F-35 Lightning II
F-35A Vzdušných síl USA
Typ	stealth viacúčelové stíhacie lietadlo
Výrobca	Lockheed Martin Aeronautics
Prvý let	15. december 2006
Zavedený	F-35B: 31. júla 2015 (USMC) F-35A: 2. augusta 2016 (USAF)[1] F-35C: 2018 (USN)[2]
Charakter	v službe (USA, Izrael)
Výroba	2006 – súčasnosť
Vyrobených	viac ako 720+ lietadiel (k novembru 2021)[3]
Cena za kus	F-35A: US$122 miliónov[4] F-35B: US$150 miliónov (priemerná cena, 2011)[5] F-35C: US$139,5 milióna (priemerná cena, 2011)[5][6] Pozn.: Priemerná cena nezahŕňa náklady na vývoj[5] F-35A jednotková cena zbraňových systémov je US$183,5 milióna[4]
Varianty	F-35A F-35B F-35C
Portál letectvo

Pohľad na výzbroj, umiestnenú vo vnútornej šachte

Lockheed Martin F-35 Lightning II je trieda jednosedadlových, jednomotorových viacúčelových stíhacích lietadiel piatej generácie vo vývoji, určených na vykonávanie pozemných útokov, prieskumu a vzdušných obranných misií s technológiou stealth.^[7][8] Do F-35 patria tri hlavné modely: prvým je variant s konvenčným vzletom a prístátím (F-35A), druhým je variant s krátkym vzletom a zvislým prístátím (F-35B) a tretím je variant určený na operácie z lietadlových lodí (F-35C). Tieto tri varianty majú v budúcnosti nahradiť viacero v súčasnosti využívaných typov, ako sú A-10 Thunderbolt II, F-16 Fighting Falcon, AV-8B Harrier II, F/A-18 Hornet a EA-6B Prowler. Budú tak predstavovať väčšinu amerického taktického letectva, pilotovaného človekom.^[9]

Spojené štáty uvažujú o kúpe celkovo 2443 týchto lietadiel.^[10] Celkové náklady projektu F-35 Lightning II, ktoré zaplatí americký daňovník po zarátaní aj prevádzkových a servisných nákladov na 55 rokov dopredu, by sa mali vyšplhať na 1,3 bilióna USD. Do tejto sumy sú už zahrnuté náklady na vývoj v hodnote 59,2 miliárd USD a na obstaranie všetkých lietadiel v hodnote 261 miliárd USD.

Americké ministerstvo obrany objednáva stroje F-35 postupne v jednotlivých výrobných dávkach. Pre každú túto dávku uzatvára s producentom lietadla a výrobcom pohonnej jednotky samostatnú zmluvu, od ktorej sa odvíja aj jednotková cena stíhačiek. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že so zvyšujúcou sa produkciou cena strojov postupne klesá. Dňa 23. novembra 2016 boli podpísané kontrakty na 10. výrobnú dávku, v rámci ktorých sa priemerná jednotková cena lietadiel F-35 dostala na 109,7 mil. USD.^[11][12]

Vznik a vývoj

F-35A s otvorenými tankovacími dverami za kokpitom pilota

V roku 1996 bol oficiálne začatý program JSF (Joint Strike Fighter), z ktorého neskôr vzišlo viacúčelové bojové lietadlo F-35 Lightning II. Na vývoji lietadla začali pracovať dve konkurenčné skupiny firiem, z ktorých ako prvá začala letové skúšky skupina pod vedením spoločnosti Boeing. Prototyp X-32A sa im podarilo dostať do vzduchu už 18. septembra 2000, ale let bol predčasne ukončený kvôli úniku oleja. Druhá skupina firiem pod vedením spoločnosti Lockheed Martin vzlietla so svojím prototypom X-35A dňa 24. októbra 2000. Prvý let prebehol bez problémov, podobne ako tie nasledujúce pri vyšších rýchlostiach, a tak sa už 7. novembra testovalo tankovanie za letu.^[13] Po sérii skúšok, trvajúcich celý rok, sa v októbri 2001 americké ministerstvo obrany rozhodlo pre riešenie z dielne Lockheed Martin, ktoré dostalo oficiálne pomenovanie F-35.^[14]

Dôvodom víťazstva bola hlavne:

• vyššia spoľahlivosť prototypu X-35B pri letoch v extrémnych podmienkach,
• lepšia ovládateľnosť variantu X-35C pri letoch v nízkych rýchlostiach počas pristávania na lietadlových lodiach,
• lepšie predpoklady všetkých verzií X-35 na vybavenie lietadla množstvom senzorov, kľúčových pre začlenenie stroja do konceptu digitálneho bojiska,
• možnosť využitia technológií vyvinutých spoločnosťou Lockheed Martin pre F-22 Raptor.

