A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Koalícia ochotných je termín, ktorý sa začal vo väčšom rozsahu používať najmä po roku 1990 v súvislosti s rastúcim množstvom kríz vo svete, ktoré si vyžadovali medzinárodnú pozornosť. Problémy vznikali najmä pri zabezpečovaní mierových misií pod záštitou OSN, pričom tento problém z časti pretrváva dodnes. Typickým príkladom bola koalícia ochotných vedená Austráliou, ktorá v rámci operácie INTERFET pôsobila vo Východnom Timore. Rovnaký termín používal aj americký prezident Bill Clinton v roku 1994, keď vrcholila kríza okolo Severnej Kórey. K najväčšiemu rozšíreniu používania tohoto pojmu došlo ale až v súvislosti s inváziou do Iraku v roku 2003.
Vojna v Iraku
V novembri 2002 americký prezident George W. Bush na rokovaní NATO vyhlásil, že „ak si iracký prezident Saddám Husajn nevyberie cestu odzbrojenia, USA povedú koalíciu ochotných za účelom jeho odzbrojenia“. Podľa Bieleho domu mala táto koalícia pozostávať z nasledujúcich krajín: Afganistan, Albánsko, Angola, Austrália, Azerbajdžan, Bulharsko, Kolumbia, Kostarika, Kostarika, Dánsko, Dominikánska republika, Salvádor, Eritrea, Estónsko, Etiópia, Gruzínsko, Honduras, Maďarsko, Island, Taliansko, Japonsko, Kuvajt, Litva, Lotyšsko, Severné Macedónsko, Marshallove ostrovy, Mikronézia, Mongolsko, Holandsko, Nový Zéland, Nikaragua, Palau, Panama, Filipíny, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Rwanda, Singapur, Slovensko, Južná Kórea, Španielsko, Tonga, Turecko, Uganda, Ukrajina, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty a Uzbekistan.
Koalíciu ochotných tvorili štáty, ktoré rôznym spôsobom podporovali vojenskú intervenciu v Iraku. Aj napriek tomu, že v zozname sa nachádzalo 50 krajín, len päť z nich sa priamo zapojilo do invázie: Spojená štáty, Spojené kráľovstvo, Austrália, Poľsko a Dánsko. 33 ďalších krajín vyslalo svoje vojská do Iraku v období po páde režimu Saddáma Husajna.
Koncom roku 2003 sa zoznam ochudobnil o Kostariku. No okrem tohoto prípadu by sme mohli nájsť niekoľko ďalších sporných členov koalície. Typickým príkladom je Turecko, ktoré síce viacerými spôsobmi podporovalo americkú politiku (napr. poskytnutie leteckej základne v Incirliku), ale na druhej strane odmietlo poskytnúť svoje územie na vytvorenie severnej fronty. V zozname sa nájde aj niekoľko krajín, ktoré nedisponujú vlastnými ozbrojenými silami, takže ich podpora mala čisto politický charakter (ale niekoľko ich štátnych príslušníkov sa i tak zúčastnilo nasadenia v Iraku).
Kritika
Ešte v časoch formovania koalície sa začala objavovať kritika používania termínu koalícia ochotných, a to z rôznych dôvodov. Tým hlavným bolo slabé zapojenie zo strany väčšiny štátov. Tento argument použil aj Bushov sok v prezidentských voľbách John Kerry, ktorý tvrdil, že celá koalícia pozostáva len z USA, Veľkej Británie a Austrálie. Prezident Bush mu pripomenul, že zabudol na Poľsko. Tým nechtiac zapríčinil, že fráza „zabudli ste na Poľsko“ sa stala neodmysliteľnou sarkastickou poznámkou na adresu všetkých krajín, ktoré podporovali inváziu len verbálne.
