Bratislava – mestská časť Ružinov
mestská časť Bratislavy
Miestny úrad Ružinov
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Okres	Bratislava II
Región	Bratislava a okolie
Nadmorská výška	134 m n. m.
Súradnice	48°08′59″S 17°09′50″V / 48,149645°S 17,163989°V / 48.149645; 17.163989
Rozloha	39,7 km² (3 970 ha) [1]
Obyvateľstvo	81 741 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	2 058,97 obyv./km²
Starosta	Martin Chren[3] (TÍM RUŽINOV)
PSČ	82X XX
ŠÚJ	529320
EČV (do r. 2022)	BA, BL, BT
Tel. predvoľba	+421-2
E-mailová adresa	e-mail@ruzinov.sk
Telefón	(02) 48 284 111, 43 331 276, 43 331 284, 43 335 684
Poloha mestskej časti na Slovensku
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Ružinov
Webová stránka: ruzinov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Bratislava – mestská časť Ružinov^[4] (iné názvy: Bratislava-Ružinov, Mestská časť Ružinov, Ružinov; nem. Rosenheim, maď. Főrév) je mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava II, ktorá leží východne od centra. Svojou rozlohou 39,6 km² a počtom obyvateľov 72 173 a patrí k najväčším zo 17 mestských častí Bratislavy. Starostom mestskej časti je Martin Chren (nezávislý).

Geografia

Poloha

Ružinov sa nachádza na východe Bratislavy. Leží na ľavom brehu Dunaja. Na západe hraničí s mestskými časťami Staré Mesto a Petržalka, na severozápade s Novým Mestom, na severe s Vajnorami, na východe s obcami Ivanka pri Dunaji, Most pri Bratislave, a s mestskými časťami Vrakuňa a Podunajské Biskupice, s ktorými Ružinov susedí aj na juhu.

Časti Ružinova

Členenie MČ

Ružinov sa skladá z ôsmich častí - z bývalých samostatných obcí Trnávka a Prievoz, sídlisk Nivy, Štrkovec, Trávniky, Ostredky a Pošeň a priemyselnej časti Vlčie hrdlo.

Mestská časť je rozdelená na 9 volebných obvodov - Nivy, Starý Ružinov, Ružová dolina, Štrkovec, Trávniky, Ostredky, Pošeň, Prievoz a Trnávka.

Dejiny

Vo východnej časti dnešného Ružinova sa ľudia usídlili približne pred 5 500 rokmi vo Vlčom hrdle (dnes je súčasťou areálu Slovnaftu). Prví známi obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, poľnohospodárstvom a ťažbou dreva.

V okolí Bratislavy sa cez Malý Dunaj dalo dostať cez dva brody. Pri hornom vznikla obec Prievoz, ktorá je dnes už časťou Ružinova. Erb Prievozu sa zároveň stal erbom mestskej časti.

Názov Ružinov sa objavil až začiatkom 20. storočia a pochádza z názvu Ružový ostrov (nem. Rosenheim).

Poľnohospodársky charakter Ružinova začal v 19. storočí miznúť a objavili sa tu továreň na káble, rafinéria Apollo, Cvernovka, Danubius. Rozvoj priemyslu priniesol aj vznik robotníckych kolónií na Nivách a v Trnávke. Po 2. svetovej vojne nastal v Ružinove veľký stavebný rozvoj. Prvým sídliskom bolo 500 bytov (50. roky 20. stor.), nasledoval obrovský obytný komplex Ružinov so sídliskami Štrkovec, Ostredky, Trávniky a Pošeň (60. roky 20. stor.) a ako posledné vzniklo sídlisko Starý Ružinov (80. roky 20. stor.).

Samostatná mestská časť s vlastným vedením vznikla podľa zákona SNR číslo 377/1990 z 13. septembra 1990 o hlavnom meste SR a Štatúte hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa vytvorili v Bratislave mestské časti. Od roku 1996 v Ružinove vysiela lokálna „Televízia Ružinov“ (TVR).

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

1991:

• Slováci - 66 766 (91,3%)
• Maďari - 2 960 (4,05%)
• Česi - 1 847 (2,53%)
• Ostatné/nezistená - 1 558 (2,13%)
• Spolu - 73 131 (100%)

2001:

• Slováci - 64 160 (91,65%)
• Maďari - 2 369 (3,38%)
• Česi - 1 429 (2,04%)
• Ostatné - 1 054 (1,51%)
• Nezistená - 992 (1,42%)
• Spolu - 70 004 (100%)

2011:

• Slováci - 61 871 (90,23%)
• Maďari - 2 150 (3,14%)
• Česi - 977 (1,42%)
• Ostatné - 1 408 (2,05%)
• Nezistená - 2 168 (3,16%)
• Spolu - 68 574 (100%)

Politika

Súčasným starostom Ružinova je Martin Chren (nezávislý). Obecné zastupiteľstvo má 25 členov a je volené spolu so starostom na 4 - ročné volebné obdobie. OZ má taktiež 8 komisií. ^[5]

Starostovia

• 1990 – 1994: Jozef Olejár (VPN)
• 1994 – 1998: Richard Volek (HZDS, SNS, KSÚ)
• 1998 – 2002: Pavol Kubovič (SDK)
• 2002 – 2006: Pavol Kubovič (SDKÚ, KDH, ANO, SMK-MKP)
• 2006 – 2010: Slavomír Drozd (SMER – SD, SMK-MKP, ĽS-HZDS)
• 2010 – 2014: Dušan Pekár (SDKÚ–DS, SaS, KDH, MOST – HÍD, OKS)
• 2014 – 2018: Dušan Pekár (KDH)
• 2018 – súčasnosť: Martin Chren (nezávislý)

Občianska vybavenosť

Školstvo

V Ružinove sa nachádza množstvo štátnych, cirkevných aj súkromných školských zariadení. Sídli tu súkromná Paneurópska vysoká škola a Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Na Koceľovej ulici v časti Nivy sa nachádza SOŠ s odborným učilišťom pre sluchovo postihnutých, ktoré je jediné svojho druhu na západnom Slovensku.

• Materské školy a ich elokované pracoviská: MŠ Bancíkovej 2, MŠ Exnárova 6, MŠ Miletičova 37 (elok. prac. Gemerská 4), MŠ Medzilaborecká 4 (elok. prac. Haburská 4), MŠ Piesočná 2 (elok. prac. Rádiová 52 a Vietnamská 13), MŠ Západná 2, MŠ Prešovská 28 (elok. prac. Palkovičova 11/A), MŠ Pivonková 9 (elok. prac. Astrová 5, Nevädzová 12 a Šalviová 5), Stálicová 2 (elok. prac. Haburská 6), MŠ Šťastná 26, MŠ Velehradská 24 (elok. prac. Budovateľská 10 a Tekovská 7, 9)
• Základné školy: ZŠ Borodáčova 2, ZŠ Pavla Marcelyho, Drieňová 16, ZŠ Kulíškova 8, ZŠ Medzilaborecká 11, ZŠ Mierová 46, ZŠ Nevädzová 2, ZŠ SNP, Ostredková 14, ZŠ Ružová dolina 29, ZŠ Vrútocká 58, ZŠ Košická 8, ZŠ Bachova 4
• Stredné školy: Gymnázium, Metodova 2; Gymnázium Jura Hronca, Novohradská 3; Gymnázium Ladislava Novomeského, Tomášikova 2; Gymnázium Ivana Horvátha, Ivana Horvátha 14; 1. súkromné gymnázium v Bratislave, Bajkalská 20; Spojená škola sv. Vincenta de Paul, Bachova 4; SUŠ scénického výtvarníctva, Sklenárova 7; SOŠ kaderníctva a vizážistiky, Svätoplukova 2; SOŠ technológií a remesiel, Ivanská cesta 21; Stredná zdravotnícka škola, Záhradnícka 44; Stredná športová škola, Ostredková 10; SOŠ dopravná, Kvačalova 20; SOŠ obchodu a služieb Samuela Jurkoviča, Sklenárova 1; SPŠ stavebná a geodetická, Drieňová 35; SOŠ chemická, Vlčie hrdlo 50; Spojená škola, Tokajícka 24; Obchodná akadémia, Nevädzová 3

Kultúra

Obecná firma CULTUS Ružinov spravuje v mestskej časti štyri kultúrne domy - DK Ružinov, SD Nivy, SD Prievoz a SD Trávniky. V Ružinove existujú taktiež dve lokálne médiá, a to mesačník Ružinovské echo a televízny kanál TV Ružinov. Obe vlastní spoločnosť TVR & RE, ktorej 100% - ným akcionárom je MČ Ružinov.

Zdravotná starostlivosť

Na Ružinovskej ulici sa nachádza Nemocnica s poliklinikou Ružinov, ktorú dokončili v roku 1986. Na Záhradníckej ulici sídli Špecializovaná nemocnica pre ortopedickú protetiku (ŠNOP), a okrem nej v Ružinove pôsobí aj viacero súkromných lekárov a ambulancií.

Doprava

Železničná doprava

Ružinovom prechádzajú železničné trate č. 131 Bratislava – Komárno a 132 Bratislava – Hegyeshalom. Na území Ružinova sa nachádza jediná železničná stanica, a to Bratislava - ÚNS (Ústredná nákladná stanica), v ktorej ale žiadne vlaky osobnej dopravy v súčasnosti nezastavujú. V júni 2021 vyhlásili Železnice SR verejnú súťaž na stavbu tzv, Terminálu integrovanej osobnej prepravy Ružinov, ktorý sa bude nachádzať pri obratisku električiek na Astronomickej ulici. ^[6]

Mestská hromadná doprava

• Astronomická
  • 
  • 
    

• Herlianska
  • 
  • 
    

• Chlumeckého
  • 
    

• Nemocnica Ružinov
  • 
  • 
    

• Líščie nivy (Slovanet)
  • 
  • 
    

• Súmračná
  • 
  • 
    

• Tomášikova
  • 
  • 
    

• Saleziáni (Záhradnícka)
  • 
  • 
  • 
    

Cestná doprava

Najdôležitejšími dopravnými tepnami Ružinova sú štvorprúdové ulice Ružinovská, Tomášikova, Bajkalská, Gagarinova a Prievozská. Južným a východným okrajom mestskej časti vedie diaľnica D1, na ktorej sa najmä v rannej a poobedňajšej špičke tvoria rozsiahle kolóny.

Lodná doprava

Medzi Mostom Apollo a Prístavným mostom sa nachádza Zimný prístav z konca 19. storočia, ktorý bol kedysi jedným z najväčších v Európe. Po bombardovaní rafinérie Apollo v roku 1944 bol značne poškodený, a tak jeho význam upadol. O niekoľko sto metrov nižšie pozdĺž toku Dunaja bol v rokoch 1975 – 1983 postavený novší prístav Pálenisko spolu s opravovňou lodí (Lodenicou).

Šport

Ružinov ponúka mnoho priestorov na športovanie. Nachádzajú sa tu tri futbalové štadióny, a to na Sklenárovej (FC Ružinov Bratislava), Hrachovej (momentálne na ňom hrá ŠK Slovan Bratislava "B", v minulosti tu hral FK Rapid Bratislava) a na Nerudovej (SDM Domino).

Väčšinu športovísk prevádzkuje spoločnosť Ružinovský športový klub ^[7], ktorý spravuje Areál netradičných športov na Pivonkovej ulici ^[8], kde sa nachádzajú priestory na športy ako sú streetball, nohejbal či inline hokej. Okrem toho má v správe Zimný štadión Vladimíra Dzurillu na Ružinovskej ulici ^[9], Areál hier Radosť pri Štrkoveckom jazere ^[10] a viacero školských areálov, z ktorých niektoré sú prístupné pre verejnosť.

Na severovýchodnom konci mestskej časti sa nachádza obľúbené rekreačné stredisko Zlaté piesky.

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bratislava – mestská časť Ružinov

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• oficiálna stránka

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

• ZoznamŠkôl.eu