Krížna ulica
ulica/námestie
Štát	Slovensko
Mesto	Bratislava
Mestská časť	Staré Mesto, Nové Mesto, Ružinov
Obvod	I, II, III
Súradnice	48°09′21″S 17°07′30″V / 48,155747°S 17,12496°V / 48.155747; 17.12496
PSČ	811 07[pozn 1] 821 08[pozn 2] 831 04[pozn 3]
Začína na	Trnavské mýto
Končí na	Odborárske námestie
Denominácia	1991
Staršie názvy	Cruissengasse Krížová ulica Steinerova ulica
Poloha v rámci Bratislavy (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Krížna, Bratislava
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Krížna ulica (ľudovo Steinerka, Štajnerka, Šteinerka^[2][3] ) je ulica v Bratislave v mestských častiach Staré Mesto, Nové Mesto a Ružinov,^[4] t.j. v okresoch Bratislava I, Bratislava II a Bratislava III. Na severovýchodnej strane ju ohraničuje Trnavské mýto, na juhozápadnej strane Odborárske námestie. Je to štvorpruhová komunikácia, v strede ktorej sa nachádza električková trať.

Dejiny

Na mieste ulice existovala v stredoveku cesta do Vajnôr a ostatného Slovenska. Prvé domy sa spomínajú v roku 1593, prvé záhrady v roku 1626. V roku 1880 na ulici bolo už 88 domov. V roku 1789 sa spomína výčap, v rokoch 1800, 1842, 1910 a 1926 dláždenie cesty, 1868 zavedenie plynových a olejových svietidiel, v tom istom roku sa spomína Ludwigov mlyn a renesančný palác. V roku 1876 boli vybudované chodníky, v roku 1894 veterný mlyn.

V 20. rokoch 20. storočia bola na ulici založená tlačiareň Concordia. V roku 1933 bolo nainštalované elektrické vedenie a osvetlenie, v roku 1937 kaviareň, reštaurácie, lekáreň a hotel, v roku 1939 Slovenská ľudová banka. V rokoch 1772 - 1827 bolo na ulici popravisko so šibenicou, v roku 1781 tu bola postavená kaplnka (pri neskoršom pivovare), v roku 1839 – 1840 budova konskej železnice (stojí dodnes), v roku 1876 na ulici vznikol známy Steinov pivovar.

Ulica bola skoro úplne zničená bombardovaním počas druhej svetovej vojny v roku 1945. Dnes sa na nej nachádza (okrem historickej budovy konskej železnice) výstavba uskutočnená v období po roku 1945), najmä 1023 bytov postavených v rokoch 1951 až 1968 a budova bratislavskej tržnice z roku 1983. V roku 1974 na ulici bol okrem iného Dom politickej literatúry, Ľudové bytové družstvo, obchod s textilom a odevmi OTEX, Stredisko technickej literatúry, Poľnohospodársky nákupný a zásobovací podnik. Koncom 80. rokov sa na ulici okrem rôznych bežných predajní a budovy tržnice nachádzali tri kníhkupectvá.

Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa na ulici vyskytovala prostitúcia. V roku 2003 bola z tohto dôvodu nainštalovaná na rohu s Parkom Martina Benku bezpečnostná kamera.^[5]

Názov

Prvý doložený názov je nemecký názov Cruissengasse (doslova: Krížová ulička) z roku 1593. Pomenovanie bolo odvodené od starého kríža, ktorý sa nachádzal na neskoršej križovatke ulice so železničnou traťou. V nasledujúcich storočiach sa používali rôzne obmeny tohto mena (Kroysgasse, Kreu(t)zgasse a pod.), v 18. a 19. storočí často s prívlastkom "Untere..." (t.j. Dolná...). Prívlastok bol potrebný preto, lebo Obere (t.j. Horná) Kreuzgasse bol naopak názov dnešnej Blumentálskej ulice. Koncom 19. storočia sa objavuje maďarský variant názvu ulice (1868: Alsó Keresztutca, 1879: Köröszt utca). Od roku 1921 bol oficiálny názov Krížová ulica, v rokoch 1924 – 1954 Krížna ulica, od roku 1954 do 1. apríla 1991 Steinerova ulica podľa česko-slovenského komunistického politika maďarskej národnosti Gábora Steinera, ktorý bol zastrelený v Buchenwalde, potom získala predošlý názov.^[6][7]

Poznámky

1. ↑ nepárne čísla 1 – 13, 17 – 25, 17/C, 47, 59; párne čísla 2 – 14, 18 – 40^[1]
2. ↑ párne čísla 42 – 64^[1]
3. ↑ nepárne čísla 27 – 33^[1]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krížna ulica (Bratislava)

Externé odkazy

• Krížna ulica na mape Bratislavy