Mercury-Redstone 4

Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	Mercury-Redstone 4
Kozmická loď:	Mercury (výr. č. 11)
Nosná raketa:	Redstone MRLV MR-8
Volací znak:	Liberty Bell 7
Posádka:	1
Kozmodróm (rampa):	Cape Canaveral (LC-5)
Štart:	21. júl 1961, 12:20:36,47 UTC
Pristátie:	21. júl 1961, 12:36:13 UTC severná oblasť Atlantického oceánu; 165 km severovýchodne od ostrova Great Abaco 27°32′9″S 75°45′57″Z / 27,53583°S 75,76583°Z / 27.53583; -75.76583
Trvanie:	15 minút, 37 sekúnd
Počet obehov:	suborbitálny let
Apogeum:	190,39 km
Vzdialenosť:	486,15 km
Max. rýchlosť:	8 317 km/h
Max. zrýchlenie:	11,1 g (108,9 m/s²)
Hmotnosť:	1 286 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
Virgil Ivan „Gus“ Grissom
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia Mercury-Redstone 3 Mercury-Atlas 6
Kozmonautický portál

Mercury-Redstone 4 (alebo podľa lode Liberty Bell 7) bol druhý americký pilotovaný kozmický let, ktorý sa uskutočnil 21. júla 1961 a vyniesol do vesmíru druhého Američana, ktorým sa stal Gus Grissom. Zároveň išlo o druhý kozmický let s ľudskou posádkou v rámci programu Mercury. Grissomova misia bola 15-minútový suborbitálny let a v podstate išlo o opakovanie letu Alana Sheparda, prvého Američana vo vesmíre, z 5. mája 1961. Let prebiehal bez problémov a kozmická loď úspešne pristála na padáku do vĺn Atlantického oceánu. Potom sa však pravdepodobne kvôli technickej poruche odstrelil vstupný prielez kabíny lode a došlo k jej zatopeniu. Grissom musel plávať doslova o život, kým ho vrtuľník nevyzdvihol na lietadlovú loď.

Posádka

• Virgil I. „Gus“ Grissom (1), pilot

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

• John Glenn, pilot

Prípravy na let

Dňa 19. januára 1961 si Dr. Robert R. Gilruth, riaditeľ NASA Space Task Group,^{[pozn. 1]} zvolal sedmičku astronautov do svojej kancelárie v Langley. Astronauti už tušili, čo im chce Gilruth oznámiť. O štvrť na šesť večer ho už s napätím očakávali. Gilruth meškal. „Ak budeme musieť čakať ešte chvíľku, budem musieť predniesť príhovor,“ náhle prerušil ticho Gus Grissom. Ostatní sa začali veľmi smiať, pretože Grissom bol výnimočne málovravnou osobou. Potom už do miestnosti vstúpil Gilruth a po krátkej úvodnej reči oznámil: „Alan Shepard uskutoční prvý suborbitálny let. Grissom uskutoční druhý let. Glenn bude náhradníkom pre obe misie.“ Médiá sa však o Gilruthovom rozhodnutí nedozvedeli hlavne z tých dôvodov, aby mali astronauti pokoj od dotieravých reportérov a Gilruth si tým dával aj istý priestor na prípadnú zmenu nominácie. Dňa 21. februára 1961 NASA vydala tlačovú správu, v ktorej informovala verejnosť, že Alan Shepard, John Glenn a Gus Grissom začnú s výcvikom na prvý pilotovaný let programu Mercury. Meno pilota, ktorý uskutoční prvý let, však nebolo zverejnené. NASA len uviedla, že „bude menovaný krátko pred letom.“ Zámerom tohto zahmlievania bolo znížiť mediálny tlak na Sheparda počas posledných mesiacov jeho výcviku. Shepard, Grissom a Glenn trávili veľké množstvo času v simulátore.

Potom, čo 5. mája Shepard úspešne uskutočnil prvý americký pilotovaný kozmický let programu Mercury a stal sa pritom prvým Američanom vo vesmíre, sa Grissom mohol začať plne venovať prípravám na svoj let, ktorý mal byť v podstate opakovaním Shepardovho suborbitálneho letu. Štart misie Mercury-Redstone 4 sa predbežne plánoval na polovicu júla 1961. V období príprav na let Grissom väčšinou býval v hoteli Holiday Inn v Cocoa Beach, odkiaľ to mal blízko na Cape Canaveral, kde prebiehali prípravy kozmickej lode a nosnej rakety. Každý víkend na krátko odlietal domov za manželkou Betty a ich dvoma synmi, Scottom a Markom. Chodil si tiež zabehať po pláži, aby sa udržal v dobrej fyzickej i psychickej kondícii pred letom. Na istý čas sa vzdal svojho obľúbeného športu, ktorým bolo vodné lyžovanie, aby tak predišiel prípadným zraneniam, ktoré by ho mohli vyradiť z letového stavu. Zmiernil aj rýchlosť jazdy autom tak, aby neporušoval zákon.^[1]

Nosná raketa Redstone MRLV prišla na Cape Canaveral 8. júna 1961. Dňa 15. júla astronaut Gus Grissom oznámil, že kozmickú loď Mercury (výr. č. 11) pomenoval Liberty Bell 7 (Zvon slobody 7), keďže tvar lode pripomínal zvon – symbol americkej nezávislosti. Jeho prasklinu nechal Grissom aj naznačiť na trup kozmickej lode. V porovnaní so Shepardovou kabínou mala Liberty Bell 7 dve vylepšenia. Lichobežníkové okno priamo pred hlavou astronauta, ktoré malo zlepšiť výhľad, keďže pri predchádzajúcom Shepardovom lete bol obmedzený iba na periskop a dve okienka s priemerom 25 cm. Druhú zmenu si vyžiadali astronauti a išlo o pyrotechnicky odpaľovaný poklop. Pôvodná verzia sa otvárala pomocou sústavy pák a neumožňovala astronautom rýchle opustenie kabíny v prípade núdze, napr. keby bol astronaut v bezvedomí. K spusteniu pyrotechnicky odpaľovaného poklopu bolo potrebné odistiť spúšť a potom ju stlačiť silou asi 25 N, čím sa iniciovala rozbuška v drážke medzi vnútorným a vonkajším tesnením poklopu. Vzniknutý pretlak potom pretrhol 70 špeciálne tvarovaných skrutiek, ktoré poklop držali na mieste, a odhodil ho do vzdialenosti približne 7 metrov. Po Shepardovej skúsenosti s vyprázdnením obsahu svojho močového mechúra do ťažkej spodnej bielizne skafandra Grissom trval na tom, aby sa u neho tento problém neopakoval. Lekár William K. Douglas poslal sestru Dee O’Harovú, ktorá mala na starosti astronautov, do Cocoa Beach kúpiť elastické nohavičky. Podľa Dr. Douglasa mali nohavičky slúžiť na absorbovanie moču. Grissoma toto riešenie spočiatku ohromilo, ale nakoniec povedal: „No čo, v živote som už zažil aj horšie nepríjemnosti.“ Grissom tak bol pripravený stať sa prvým astronautom, ktorý podstúpi let do vesmíru v dámskej spodnej bielizni.^[2][3]

Priebeh letu

Štart misie Mercury-Redstone 4 bol pôvodne naplánovaný na nedeľu 16. júla 1961. Oblačnosť bola ale príliš silná a štart sa musel odložiť na 18. júla. V ten deň opäť došlo k odkladu kvôli počasiu. V oboch prípadoch Grissom ešte nebol v kabíne. V stredu 19. júla bol už Grissom na palube, keď opäť došlo k odkladu kvôli nepriaznivým meteorologickým podmienkam v oblasti, tentokrát v čase 10 minút a 30 sekúnd pred plánovaným štartom.^[4]

