Čechov, Moravanov i Slovákov. Po návrate z Jeny pôsobil v roku 1794 ako učiteľ v Lučenci, neskôr ako vychovávateľ v dome Gabriela Prónaya – hlavného župana Gemersko - Malohontskej stolice, ako aj vo Vacove. Pokúsil sa s poprednými slovenskými národovcami Bohuslavom Tablicom a Martinom Hamaliarom – absolventmi jenskej univerzity – o založenie Katedry reči a literatúry česko-slovanskej pri bratislavskom evanjelickom lýceu (1803). Toto podujatie bolo úspešné, no nepodarilo sa mu už realizovať ďalší plán a založiť pri katedre aj ústav na vydávanie slovenských spisov, kalendárov a novín, ako aj strediska pre zbieranie slovanských starožitností a archívnych dokumentov. Napriek tomu sa táto katedra stala postupne strediskom slovenského národného hnutia. Jej prvým profesorom sa stal práve Juraj Palkovič, ktorého vynikajúce jazykovedné a literárne znalosti boli už v tejto dobe dostatočne známe. Hoci z profesorskej funkcie nemal takmer žiadne finančné výhody, postupne sa mu podarilo pri katedre vybudovať knižnicu a archív, nazývanú spoločným menom bratislavský ústav, ktorého polstoročná existencia je nerozlučne spojená s jeho menom. Ako profesor lýcea prednášal nielen česko-slovenskú gramatiku, ale aj literárnu históriu spojenú s vyučovaním jazyka srbského, poľského, ba aj ruského. Onedlho však prestal pravidelne prednášať už aj preto, lebo nedostával plat, a tak si musel na živobytie zarábať hlavne literárnou činnosťou, vydávaním ľudovýchovných spisov, kalendárov a novín. Situácia sa aspoň trochu zlepšila potom, keď si od nadriadenej vrchnosti vymohol vymenovanie svojho „námestníka“ (zástupcu profesorátu), ktorý potom vykonával namiesto neho všetky povinnosti na katedre. Bol členom básnického združenia organizovaného Antonínom Jaroslavom Puchmajerom.[1]
Literárna činnosť
Svoju literárnu činnosť začal vydaním zbierky Múza ze slovenských hor, ktorá bola prejavom slobody vo vtedajšej literárnej tvorbe na Slovensku. Pokúsil sa tiež o divadelnú veselohru Dva buchy a tri šuchy, napísanú v slovenskom dialekte. Jeho celoživotným dielom bol však obsiahly dvojzväzkový Česko-latinsko-nemecký slovník Böhmisch-deutsch-lateinisch...Wörterbuch. V roku 1800 vydal vo Vacove preklad Hufelandovho spisu Kunšt prodloužení života a o dva roky neskoršie v Bratislave vlastnú brožúru Poučení o očkování. Z francúzštiny preložil a vydal pojednanie S. A. D. Tissota Zpráva pro lid obecní ve vsech bydlíci, kterak by zdraví svého chrániti a v nemocech sobě pomáhati měl k obecnímu dobrému. Okrem toho roku 1812 vydal dielo Juraja Plachého Knižečka k vzdělávatelnému čtění obzvláště pro školní mládež, ako aj vlastný Výtah z artikulu sněmových, to jest zpráv a zřízení zemských království uherského na obecních jeho sněmích, neb diétach od počátku XIX. století vydaných. Tento výťah určil hlavne poddaným roľníkom, aby sami mali možnosť poznať zákony a bránili sa tak proti neúmernému zvyšovaniu poddanských povinností zemskými pánmi. Ešte aj pri svojej novinárskej práci pamätal na vydávanie lacných brožúr zostavených z príloh novín Týdenník. Sľuboval napr. vydať Úplnú historii přítomné ruské války. Tlačou vyšla príloha novín zvaná Rozmlouvaní o včelářství Včeláka, Mlynáře a Vináře – dobrých sousedů a Zpráva o sázení a obdělávaní stromoví. Sám tvrdil, že vlastným nákladom vydal až 25 „rozličných slovanských kníh“. Vydavateľskou, ale hlavne popularizačno-vedeckou prácou, zostavovaním brožúr a kalendárov sa Palkovič pripravoval na svoju budúcu novinársku prácu. Robil ju popri literárnej, filologickej i popularizačno-vedeckej činnosti, ktorá zaberala takmer celú prvú polovicu minulého storočia.