Okrem spoločnosti Lockheed Martin sa tak víťazmi v súťaži stali aj partnerské firmy Northrop Grumman a BAE Systems.

Vo februári 2006 zišiel z linky vo Fort Worth v Texase prvý sériovo vyrobený kus F-35A a v decembri toho istého roku uskutočnil svoj prvý let. Dňa 11. júna 2008 uskutočnil prvý let aj variant F-35B, v rámci ktorého vyletel do výšky asi 4 570 m. Všetky plánované testy motora a riadenia prebehli bez akýchkoľvek problémov.^[15] 19. januára 2012 sa uskutočnil nad základňou Edwards prvý nočný let s lietadlom F-35A.^[16] Úspešné ukončenie tejto misie otvorilo cestu k začatiu testov nočného tankovania, ktoré sa konalo 26. marca 2012 za asistencie tankovacieho lietadla KC-135.^[17] Ďalším významným míľnikom v programe JSF boli prvé pristátia lietadiel F-35 na palubách lietadlových lodí. V roku 2011 pristál variant F-35B na palube USS Wasp a dňa 3. novembra 2014 zrealizoval na palube USS Nimitz svoje prvé pristátie aj F-35C.^[18]

Dňa 31. júla 2015 dosiahlo počiatočné operačné schopnosti prvých 10 strojov F-35B (letka VMFA-121), patriacich pod United States Marine Corps. O rok neskôr, dňa 2. augusta 2016, dosiahli počiatočné operačné schopnosti aj lietadlá F-35A, zaradené pod United States Air Force. Išlo o 34. stíhaciu letku zo základne Hill Air Force Base, ktorá pozostáva z 12 lietadiel F-35A a 21 vycvičených pilotov, pripravených na bojové nasadenie.

Konštrukcia

Schéma prúdenia vzduchu pri variante F-35B

Kabína pilota F-35

Prilba od Rockwell Collins ESA Vision Systems

AESA radar AN/APG-81

Elektro-optický systém F-35

Pohľad na výzbroj, umiestnenú vo vnútornej šachte

Test odhodenia bomby AGM-154

Motor

Pohonnou jednotkou lietadla F-35 je motor F135 od spoločnosti Pratt & Whitney, vďaka ktorému dosahuje stíhačka maximálnu rýchlosť viac ako Mach 1,6. Pratt & Whitney F135 má s prídavným spaľovaním ťah 191 kN, čo z neho robí najsilnejší motor, aký bol kedy inštalovaný do stíhacích lietadiel. Okrem predných nasávacích otvorov je pri variante F-35B počas vertikálneho letu vzduch do motora privádzaný aj dvojdielnymi dverami, umiestnenými na chrbte lietadla za zdvihovým dúchadlom. Vzduch vychádza von cez zadnú trysku s vektorovaním ťahu, ale aj cez menšie trysky v krídlach, ktoré sa používajú pri vyrovnávaní lietadla počas vzletu. Systém vektorovania ťahu je nevyhnutný pre variant s krátkym vzletom a zvislým pristátím, ale pri variante F-35A a F-35C použitý nebol, lebo by to zbytočne zvýšilo výrobné náklady.

Ako alternatíva k F135 bol vyvíjaný motor F136 od spoločností General Electric a Rolls-Royce. Práce na vývoji však boli pozastavené v decembri 2011 po tom, čo Kongres spojených štátov zamietol ďalšie financovanie.^[19]

Kabína

Kabína F-35 je vybavený jediným dotykovým displejom po celej šírke prístrojovej dosky a jeho rozmery sú 50 x 20 centimetrov.^[20] F-35 bude po 50 rokoch prvým americkým bojovým lietadlom, ktoré nebude mať priehľadový displej (HUD). Najdôležitejšie informácie, ktoré doteraz zobrazoval tento displej, budú pilotovi premietané na displej integrovaný v prilbe. Súčasťou prilby je aj zameriavač, vďaka ktorému môže pilot uzamknúť cieľ, odovzdať informácie o cieli rakete a vystreliť aj tzv. „cez rameno“. V súčasnosti piloti F-35 používajú prilbu Gen 2, vyvinutú konzorciom Rockwell Collins ESA Vision Systems.^[21] Dňa 11. Augusta 2015 však konzorcium oznámilo dodanie prvej prilby novej generácie Gen 3. Tá by mala zabezpečiť lepšiu spoluprácu so senzormi, vďaka čomu pilot dostane informácie zo 6 infra-červených senzorov v reálnom čase. Prilba má tiež vylepšený software, kvalitnejší displej, poskytuje pilotovi lepšie videnie v noci a mala by byť zavedená do používania v roku 2016.^[22]

Aby sa minimalizoval reakčný čas pilota pri náročných bojových podmienkach, v kabíne je využitý koncept HOTAS (Hands-On-Throttle-And-Stick), t. j. najdôležitejšie ovládacie prvky sú umiestnené na plynovej a riadiacej páke.

Lietadlo je vybavené systémom rozpoznávania reči, vďaka čomu ho pilot môže ovládať aj hlasovými pokynmi. Podobný systém bol v USA v minulosti testovaný na experimentálnom lietadle F-16 VISTA a použitý len na stroji AV-8B Harrier II. Systém rozpoznávania reči je už integrovaný aj v európskych lietadlách (napr. Eurofighter Typhoon, Dassault Rafale), ale zatiaľ nie je známe jeho efektívne využitie v boji.^[23]

Avionika

Lietadlá F-35 sú vybavené radarom typu AESA (Active Electronically Scanned Array), vyvinutým spoločnosťou Northrop Grumman. Je to moderný radar s aktívnym elektronickým vychylovaním lúča a nesie označenie AN/APG-81.^[24] Radar funguje vo viacerých módoch tak, že popri zameraní vzdušných a pozemných cieľov poskytuje pilotovi neustále vynikajúci prehľad o dianí v jeho okolí. Vyznačuje sa vysokým výkonom voči rušeniu, pokročilými možnosťami identifikácie nepriateľa a schopnosťou vysoko-rýchlostnej komunikácie. Pri testoch dokázal radar do 9 sekúnd nájsť a následne sledovať 23 cieľov rozptýlených až do vzdialenosti 160 km. V móde vzduch-zem mapuje terén vo vysokom rozlíšení a je schopný identifikovať veľké množstvo pozemnej vojenskej techniky, ktorú v prípade pohybu dokáže neustále sledovať. Dokáže presne lokalizovať, identifikovať a rušiť prostriedky protivzdušnej obrany z bezpečnej vzdialenosti.

Súčasťou elektro-optického systému AN/AAQ-37 je 6 pasívnych infra-červených senzorov, rozmiestnených po celom draku. Tieto senzory nahrádzajú klasické prostriedky pre nočné videnie, poskytujú pilotovi prehľad o situácii vo všetkých smeroch (360^o vertikálne aj horizontálne), dokážu vyhľadať a sledovať blížiace sa lietadlo a fungujú tiež ako varovný systém pred letiacimi raketami.^[25] Navyše poskytujú pilotovi informáciu o pozícii výstrelu riadenej strely, údajne až na vzdialenosť 1 900 km.^[26]

AN/ASQ-239 (Barracuda) je systém elektronického boja, ktorý združuje informácie, získané z viacerých senzorov, ako je radar, infra-červené senzory alebo radarový výstražný systém, pozostávajúci z desiatich antén.

Výzbroj

Variant F-35A je jediný, ktorý je vybavený vnútorným kanónom GAU-22/A kalibru 25 mm. Varianty F-35B a F-35C môžu mať kanón ukrytý v stealth kontajneri, upevnenom na vonkajšom závesníku.

Ak si chce F-35 zachovať stealth vlastnosti, môže niesť vnútri len obmedzené množstvo rakiet typu vzduch-vzduch a vzduch-zem. Lietadlo je vybavené dvomi vnútornými šachtami, z ktorých každá disponuje dvomi závesníkmi. Môže tak niesť len 4 rakety vzduch-vzduch (AMRAAM, ASRAAM) alebo kombináciu dvoch rakiet typu vzduch-vzduch a dvoch presne navádzaných striel typu vzduch-zem. S integráciou zbraní do vnútra lietadla súvisí jeden vážny problém, a tým je zvýšená teplota v oboch šachtách. Tá hraničí s prevádzkovými limitmi plánovanej výzbroje, ktorá nebola konštruovaná na takýto spôsob nesenia. Konštruktéri F-35 alebo vývojári výzbroje budú preto musieť prísť s riešením, ako predísť nežiaducemu vznieteniu munície.^[27]

V prípade potreby môžu byť ďalšie rakety, bomby alebo prídavné nádrže pripevnené na 6 vonkajších závesníkoch, ale na úkor zvýšeného radarového odrazu. Závesníky na koncoch krídel sú určené len na nesenie ľahších rakiet typu vzduch-vzduch, ako sú strely AIM-9X Sidewinder alebo ASRAAM.

Kľúčom k dosiahnutiu počiatočných operačných schopností lietadiel a neskôr k plnému využitiu možností F-35 je software. Software F-35 bude obsahovať viac ako 8 miliónov riadkov kódu, čo je štyrikrát viac, ako má prvá stealth stíhačka F-22 Raptor. Projekt vývoja softwaru a integrácie zbraní je rozdelený do šiestich fáz, počas ktorých budú inštalované nasledovné verzie softwaru:

• Block 1A/1B – úvodná tréningová konfigurácia^[28]
• Block 2A – rozšírená tréningová konfigurácia
• Block 2B – zabezpečuje dosiahnutie počiatočných operačných schopností lietadiel U.S. Marines a použitie zbraní vo vnútorných šachtách (AMRAAM, GBU-32, GBU-12).
• Block 3I – zabezpečuje dosiahnutie počiatočných operačných schopností lietadiel US Air Force a mala by byť k dispozícii do augusta 2016. Na rozdiel od predchádzajúcej verzie by mala zabezpečiť integráciu nového procesora a GBU-31.
• Block 3F – verzia softwaru, ktorá umožní použitie zbraní aj na externých závesníkoch. Má byť integrovaná v roku 2018 a okrem kanónu by mala umožniť použitie celej škály zbraní, ako sú AIM-120D AMRAAM, AIM-9X-2 Sidewinder, GBU-39, AGM-154A/C JSOW, GBU 10/12/16 Paveway II, GBU 24A/B Paveway III, Storm Shadow, AGM-158 JASSM. Záujmom Británie bude v rámci tohto softwarového balíka integrovať tepelne navádzané rakety AIM-132 ASRAAM, riadené strely vzduch-zem Brimstone a presne navádzané bomby Paveway IV.^[29]
• Block 4 – konečná verzia, ktorá by mala umožniť použitie zbraní ako sú bomby GBU-53, radarom navádzané rakety Meteor, ale tiež atómová bomba B61-12. V záujme Nórska bude integrovať protilodnú strelu JSM (Joint Strike Missile), ktorú v súčasnosti vyvíja spoločnosť Kongsberg Defence & Aerospace. Práce na tejto verzii softwaru by mali byť dokončené v auguste 2026.^[30][31]

Integrácia výzbroje do stíhačky je vždy „behom na dlhú trať“ a potrvá ešte veľa rokov, kým F-35 bude schopná využívať celé spektrum plánovanej munície. Hoci ide o náročný proces, postupne sa darí integrovať čoraz viac zbraní:

• Bomba GBU-32 bola prvýkrát odhodená 8. augusta 2012 z lietadla F-35B a to vo výške 1 280 m.^[32]
• 907 kg vážiaca bomba GBU-31 bola prvýkrát odhodená 16. októbra 2012 z lietadla F-35A.^[33]
• 7. júla 2013 sa uskutočnil prvý ostrý výstrel rakety vzduch-vzduch AIM-120C-5 a 30. októbra toho istého roku aj výstrel na letiaci terč.
• 21. októbra 2013 zrealizovala F-35B testované odhodenie laserom navádzanej bomby GBU-12.^[34] Prvé odhodenie tejto bomby z externých závesov sa uskutočnilo 23. septembra 2015 a celkovo boli počas testu odhodené štyri kusy.^[35]
• 6. decembra 2013 lietadlo F-35B úspešne odskúšalo bombardovanie pozemného cieľa bombou GBU-32 z výšky 7 620 m.^[36]
• 9. júna 2015 sa začali pozemné testy kanónu GAU-22/A, ktoré sa opakovali ešte 12-krát v priebehu nasledujúcich troch mesiacov.^[37] Po úspešnom ukončení tejto fázy, pokračovalo testovanie streľbou vo vzduchu. Dňa 30. októbra 2015 vyskúšala stíhačka F-35A prvýkrát kanón GAU-22/A priamo počas letu. Test funkčnosti kanónu prebehol úspešne potom, čo bola vystrelená jedna dávka po 30 nábojov a dve dávky po 60 nábojov. Plná integrácia GAU-22/A má byť ukončená v roku 2017.^[38]
• 12. januára 2016 bola prvýkrát otestovaná tepelne navádzaná strela AIM-9X. Táto raketa typu vzduch-vzduch, ktorá by mala byť nesená externe na koncoch krídel, bola úspešne vystrelená vo výške 1 829 m.^[39]
• 23. marca 2016 prebehol prvý test odhodenia navádzanej bomby AGM-154. Táto kĺzavá bomba s hmotnosťou 490 kg bola vypustená z vnútornej šachty F-35C.
• 22. augusta 2016 sa na leteckej základni Edwards uskutočnila séria testov, ktorých cieľom bolo odskúšať viacero typov munície. Išlo rakety a bomby, ktoré budú integrované v rámci Blocku 3F. Súčasťou testov bolo aj odhodenie 110 kg bômb GBU-39 s družicovým navádzaním (GPS).^[40]
• 5. decembra 2016 bolo prvýkrát otestované odhodenie riadenej bomby Paveway IV, ktorá má byť integrovaná špeciálne v britských F-35B.^[41]
• 15. marca 2017 prebehlo prvé kolo skúšok britských rakiet AIM-132 ASRAAM. V rámci testovania sa uskutočnilo niekoľko výstrelov týchto protilietadlových riadených striel s infra-červeným navádzaním.^[42]
• 25. augusta 2020 prebehli letové testy, počas ktorých došlo k odhodeniu inertnej atómovej bomby B61-12 z vnútornej pumovnice lietadla