V piatok 21. júla o 01:05 miestneho času Grissoma prebudil lekár William K. Douglas s dobrou správou, že počasie je pre štart vyhovujúce. Krátko pred pol druhou ráno si sadol k raňajkám, ku ktorým sa podávalo ovocie, steak, vajíčka, džús a mlieko. Raňajkoval v spoločnosti Dr. Douglasa a astronauta Scotta Carpentera. Potom podstúpil poslednú lekársku prehliadku pred štartom. Nasledovalo obliekanie skafandra a odchod z hangára S. Okolo pol štvrtej nastúpil do špeciálne upraveného prívesu, ktorý ho odviezol na štartovaciu rampu. Krátko pred štvrtou začal nastupovať do kabíny kozmickej lode Liberty Bell 7. Misia Mercury-Redstone 4 nakoniec úspešne odštartovala 21. júla 1961 o 07:20:36,47 miestneho času (12:20:36,47 svetového času) pomocou nosnej rakety Redstone MRLV zo štartovacieho komplexu 5 na Základni vzdušných síl Cape Canaveral. Grissom vtedy ohlásil: „Rozumiem, tu Liberty Bell 7. Hodiny bežia.“ Astronaut Alan Shepard, ktorý počas tohto letu slúžil v Riadiacom stredisku Mercury (Mercury Control Center) ako komunikátor (CAPCOM) zabezpečujúci spojenie s kozmickou loďou, mu odpovedal: „Jasne a zreteľne, José. Príliš neplač.“^{[pozn. 2]} „Okie doke.“ stručne odvetil Grissom. Suborbitálny let prebiehal bez problémov a v čase 2 minúty a 20 sekúnd po štarte došlo k vypnutiu motora rakety Redstone. Grissomovi sa ukázal pozoruhodný výhľad z okna kabíny kozmickej lode, pričom uvidel aj miesto, odkiaľ štartoval. Jedinou nepríjemnosťou počas letu bolo ovládanie polohy kabíny, ktoré Grissom zhodnotil ako „sticky and sluggish“ (gumové a lenivé). Nepredstavovalo to však vážny problém a v čase 5 minút a 15 sekúnd bola loď Liberty Bell 7 v úplne správnej polohe pre zapálenie brzdiacich rakiet.^{[pozn. 3]} O dve minúty neskôr loď vstúpila do atmosféry, pričom preťaženie počas zostupu dosiahlo hodnotu 11,1 g, čo bolo takmer podobné ako v prípade predchádzajúceho Shepardovho letu. Vo výške 6,4 km sa otvoril brzdiaci padák a potom vo výške 3,7 km nakoniec hlavný padák. Grissom si na ňom všimol dve trhliny v tvare písmena „L“. Rýchlosť zostupu sa však nezvyšovala a trhliny sa nezväčšovali. Potom sa od dna kabíny odpojil tepelný štít a zostal visieť pripevnený k látke, aby tlmil náraz pri pristátí na hladinu. Kozmická loď pristála po 15 minútach a 37 sekundách letu na hladine Atlantického oceánu o 07:36:13 miestneho času (12:36:13 svetového času).^[2][4][5][6]

Záchranné operácie po pristátí

Krátko po pristátí si Grissom uvoľnil prilbu a odpojil kyslíkovú hadicu, ktorá viedla do jeho skafandra. Rozopol si pútacie popruhy a potom si s istými ťažkosťami vyroloval okolo svojho krku gumový golier, ktorý mal zabezpečiť, aby mu do skafandra v prípade núdze nenatiekla voda. V slúchadlách počul pilota záchranného vrtuľníka, ktorý sa k nemu blížil a bol pripravený vyzdvihnúť kabínu z vody. Grissom ho požiadal ešte o niekoľko minút času, aby mohol do palubného denníka zaznamenať údaje prístrojov a polohu spínačov. Keď to dokončil, zavolal vrtuľníky a vytiahnutím zaisťovacieho kolíka odistil pyrotechniku poklopu. Podľa plánu mal vrtuľník zaháknuť kabínu a povytiahnuť ju z vody. Potom mal Grissom odpáliť poklop a nechať sa na záchrannej slučke spustenej z vrtuľníka vytiahnuť na jeho palubu.^[2]

V nasledujúcich momentoch Grissom chvíľu oddychoval a čakal na vyzdvihnutie. Rozmýšľal ešte, či si má vziať so sebou suvenír, a to lovecký nôž zo súpravy na prežitie. „Jednoducho som si šiel svoje, keď som náhle počul tlmené buchnutie,“ povedal potom pred vyšetrovacou komisiou. Buchol to poklop, ktorý sa odpálil, a do vstupného prielezu sa začala valiť morská voda. Inštinktívne zhodil prilbu z hlavy, nahmatal pravú stranu prístrojovej dosky a odrazil sa s jej pomocou von z kabíny. Plával od nej preč a napadlo mu, že v kabíne zabudol súpravu na prežitie. Nad ním sa vznášal vrtuľník HUS-1, ktorý pilotoval Jim Lewis. Na palubu lietadlovej lode USS Randolph ohlásil, že Grissom je mimo kozmickej lode, ale nehrozí mu žiadne nebezpečenstvo. Sústredil sa tak na kabínu Liberty Bell 7, ktorá sa medzitým rýchlo potápala. Lewis sa márne snažil zaháknuť slučku na vrchole kabíny. Grissom si to všimol a začal plávať späť ku kabíne, aby ju pomohol zaháknuť pod vrtuľník. Vtedy si uvedomil, že zabudol uzavrieť ventil, na ktorý bola počas letu pripojená kyslíková hadica. Do skafandra sa mu nalievala voda a vo vreckách mal navyše veľa suvenírov, ktoré chcel po lete rozdať priateľom a známym. Ventil sa mu nakoniec podarilo uzavrieť, ale tentokrát začal vzduch zvnútra skafandra prepúšťať gumový golier. Grissom začal mávať na pilotov vrtuľníka, aby ho vyzdvihli, ale tí ho ignorovali. Podľa svojich slov bol najprv prekvapený, nervózny a potom rozzúrený.^[2]

Dôvodom tohto správania pilotov vrtuľníka bol fakt, že počas nácvikov s astronautmi zistili, že skafander sa veľmi dobre vznáša na hladine. Astronauti si nácviky tiež užívali a mávanie preto vyzeralo ako Grissomov prejav radosti po úspešne skončenom lete. Grissom bol tiež známy ako pravdepodobne najlepší plavec z astronautov programu Mercury. Piloti vrtuľníka sa navyše sústredili na vyzdvihnutie potápajúcej sa kabíny z vody. Nakoniec sa im ju podarilo zaháknuť, ale kolesá vrtuľníka sa dotkli hladiny. Kabína naplnená vodou už bola príliš ťažká na to, aby ju mohol vrtuľník HUS-1 uniesť. Vo chvíli, keď sa kopilot John Reinhard chystal Grissomovi hodiť záchrannú slučku, rozsvietila sa na palubnej doske vrtuľníka varovná kontrolka, ktorá upozorňovala na prítomnosť kovových triesok v oleji, čo bolo výsledkom výrazného namáhania stroja. Pilot Jim Lewis musel odletieť na lietadlovú loď, kým mu zlyhá motor. Reinhardovi prikázal, aby Grissomovi slučku nehádzal a okamžite nabral kurz na lietadlovú loď. Snažil sa ešte so sebou ťahať kabínu Liberty Bell 7, ale nakoniec ju musel odhodiť. Kabína klesla na dno oceánu do hĺbky 4 600 metrov. Grissom bol medzitým vo vode už päť minút a dochádzali mu sily. Našťastie sa nad ním objavil záložný vrtuľník a jeho kopilot George Cox mu zhodil záchrannú slučku. Grissom si ju síce navliekol opačne, ale Cox ho aj tak mohol bez problémov vytiahnuť na palubu. Vo vrtuľníku si Grissom navliekol záchrannú vestu a dal si ju dole až na palube lietadlovej lode USS Randolph. Prvé, čo požadoval bolo, aby mu niekto podal vreckovku, pretože mal nos plný morskej vody. Grissom neskôr uviedol, že kozmická loď Liberty Bell 7 bola prvým strojom, ktorý stratil počas svojej služby. Vznikli pochybnosti o tom, či Grissom ten poklop neodpálil sám. Do konca života to však popieral. Vyšetrovacia komisia nakoniec potvrdila, že nešlo o chybu astronauta. Dňa 20. júla 1999 sa spoločnosti Oceaneering International podarilo lokalizovať kabínu Liberty Bell 7 na dne Atlantiku a vytiahnuť ju. Nasledovala rozsiahla rekonštrukcia kozmickej lode, ktorá je v súčasnosti vystavená v múzeu Cosmosphere v meste Hutchinson v štáte Kansas. Odpálený poklop z kozmickej lode Liberty Bell 7 zostal na dne oceánu. Dodnes sa tak nepodarilo jednoznačne dokázať, či išlo o technickú poruchu alebo chybu Grissoma.^[2]

Galéria

Poznámky

1. ↑ Interná skupina v rámci NASA, ktorá sa zaoberala prípravou pilotovaných kozmických letov. Ide o priameho predchodcu dnešného Johnsonovho vesmírneho strediska v Houstone.
2. ↑ Prezývka „José“ vznikla ešte počas výcviku astronautov Mercury. V roku 1960 sa astronauti dostali k humornej nahrávke z jednej časti série The Steve Allen Show, kde komik Bill Dana hral postavu „José Jiménez – váhavý astronaut“. José Jiménez bol fiktívny astronaut mexického pôvodu, ktorý s neustálymi obavami zo svojho vesmírneho letu, uplakaným hlasom a lámanou angličtinou vysvetľoval reportérovi, že nechce letieť. Skutoční astronauti si túto postavu veľmi obľúbili a zvlášť Alan Shepard, ktorý si gramofónovú platňu s výstupom Billa Danu pretočil na magnetofónovú pásku a v pokojných momentoch ju púšťal do reproduktorov v riadiacom stredisku na Cape Canaveral na najvyššiu hlasitosť.
3. ↑ Kozmická loď by sa vrátila späť do atmosféry aj bez spustenia brzdiacich rakiet, pretože rýchlosť lode nebola dostačujúca na to, aby začala obiehať okolo Zeme.

Referencie

Literatúra

• BURGESS, Colin. Liberty Bell 7 (The Suborbital Mercury Flight of Virgil I. Grissom). New York; Londýn : Springer Science & Business, 2014. 275 s. ISBN 978-3-319-04391-3.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mercury-Redstone 4

Externé odkazy

• Oficiálna stránka (po anglicky)
• Mercury-Redstone 4 na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
• Příběh Liberty Bell 7 (po česky)