Publicistická činnosť
V rokoch 1805 – 1848 vydával kalendár a vytvoril aj tzv. Přídavek ku kalendáři, v ktorom popularizoval vedecké poznatky, propagoval modernizáciu poľnohospodárskej výroby a otláčal aj beletristické príspevky. Bývali tu tiež články o najzávažnejších domácich i zahraničných politických udalostiach, o ľudovom zdravotníctve, nových knihách a pod. Dobre si uvedomoval, aký veľký vplyv má kalendár na tisícky čitateľov, ako môže ovplyvňovať verejnú mienku a prebúdzať aj slovenské a slovanské povedomie. Toto ovplyvňovanie však chápal ako dlhodobý proces, ktorý nemožno skvalitňovať náhodnými brožúrami, alebo len raz do roka vychodiacim kalendárom. Preto sa snažil založiť pravidelne vychádzajúce noviny, v ktorých by našlo miesto aj politické spravodajstvo. Sám ako poslanec za kráľovské mesto Krupinu v uhorskom Stavovskom sneme sústavne sledoval politickú i sociálnu problematiku monarchie a sám sa aj k týmto otázkam vyjadroval.
Prvé pokusy o získanie privilégia na vydávanie slovenských novín podnikol už v roku 1804. Vtedy sa pokúšal získať oprávnenie na vydávanie slovenských novín, ktoré po smrti Daniela Tállayiho, nakladateľa Prešpurských novín, ležalo nevyzdvihnuté na Kráľovskej uhorskej miestodržiteľskej rade v Budíne. Palkovičovi to však nadriadené úrady odmietli. Až po dlhých bojoch sa mu podarilo cisárskym dekrétom z roku 1811 získať privilégium na vydávanie novín Týdenník (1812–1818). V rokoch 1832–1841 vydával časopis Tatranka.
Vzťah k Štúrovej slovenčine
Keď Ľudovít Štúr a jeho stúpenci roku 1843 vystúpili so spisovnou slovenčinou, Palkovič ako radikálny zástanca jednoty spisovného jazyka Čechov, Moravanov a Slovákov, so štúrovcami nemohol súhlasiť, aj keď mal s nimi veľa spoločného. Ich cesty sa začali rozchádzať. Štúr zaneprázdnený prípravami na vydávanie politických novín a nepochybne aj znepriatelený s Palkovičom, prestal redigovať Tatranku. Palkovič po prestávke v apríli roku 1845 už ako 76-ročný starec vydáva sám tretí zväzok svojho časopisu. V predhovore k tomuto zväzku sa starý slovenský novinár zmieňuje, že o spisovnej slovenčine sa dozvedel až v máji roku 1844, keď sa mu dostala do rúk knižôčka veršov Janka Francisciho: „Svojim vrstovňíkom na pamjatku“, určená len úzkemu, dôvernému kruhu čitateľov. „Toto nám ještě scházelo“, sťažuje sa Palkovič, „ v tomto osudném čase, takové rozdvojení nás Slováků a od Čechů odtržení, toto rozkolnictví, tento zmatek v řeči a zpátky upadaní ze vzdělané, do té staré, nevzdělané...“ Palkovič teda hneď nepochopil význam spisovnej slovenčiny pre náš národný život. Napriek tomu nechcel popretŕhať všetky zväzky so svojimi bývalými žiakmi – štúrovcami. S uspokojením prijal správu o splnení svojej dávnej túžby – o skorom vydávaní slovenských politických novín, ku ktorým aj Štúrovi blahoželal. Vyslovil pritom nádej, že tento „učený a horlivý krajan náš“ sa vo svojich politických novinách vráti ku spisovnej češtine. K tomuto zväzku Tatranky Palkovič pripojil aj Ohlas o vydávaní Slovenských národných novín a Orla Tatranského, a to v štúrovskej slovenčine. Aj z toho vidieť, že Palkovič mal výhrady len proti spisovnej slovenčine, no s politickými a ľudovýchovnými akciami štúrovcov súhlasil. Preto aj počas revolúcie roku 1848 odmietol kategoricky návrhy Jána Kollára, aby prijal redaktorstvo pripravovaných protištúrovských novín. Ešte pred smrťou, keď ho navštívil Ľudovít Štúr, Jaroslav Bórik a Jozef Miloslav Hurban (koncom roku 1849, alebo nasledujúceho roku), sa takto vyslovil o spisovnej slovenčine: "Když takové věci vyvedlo to slovenské hýbání, když slovenčina takovou moc měla na srdce národa, že právě k tak krutému boji je roznítila, nu nech že si bude!... O však se já mám co těšiti, že národ náš tak se za jejich vedení pozdvihl! Já jíž myslil, že Slováci navěky jsou pochováni a hle, slovenčina byla jejich křísitelem z mrtvých!..."