Operačné nasadenie

Izrael

Veliteľ izraelských vzdušných síl generálmajor Amikam Norkin oznámil, že v roku 2018 si stíhačky F-35I prešli bojovým krstom. Norkin uviedol, lietadlá podstúpili minimálne dve bojové misie v oblasti Blízkeho východu, bližšie však nešpecifikoval dátum, miesto ani spôsob nasadenia.^[43]

USA

K prvému bojovému nasadeniu došlo 27. septembra 2018 a zúčastnili sa na ňom stroje americkej námornej pechoty F-35B. Stíhačky poskytovali blízku palebnú podporu pozemným jednotkám a pri nálete použili presne navádzané bomby GBU-32 JDAM, GBU-12 Paveway II a palubný kanón. Americké lietadlá vzlietli proti bojovíkom Talibanu z výsadkovej lode USS Essex (trieda Wasp), ktorá sa v tom čase nachádzala v Arabskom mori.^[44]

Dňa 15. apríla 2019 presunulo americké letectvo stíhačky F-35A na základňu Al Dhafra v Spojených arabských emirátoch. Dva z týchto strojov uskutočnili 30. apríla nálet na sieť tunelov a sklad zbraní v irackom pohorí Himrin, ktoré vytvorili bojovníci Islamského štátu. Pri údere boli použité presne navádzané bomby JDAM. Išlo o prvé bojové nasadenie amerických stíhačiek verzie F-35A.^[45]

Spojené kráľovstvo

Dňa 25. júna 2019 sa do boja proti militantom Islamského štátu v Iraku a Sýrii pridali britské F-35B. Stíhačky, štartujúce zo základne Akrotiri na Cypre, síce nevykonali žiadny nálet, uskutočnili však niekoľko ozbrojených prieskumných letov.^[46]

Varianty

Porovnanie F-35C s väčšími krídlami (vľavo) s verziou F-35B (vpravo)

F-35C so zloženými krídlami na palube USS Eisenhower

F-35A

F-35A je lietadlo s konvenčným vzletom a pristátím (CTOL), určené pre US Air Force a vzdušné sily ďalších štátov. Je najľahšou verziou F-35. Je jediným variantom, vybaveným vnútorným kanónom GAU-22/A. F-35A by sa mala vyrovnať stíhačke F-16 v schopnosti manévrovať a zvládať vysoké preťaženie. Prekonať by ju mala v stealth vlastnostiach, objeme vnútorných palivových nádrží a avionike. Mala by byť schopná akcelerovať rovnako rýchlo ako zrýchľuje F-16, ktorá má zavesené externé palivové nádrže. Všetky tieto vlastnosti by jej mali zabezpečiť väčšiu schopnosť prežitia a americké letectvo plánuje postupne nahradiť všetky F-16 lietadlami F-35A.

Nórska verzia F-35A bude mať na rozdiel od "áčkových" verzií iných štátov nainštalovaný brzdiaci padák.

F-35B

F-35B je verzia s krátkym vzletom a zvislým pristátím (STOVL), podobná svojimi rozmermi variantu "A". Zásadným rozdielom medzi týmito verziami je integrácia zdihového dúchadla do F-35B, ktoré jej umožňuje pristávať vertikálne a vzlietnuť na veľmi krátkej dráhe. Inštalácia tohto zariadenia zapríčinila, že F-35B má o 28% menšie vnútorné palivové nádrže ako "áčko". Ďalším kompromisom je menší priestor v zbraňových šachtách, ktorý mierne limituje možnosti, vyzbrojiť lietadlo. Kým pri F-35A bol kladený dôraz na schopnosť zniesť preťaženia do 9g pri náročnejších manévroch, F-35B je limitovaná na preťaženie do 7g.

USMC plánuje lietadlami F-35B nahradiť postupne všetky stroje F/A-18 Hornet (varianty A, B, C a D) a AV-8B Harrier II.

F-35C

V porovnaní s F-35A má verzia F-35C väčšie krídla, ktoré sa na koncoch dajú zalomiť, aby bolo možné na lietadlovej lodi previezť čo najviac strojov. Väčšia plocha krídel umožňuje pristávať pri nižšej rýchlosti, zvyšuje užitočné zaťaženie, objem vnútorných palivových nádrží a tým aj dolet. Úpravou prešiel taktiež podvozok, ktorý je pre potreby pristávania na lodi značne zosilnený.

F-35I

F-35I je v podstate verzia F-35A so špeciálnymi izraelskými modifikáciami. Izrael integroval do lietadla svoje vlastné systémy elektronického boja, ako sú snímače a jednotlivé protiopatrenia. Hlavný počítač bude mať "plug-and-play" funkciu, čo umožní použitie izraelskej elektroniky. Ďalšími systémami budú vonkajšia rušička, nové izraelské rakety typu vzduch-vzduch a navádzané bomby, integrované vo vnútorných šachtách.

Používatelia

Test odhodenia bomby GBU-12

Prototyp F-35A s vlajkami partnerských krajín na trupe

Let prvej F-35, dodanej USAF

Austrália

Royal Australian Air Force: ako náhradu za lietadlá F/A-18 Hornet objednala Austrália 72 strojov F-35A, z ktorých chce zostaviť tri operačné letky. V budúcnosti plánuje vytvoriť ešte jednu letku, pozostávajúcu z ďalších 28 kusov F-35A.^[47] Prvé 2 lietadlá boli Royal Australian Air Force doručené v roku 2014 a k novembru 2021 Austrália disponovala 41 lietadlami F-35A.^[48] Počiatočné operačné spôsobilosti dosiahli F-35 v RAAF 28. decembra 2020. Všetky 3 letky by mali byť pripravené na operačné nasadenie do roku 2023. Celkové náklady na kúpu lietadiel, vybudovanie potrebných zariadení, nákup zbraní a tréning pilotov predstavujú 12,4 miliardy amerických dolárov.

Belgicko

Belgické vzdušné sily - plánuje obstarať 34 lietadiel F-35A. Prvé stroje pre výcvik belgických pilotov budú dodané v roku 2023. Prvý 8 lietadiel však preletí na belgickú základňu najskôr v roku 2025.^[49]

Dánsko

Dánske kráľovské letectvo - objednalo zatiaľ 2 stroje F-35A, celkovo však plánuje kúpiť 27 lietadiel tohto typu. Prvá F-35A bola Dánsku dodaná 7. apríla 2021 a na americkej základni Luke slúži na výcvik pilotov. Presun na dánsku základňu Skrydstrup je naplánovaný na rok 2023.^[50]

Holandsko

Holandské kráľovské letectvo kúpilo v rámci prvej objednávky z 25. marca 2015 osem kusov F-35A, ktorých dodávky začali v roku 2019. Celkovo Holandsko objednalo 46 lietadiel v hodnote 5 mld. eur, ktoré nahradia zastarané stroje F-16AM/BM. K októbru 2021 disponovalo Holandsko 21 strojmi F-35.^[51]

Izrael

Izraelské vzdušné sily: dňa 7. októbra 2010 sa Izrael stal prvým zahraničným zákazníkom, keď podpísal zmluvu na nákup 19 stíhačiek F-35I. Po podpísaní druhej zmluvy v roku 2015 na nákup ďalších 14 kusov bude Izrael disponovať celkovo 33 lietadlami F-35. V druhom kontrakte bola jednotková cena za F-35 dohodnutá v sume 110 miliónov amerických dolárov.^[52] Prvé dve F-35 boli dodané na leteckú základňu Nevatim dňa 12. decembra 2016.^[53] V decembri 2017 dosiahla prvá letka F-35I, pozostávajúca z 9 stíhačiek, počiatočnú operačnú spôsobilosť.^[54] Izrael je tak v súčasnosti jediným prevádzkovateľom stíhačky 5. generácie na Strednom východe. K septembru 2021 disponovalo izraelské letectvo 30 lietadlami F-35.^[55]

Japonsko

3. októbra 2021 vykonali prvé F-35B pristátia a vzlety z JS Izumo

Japonské vzdušné sily sebaobrany záväzne objednali 42 lietadiel F-35A, ktoré nahradia zastarané F-4EJ Kai.^[56] F-35 Lightning II si Japonsko vybralo ešte v roku 2011, keď porazila konkurenciu, pozostávajúcu z lietadiel Eurofighter Typhoon a F/A-18E/F Super Hornet.^[57][58] Prvé štyri lietadlá budú postavené vo Fort Worth (USA) a zvyšných 38 v japonskej spoločnosti Mitsubishi Heavy Industries. Dňa 23. septembra 2016 bol Japonsku dodaný prvý stroj F-35A a výcvik prvých japonských pilotov začal v novembri na leteckej základni Luke v Arizone.^[59] Dňa 29. marca 2019 dosiahlo prvých 12 lietadiel 302. letky počiatočnú operačnú spôsobilosť.^[60]

Kórejská republika

Vzdušné sily Kórejskej republiky do roku 2021 získajú 40 kusov F-35A. Prvé lietadlo, určené pre Kórejskú republiku, vzlietlo 19. marca 2018.^[61] K 15. júlu 2019 malo letectvo Kórejskej republiky 4 lietadlá F-35 a do konca roku má byť dodaných ďalších 6 kusov.^[62]

Nórsko

Nórske kráľovské letectvo: v novembri 2008 sa Nóri rozhodli nahradiť letky F-16 lietadlami F-35A. Nórska vláda objednala 52 strojov.^[63] Dňa 3. novembra 2017 preleteli prvé tri F-35A nórsku základňu Ørland a k augustu 2021 malo nórske letectvo 31 strojov.^[64]

Poľsko

Vzdušné sily Poľskej republiky: objednali 32 lietadiel F-35A v hodnote 4,6 mld. dolárov, pričom prvé z nich bude dodané v roku 2024.

Singapur

Vzdušné sily Singapuru: zatiaľ objednali 4 lietadlá F-35B, pričom prvé z nich bude dodané v roku 2026.^[65]

Spojené kráľovstvo

Royal Air Force a Royal Navy zatiaľ záväzne objednali 48 ks F-35B z celkovo plánovaného množstva 138 lietadiel. K novembru 2021 bolo Británii dodaných 24 kusov F-35B.^[66][67] 10. januára 2019 dosiahli britské F-35B počiatočnú operačnú spôsobilosť.^[68]

Taliansko

Talianske vzdušné sily: dňa 7. septembra 2015 vzlietol z talianskej leteckej základne v Cameri prvý F-35A vyrobený mimo územia USA. Je produktom montážneho a opravárenského podniku FACO, patriaceho pod spoločnosť Alenia Aermacchi. V rámci licenčnej zmluvy by malo byť v Taliansku poskladaných 60 strojov F-35A pre talianske vzdušné sily, pričom ukončenie dodávok je naplánované na rok 2027. Stroje F-35A budú nahrádzať útočné lietadlá Tornado a AMX. Dňa 30. novembra 2018 talianske letectvo oznámilo, že lietadlá F-35A dosiahli počiatočnú operačnú spôsobilosť. K máju 2020 mali talianske vzdušné sily 12 stíhačiek F-35A.^[69]

Talianske námorníctvo by malo dostať 30 kusov F-35B, ktoré nahradia stíhacie bombardéry AV-8B Harrier II, operujúce z paluby talianskej lietadlovej lode Giuseppe Garibaldi.^[70] K 30. novembru 2018 disponovalo talianske námorníctvo 1 lietadlom F-35B, ktoré sa nachádzalo v USA, kde na ňom talianski piloti podstupovali výcvik.

Turecko

Turecké vzdušné sily objednali zatiaľ 6 strojov F-35A, ale celkovo ich plánujú obstarať 100.

USA

United States Air Force k júlu 2021 disponovali 272 lietadlami, plánujú obstarať celkom 1763 kusov F-35A.^[71]

United States Marine Corps plánujú obstarať celkom 353 kusov F-35B a 67 kusov F-35C. K júlu 2020 disponovala námorná pechota 93 lietadlami F-35B a 13 strojmi F-35C.

United States Navy plánujú obstarať celkom 260 kusov F-35C.^[72] K júlu 2020 disponovalo americké námorníctvo 28 lietadlami F-35C.^[73]

Incidenty a nehody

• 28. septembra 2018 havarovalo lietadlo americkej námornej pechoty F-35B v blízkosti základne Beaufort v Južnej Karolíne. Príčiny havárie zatiaľ nie sú známe. Pilot sa stihol katapultovať.^[74]
• 9. apríla 2019 lietadlo Japonských vzdušných síl(JASDF) havarovalo 135km od základne pri Misawe.
• 19. mája 2020 havaroval stroj amerického letectva na leteckej základni Eglin vo Floride pri bežnom cvičnom lete počas pristávania.

Špecifikácie (F-35A)

Prierez variantu F-35B

Motor F-35

Lockheed Martin špecifikácie,^[75][76][77] F-35 Program list,^[78] F-35 JSF štatistiky^[79]

Hlavné technické údaje

• Posádka: 1
• Dĺžka: 15,67 m
• Rozpätie krídel: 10,7 m
• Výška: 4,33 m
• Nosná plocha: 42,7 m²^[78]
• Prázdna hmotnosť: 13 300 kg
• Hmotnosť s nákladom: 22 470 kg^[80][81]
• Maximálna vzletová hmotnosť: 31 800 kg
• Pohonná jednotka: 1 × turboventilátorový motor Pratt & Whitney F135 s prídavným spaľovaním
  • Suchý ťah: 125 kN^[82][83]
  • Ťah s prídavným spaľovaním: 191 kN^[82][84]
• Vnútorná zásoba paliva: 8 382 kg

Výkony

• Maximálna rýchlosť: Mach 1,6+^[79] (1 200 mph, 1 930 km/h) skúšaný až do Mach 1,61^[85]
• Dolet: 2 220 km (na vnútornej zásobe palive)
• Bojový dolet: 1 090 km (na zásobe vnútorného paliva)^[86]
• Dostup: 18 288 m^[87]
• Stúpavosť: dôverné (nie je dostupné pre verejnosť)
• Plošné zaťaženie krídla: 446 kg/m²
• Ťah/hmotnosť:
  • S palivom: 0,87
  • S 50% paliva: 1,07

Výzbroj

• Vo vnútorných šachtách:
  • Kanón: 4-hlavňový kanón typu gatling General Dynamic GAU-22/A Equalizer kalibru 25 mm, s vnútornou kapacitou 180 nábojov^[79]
  • Protilietadlové rakety:
    • 4 x AIM-120C AMRAAM
    • 2 x AIM-132 ASRAAM
  • Protizemné rakety:
    • 2 x Brimstone
  • Protilodné rakety:
    • 2 x Joint Strike Missile (JSM)
  • Bomby:
    • 2 x AGM-154A/C JSOW
    • 2 x GBU 31/32/38 JDAM
    • 2 x GBU 12 Paveway II
    • 2 x Paveway IV
    • 8 x GBU-39/GBU-53
• Na vonkajších závesníkoch:
  • Kanón: 4-hlavňový kanón typu gatling General Dynamic GAU-22/A Equalizer kalibra 25 mm, so zásobou 220 nábojov
  • Protilietadlové rakety:
    • 2 x AIM-9X Sidewinder
    • 2 x AIM-132 ASRAAM
    • 4 x AIM-120C/D AMRAAM
    • 4 x Meteor
  • Protizemné rakety:
    • 4 x Storm Shadow
    • 4 x AGM-158 JASSM
    • 4 x Brimstone
  • Bomby:
    • 4 x AGM-154A/C JSOW
    • 4 x GBU 31/32/38 JDAM
    • 4 x Paveway IV
    • 4 x GBU 10/12/16 Paveway II, GBU 24A/B Paveway III
    • 4 x Mk.83
    • 4 x Mk.84
  • Jadrová bomba:
    • B61-12

Avionika

• Radar Northrop Grumman Electronic Systems AN/APG-81 Active Electronically Scanned Array
• Systém varovania pred raketami Northrop Grumman Electronic Systems AN/AAQ-37 Distributed Aperture System (DAS)
• Systém na elektronický boj BAE Systems AN/ASQ-239 (Barracuda)
• Komunikačný systém Harris Corporation Multifunction Advanced Data Link (MADL)

Referencie

Pozri aj

Porovnateľné lietadláupraviť | upraviť zdroj

• Chengdu J-20
• Lockheed Martin F-22 Raptor
• Suchoj T-50

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lockheed Martin F-35 Lightning II

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna webstránka JSF, Oficiálne videá JSF
• Oficiálna webstránka F-35 Team

Portál letectvo