A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Karner[1] alebo karnerová kaplnka[1] (lat. carinalis – pozemský; carnarium alebo ossarium = kostnica) je stavba menších rozmerov určená na uchovávanie kostí zosnulých.[2][3][4][5] Môže patriť ku kostolu ako prístavba, prípadne je vymedzeným priestorom v chrámovej predsieni alebo pod chórom, najčastejšie je však samostatnou centrálnou stavbou s kvadratickým, kruhovým, alebo polygonálnym pôdorysom. Výstavba karnerov bola rozšírená v 12. – 16. storočí v románskej a gotickej architektúre v Strednej Európe. Vychádzala z praktických dôvodov, prevažne z dôvodu priestorového obmedzenia cintorínov a potreby ochrany ostatkov zosnulých pred zneuctením. Karner je súčasťou cintorína a jeho dvojitá funkcia je vyjadrená rozdelením priestoru na spodnú, podzemnú časť, ktorá slúži ako kostnica, a hornú kaplnku, spravidla s pripojenou apsidou s oltárom, prípadne i s vežičkou.[1]
Opis
Karner je dvojpodlažná stavba menších rozmerov. V jeho dolnej časti sa zvyčajne nachádza kostnica zapustená v teréne, v hornej časti sa nachádza kaplnka slúžiaca na zádušné omše za zosnulých. Pôdorys je malá kruhová, polygonálna alebo štvorcová centrála, v období gotiky má aj pozdĺžny pôdorys. Myšlienka budovania karnerov sa vyvinula v prostredí nemeckých benediktínskych kláštorov.[1] Románske karnery kruhového pôdorysu sú tvarovo podobné rotundám, čo je dôvodom ich častej mylnej zámeny. Podobnosť tkvie len v pôdoryse, rozdiel možno badať v dvojpodlažnom systéme karnera a rozličných účeloch stavieb. Rotundy sú vlastne malé kostoly, kým karner je výhradne pohrebnou záležitosťou.[6] Najviac zachovaných karnerov pochádza z románskeho obdobia a v neskorom stredoveku sú zriedkavejšie. Vzorom im bola pravdepodobne dvojpodlažná cintorínska Kaplnka svätého Michala vo Fulde vybudovaná v rokoch 818 – 822. Na pochovávanie sa zrejme začala využívať až neskôr. V 10. storočí sa výstavba karnerov rozšírila do niektorých ďalších benediktínskych, a neskôr i cisterciánskych kláštorov, a do cintorínov pri farských kostoloch. Tento typ sa však rozširuje až v druhej polovici 12. a najmä v 13. storočí. Najčastejšie sa karner vyskytuje v Podunajsku s centrom v Dolnom Rakúsku, odkiaľ sa rozširoval i na susedné územie.[6][1]
Najstarší karner na Slovensku objavili pri archeologickom výskume Bratislavského hradu; stál na pohrebisku pri kostole vybudovanom pravdepodobne na začiatku 11. storočia. Ďalší karner vybudovali v bratislavskom podhradí (Kaplnka svätého Jakuba pod úrovňou dnešného Námestia SNP, po roku 1221). Zachovala sa z neho podzemná časť v suteréne dnešného Dómu sv. Martina. Výstavba a rozšírenie karnerov na Slovensku súvisí s príchodom nemeckých kolonistov koncom 12. a začiatkom 13. storočia. K najvýznamnejším zachovaným karnerom na Slovensku patria Kaplnka svätého Ondreja (pôvodne svätého Michala) v Kremnici (polovica 13. storočia, súčasť komplexu Mestského hradu) a Kaplnka svätého Michala v Banskej Štiavnici (prvá tretina 13. storočia, súčasť komplexu Starého zámku), jeho pôvodný podzemný priestor je zaklenutý pomocou ôsmich kamenných rebier na strednom pilieri. Horná časť s apsidou bola upravená v 14. storočí. Z ďalších príkladov je Karner svätej Anny v Skalici (14./15. storočie, barokizovaný) a Karner svätého Michala v Trenčíne (posledná tretina 15. storočia). Archeologickými vykopávkami sú doložené karnery vo Štvrtku na Ostrove, Dolnom Štále (asi 12. – 13. storočie), Krupine (prvá tretina 13. storočie).[1] V Česku sa zachovalo niekoľko karnerov, mimo iné v Kutnej Hore, v Brne pod Kostolom svätého Jakuba, v Prahe na Malej Strane pod Kostolom Panny Márie Víťaznej, v Mělníku pod Kostolom svätého Petra a Pavla. Stredoveké karnery kruhového pôdorysu sa zachovali aj na južnej Morave, ako napríklad v Moravských Budějoviciach, Stonařove, Bítove (zaplavený Vranovskou priehradou).[7][8]
Galéria
Za pravzor všetkých karnerov sa považuje pohrebná kaplnka, dnes Kostol svätého Michala vo Fulde
Príklad karneru v byzantskej architektúre, Bačkovský kláštor, Bulharsko
Románsky kruhový karner (12. storočie), Hainburg, Rakúsko.
Kaplnka svätého Michala v Banskej Štiavnici (prvá tretina 13. storočia, súčasť komplexu Starého zámku), Slovensko
Karner svätého Michala v Trenčíne
Karner Božieho tela vo Zvolene (počas archeologického prieskumu medzi rokmi 2005 – 2006 objavili gotického karneru zo 14.storočia)
Referencie
- ↑ a b c d e f karner In: Encyclopaedia Beliana . Encyclopaedia Beliana, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ karner In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 151.
- ↑ karner In: Slovenské slovníky . Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online.
- ↑ karner In:PLAČEK, Miroslav; BÓNA, Martin. Encyklopédia slovenských hradov. Preklad Daniela Marsinová. 1. slov. vyd. Bratislava : Slovart, 2007. 391 s. ISBN 978-80-8085-287-0. S. 381.
- ↑ karner In:BLAŽÍČEK, Oldřich; KROPÁČEK, Jíři. Slovník pojmů z dějin umění. Praha : Odeon, 2013. ISBN 9788072991044. S. 209.
- ↑ a b HÁJEK, Václav. Architektura. Klíč k architektonickým slohům. Praha : Grada Publishing, 2000. ISBN 8071697222. S. 210, 229.
- ↑ RICHTER, Václav. Románská architektura na Moravě. Časopis Společnosti přátel starožitností LX (Časopis Společnosti přátel starožitností LX), 1952, roč. 60, čís. 1, s. 231 – 234.
- ↑ karner In:PODOLINSKÍ, Alexandra a Štefan. Karner . apsida.sk, . Dostupné online.
Literatúra
- VLČEK, Pavel; SOMMER, Petr; FOLTÝN, Dušan. Encyklopedie českých klášterů. Praha : Libri, 1997. ISBN 80-85983-17-6. S. 717, 782.
- DAVID, Petr; SOUKUP, Vladimír. 777 kostelů, klášterů a kaplí České republiky. Praha : Soukup & David, 2002. ISBN 80-7011-708-7. S. 304, 308.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karner
Pozri aj
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk