Toto je článok o nemeckom meste. O českom meste pozri Kolín.

Kolín nad Rýnom (nem. Köln)
mesto
Pohľad na Kolín nad Rýnom
Vlajka Erb
Štát	Nemecko
Spolková krajina	Severné Porýnie-Vestfálsko
Vládny obvod	Kolín nad Rýnom
Mestský okres	Kolín nad Rýnom
Diaľnica	A 1, A 3, A 4, A 57, A 59, A 559
Rieka	Rýn
Nadmorská výška	37,5 - 118,04 m n. m.
Súradnice	50°56′S 6°56′V / 50,933°S 6,933°V / 50.933; 6.933
Najvyšší bod	Monte Troodelöh
- výška	118,4 m n. m.
- súradnice	50°56′19″S 7°8′31″V / 50,93861°S 7,14194°V / 50.93861; 7.14194
Najnižší bod	Worringer Bruch
- výška	37,5 m n. m.
- súradnice	51°2′49″S 6°51′32″V / 51,04694°S 6,85889°V / 51.04694; 6.85889
Rozloha	405,15 km² (40 515 ha)
Obyvateľstvo	1 060 582 (31.12.2015)
Hustota	2 617,75 obyv./km²
Primátor	Henriette Reker
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	50441 – 51149
Tel. predvoľba	+49(0)221
Kód	05 3 15 000
EČV	K
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Kolínsky dóm
Rok zápisu (č. zasadnutia)	1996 (#20)
Číslo	292
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	i, ii, iv
Poloha mesta v rámci Nemecka
Poloha mesta v rámci spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko
Wikimedia Commons: Kolín nad Rýnom
Webová stránka: www.stadt-koeln.de
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Kolín nad Rýnom (nem. Köln) je štvrté najväčšie mesto Nemecka (po Berlíne, Hamburgu a Mníchove) a najväčšie mesto spolkovej republiky Severné Porýnie-Vestfálsko. Je súčasťou metropolitného regiónu Rýn-Ruhr, ktorý je jedným z hlavných európskych metropolitných oblastí s viac ako desať miliónov obyvateľov. Kolín nad Rýnom sa nachádza na oboch stranách rieky Rýn, preto je aj významným prístavným mestom.

Mesto je významným kultúrnym centrom pre oblasť Porýnia, pretože je domovom pre viac ako tridsať múzeí a stoviek galérii. Výstavy sa pohybujú od miestnych archeologických lokalít až po moderné umenie. Slávny Kolínsky dóm (Kölner Dom) je sídlo katolíckeho arcibiskupa Kolína. Nachádza sa tu aj jedna z najstarších európskych a najväčších univerzít Kolínska univerzita. Koná sa tu množstvo veľtrhov, ako je Gamescom či Art Cologne. Zastúpenie tu má aj relatívne silná slovenská komunita, ktorá sa z časti stretáva aj pri pravidelných slovenských bohoslužbách slúžených slovenským kňazom.

Kolín nad Rýnom sa nachádza na dolnom toku rieky Rýn v Kolínskej nížine. Mesto obklopuje niekoľko pohorí, na východe pohorie Bergisches Land a horská oblasť Sauerland, na juhozápade pohorie Eifel a Rheinisches Schiefergebirge. Najvyšším bodom v meste je Königsforst (118 m n. m.) a najnižším bodom je Worringer Bruch (37 m. n. m.). Kolín nad Rýnom sa nachádza v oblasti prechodnej zóny od mierneho oceánskeho podnebia po kontinentálne podnebie s miernymi zimami a mierne teplými letami. Priemerný ročný úhrn zrážok je 798 mm. Mesto sa nachádza v ťažobnej oblasti, bohatej na hnedé uhlie a v nížine rieky Rýn sa nachádzajú úrodné polia.

Kolín nad Rýnom je pravidelne ovplyvňovaný povodňami rieky Rýn, a je považovaný za najviac zaplavované európske mesto. Mesto má preto rozsiahly povodňový kontrolný systém, čo tvorí niekoľko protipovodňových zábran ako ochranu pred stúpajúcou vodou pre budovy blízko brehov a záplavové územia.

Kolín je najstarším z veľkých nemeckých miest. Bol založený cisárovnou Agrippinou mladšou, ženou rímskeho cisára Claudia, ktorá sa narodila v legionárskej osade (castra Romana). Ako cisárovná požadovala pre seba adekvátne mocenské postavenie. Aby demonštrovala svoju moc, žiadala od manžela, aby jej rodnú osadu povýšil na rímske mesto/kolóniu. A tak v roku 50 mesto dostalo názov Colonia Claudia Ara Agrippinensium. Okolo roku 89 sa mesto stalo hlavným mestom rímskej provincie Dolné Nemecko (Germania Inferior) a jedným z významnejších obchodných a výrobných centier rímskeho impéria na sever od Álp.^[1]

Už v 4. storočí bola v meste veľká komunita kresťanov, ktorá založila prvé biskupstvo a od roku 785 kolínske arcibiskupstvo. Od 12. storočia si mesto k názvu dávalo – rovnako ako Jeruzalem, Konštantínopol a Rím – prídomok „svätej“, latinsky sancta Colonia: „Svätý Kolín z milosti Božej verná dcéra Rímskej cirkvi“.

V stredoveku sa mesto rozvíjalo hospodársky, politicky aj kultúrne. V roku 1248 bol položený základný kameň veľkolepej katedrály, zasvätenej svätému Petrovi. Roku 1282 sa Kolín stal spoluzakladateľom nemeckej hanzy, obchodného spolku, vzniknutého zlúčením s prosperujúcimi miestnymi hanzami v Hamburgu a v Lübecku, ku ktorým postupne pristupovali ďalšie mestá. Od roku 1288, po víťazstve nad biskupom Siegfriedom II., mesto riadila samospráva jeho obyvateľov, sídliaca v monumentálnej budove gotickej radnice. Sebavedomie a nadväznosť na slávne tradície svetovej histórie, tam vyjadruje dochovaná galéria deviatich sôch „dobrých hrdinov“, spájajúcich svetových hrdinov troch konfesií: kresťanov reprezentujú cisár Karol Veľký, Kráľ Artuš a Godefroy z Bouillonu, antických hrdinov reprezentujú Julius Caesar, Hektor a Alexander Veľký a biblických starozákonných kráľov reprezentujú David, Jozue a Júda Makabejský. V roku 1388 tu vznikla prvá mestská univerzita v Európe. Kolín vtedy patril k najväčším a najbohatším nemecky hovoriacim mestám. Až v roku 1475 bola samostatnosť právne upravená priznaním statusu slobodného ríšskeho mesta (v Rímsko-nemeckej ríši).^[2][3]

Objav Ameriky, vznik nových obchodných ciest a z toho vyplývajúce zmeny v európskom hospodárstve viedli k ekonomickému i politickému úpadku mesta. V roku 1560 bola prerušená stavba katedrály, v roku 1795 Kolín obsadili Francúzi a v roku 1815 bolo mesto pripojené k Prusku.

Reformy vykonané najprv Francúzmi a neskôr pruskými úradmi vytvorili vhodné podmienky pre rozvoj Kolína v čase priemyselnej revolúcie. Mesto sa stalo významným dopravným uzlom (železnica, riečna plavba) a rozvíjal sa v ňom priemysel (Felten & Guillaume, Stollwerck, Klöckner Humboldt Deutz AG – som zakladateľom Nicolausom Ottom, Helios AG). V roku 1880 bola po 632 rokoch dokončená stavba katedrály, ktorá je dodnes hlavným orientačným bodom mesta a patrí medzi najnavštevovanejšie budovy v Nemecku. Po zbúraní stredovekých hradieb došlo k dynamickému územnému rozvoju a tým k rastu počtu obyvateľov.^[2][3]

V druhej svetovej vojne bol Kolín rovnako ako ďalšie mestá vystavený veľkým spojeneckým náletom, z ktorých najväčší bol vykonaný ako operácia Millenium v noci z 30. na 31. mája 1942. Náletu sa zúčastnilo 1047 bombardérov RAF. Počas druhej svetovej vojny sa počet obyvateľov znížil až o 90% - z 800-tisíc na 40-tisíc. V súčasnosti v Kolíne žije vyše milióna ľudí, z čoho 17,2% (asi 175 515, v roku 2004) boli cudzinci.^[2]

Panoramatická fotografia Kolína nad Rýnom

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kolín nad Rýnom