Viacero analytikov ale trvalo na tom, že nejde o žiadnu koalíciu, keďže drvivú väčšinu zapojených vojakov vyslali Spojené štáty a Veľká Británia. Ďalším vážnym argumentom bola štedrá americká pomoc (či už finančná, vojenská alebo iného druhu) štátom, ktoré podporili postoj USA. Preto sa často hovorilo miesto koalícii ochotných (coalition of the willing) o koalícii vyúčtovaných (coalition of the billing).
Definitívny koniec koalície ochotných nastal v auguste 2009, keď došlo k stiahnutiu absolútnej väčšiny vojakov z krajín mimo USA. Rok na to, v auguste 2010, došlo k stiahnutiu posledných amerických bojových jednotiek z Iraku.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Administratívne členenie
Aktivizmus
Disidenti
Komunálna politika
Konferencie
Mediácia
Medzinárodné organizácie
Medzinárodné vzťahy
Medzinárodné zmluvy
Mimovládne organizácie
Občianska spoločnosť
Politici
Politická filozofia
Politické aféry
Ľudová demokracia
Štát
Štátny orgán
Absolutistická monarchia
Absolutizmus
Aféra
Agitácia (politika)
Aklamácia
Anómia
Anexia
Apolitickosť
Autonómna republika
Autonomizmus
Autoritarizmus
Banánová republika
Bezpečnostný systém štátu
Bojkot
Budova krajinského snemu (Lichtenštajnsko)
Chunta
Deklarácia nezávislosti
Demokratúra
Diktatúra proletariátu
Disident
Donucovanie
Druhý svet
Dualizmus (politika)
Eurábia
Exulant
Fašizmus
Federalizmus
Forma štátu
Forma vlády
Fundamentalizmus
Funkcia štátu
Gerontokracia
Imperializmus
Inaugurácia
Individualizmus (politika)
Izolacionizmus
Juvenilná justícia
Kádrová politika
Kakistokracia
Kancelár
Knowledge-action gap
Koalícia ochotných
Kolaborant
Konštruktivizmus (medzinárodné vzťahy)
Konfederácia
Kriminálna politika
Kultúrna politika
Kvórum
Lustračné osvedčenie
Mandát (politika)
Manipulácia (psychológia)
Masová politická strana
Mediácia
Metternichovský absolutizmus
Mierové spolužitie
Ministerstvo
Neokolonializmus
Nepodmienený základný príjem
Nepotizmus
Nezávislý politik
NIMBY
Nový svetový poriadok (politika)
Obrana štátu
Oportunista
Oportunizmus
Opozícia (politika)
Otvorená spoločnosť
Panovník
Parlamentná monarchia
Parlamentná republika
Patrimonializmus
Personálna únia (štáty)
Podpredseda vlády
Politická doktrína
Politická ekonómia
Politická filozofia
Politická inštitúcia
Politická kultúra
Politická sloboda
Politická teória
Politické hnutie
Politické myslenie
Politický pluralizmus
Politický režim
Politický systém
Politický systém Holandska
Politickosť
Politik
Portál:Politika
Poslanecký sľub
Post-Capitalist Society
Potravinová suverenita
Prétorianizmus
Predseda vlády
Prezident Slovenskej republiky
Prominent
Protest
Prvá intifáda
Prvý svet
Rada vzájomnej hospodárskej pomoci
Radikalizmus
Realizmus (medzinárodné vzťahy)
Regent
Regionálna politika
Reparácie (vojna)
Republika
Rokovanie
Rozvojová krajina
Sekulárny štát
Skrutátor
Skrutínium
Sociálna politika
Socialistický štát
Stranícka diktatúra
Subregionalizmus
Subsidiarita
Superveľmoc
Svojbytnosť
Teória politiky
Teológia oslobodenia
Teroristická organizácia
There is no alternative
Tlakový koeficient
Totalitarizmus
Triedny boj
Triumvirát
Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom
Verejný záujem
Voľby
Vzťah štátu a cirkví
Watchdog
Zoznam foriem vlády
Zvrchovanosť ľudu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk