Sídlo Space Task Group v Langleyovom výskumnom stredisku v Hamptone vo Virgínii

Nápis na budove Space Task Group

Space Task Group (v preklade: Skupina pre kozmické úlohy^[1]) bol interná skupina v rámci NASA, ktorá vznikla v roku 1958 a zaoberala sa prípravou pilotovaných kozmických letov. Jej hlavnou úlohou bolo vyslať do vesmíru Američana predtým, než sa to podarí Sovietskemu zväzu. Riaditeľom Space Task Group bol Dr. Robert R. Gilruth a sídlila v Langleyovom výskumnom stredisku v Hamptone vo Virgínii. Skupina riadila program Mercury, prvý americký pilotovaný vesmírny program. Keď v roku 1961 prezident John F. Kennedy oznámil, že Amerika do konca 60. rokov vyšle človeka na Mesiac a späť, NASA sa rozhodla pre oveľa väčšiu organizáciu na uskutočnenie tohto náročného cieľa. Na jeseň 1961 tak došlo k reorganizácii Space Task Group na Stredisko pilotovaných letov (Manned Spacecraft Center), ktoré sa usídlilo v Houstone v Texase. Space Task Group je tak priamym predchodcom dnešného Johnsonovho vesmírneho strediska.

História

Space Task Group oficiálne vznikla 5. novembra 1958 a jej vedením bol poverený Dr. Robert R. Gilruth. Zo začiatku to bola malá organizácia, v ktorej pracovalo 27 inžinierov v Langleyovom výskumnom stredisku, 10 v Lewisovom výskumnom stredisku v Clevelande v Ohiu a 8 počítačiek, čo boli sekretárky, ktoré na stolných kalkulátoroch vykonávali potrebné výpočty. Celkovo tak 45 pracovníkov, ktorých hlavnou úlohou bolo vyslať do vesmíru Američana predtým, než sa to podarí Sovietom. V tom období vznikol aj program Mercury, ktorý skupina riadila. Dňa 20. februára 1959 kanadská vláda zrušila sľubný projekt prepadového stíhacieho lietadla Avro Canada CF-105 Arrow a nariadila zničiť všetkých päť kusov tohto stroja. Bez práce sa vtedy ocitlo 15 000 zamestnancov firmy Avro Canada, z toho 4 000 inžinierov. Šéfkonštruktér tohto projektu Jim Chamberlin sa snažil, aby sa jeho skupina ľudí uplatnila v Space Task Group. Gilruth jeho ponuku prijal a po príslušných pohovoroch začalo v Space Task Group pracovať 25 Kanaďanov (neskôr sa ich počet zvýšil na 32), ktorí si začali zo žartu hovoriť „Kanadský kontingent“. Robert Gilruth od začiatku jasne stanovil štruktúru Space Task Group. Šéfom divízie letových systémov sa stal Maxime „Max“ Faget, ktorého úlohou bolo navrhnúť kabínu kozmickej lode a otestovať ju. Chuck Mathews dostal na starosť vedenie divízie operácií. So svojimi spolupracovníkmi mali zaisťovať vykonanie plánovaných misií. V jeho tíme bol aj istý Chris Kraft, vďaka ktorému neskôr vznikol koncept letového riaditeľa a stal sa legendou, a tiež Glynn Lunney, ktorý bol vo veku 21 rokov najmladším členom skupiny. Jim Chamberlin sa stal vedúcim technickej divízie (engineering). V apríli 1959 pribudol k Space Task Group aj podplukovník John „Shorty“ Powers, ktorý sa stal hovorcom skupiny a vedúcim tlačového odboru.^[1][2]

Na označenie testovacích pilotov vybraných za posádku prvých pilotovaných kozmických letov Gilruth vybral termín astronaut, pretože sa mu páčil, ako znie. Hľadaním budúcich astronautov bol poverený Charles Donlan, ktorý bol Gilruthovým zástupcom pre program Mercury. Na začiatok poveril dvoch armádnych psychiatrov, Georgea Ruffa a Edwina Levyho, aby do niekoľkých bodov zostavili psychologické požiadavky na kandidátov. Vtedy ešte nebolo jasné, akí ľudia sú najvhodnejší na kozmický let. Na konci decembra 1958 sa po mnohých poradách riaditeľa NASA Keitha Glennana, jeho zástupcu Hugha Drydena a Roberta Gilrutha rozhodlo, že z psychologického, fyzického a technického hľadiska sú na túto úlohu najvhodnejší vojenskí skúšobní piloti. Nápad schválil aj prezident Dwight D. Eisenhower, ktorý bol najvyšším zodpovedným činiteľom vesmírneho programu. „Samozrejme by ste mali použiť vojenských testovacích pilotov. Sú v armáde preto, aby robili, čo im armáda nariadi. Mali by mať šancu nastúpiť ako dobrovoľníci, ak si to budú priať,“ vyjadril sa prezident. V tom období Gilruth oznámil Donlanovi: „Vyber, koho chceš. Dávam ti na starosť celý program výberu. A nechcem o tom počuť do momentu, kedy budeš pripravený mi povedať, kto sú koneční kandidáti.“ Výber budúcich astronautov pre program Mercury sa začal v januári 1959. Po podrobných fyzických a psychologických previerkach odvážnych pilotov sa na prelome marca a apríla ukázalo sedem najlepších. Pôvodne sa malo vybrať dvanásť kandidátov a v priebehu procesu sa Donlan so svojimi spolupracovníkmi dohodol na úprave tohto počtu na šesť. Nevedel však koho zo siedmich finalistov vyradiť. Nakoniec sa opýtal Gilrutha, ktorý rozhodol, že prvá skupina astronautov bude sedemčlenná. NASA ich predstavila verejnosti 9. apríla 1959 na tlačovej konferencii vo Washingtone, D. C. a stali sa známi ako Mercury Seven. Dňa 19. januára 1961 Gilruth rozhodol, že na prvý pilotovaný let programu Mercury poletí Alan Shepard a na druhý Gus Grissom. Johna Glenna určil za náhradníka pre obe misie.^[1][2]

Keď sa 12. apríla 1961 sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin stal prvým človekom vo vesmíre a prvým na obežnej dráhe okolo Zeme, prezident John F. Kennedy dňa 25. mája oznámil, že Amerika do konca 60. rokov vyšle človeka na Mesiac a späť. Hneď na začiatku príprav programu Apollo sa ukázalo, že Space Task Group nebude so svojím zázemím v Langley stačiť na túto náročnú a rozsiahlu úlohu. Bolo potrebné pripraviť podmienky pre tisíce nových zamestnancov, ktorí v rámci programu Apollo posilnia NASA. Na zabezpečenie plánovaných misií sa muselo vybudovať úplne nové stredisko. Dňa 19. septembra 1961 riaditeľ NASA James Webb oznámil výsledok hľadania umiestnenia nového strediska NASA. Mal sa ním stať Houston v Texase. V októbri 1961 sa tak Space Task Group začala sťahovať z Virgínie na nové pôsobisko. Z 1 152 pracovníkov presun do Texasu odmietlo iba 84. Space Task Group sa k 1. novembru 1961 oficiálne reorganizovala na Stredisko pilotovaných letov (Manned Spacecraft Center) a Robert Gilruth sa tak stal jeho prvým riaditeľom. Výstavba nového strediska sa začala v apríli 1962. V septembri sa sťahovanie bývalej Space Task Group skončilo a nové stredisko bolo zatiaľ provizórne rozmiestnené v 11 miestnych lokalitách okolo Houstonu. Pre Stredisko pilotovaných letov vtedy nastala zvláštna situácia. Prípravy na program Apollo prebiehali v Houstone, zatiaľ čo končiaci program Mercury sa kvôli zachovaniu kontinuity a z praktických dôvodov zabezpečoval z Langley. Po úspešnom skončení programu Mercury v máji 1963 sa mohol zvyšok personálu presťahovať do Houstonu. Bolo to definitívne zavŕšenie existencie Space Task Group.^[1][2]

Referencie

Kozmonautický portál