Libanon - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Libanon
Libanonská republika
Vlajka Libanonu Znak Libanonu
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Kulluna lil-watan
Lebanon (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý الجمهورية اللبنانية
 • krátky لبنان
Hlavné mesto Bejrút
33°54′ s.š. 35°32′ v.d.
Najväčšie mesto Bejrút
Úradné jazyky arabčina


Štátne zriadenie
prezident
premiér
parlamentná republika
Michel Aoun (ميشال عون)
Najib Mikati (نجيب ميقاتي)
Vznik 24. október 1945
Susedia Izrael, Sýria
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
10 452 km² (162.)  
 km² (1,8 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • hustota (2016)
 
6 006 668 (112.)

560/km² (21.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2017
53,915 mld. $ (86.)
19 128 $ (80.)
Index ľudského rozvoja (2015) 0,763 (76.) – vysoké
Mena libanonská libra (LBP)
Časové pásmo
 • Letný čas
VEČ (UTC+2)
VELČ (UTC+3)
Medzinárodný kód LBN
Medzinárodná poznávacia značka LB
Internetová doména .lb
Smerové telefónne číslo +961

Súradnice: 33°50′00″S 35°46′00″V / 33,833333°S 35,766667°V / 33.833333; 35.766667

Libanon (arab. لبنان‎ – Lubnán), dlhý tvar Libanonská republika, je štát na Blízkom východe, pri východnom pobreží Stredozemného mora. Hraničí na severe a východe so Sýriou, na juhu s Izraelom.

Dejiny

Osmanská ríša a prvá svetová vojna

Libanon bol od roku 1516 do roku 1918 súčasťou Osmanskej ríše. Roku 1861 Libanon získal autonómiu. Počas prvej svetovej vojny došlo v roku 1915 v krajine k nastoleniu vojenskej diktatúry pod vedením Džamala Pašu. Spolu s porážkou centrálnych mocností došlo tiež k rozpadu Osmanskej ríše.

Spojené kráľovstvo a Francúzsko podpísali tajnú Sykes-Picotovu dohodu, na základe ktorej si rozdelili arabské provincie Osmanskej ríše. Libanon spolu so Sýriou sa stali sférou vplyvu Francúzska a hoci územie Libanonu na konci vojny v roku 1918 obsadili Briti, Francúzi trvali na dodržaní dohody a ich odchode. Spojené kráľovstvo, Francúzsko a USA navrhli mandátnu formu usporiadania krajiny, ktoré by pomohlo pripraviť krajinu na nezávislosť. V roku 1920 tak bol Libanon vyhlásený mandátnym územím Spoločnosti národov pod správou Francúzska a vyhláseniu Veľkého Libanonu. Roku 1925 bol Libanon oddelený od Sýrie a v nasledujúcom roku došlo k vyhláseniu libanonskej ústavy a Libanonskej republiky. Napriek tomu však naďalej zostal francúzskym mandátnym územím.

Druhá svetová vojna

Mandátna Sýria pred rokom 1937

Počas druhej svetovej vojny bol Libanon pod dozorom vichistickej kolaborantskej vlády, avšak už roku 1941 do Libanonu prišli jednotky Spojeného kráľovstva a Slobodného Francúzska. V roku 1943 bol oficiálne zrušený francúzsky mandát a formálne uznaná nezávislosť krajiny. Jednotky Francúzska boli úplne stiahnuté až po ukončení druhej svetovej vojny v roku 1946.

V roku 1943 došlo v krajine k dôležitej dohode medzi jej hlavnými predstaviteľmi, tzv. Národnému paktu. Išlo o dohodu nepísanú, ktorej súčasťou bolo rozdelenie moci v krajine medzi hlavné náboženské skupiny - prezidentom sa tak stal maronit, premiérom sunnit a predsedom parlamentu šiit.

Ako jediná arabská krajina podpísal Libanon v roku 1957 Eisenhowerovu doktrínu. Roku 1958 došlo k spojeniu susednej Sýrie s Egyptom, čím vznikla Zjednotená arabská republika vedená Gamalom Násirom, ako výsledok panarabskej vlny, šíriacej sa medzi arabskými krajinami. Libanonskí kresťania sa prirodzene obávali možnosti zlúčenia Libanonu so Sýriou, čo požadovali predovšetkým libanonskí moslimovia. Vzhľadom k tejto situácii sa maronitský prezident Kamil Šamún rozhodol nenasadiť armádu (ktorá bola konfesne rozdelená na milície) ale obrátil sa s prosbou o pomoc na USA, ktoré vyslali do oblasti svoje jednotky. Po upokojení situácie bol zvolený nový prezident a následne stiahnuté jednotky USA.

S postupným príchodom Palestínčanov (OOP) do Libanonu (už od roku 1948) došlo medzi nimi a libanonskou armádou k stretom. OOP začala podnikať útoky z libanonského územia proti Izraelu, ktorý následne realizoval odvetné akcie, pri ktorých prenikal na libanonské územia.

Občianska vojna

Línia sa Green Line, ktorá delila východný a západný Bejrút, 1982
Bližšie informácie v hlavnom článku: Libanonská občianska vojna

Na vzraste napätia mali značný podiel palestínski utečenci, ktorí do krajiny prišli hlavne po vyhlásení štátu Izrael a prvým arabsko-izraelskom konflikte v roku 1948, po šesťdňovej vojne v roku 1967 a po presune OOP do Libanonu v roku 1970, kedy na juhu začala budovať štát v štáte.

Palestínčania sa stretávali s miestnymi obyvateľmi, ktorí sa cítili utláčaní (nespokojní boli predovšetkým kresťania), a tak v polovici sedemdesiatych rokov stáli proti sebe kresťanskí falangisti a palestínski utečenci spolu so sunnitskými moslimami. Na začiatku vojny bolo niekoľko konfliktov; prvý atentát, namierený na autobus prevážajúci členov kresťanskej Falangy, bol spáchaný 13. apríla 1975. Veliteľ falangy obvinil z tohto činu Palestínčanov, a ako odvetu falangisti napadli autobus prevážajúci palestínskych robotníkov do utečeneckého tábora.

Na žiadosť libanonskej vlády do krajiny prišli v apríli 1976 sýrske jednotky, ktoré spolu s kresťanmi vytlačili palestínskych bojovníkov na juh krajiny. Prímerie vydržalo len do roku 1978, kedy vypukli ďalšie boje, v ktorých už ale Sýrčania stáli na strane Palestínčanov.

OOP ostreľovalo z juhu Libanonu sever Izraela, a tak sa do vojny zapojili aj izraelské sily, podporujúce kresťanské jednotky plukovníka Haddada. Na ostreľovanie severu Izraela reagovala v marci 1978 izraelská armáda obsadením južnej časti Libanonu, ktoré trvalo až do júna. Libanon bol fakticky rozdelený na východnú časť (ovládanú Sýriou), Tripolis, južný Libanon a východný Bejrút (v rukách moslimov) a západný Bejrút (v rukách kresťanov, podporovaných Izraelčanmi).

Od leta 1981 do leta 1982 boli v oblasti prítomné medzinárodné jednotky a došlo k relatívnej stabilizácii. Po tom, čo Palestínčania zintenzívnili v ostreľovaní Izraela, bola začatá operácia Mier pre Galileu, t.j. Libanonská vojna. Izraelské jednotky prekročili na troch miestach hranice, obsadili tretinu Libanonu a obkľúčili Bejrút. Vtedajší najvyšší predstaviteľ OOP Jásir Arafát rozhodol o presune svojich jednotiek a hlavného stanu OOP Tunisu.

16. septembra 1982 bol spáchaný masaker, kde kresťanskí falangisti napadli utečenecké tábory v západnom Bejrúte. Reagovali tak na atentát, spáchaný na veliteľa Falangy Bašíra Džamáíla. Falangisti napadli Palestínčanov na území kontrolovanom Izraelom, pričom proti tomu izraelskí vojaci nezasiahli. Kvôli tomu bol tvrdo kritizovaný aj minister obrany Ariel Šaron.

Pokračovali aj rokovania o prímerí a 17. mája 1983 Libanon, Izrael a USA podpísali dohodu o izraelskom stiahnutí, ktoré bolo podmienené odchodom sýrskych jednotiek z krajiny, čo však Sýria odmietla. Napriek tomu sa izraelské jednotky postupne do roku 1985 stiahli. Izrael zasahoval do vojny len podporou kresťanských jednotiek generála Auna, ktorý v roku 1989 začal boj za vyhnanie sýrskych jednotiek z krajiny. Po krátkom úspechu bol Aun obkľúčený Sýrčanmi a musel utiecť na francúzske veľvyslanectvo.

Občiansku vojnu ukončila dohoda z Taif, prijatá libanonskými poslancami v októbri 1989 na zasadnutí v saudskoarabskom Taífe. Bola prijatá tzv. Charta národného zmierenia – ústavná a administratívna reforma, ktorá trochu obmedzila privilegované postavenie Maronitov v krajine, dohoda o vláde národnej jednoty a legalizácii pobytu sýrskych jednotiek v Libanone. Dohoda z Taif ukončila pätnásťročnú občiansku vojnu v Libanone.

Libanon od začiatku 90. rokov

Časť ulice Rue Minet al Hosni, kde bol 14. februára 2005 zavraždený Rafik Hariri
Bližšie informácie v hlavnom článku: Druhá libanonská vojna

V roku 1990 začala povojnová obnova krajiny (juh bol napriek tomu naďalej okupovaný Izraelom, na zvyšnom území sa nachádzalo 40 000 sýrskych vojakov, čím bola zaistená politická nadvláda Sýrie). V máji 1992 viedli sociálne nepokoje vyvolané ťaživou hospodárskou situáciou k odstúpeniu vlády a následným parlamentným voľbám v auguste 1992. V nich zvíťazila prosýrska väčšina, bola zriadená vláda Rafika Haririho, presadzujúca ekonomickú obnovu krajiny. S tým rástlo zadlžovanie a po celé deväťdesiate roky pokračovali útoky Hizballáhu na Izrael z južnej časti Libanonu, na ktoré Izrael reagoval odvetnými útokmi.

Miesta, ktoré boli medzi 12. a 13. júlom 2006 bombardované Izraelom

Až v máji 2000 ukončil Izrael okupáciu južného Libanonu a naplnil rezolúciu BR OSN č. 425 stiahnutím svojich vojsk. Po stiahnutí Izraela prevzali moc v oblasti milície Hizballáhu. Od roku 2001 kresťanská komunita s rôzne dlhými prestávkami protestovala proti prítomnosti sýrskych jednotiek a proti zasahovaniu Sýrie do vnútorných záležitostí Libanonu. Konečne v júni 2001 Sýria svoje vojská z Bejrútu a okolia stiahla a vyhovela požiadavkám Libanončanov.

14. februára 2005 bol vykonaný atentát na bývalého libanonského premiéra Haririho, ktorý predstavoval symbol povojnovej obnovy Libanonu a jeho liberálnej politiky. Tento akt vyvolal vlnu protisýrskych demonštrácií, ktoré sa už neobmedzovali len na kresťanskú komunitu a znamenali počiatok tzv. Cédrovej revolúcie. 26. apríla 2005 bolo dokončené sťahovanie sýrskych vojsk z Libanonu, ktorému predchádzal intenzívny tlak zo strany medzinárodného spoločenstva, aj od libanonskej opozície. Tá otvorene obvinila Damašk z podielu na februárovom atentáte, čo Sýria poprela, hoci väčšina Libanončanov bola presvedčená o opaku.

12. júla 2006 došlo ku konfliktu na libanonskej hranici, kedy bolo pri raketovom útoku Hizballáhu na mesto Šlomi zabitých 8 vojakov a ďalší 2 boli unesení. Libanon požadoval ich prepustenie, čo Hizballáh podmienil prepustením svojich zajatcov v krajine. Na prepustenie zajatcov a zvýšenie kontroly nad južnou časťou Libanonu apelovala aj OSN.

Izrael začal vykonávať letecké útoky, hoci Kofi Annan nabádal k zdržanlivosti a vyslal zbor 3 vyjednávačov. Útoky napriek tomu pokračovali, preto OSN poslal do Bejrútu hlavného vyjednávača Vijaya Nambiara, aby vyjadril solidaritu a podporu libanonskej vláde. Bola zničená infraštruktúra a pretrvávala vojenská blokáda Libanonu. Humanitárne podmienky sa naďalej zhoršovali a OSN nebola schopná pomáhať, preto Kofi Annan navrhol opatrenia na zastavenie krviprelievania. Pri útoku na stanovište mierovej misie OSN (UNIFIL) 25. júla zomreli 4 pozorovatelia a pozície misie sa stali terčom útokov oboch strán. Po nálete na mesto Kana zomrelo 30. júla vyše 50 ľudí, prevažne detí, na čo OSN poslala do oblasti humanitárny konvoj. Viac ako 800 tisíc osôb bolo vysídlených a 100 tisíc utieklo do Sýrie, preto OSN predĺžila mandát misie UNIFIL do 31. augusta 2006. Po tom, ako 11. augusta prijala BR OSN rezolúciu č. 1701, došlo 14. augusta k zastaveniu vojenských útokov a prímeriu. Izraelská armáda sa stiahla za modrú líniu a libanonskí vojaci sa rozmiestnili po celom južnom území. V sídle OSN v New Yorku prebehli rokovania a jednotky UNIFIL boli rozšírené z 2000 na cca 15 000 príslušníkov.

Geografia

Hory v blízkosti dediny Barouk

Libanon je malá hornatá krajina ležiaca vo východnom Stredomorí (pobrežná hranica je dlhá 225 km). Hoci sa krajina nachádza pri mori a neďaleko je sýrska púšť, v libanonskom pohorí sú v zime vhodné podmienky na lyžovanie, hlavne vďaka až 3000 m vysokým horám. Tento hornatý pás sa delí na pohorie Libanon a Antilibanon. Prvý z nich leží rovnobežne s pobrežím v celej jeho dĺžke, Antilibanon sa tiahne pozdĺž hranice so Sýriou. Zasnežené hory dali krajine tiež meno (aramejské slovo Laban znamená "biely"). V pohoriach Libanon a Antilibanon, rozdelených údolím Bikáa sa vyskytujú vzácne a chránené zvyšky cédrových lesov. Libanonu sa hovorí krajina cédrov a céder je zobrazený aj na štátnej vlajke. Viac ako polovica územia je položená vyššie ako 1 000 m n. m.

Mestá

Ďalšie sídla: Baalbek, Džizín, Byblos, al-Hirmíl, Mardžajún, al-Miná, Nabatíja, az-Zahrání.

Správne členenie

Libanon sa člení na 6 provincií (arabsky محافظة muháfazat, plurál محافظات muháfazat).

  • Bejrút محافظة بيروت (Bejrút; územie hlavného mesta)
  • Bika محافظة البقاع (al-Biqa)
  • Horský Libanon محافظة جبل لبنان (Džabal Lubnán)
  • Južný Libanon محافظة الجنوب (al-Džanúb)
  • Nabatíja محافظة النبطية (an-Nabatíja)
  • Severný Libanon محافظة الشمال (aš-Šámal)

Demografia

Vývoj populácie

Odhaduje sa, že v Libanone žije 5,85 mil. obyvateľov, z toho je 95% Arabov, 4% Arménov, 1% sú Palestínčania, Turkméni a i. Podľa odhadov je však Palestínčanov až 12%, nemajú tu však priznané občianstvo a mnoho z nich nemá ani pas, preto nemôžu vycestovať. Podľa údajov UNRWA bolo v decembri roku 2003 v Libanone viac ako 390 000 palestínskych utečencov. Mimo toho tu žije určité percento Sýrčanov a Kurdov (spolu asi 3%), z toho veľkú časť tvoria sezónni robotníci. Z ďalších dôležitých menšín sú to Egypťania, ktorých bolo v roku 2003 na 45 tisíc, ďalej niekoľko desiatok tisíc občanov Srí Lanky, Filipín a Malajzie, ktorí do Libanonu prichádzajú rovnako za prácou.

Hlavné náboženské skupiny v Libanone (2010)

Z náboženského hľadiska sú zastúpení moslimovia 59,7 % (sunniti, šiíti, drúzi, Isma'ilite, alaviti), kresťania 39 % (väčšinou maroniti, grécki pravoslávni, arménska apoštolská cirkev, gréckokatolícka cirkev, sýrska cirkev, rímskokatolícka cirkev, chaldejská katolícka cirkev, asýrska cirkev, egyptskokresťanská, protestantská) a iné 1,3 % (pozn. 14 náboženských siekt). Presné čísla nie sú známe kvôli neprehľadnej situácii a občianskym vojnám. Pri sčítaní ľudu v roku 1932 bolo kresťanov ešte 55% a zníženie ich zastúpenia spôsobila zvýšená pôrodnosť moslimov. Gramotných je 89% obyvateľov krajiny. Úradným jazykom je arabčina, väčšina nápisov v mestách je ale aj po anglicky alebo francúzsky.

Osídlené je najmä pobrežie a pohorie Libanon okolo Bejrútu (90% obyvateľstva žije v mestách alebo v ich okolí). Významná je zahraničná diaspóra, presahujúca 12 mil. Libanončanov (podľa niektorých údajov až 15 mil.) Emigrácia prebehla v niekoľkých vlnách, v súčasnosti prebieha ďalšia jej významná fáza. Podľa záveru štúdií UNPF a ministerstva sociálnych záležitostí sa odhaduje, že v rokoch 2000 a 2002 emigrovalo medzi 8 až 15 tis. Libanončanov mesačne a tento trend pokračoval aj v roku 2003. Jedná sa hlavne o mužov - kresťanov - medzi 25 a 35 rokmi. Dôvodom je neistá situácia v regióne, vedomie ekonomickej krízy v krajinu a nezamestnanosť, čo je varujúce najmä u mladých absolventov vysokých škôl

Konkrétne demografické dáta:

  • Prírastok obyvateľstva (2004): 1,2% (podľa "Emerging Lebanon 2005") (1990-2002): 2,4% (podľa UNICEF)
  • Priemerná domácnosť (2000): 4,1 členov v Bejrúte (podľa demografickej konferencie 2001) 5,5 členov vo vidieckych oblastiach
  • Počet detí v rodine (2004): priemerne 2 deti (podľa "Emerging Lebanon 2005")
  • Počet obyvateľov v mestách (2004): 90% (podľa "Emerging Lebanon 2005")
  • Veková štruktúra (2000): 0 - 14 rokov: 31,1% (podľa ESCWA), 15 - 64 rokov: 62,8%, 64+ rokov: 6,1%
  • Priemerná dĺžka života (2000): 71,3 roka (muži: 68,87 rokov; ženy: 73,74 rokov)
  • Negramotnosť (2004): 10% (podľa "Emerging Lebanon 2005")
  • Pomer mužov a žien (2000): 49% : 51% (podľa ESCWA)
  • Úmrtnosť (2002): 5 na 1000 obyvateľov (podľa UNICEF)
  • Dojčenská úmrtnosť (2002): 28 na 1000 pôrodov (podľa UNICEF)
  • Jazyky: arabčina (úradný), francúzština, angličtina, arménčina
  • Gramotnosť: 87,4 % celkom, 93,1 % mužov, 82,2 % žien (pribl. 2003; nad 15 rokov, vedia čítať a písať)

Utečenci

Pred začiatkom občianskej vojny v Sýrii boli pre krajinu boľavým miestom Palestínčania. Niektorí z nich žijú v Libanone päťdesiat rokov a mnoho sa ich tu narodilo. Ich prítomnosť však znášala väčšina Libanončanov veľmi ťažko, boli obmedzovaní radom vyhlášok a nariadení, žili v utečeneckých táboroch a boli do značnej miery závislí na daroch od Spojených národov. Do vypuknutia konfliktu v Sýrii tvorili utečenci približne desatinu populácie. Situácia sa radikálne zmenila po vypuknutí vojny v susednej Sýrii, čo zvýšilo počet utečencov v Libanone na približne 1,3 milióna (2016, UNHCR), čím tvoria jednu štvrtinu obyvateľstva. To predstavuje pre malý Libanon veľkú ekonomickú záťaž.[1]

Ekonomika

Vývoz v roku 2006

V občianskej vojne v rokoch 1975-1990 stratil Libanon veľa zo svojho bohatstva. Predtým sa mu hovorilo "Stredomorské Švajčiarsko", ale dnes je situácia iná. V 90. rokoch ustálil ekonomickú aj politickú situáciu Rafík Harírí (ktorý bol v roku 2005 zavraždený). Libanon vykazuje veľkú mieru zadlženia - 170% HDP, ekonomika rastie tempom 4% a HDP na osobu dosahuje 10 000 USD (2013). Ekonomika je však stále ohrozovaná nestabilitou, vnútornou aj vonkajšou. Až 8% obyvateľov žije v extrémnej chudobe.

Poľnohospodárstvo zamestnáva okolo 15% obyvateľov a pestuje sa vinič, paradajky, olivy a citrusy. Počas vojny sa rozvinulo pestovanie ópia a marihuany. Chová sa predovšetkým hydina, menej už kozy či ovce.

Ťažia sa stavebné hmoty a väčšina energie pochádza zo spaľovania ropy. Vyrába sa cement, odevy a šperky. Cesty majú väčšinou pevný povrch, ale počas vojny neboli udržiavané. Železnica bola vojnou kompletne vyradená z prevádzky. Medzinárodné letisko je v Bejrúte.

Vyvážajú sa hlavne potraviny a poľnohospodárske výrobky (pomaranče, olivy, tabak), dovážajú sa stavebniny (pre obnovu), stroje a spotrebný tovar, čiastočne tiež elektrická energia. Zo Sýrie sa dováža ropa. Hlavné obchodné kontakty sú s Francúzskom, Nemeckom, Talianskom a Sýriou.

Vláda a politický systém

Budova parlamentu na námestí l'Étoile.

Libanon je republika v čele s prezidentom, sídliacim v hlavnom meste Bejrút.

Libanon je parlamentná republika - politické strany sú organizované väčšinou na koncesnom princípe. Platí ústava z 23. júna 1926 (najstaršia bez prerušenia platná ústava v arabskom svete), s najdôležitejšími revíziami: Taef Agreement (dohoda z Taif - 21. 9. 1990) → tzv. Druhá republika (transformácia "prezidentskej republiky" na republiku s dominantným postavením vlády - "sektárske delenie moci" + výhoda pre moslimov na úkor početne ubúdajúcich kresťanov). Od polovice 70. rokov 20. stor. do parlamentných volieb v roku 1992 občianska vojna znemožnila efektívne fungovanie centrálnej vlády a konania volieb.

V krajine existuje nespočetné množstvo politických strán, ktoré sa delia podľa etnického alebo náboženského kľúča, sú volené do Národného zhromaždenia (Assemblée Nationale - francúzsky, madžlisu Alnuwab - arabsky), kde 64 kresiel patrí kresťanom a 64 moslimom.

Významnou politickou silou je šiítske hnutie Hizballáh, ktoré je niekdy označované za teroristickú organizáciu (pre USA, Kanadu, Izrael je to teroristická organizácia – nie však pre EU). Hizballáh páchal v dobách občianskej vojny útoky na Izrael a práve táto krajina usiluje o jeho likvidáciu.

Hnutie Hizballáh vzniklo v roku 1982 na juhu Libanonu. Hlavným zámerom bolo nastoliť teokraciu iránskeho typu a boj proti falangistom, izraelskej armáde a zahraničným silám (USA). Po skončení občianskej vojny sa transformovalo na politickú stranu a v roku 1992 získalo zastúpenie v parlamente (celkom 12 kresiel zo 128). Vo voľbách v roku 2006 získalo už 16 kresiel a poľným veliteľom a duchovným je Hasan Nasralláh, duchovným vodcom je Hussein Fadlallah.

V polovici júla 2006 zorganizoval Hizballáh útok na pohraničné stanovište izraelskej armády, zabil 8 vojakov, 2 uniesol a podporil predchádzajúcu požiadavku extrémistického hnutia Hamás na výmenu týchto rukojemníkov za zhruba 1000 väznených extrémistov. Zahájil raketový útok na izraelské mestá, čo viedlo južného suseda k námornej i leteckej blokáde a ostreľovaniu Libanonu. Došlo tiež k pozemnej invázii a útokom na infraštruktúru, s cieľom zničiť Hizballáh.

Zaujímavosti

  • Názov Libanon existuje už 4000 rokov
  • Názov sa objavuje 71 krát v Biblii
  • Libanon je jediná blízkovýchodná krajina, ktorá nemá púšť
  • Libanon má 17 náboženských komunít
  • V Libanone je 15 riek
  • Bejrút bol sedemkrát zničený a znovu postavený

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Libanon

Referencie

  1. UN: Lebanon's Syrian Refugee Crisis Could Explode into Sectarian Violence

Externé odkazy

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Libanon na českej Wikipédii.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Libanon

Úřadovna OSN ve Vídni
Úřad OSN pro palestinské uprchlíky na Blízkém východě
Úřad Vysokého komisaře OSN pro uprchlíky
Újezd u Černé Hory
Újezd u Boskovic
Úmluva o zřízení UNESCO
Úmrtí v roce 2021
Úsobrno
Ústup
Část obce
Čínština
Čína
Čínské znaky
Čao Wen-chua
Černá Hora (okres Blansko)
Černé moře
Černovice (okres Blansko)
Česká rada dětí a mládeže
Česká Wikipedie
Český statistický úřad
Česko
Československo
Říše Ming
Římskokatolická farnost Újezd u Černé Hory
Řecká národní knihovna
Řecko
Šebetov
Šebrov-Kateřina
Šestiočka sadistická
Šošůvka
Štěchov
Ťia-ťing
Žďárná
Žďár (okres Blansko)
Železniční trať Plzeň – Furth im Wald
Žerůtky (okres Blansko)
Žernovník
1. červen
1. červenec
1. červenec
11. srpen
14. srpen
15. listopad
15. srpen
1512
1565
16. listopad
16. srpen
1705
1780
1855
1870
1920
1945
1960
1993
1994
1996
1996
2006
2006
2017
2019
22. únor
25. listopad
4. listopad
4. srpen
5. srpen
7. srpen
8. srpen
9. březen
Ašraf Ghaní
Adamov
Afghánistán
Akademie věd České republiky
Albánie
Americká válka za nezávislost
Amharsko
Angličtina
Asociace muzeí a galerií České republiky
Audrey Azoulayová
Austrálie
Australská národní knihovna
Autoritní kontrola
Býkovice
Bedřichov (okres Blansko)
Benešov (okres Blansko)
Berijev Be-200
Bezpečnost
Bibliografie dějin Českých zemí
BIBSYS
Bitva na řece Čorna
Bitva u Cassana
Bitva u Varšavy (1920)
Blansko
Bořitov
Borotín (okres Blansko)
Boskovice
Brťov-Jeneč
Brazílie
Brno
Budova Organizace spojených národů
Budova UNESCO v Paříži
Bukovina (okres Blansko)
Bukovinka
Cenzorát
Cetkovice
Charles Bukowski
Charta Spojených národů
Chrudichromy
Chu Cung-sien
CiNii
Commons:Featured pictures/cs
Covid-19
Crhov
Cung-tu
Dánsko
Dějiny Organizace spojených národů
Dětský fond Organizace spojených národů
Deštná (okres Blansko)
Den lidských práv
Den Spojených národů
Didius Iulianus
Digitální propast
Dlouhá Lhota (okres Blansko)
Domažlice
Dominikánská republika
Doubravice nad Svitavou
Drnovice (okres Blansko)
Egypt
Ekonomická a sociální rada OSN
Encyklopedie
Etiopie
Evžen Savojský
Filatelistický atlas
Francie
Francouzi
Francouzská národní knihovna
Gemeinsame Normdatei
Generální tajemník OSN
Geodata
Gerd Müller
Gramotnost
Habrůvka
Haiti
Helena Illnerová
Helena Illnerová
Historický lexikon Švýcarska
Hlavní strana
Hodonín (okres Blansko)
Holštejn
Horní Poříčí (okres Blansko)
Horní Smržov
Humanitní vědy
Indie
Internet Archive
Izrael
Józef Piłsudski
Jaan Kaplinski
Jabloňany
Jan Nepomucký
Japonsko
Jaroslava Moserová
Jaroslava Moserová
Jedovnice
Jen Sung
Jižní Afrika
Jihomoravský kraj
Kábul
Křetín
Křtěnov
Křtiny (okres Blansko)
Kanada
Katalog jmen a názvů děl Katalánska
Katastrální území
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:OSN
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Knínice (okres Blansko)
Kněževes (okres Blansko)
Kořenec
Konference OSN o obchodu a rozvoji
Kostel svatého Klimenta (Lipůvka)
Kotvrdovice
Kozárov
Kraje v Česku
Krasová
Krhov (okres Blansko)
Krymská válka
Kuřim
Kulířov
Kultura
Kulturní dědictví
Kunčina Ves
Kunštát
Kuničky
Kunice (okres Blansko)
Kurt Biedenkopf
Kypr
Lažany (okres Blansko)
Lalibela
Lazinov
Letní olympijské hry 2020
Letovice
Lhota Rapotina
Lhota u Lysic
Lhota u Olešnice
Libanon
Library of Congress Control Number
LIBRIS
Lidská práva
Lipůvka
Lipovec (okres Blansko)
Londýn
Lotyšská národní knihovna
Louka (okres Blansko)
Lubě
Ludíkov
Lysice
Míchov
Město
Městys
Makov (okres Blansko)
Malá Lhota (okres Blansko)
Malá Roudka
Mexiko
Mezinárodní agentura pro atomovou energii
Mezinárodní organizace práce
Mezinárodní organizace pro civilní letectví
Mezinárodní soudní dvůr
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní telekomunikační unie
Mezinárodní trestní soud
Mezivládní panel OSN pro biodiverzitu a ekosystémové služby
Mezivládní panel pro změnu klimatu
Michel Fleischmann
Milavče
Milonice (okres Blansko)
Miroslav Tetter
Mistrovská díla ústního a nehmotného dědictví lidstva
Morava
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Izraele
Národní knihovna Koreje
Národní parlamentní knihovna Japonska
Nýrov
Němčice (okres Blansko)
Nadace Wikimedia
Norsko
Nový Zéland
Novorossijsk
Obec
Obec (Česko)
Obec s pověřeným obecním úřadem
Obec s rozšířenou působností
Obora (okres Blansko)
Ochrana životního prostředí
Okresy v Česku
Okres Blansko
Okrouhlá (okres Blansko)
Olešnice (okres Blansko)
Olomučany
Olympijské hry
OpenStreetMap
Organizace OSN pro průmyslový rozvoj
Organizace pro výživu a zemědělství
Organizace pro zákaz chemických zbraní
Organizace spojených národů
Ostrov u Macochy
Ottův slovník naučný
Ottův slovník naučný/Závist
Přírodní vědy
Paříž
Palestinská autonomie
Paměť světa
Pamětice
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Pchin-jin
Petrovice (okres Blansko)
Petrov (okres Blansko)
Piráti wo-kchou v éře Ťia-ťing
Ploutvonožci
Poštovní směrovací číslo
Poláci
Polská národní knihovna
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Morava
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Organizace spojených národů
Portál:Příroda
Portál:Sport
Poručenská rada OSN
Posmrtné jméno
Praha
Program OSN pro životní prostředí
Prostřední Poříčí
Prusko-francouzská válka
Prusové
Q247061
Q247061#identifiers
Q247061#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q7809
Q7809#identifiers
Q7809#identifiers|Editovat na Wikidatech
Ráječko
Rájec-Jestřebí
Rada bezpečnosti OSN
Rada pro lidská práva
Ratifikace
Registr územní identifikace, adres a nemovitostí
Richterova stupnice
Ropná skvrna
Roubanina
Rozsíčka
Rozseč nad Kunštátem
Rozvojový program OSN
Rudá armáda
Rudice (okres Blansko)
Rusko
Sün-fu
Sü Chaj
Saúdská Arábie
SARS-CoV-2
Sebranice (okres Blansko)
Sekretariát OSN
Senetářov
Senkaku
Sergej Adamovič Kovaljov
Seznam členských států OSN
Seznam mírových operací OSN
Seznam nejmenších obcí v Česku
Seznam pozorovatelů Valného shromáždění OSN
Seznam světového dědictví v Africe#Etiopie
Skalice nad Svitavou
Skrchov
Sloup (okres Blansko)
SNAC
Sociální vědy
Soubor:胡宗憲.jpg
Soubor:CoA of Závist (Blansko District).svg
Soubor:Didius Julianus (cropped) - Residenz Museum - Munich.jpg
Soubor:Flag of UNESCO.svg
Soubor:Flag of Závist.svg
Soubor:Jozef Pilsudski1.jpg
Soubor:Logo UNESCO 2021.svg
Soubor:Vitčice - socha svatého Jana Nepomuckého.jpg
Soubor:Závist, kašna (6262).jpg
Soubor:Závist, památník T.G.M. (6263).jpg
Soubor:Závist, zvonice - interiér (6268).jpg
Soubor:Závist, zvonice s křížem (6258).jpg
Soubor:Závist – obecní úřad.JPG
Sovětsko-polská válka
Spešov
Speciální:Kategorie
Speciální:Map/11/48.845277777778/2.3072222222222/cs
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené království
Spojené státy americké
Společnost národů
Správní obvod obce s rozšířenou působností Blansko
Srážka vlaků u Milavčí
Stát
Stanislav Štech
Stanislav Štech
Starosta (Česko)
Stvolová
Suchý
Sudice (okres Blansko)
Sulíkov
Světlá
Světová meteorologická organizace
Světová poštovní unie
Světová zdravotnická organizace
Světové dědictví
Světový mír
Světový potravinový program
Svinošice
Svitávka (okres Blansko)
Svoboda tisku
Tálibán
Tasovice (okres Blansko)
Tigrajská lidově osvobozenecká fronta
Tokio
Tomáš Garrigue Masaryk
Tomas Venclova
Tony Esposito (lední hokejista)
Trstenická stezka
Turecko
Uhřice (okres Blansko)
UNESCO
Union List of Artist Names
Univerzitní systém dokumentace
Vážany (okres Blansko)
Válka o španělské dědictví
Válka v Tigraji
Vísky (okres Blansko)
Věda
Všeobecná deklarace lidských práv
Vakcína proti covidu-19
Valchov
Valné shromáždění OSN
Vanovice
Vatikánská apoštolská knihovna
Vavřinec (okres Blansko)
Velenov
Velké Opatovice
Vilémovice (okres Blansko)
Virtual International Authority File
Virtual International Authority File
Vitčice
Vital Šyšov
Vlajka Organizace spojených národů
Voděrady (okres Blansko)
Vranová
Vysočany (okres Blansko)
Vzdělávání
Wang Č’ (pirát)
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2021
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Jak číst infoboxy českých sídel
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2021
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/srpen
Wikipedie:Vyhněte se vyhýbavým slovům
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2021
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
WorldCat
WorldCat
Základní sídelní jednotka
Závist (okres Blansko)
Zakázané moře
Zbraslavec
Zeměpisné souřadnice
Zemětřesení na Haiti 2021
Země (Česko)




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk