A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Muráň | |
obec | |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Revúca |
Región | Gemer |
Vodné toky | Muráň, Hrdzavý potok |
Nadmorská výška | 393 m n. m. |
Súradnice | 48°44′27″S 20°02′46″V / 48,740728°S 20,046192°V |
Rozloha | 103,15 km² (10 315 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 200 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 11,63 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1321 |
Starosta | Roman Goldschmidt[3] (nezávislý) |
PSČ | 049 01 (pošta Muráň 1) |
ŠÚJ | 525987 |
EČV (do r. 2022) | RA |
Tel. predvoľba | +421-58 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Muráň 329 049 01 Muráň |
E-mailová adresa | obec.muran@stonline.sk |
Telefón | 488 17 30 |
Fax | 488 10 29 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Muráň | |
Webová stránka: muran.sk | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Muráň je obec na Slovensku v okrese Revúca. Leží v bezprostrednej blízkosti Národného parku Muránska planina, v jeho ochrannom pásme.
Polohopis
Obec leží v centrálnej časti Muránskej planiny, geomorfologického podcelku Spišsko-gemerského krasu. Muráňom preteká rovnomenná riečka, ktorá tu priberá Hrdzavý potok.
V obci sa križujú cesty II/531 (Tisovec – Červená Skala) a II/532 (Tornaľa – Revúca – Muráň). Z južného smeru od Revúcej vedie do obce aj železničná trať Plešivec – Muráň, ktorá tu končí.
Najbližším mestom je 8 km juhovýchodne ležiaca Revúca, Tisovec leží 10 km juhozápadne, Rožňava 37 km východne, Poprad 40 km severovýchodne a Brezno 30 km západne. Do krajskej metropoly Banská Bystrica je to (cez Tisovec a Brezno) 85 km.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o obci Muráň pochádza z roku 1321, kedy sa spomína osada pri majeri pod Muránskym hradom. Stretávajú sa tu dôležité cesty, vedúce z Gemera na sever, ktoré strážil tunajší hrad. V prvej polovici 15. storočia (pred 1438) tu vznikla mýtna stanica, ktorou putovali produkty okolitých železných baní, hámrov a hút. Vyspelosť tohto odvetvia potvrdzuje "Artikule Štellářu audolj Muráňskeho", vydaná na hrade v roku 1585, určujúca práva a povinnosti uhliarov, hámorníkov a kovorobotníkov.
Významná železiarska oblasť trpela útokmi Osmanov, ktorí obec vyrabovali a vypálili v roku 1574, kedy mužov odvliekli do zajatia. V roku 1610 obec vypálilo Bočkajove vojsko, 446 obetí si vyžiadala epidémia moru v rokoch 1709 – 1710. Obyvatelia sa živili najmä prácou v lese, na píle a furmančení, vyrábali dosky a šindle, no chovali tiež ovce, dobytok a kone. Od roku 1823 sa traduje výroba "muránskej" kameniny a keramiky v manufaktúrnej dielni. Kvôli pomoci obyvateľov partizánom v období SNP tu fašisti v decembri 1944 zastrelili 12 mužov.[4]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Muránsky hrad, zrúcanina stredovekého hradu z 13. storočia. Hrad bol pôvodne vybudovaný ako kráľovský, jeho úlohou bola ochrana cesty spájajúcej Gemer s Liptovom a Zvolenom. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1271. Úpravami prešiel v prvej polovici 15. storočia. V prvej polovici 16. storočia tu sídlil lúpežný rytier Matej Bašo, ktorý odtiaľto terorizoval široké okolie, až kým nebol hrad dobytý cisárskymi vojskami v roku 1548. Pri tejto príležitosti napísal Martin Bošňák skladbu Píseň o zámku Muránském. Od začiatku 17. storočí boli vlastníkmi hradu Séčiovci, manželkou majiteľa hradu Juraja Séčiho bola Mária Séči, známa Muránska Venuša. V roku 1621 Séčiovci hrad prestavali. Od roku 1720 boli vlastníkmi hradu Koháryovci a neskôr ich príbuzní Coburgovci. Hrad vyhorel v roku 1702 a 1760, od konca storočia už nebol obývaný.[5] Postupné kozervovanie hradu prebieha od roku 1980.
-
Hrad Muráň v roku 1937
-
Vstupná brána hradu
-
-
-
- Rímskokatolícka fara, jednopodlažná neskorobaroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, z roku 1801. V roku 1894 prešla úpravami.[6] Priečeliu dominuje štít s podlomenicou a trojuholníkom s tympanónom, kde je umiestnené rieliéfne Božie oko. Fasády sú členené lizénami, strecha je pokrytá šindľom.
- Slúžnovský dom, radnica, dvojpodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1806. Úpravami prešiel v rokoch 1952-1957, 1973 a 2004. Poslednou obnovou prešiel v roku 2017.[7] Fasáde dominuje stredný trojosový rizalit. Fasáda je členená kordónovou rímsou, parter je dekorovaný pásovaním. Vstup je riešený ako oblúkový portál s ostením s klenákom. Okná poschodia majú rímsové frontóny, rizalit je dekorovaný reliéfnymi kazetami.
- Hotel Koruna, Tussayho hostinec, dvojpodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena L z roku 1837. Autorom stavby bol staviteľ Karol Schleps. Úpravami prešiel v 20.-30. rokoch 20. storočia.[8] Fasáda je členená kordónovou rímsou. Parter je členený pilastrami. Okná majú profilované šambrány.
- Socha sv. Jána Nepomuckého, neskorobaroková socha na stĺpe z konca 18. storočia.[9]
-
Slúžnovský dom
-
-
-
Tussayho hostinec
-
Socha sv. Jána Nepomuckého
- Rímskokatolícky kostol sv. Juraja, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1879-1894.[10] Donátormi kostola boli Coburgovci. Interiér je zaklenutý krížovými klenbami, presbytérium plytkou neogotickou klenbou. Zariadenie kostola pochádza zo začiatku 20. storočia. Organ z roku 1896 je dielom C. L. Wegensteina z Temešváru.[11] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom so šambránami. Veža je lemovaná opornými piliermi ukončenými vežicami a členená lizénovými rámami. V hornej časti je oktogonálna, ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
- Kaplnka Panny Márie Sedembolestnej z roku 1890
-
Kostol sv. Juraja
-
-
-
Zaujímavosti
Pre dnešnú obec je charakteristický chov koní (Norik Muránsky) na Veľkej lúke, kde sa každoročne usporadúva Ródeo Muráň.
V zime je v prevádzke 400 m lyžiarsky vlek priamo v obci. Možno sa tiež zúčastniť tradičného zimného prechodu Muránskou planinou.
Na území obce je aj národná prírodná rezervácia Malá Stožka.
Turistika
Poloha v horskom prostredí Spišsko-gemerského krasu a Národného parku Muránska planina predurčuje obec na východiskový bod mnohých zaujímavých turistických trás. Atraktívny Muránsky hrad je dostupný chodníkom z obce, turisticky zaujímavé sú viaceré chránené územia i jedinečný chov koní v lokalite Veľká lúka.[12]
- po
značke na Muránsky hrad (Chodník Márie Széchy)
- po
značke na Tri chotáre (Chodník Márie Széchy)
- po
značke do Tisovca
- po
značke do sedla Nižná Kľaková
Návštevníci obce a Muránskej planiny sa môžu ubytovať v Chate pod hradom alebo v penziónoch Muráň a Vrbjarová. Komplexné služby – ubytovanie, bazén, sauna, fitnes poskytne rekreačný areál SLOVMAG na Prednej Hore. Tu možno využiť aj služby jazdy na koňoch.
Osobnosti obce
Rodáci
- Jozef Bahéry (* 1844 - † 1931), hudobný skladateľ, hudobný pedagóg, publicista.
- Ferdinand Firbás (* 1863 - † 1932), uhorský pedagóg, zoológ a školský pracovník
- Pavel Fiťma (* 1907 - † 1944), pedagóg, protifašistický bojovník a účastník SNP
- Tibor Buday (* 1913 - † 2001), geológ zaoberajúci sa predovšetkým neogénnymi útvarmi
- Jozef Beňo (* 1930 - † 2019), akademický maliar
- Peter Glocko (* 1946 - † 2019), spisovateľ, scenárista a autor literatúry pre deti a mládež.
Pôsobili tu
- Bystrík Muránsky (* 1907 - † 1972), rímskokatolícky kňaz, salezián, básnik (vlastným menom Anton Macák), botanik, historik.
Partnerské obce
Pozri aj
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Untitled Document . historia.muran.sk, . Dostupné online.
- ↑ Muráň . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok online. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Muráň - Kostol sv. Juraja online. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ ANDREJ ŠTAFURA. Historické organy stredného Gemera. Revúca : Quirinus, O.Z., 2016. ISBN 978-80-972541-0-0. Kapitola Muráň, s. 49-51.
- ↑ Hiking.sk 2007-2018. mapový portál HIKING.SK online. mapy.hiking.sk, cit. 2018-02-08. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Muráň (obec)
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Muránska Planina- verejno-súkromné partnerstvo
- Apsida.sk- profil zaniknutého kostola
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk