Litvorový štít
vrch
Litvorový štít
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obce	Tatranská Javorina, Vysoké Tatry
Časť	Vysoké Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodia	Dunajec, Poprad
Nadmorská výška	2 413,0 m n. m.
Súradnice	49°10′16″S 20°07′47″V / 49,1711°S 20,1298°V / 49.1711; 20.1298
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	len s horským vodcom
Prvovýstup	A. Otto, P. Čižák
- dátum	1897
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Litvorový štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Litvorový štít^[1] (2 413,0 m n. m.^[2]) je vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Leží nad Novou Poliankou, približne 15 km severozápadne od Popradu.^[3] Juhovýchodne stojí Sliezsky dom.^[2]

Názov

Jeho názov pochádza od jednej z dolín, nad ktorými sa týči, a tá sa volá podľa ľudového názvu rastliny Archangeliky lekárskej – litvora.

Poloha

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.^[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.^[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy, Nová Polianka a Tatranská Polianka, juhovýchodne leží Starý Smokovec a Tatranská Lesná, východne Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a juhozápadne Štrbské Pleso.^[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Velická dolina.^[3]

Opis

Litvorový štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Lavínovým štítom (2 606 m n. m.) a Východnou Vysokou (2 428 m n. m.). Východné zrázy štítu dobre vidno z Velickej doliny, severné z Litvorovej doliny a na západ spadá do Kačacej doliny. Velické sedlo ho oddeľuje od Velického štítu, Litvorové sedlo od Lučivnianskej veže. Na severozápad spadajú dva piliere – z vrcholu západný pilier a z hrbu v hrebeni severozápadný pilier, ktorý je ozdobený šiestimi vežičkami – Litvorové Mníchy.^[5]

Severným smerom sa nachádza Mlynár (2 170 m n. m.), Hrubá veža (2 086 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.) a Predná Javorová veža (2 203 m n. m.), východným Svišťový štít (2 383 m n. m.), Divá veža (2 373 m n. m.), Východná Vysoká (2 428 m n. m.), Velický štít (2 319 m n. m.), Bradavica (2 476 m n. m.) a Veľká Granátová veža (2 318 m n. m.), južným Kvetnicová veža (2 433 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Batizovský štít (2 448 m n. m.) a Končistá (2 538 m n. m.) a západným Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Kačacia veža (2 197 m n. m.).^[2] Severozápadné svahy štítu padajú do Kačacej doliny, ktorú odvodňuje Biela voda do Dunajca, východne leží Velická dolina, z ktorej voda odteká Velickým potokom do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.^[3]

Výhľady

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol^[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú najmä okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež Oravské Beskydy, Nízke Tatry, Volovské vrchy, Branisko a mnohé vrchy v južnom Poľsku.^[7]

Prístup

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi. Neďalekým sedlom Poľský hrebeň prechádza zeleno značený turistický chodník z Tatranskej Polianky okolo chaty Sliezsky dom, ktorý sa pod hrebeňom pripája na modro značenú trasu z Lysej Poľany cez Litvorovú dolinu a sedlo Prielom ku Zbojníckej chate a do Tatranskej Lomnice.^[3][6]

Výstupy

Štít je dostupný len s horským vodcom, no viacerými cestami nižšej obťažnosti, I, okrem hrebeňových aj žľabom z Velickej doliny.

• 1897 Prvý výstup A. Otto a P. Čižák, I.
• 1912 Prvovýstup Gy. Hefty a A. Grósz, cez Litvorové Mníchy, II-III.

Galéria

• 

  Zľava Zadný Gerlach, Litvorové sedlo a Litvorový štít.

• 

  Gerlach a Zadný Gerlach, v jeho hrebeni vpravo vyčnieva Litvorový štít nad svetlými sneh. poľami.

• 

  Pohľad ponad Litvorové pleso na Kačací múr, vľavo prvý Litvorový mních.

Referencie

• F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia Praha 1977.

Pozri aj

• Vysoké Tatry
• Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)
• Velická dolina (národná prírodná rezervácia)
• Tatranský národný park
• Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Litvorový štít

Externé odkazy

• Poloha na turistickej mape
• Foto na SummitPost
• Popis podľa Andrášiho
• Obrázky a popis túr
• Ako súčasť Martinky, hrebeňovej cesty na Gerlach