Hodnotenie
Niektorí starší literárni historici bagatelizovali jeho význam. Napríklad Jaroslav Vlček o ňom napísal: „Ako veršovec hlásil sa k prežitej papierovej anakreontike, ako prozaik jednak mechanicky skladal lexikálnu látku, jednak vo svojom Týdenníku /1812 – 1818/ mechanicky novinárčil, jednak neskôr v „Tatranke“ zastaranú zmes nečasových a nezaujímavých poučení, jednak naposledy mechanicky popularizoval a prekladal bez výberu všetko, z čoho mu kynul aký – taký prospech hmotný“.
Takéto nespravodlivé hodnotenie životného diela Jura Palkoviča vyplývalo z preháňania negatívneho vplyvu jeho jazykovedných sporov s Jozefom Jungmannom a s jeho školou na vývoj slovenského národného hnutia. Aj keď treba priznať, že Palkovič ako zástanca veleslavínskej češtiny a nepriateľ jazykovedných reforiem Jozefa Jungmana sa mýlil a zastával konzervatívne stanovisko, napriek tomu jeho ľudovýchovná, edičná, osvetová a predovšetkým novinárska činnosť z neho robí veľkú a významnú postavu nášho novinárstva.
Dielo
Dráma
- 1800 – Dva buchy a tri šuchy
Poézia
Jazykovedné diela
- 1821 – Česko-nemecko-latinský slovník (Böhmisch-deutsch-lateinisches Wörterbuch)[2]
- 1830 – Bestreitung der Neuerungen in der böhmischen Orthographie...
Preklady
- 1800 – Ch. W. Hufeland: Kunšt prodloužení života lidského...
- 1804 – Známost vlasti (učebnica)
- 1805 – Česko-slovenská gramatika (Šramko)
- 1808 – Památné příhody hraběte Beňovského (Čerňanský)
- 1808 – Hlas volající k sedlákům (Feješ)
- 1810 – Letopisové krupinští (Braxatoris)
- 1812 – Knižečka k vzdělavatelnému čítaní (Braxatois)
- 1812 – Písně Anakreonovy (Rožnay)
- Damétas (Gellert)
- Fillys (Gellert)
- Iliada (Homér; prvý preklad Homéra u nás)
Ostatné diela
- 1802 – Poučení o očkování neb inokulování kravských osipek...
- 1804 – Známost vlasti
- 1808 – Biblia sacra
- 1818 – Obrana vydavatele Týdenníka...
- 1827 – Abkunft der Magyaren
Referencie
- ↑ Devatenácté století slovem i obrazem: Dějiny politické a kulturní. Díl I. Svazek druhý, nakladatel J.R.Vilímek, str.1046.
- ↑ PALKOVIČ, Juraj. Böhmisch-deutsch-lateinisches Wörterbuch : mit Beyfügung der den Slowaken und Mähren eigenen Ausdrücke und Redensarten (2 zv.) . www.digitale-sammlungen.de, . Dostupné online.
Externé odkazy
- Záznam o narodení a krste v matrikeevanjelického zboru v Rimavskej Bani; pokrstený ako Georgius Paukovics
- Plné texty diel J. Palkoviča
- Muza se Slowenských hor. We Wacowě: V Antonjna Gottljba, 1801. 108 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľuboš Jurík
Ľubomír Feldek
Ľubomír Holčík
Ľudovít Kubáni
Ľudo Zelienka
Šebo Timko
Štefan Kasarda
Štefan Králik
Štefan Oľha
Štefan Sokol
Adriana Krúpová
Albert Marenčin
Alfonz Lukačin
Alojz Čobej
Andrej Chmelko
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Anna Lacková
Anna Lacková-Zora
Anton Baláž
Anton Belanský
Anton Hykisch
Anton Kret
Anton Marec
Božena Mačingová
Božena Slančíková-Timrava
Daniel Hevier
Dušan Dušek
Dušan Kužel
Eduard Kudláč
Elena Čepčeková
Elena Antalová
Elena Holéczyová
Elena Lacková
Eliáš Ladiver
Emil Göllner
Eugen Gindl
Eva Maliti-Fraňová
Ferko Urbánek
Gabriela Rothmayerová
Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský
Gustáv Zoch
Hana Zelinová
Igor Rusnák
Ivan Hudec
Ivan Stodola
Izák Caban
Ján Štrbák
Ján Andraščík
Ján Chalupka
Ján Domasta
Ján Juraj Korenko
Ján Palárik
Ján Poničan
Ján Poničan (prozaik)
Ján Rezik
Ján Salamín
Ján Solovič
Július Barč-Ivan
Július Satinský
Jakub Grajchman
Jana Bodnárová
Jana Juráňová
Janko Jesenský
Janko Matúška
Jarmila Štítnická
Jonáš Záborský
Jozef Šajgal
Jozef Banáš
Jozef Gregor Tajovský
Jozef Horák
Jozef Mokoš
Jozef Podhradský
Jozef Repko
Jozef Urban (básnik)
Juraj Bindzár
Juraj Láni
Juraj Palkovič (1769 – 1850)
Juraj Váh
Jur Tesák Mošovský
Kamil Peteraj
Karol Horák
Kazimír Bezek
Ladislav Ťažký
Ladislav Hyža
Ladislav Mňačko
Leopold Branislav Abafi
Leopold Lahola
Mária Ďuríčková
Mária Rázusová-Martáková
Marína Čeretková-Gállová
Marína Oľga Horváthová
Marián Kováčik
Marianna Grznárová
Martin Bútora
Martin Dubovský
Martin Rázus
Mikuláš Dohnány
Mikuláš Kočan
Mikuláš Kováč
Milan Polák (teatrológ)
Milan Richter
Milka Zimková
Miloš Karásek
Nataša Tanská
Osvald Zahradník
Pavel Hrúz
Pavel Kyrmezer
Pavol Janík (spisovateľ)
Pavol Országh Hviezdoslav
Pavol Sobota
Pavol Socháň
Peter Ševčovič
Peter Gregor
Peter Holka
Peter Jaroš
Peter Karvaš
Peter Kellner-Hostinský
Peter Kováčik
Peter Pavlac
Peter Repka
Peter Sever
Rastislav Ballek
Rehor Uram Podtatranský
Roman Kaliský
Roman Olekšák
Rudolf Čižmárik
Rudolf Dilong
Rudolf Fabry
Rudolf Schuster
Rudolf Sloboda
Samo Tomášik
Samuel Hruškovic
Silvester Lavrík
Stanislav Štepka
Tomáš Janovic
Vasiľ Dacej
Vasiľ Turok
Viki Janoušková
Viliam Klimáček
Vincent Šikula
Vladimír Hurban Vladimírov
Vladimír Krivoš
Vladimír Mores
Vladimír Sýkora (dramatik)
Vlado Bednár
Zuzana Uličianska
Zuzka Zguriška
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk