Německo - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Německo
Nemecká spolková republika
Vlajka Nemecka Znak Nemecka
Vlajka Znak
Národné motto:
Einigkeit und Recht und Freiheit
(nem. Jednota a právo a sloboda)
Štátna hymna:
Das Lied der Deutschen (tretia sloha)
EU-Germany.svg
Miestny názov  
 • dlhý Bundesrepublik Deutschland
 • krátky Deutschland
Hlavné mesto Berlín
52°31′ s.š. 13°23′ z.d.
Najväčšie mesto Berlín
Úradné jazyky nemčina
Demonym Nemec, Nemka
Štátne zriadenie
spolkový prezident
spolkový kancelár
parlamentná spolková republika
Frank-Walter Steinmeier
Olaf Scholz
Vznik Verdunská zmluva (843)
18. január 1871
rozdelenie 23. máj 1949
zjednotenie 3. október 1990
Susedia Francúzsko, Česko, Holandsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Luxembursko, Belgicko, Dánsko, Poľsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
357 385,71 km² (62.)  
 km² (2,2 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2022)
 • sčítanie (2017)

 • hustota (2022)
 
83 695 430 (19.)
82 792 351

232/km² (58.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2022
4,031 bilióna $ (4.)
63 835 $ (18.)
Index ľudského rozvoja (2011) 0,942 (9.) – veľmi vysoký
Mena Euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód DEU / DE
Medzinárodná poznávacia značka D
Internetová doména .de
Smerové telefónne číslo +49
Gramotnosť: 99,9%

Súradnice: 51°S 10°V / 51°S 10°V / 51; 10

Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr. NSR (v textoch medzinárodných zmlúv s Nemeckom: Spolková republika Nemecko, skr. SRN [1], nem. Bundesrepublik Deutschland, BRD; v rokoch 1949 – 1990 skrátene neoficiálne, ale často aj západné Nemecko; podrobnosti o názve pozri nižšie) je spolkový stredoeurópsky štát. Na severe susedí s Dánskom, obmýva ho Severné more a Baltské more, na východe susedí s Poľskom a Českom, na juhu s Rakúskom a Švajčiarskom a na západe s Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom a Holandskom. Rozloha Nemecka je 357 021 km², pričom územie štátu sa nachádza v miernom podnebnom pásme. Úmerne k výsledkom sčítania ľudu v roku 2011 malo Nemecko k 30. septembru 2014 81,084 miliónov obyvateľov,[2] čo z neho robí najľudnatejší štát Európskej únie. Jeho populácia už v rokoch 2003 až 2010 klesla kvôli dlhodobej veľmi nízkej pôrodnosti o skoro 800 000 obyvateľov, čo z neho robí jednu z mála západoeurópskych krajín s negatívnym prírastkom obyvateľstva.[3] Tento vývoj prebieha napriek tomu, že Nemecko je zároveň domovom tretej najväčšej populácie imigrantov na svete.[4] Výsledok sčítania ľudu 2011 znamenal zníženie úradného odhadu stavu obyvateľstva o zhruba 1,1 milióna ľudí.

Podľa známych dokumentov bolo územie s názvom Germánia osídlené niekoľkými germánskymi kmeňmi už pred rokom 100 n. l. Od 10. storočia tvorilo nemecké územie jadro Rímsko-nemeckej ríše, ktorá existovala až do roku 1806. V 16. storočí sa severné oblasti stali centrom reformácie. K zjednoteniu Nemecka došlo po Prusko-francúzskej vojne v roku 1871. V roku 1939 rozpútalo Nemecko 2. svetovú vojnu, ktorá trvala do roku 1945 a bola najväčšou vojnou histórie. V roku 1949 bolo Nemecko rozdelené na dva štáty, Nemeckú demokratickú republiku a Nemeckú spolkovú republiku a jeden zvláštny politický útvar Západný Berlín. K ich zjednoteniu došlo v roku 1990. Západné Nemecko bolo v roku 1952 zakladajúcim členom Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ a v roku 1957 zakladajúcim štátom Európskeho spoločenstva. V súčasnosti je Nemecko súčasťou Schengenského priestoru. Nemeckou menou je euro, ktoré v roku 2002 nahradilo nemeckú marku.

Nemecko je federatívnou demokratickou parlamentnou republikou tvorenou šestnástimi, čiastočne suverénnymi spolkovými krajinami (Bundesländer). Hlavným a zároveň aj najväčším mestom je Berlín. Nemecko je členským štátom OSN, NATO, G8 a signatárom Kjótskeho protokolu. Na základe nominálnej hodnoty HDP je nemecká ekonomika štvrtou najväčšou na svete a v roku 2007 bola najväčším svetovým exportérom. Nemecko je druhým najväčším svetovým poskytovateľom rozvojovej pomoci[5] a jeho výdaje na obranu sú šieste najväčšie na svete.[6] Životná úroveň je v Nemecku vysoká a funguje tam veľmi rozvinutý systém sociálnej pomoci. Nemecko je jedným z kľúčových aktérov európskej aj celosvetovej politiky.[7] V mnohých vedeckých a technologických odboroch je Nemecko považované za svetového vodcu.[8]

Názov

Súčasný stav (od konca 90. rokov 20. storočia) je takýto:

  • Kodifikačné príručky Pravidlá slovenského pravopisu (od roku 1953) a Krátky slovník slovenského jazyka predpisujú ako dlhý tvar podobu Nemecká spolková republika. Krátky tvar je Nemecko.
  • Úrad geodézie a kartografie SR štandardizuje ako dlhý tvar podobu Nemecká spolková republika, ale v poznámke uvádza, že na výslovnú žiadosť nemeckej strany v medzinárodných dohodách, zmluvách a podobných dokumentoch medzi Nemeckom a Slovenskom používa podoba Spolková republika Nemecko. Štandardizovaný krátky tvar oficiálneho názvu štátu znie Nemecko. [9].
  • V rozpore so štandardizovaným krátkym tvarom Nemecko sa vyskytuje aj krátky tvar Spolková republika, ktorý vznikol skrátením dlhého tvaru oficiálneho názvu štátu.[10]

Historicky sa u nás od vzniku západného Nemecka používal bezvýhradne názov Nemecká spolková republika. V zmluve medzi Česko-Slovenskom a Nemeckom zo začiatku 70. rokov bol ako ústupok nemeckej strane použitý názov Spolková republika Nemecka (posledné slovo je v genitíve). Tento tvar (teda Spolková republika Nemecka) sa v roku 1988 stal záväzným pre kartografické diela. Od konca roka 1989 (teda od nežnej revolúcie) sa bežne začal používať (aj) tvar Spolková republika Nemecko (posledné slovo je v nominatíve) [11]. Pravidlá slovenského pravopisu (od roku 1953 [12]), Krátky slovník slovenského jazyka, ako aj Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (od roku (?) 1996 [13]) však predpisovali a dodnes predpisujú tvar Nemecká spolková republika, pričom ÚGK SR pripúšťa vyššie uvedenú výnimku pre slovensko-nemecké medzinárodné zmluvy.

V češtine (ktorá mala v minulosti pomenovania Nemecka zhodné s pomenovaniami v slovenčine) je dnes na rozdiel od slovenčiny kodifikovaný tvar Spolková republika Německo. [14]

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Nemecka

Prehistória

3 600 rokov starý Disk z Nebry

Nález čeľuste Mauer 1 v roku 1907 ukazuje, že pravekí ľudia boli na území Nemecka prítomnom už pred 600 000 rokmi.[15] Najstaršie doteraz nájdené kompletné lovecké zbrane boli objavené v uhoľnej bani v Schöningene v roku 1995. Išlo o tri 380 000 rokov staré drevené oštepy 6-7,5 stopy dlhé.[16]V údolí Neandertal boli v roku 1856 objavené vôbec prvé fosílie nemoderného človeka. Tento nový druh človeka bol pomenovaný Neandertálec. O týchto fosíliách nazvaných Neandrtal 1 je dnes známe, že sú 40 000 rokov staré. Dôkazy o moderných ľuďoch podobne starých boli nájdené v jaskyniach v pohorí Švábska Jura neďaleko Ulmu. Nájdené boli tiež 42 000 rokov staré flauty, vyrobené z vtáčích kostí a mamutie slonoviny, ktoré sú najstaršími nájdenými hudobnými nástrojmi,[17] ďalej 40 000 rokov stará soška levieho muža,[18]a 35 000 rokov stará Venuša z Hohle Fels, ktoré sú doteraz najstarším objaveným sochárskym umením.[19]Disk z Nebry je vyrobený z bronzu a nájdený v blízkosti, ako názov napovedá, Nebry v krajine Sasko-Anhaltsko. Svetový register programu Pamäť sveta (UNESCO) tento nález nazval "jeden z najvýznamnejších archeologických nálezov 20. storočia".[20]

Germánske kmene a Franská ríša

Bližšie informácie v článkoch: Germáni a Sťahovanie národov
Migrácia v Európe medzi 2. a 5. storočím

História germánskych kmeňov siaha do severskej doby bronzovej alebo predrímskej doby železnej. Z južnej Škandinávie a severného Nemecka od 1. storočia pr. n.l. postupovali južným, východným a západným smerom a prišli do kontaktu s keltskými kmeňmi Galov, ako aj s iránskymi, pobaltskými a slovanskými kmeňmi v strednej a východnej Európe.[21]Pod vládou cisára Augusta začal Rím územie Germánie napádať (oblasť rozprestierajúcu sa zhruba od Rýna po Ural). V roku 9 n. l. boli tri rímske légie vedenej Varom porazené cheruským vodcom Arminom. Okolo roku 100, kedy Tacitus napísal knihu Germania, sa germánske kmene usadili pozdĺž riek Rýn a Dunaj (Limes Germanicus) a zaberali väčšinu územia dnešného Nemecka; Rakúska, južného Bavorska a západného Porýnie. Avšak spadali pod Rím ako provincie.[22]

V 3. storočí sa objavila séria západných germánskych kmeňov: Alemani, Frankovia, Chattovia, Sasi, Frízovia a Durinkovia. Okolo roku 260 začali Germáni nájazdy na rímske územia.[23] Po invázii Hunov v roku 375 a s úpadkom Ríma od roku 395 sa germánske kmene presunuli ďalej na juhozápad. Súčasne niekoľko veľkých kmeňov vytvorilo približne to, čo je dnešné Nemecko, a vysídlili menšie germánske kmene. Veľké územia (známe od merovejského obdobie ako Austrázia) boli obsadené Frankmi a severné Nemecko bolo ovládané Sasmi a Slovanmi.[22]

Rímsko-nemecká ríša

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rímsko-nemecká ríša

Dňa 25. decembra 800 bol franský kráľ Karol Veľký korunovaný za cisára a založil Franskú ríšu, ktorá bola v roku 843 rozdelená.[24]Svätá ríša rímska zahŕňala východnú časť Karolovho pôvodného kráľovstva a ukázala sa ako najsilnejšia. Jej územie sa tiahlo od rieky Eider na severe ku Stredozemnému moru na juhu.[24]Za vlády otonských cisárov (919-1024) bolo konsolidovaných niekoľko významných vojvodstiev a nemecký kráľ Oto I. bol v roku 962 korunovaný za cisára Svätej ríše rímskej. V roku 996 sa Gregor V. stal prvým nemeckým pápežom. Menoval ho jeho bratranec Oto III., Ktorý bol krátko pred tým korunovaný za cisára Svätej ríše.[25]Za vlády sálskej dynastie (1024 – 1125) Svätá ríša rímska pohltila severné Taliansko a Burgundsko, aj keď cisár stratil kvôli boji o investitúru moc.[26]

Martin Luther, ktorý inicioval reformáciu

Pod vládou štaufov (1138 – 1254) posilnili nemecké kniežatá svoj vplyv ďalej na juh a na východ do oblastí obývaných Slovanmi, predchádzajúcimi nemeckému osídleniu týchto oblastí a ďalej na východ (Ostsiedlung). Severné nemecké mestá rástli a prosperovali ako členovia Hanzy.[27]Počnúc veľkým hladomorom v roku 1315 a končiac čiernou smrťou v rokoch 1348 – 1350 sa počet obyvateľov Nemecka znížil.[28] Zlatá bula z roku 1356 zabezpečila základnú ústavu ríše a kodifikovala voľbu cisára siedmich kurfirstov, ktorí vládli niektorému z najmocnejších kniežatstva a arcibiskupstva.[29]Martin Luther v roku 1517 vo Wittenbergu zverejnil 95 téz, v ktorých napádal rímskokatolícku cirkev a zahájil protestantskú reformáciu. Samostatná luteránska cirkev sa po roku 1530 v mnohých spolkových krajinách stala oficiálnym náboženstvom. Náboženský konflikt viedol k tridsaťročnej vojne (1618 – 1648), ktorá nemecké krajiny spustošila.[30]Počet obyvateľov nemeckých krajín sa znížil asi o 30%.[31] Vestfálsky mier (1648) medzi nemeckými krajinami náboženskou vojnu ukončil, ale ríša bola de facto rozdelená do mnohých nezávislých kniežatstiev. V 18. storočí sa Svätá ríša rímska skladala z približne 1 800 takýchto území.[32]

Od roku 1740 dominoval nemeckým krajinám dualizmus medzi rakúskou habsburskou monarchiou a Pruskom. V roku 1806 bolo "Imperium" dobyté a rozpustené v dôsledku napoleonských vojen.[33]

Nemecký spolok a cisárstvo

Pôvodná čierno-červeno-žltá vlajka, marcová revolúcia v Berlíne, 19. marca 1848)

Po páde Napoleona bol v roku 1814 zvolaný Viedenský kongres a bol založený nemecký spolok ("Deutscher Bund") – voľná liga 39 suverénnych nemeckých štátov. Nesúhlas s reštaurátorskou politikou čiastočne viedol k vzostupu liberálnych hnutí, po ktorých nasledovali nové represie zo strany rakúskeho štátnika kniežaťa Metternicha. Colná únia Zollverein podporovala hospodársku jednotu v nemeckých štátoch.[34]

Národne a liberálne ideály francúzskej revolúcie získali rastúcu podporu medzi mnohými, najmä mladými Nemcami. Festival Hambach bol v máji 1832 hlavnou udalosťou v podpore zjednotenia Nemecka, slobody a demokracie. Vo svetle revolúcie v Európe, ktoré pomohli založiť francúzsku republiku, začali intelektuáli i prostí občania revolúciu v nemeckých krajinách. Kráľovi Fridrichovi Viliamovi IV. Bol ponúknutý titul cisára, ale so stratou moci; korunu a navrhované stanovy odmietol, čo pre hnutie viedlo k dočasnému zádrhu.

Vyhlásenie Nemeckého cisárstva v Zrkadlovej sále vo Versailles, 18. január 1871. Bismarck uprostred v bielej uniforme

Kráľ Viliam I. v roku 1862 vymenoval Otta von Bismarcka novým pruským ministerským predsedom. Ten úspešne viedol druhú šlezvickú vojnu v roku 1864 a pruské víťazstvo v prusko-rakúskej vojne v roku 1866 mu umožnilo vytvoriť severonemecký spolok ("Norddeutscher Bund") a Rakúsko z jeho záležitostí vylúčiť. Po francúzskej prehre v Prusko-francúzskej vojne bolo v roku 1871 vo Versailles vyhlásené Nemecké cisárstvo združujúce všetky rozptýlené časti Nemecka s výnimkou Rakúska. Prusko bolo dominujúcou zložkou nového štátu; pruský kráľ z rodu Hohenzollernovcov vládol súčasne ako cisár a hlavný mestom sa stal Berlín.

V období Gründerzeit po zjednotení Nemecka zaručila Bismarckova zahraničná politika (Bismarck sa za cisára Viliama stal nemeckým kancelárom) Nemecku postavenie ako veľkému národu, diplomatickou cestou izolovala Francúzsko a vyhýbala sa vojne. V dôsledku berlínskej konferencie v roku 1884 si Nemecko nárokovalo niekoľko kolónií vrátane východnej Afriky, juhozápadnej Afriky, Toga a Kamerunu.[35]

Pod taktovkou Viliama II. sa Nemecko, rovnako ako ostatné európske mocnosti, ubralo novoimperialistickým smerom, čo viedlo k treniciam so susednými krajinami. Väčšina aliancií, v ktorých bolo Nemecko predtým členom, nebola obnovená a nové aliancie ho nikam "nepustili".[36]

Atentát na Františka Ferdinanda d'Este 28. júna 1914 spustil prvú svetovú vojnu. Nemecko ako súčasť ústredných mocností utrpelo od štátov Dohody porážku. Približne dva milióny nemeckých vojakov za prvej svetovej vojny padlo.[37]

Nemecká revolúcia vypukla v novembri 1918 a cisár Viliam II. so všetkými vládnucimi kniežatami abdikoval. Prímerie 11. novembra vojnu ukončilo a Nemecko v júni 1919 podpísalo Versaillskú zmluvu. Nemci zmluvu vnímali ako ponižujúcu a nespravodlivú, čím mala neskôr, podľa mnohých historikov, vplyv na Hitlerov vzostup.[38][39][40]

Weimarská republika (1919 – 1933)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Weimarská republika
Nemecké štáty za čias Weimarskej republiky. Modrou je vyznačený Slobodný štát Prusko

Novembrová revolúcia v roku 1918 urobila z Nemecka parlamentnú demokraciu. V januári 1919 bolo zvolené národné zhromaždenie, ktoré sa však nezišlo vtedy nepokojnom Berlíne, ale v meste Weimar. V auguste toho istého roku tu bola schválená tzv. weimarská ústava.

Vo francúzskom Versailles medzitým prebiehala mierová konferencia, jej výsledkom bola Versaillská zmluva podpísaná 28. júna 1919. Nemecko sa v nej muselo vzdať Alsaska a Lotrinska, územie okolo miest Eupen a Malmedy, Severného Šlezvicka, Hlučínska a mesta Memel. Obnovené Poľsko dostalo Poznaňsko, Západné Prusko a časť Horného Sliezska. Všetky nemecké kolónie boli odovzdané víťazným spojencom. Porýnie bolo demilitarizované a priemyselne významné Sársko bolo na ďalších 15 rokov zverené do správy Spoločnosti národov. Nemecko a jeho spojenci prijali plnú zodpovednosť za rozpútanie vojny a boli nútení zaviazať sa k plateniu vojnových reparácií.

Tieto ponižujúce mierové podmienky roznietili vlnu nevôle po celej zemi, čím bol nový demokratický režim vážne oslabený. Všeobecnú nespokojnosť s Versaillskou zmluvou využil v roku 1920 extrémne pravicový politik Wolfgang Kapp, ktorý na čele jednotiek Freikorps vstúpil do Berlína a vyhlásil sa ríšskym kancelárom. Kappov puč bol však už po niekoľkých dňoch zdolaný.

Ekonomicky sa Nemecko už od konca vojny potýkalo s vysokou infláciou, čo mu znemožňovalo uhradiť vojnové reparácie. Nemecká vláda vyzvala občanov v Porúrí na uplatnenie pasívnej rezistencie. Tým však uštedrila ranu nemeckému hospodárstvu. V nasledujúcich mesiacoch preto v zemi prepukla hyperinflácia neskutočných rozmerov. V tomto ovzduší ekonomickej a politickej nestability sa v novembri 1923 vojnový hrdina Erich Ludendorff a vodca novej extrémnej pravicovej strany nacionálnych socialistov (NSDAP), Adolf Hitler, neúspešne pokúsili urobiť v Mníchove prevrat (Pivný puč).

Krach na newyorskej burze v roku 1929 však znamenal počiatok veľkej hospodárskej krízy, ktorej drvivý dopad pocítilo tiež aj Nemecko. Hospodárska situácia krajiny rýchlo upadala. V zime 1932 – 1933 činil počet nezamestnaných viac než 6 000 000. Vzrastajúce vnútorné napätie pripravilo živnú pôdu pre rozmach rôznych extrémistických hnutí, predovšetkým komunistov (KPD) a nacionálnych socialistov (NSDAP).

V parlamentných voľbách v júli 1932 získala NSDAP 37,4 % hlasov, čo z nej spravilo najväčšiu politickú silu v krajine. Spoločne s KPD disponovali teraz nacisti v Reichstagu nadpolovičnú väčšinu poslaneckých mandátov. NSDAP vďačila za svoj úspech hlavne mladým ľuďom, ktorí neboli schopní nájsť pracovné uplatnenie. Podporu nacistom prejavovala tiež aj nižšia stredná trieda, ktorých pripravila hyperinflácia v 20. rokoch o úspory, vidiecke obyvateľstvo a veľká časť z masy nezamestnaných. V januári 1933 vyvinuli pravicoví politici na čele s bývalým kancelárom Franzom von Papenom nátlak na Hindenburga, ktorý následne 30. januára 1933 vymenoval Adolfa Hitlera nemeckým kancelárom.

Nacizmus (1933 – 1945)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Nacistické Nemecko
Führer Adolf Hitler

Hitlerovým nástupom k moci začala etapa nacionálne socialistického uchopenia moci. Zásadným krokom na ceste Nemecka k premene na totalitný štát bolo zglajchšaltovanie („usmernenie“) celého politického a správneho aparátu a všetkých oblastí hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho života. Všetky ostatné politické strany sa buď zlúčili s NSDAP alebo boli zakázané.

Už pred uchopením moci prejavovali nacisti nenávisť k rôznym etnikám, obzvlášť voči Židom. Diskriminácia a perzekúcia Židov boli začaté v apríli 1933 vypudením židovských úradníkov zo štátnej správy. V septembri 1935 schválil ríšsky snem tzv. norimberské rasové zákony namierené proti židom. 9. novembra 1938 zinscenovali nacisti „krištáľovú noc“ – pogrom, počas neho zhorelo v Nemecku značné množstvo synagóg.

Brána do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau

Ekonomické opatrenia ako napríklad výstavba diaľničnej siete, ktorá bola pripravená už predchádzajúcimi vládami, odstránila nezamestnanosť. Vojnové prípravy zabezpečili hospodárske oživenie.

V roku 1935 bolo Sársko opäť integrované do nemeckej ríše. V tom istom roku bola znovu zavedená branná povinnosť. Hitler následne obnovil nemeckú vojenskú silu, čím bola síce flagrantne porušená Versailleská zmluva, Francúzsko a Veľká Británia sa obmedzili na protesty. Keď o niekoľko mesiacov neskôr Wehrmacht remilitarizoval Porýnie (1936), západné mocnosti proti tomu nijak nezakročili. V auguste 1936 sa konali v Berlíne olympijské hry, ktoré sa ukázali byť ďalším veľkolepým propagandistickým úspechom nacistického režimu.

Po ustanovení „osi Berlín-Rím“ s Mussolinim a po podpísaní paktu proti Kominterne s Japonskom sa Hitler cítil byť dosť silný na to, aby prešiel v zahraničnej politike do ofenzívy. 12. marca 1938 vpochodoval Wehrmacht do Rakúska.

Po Rakúsku obrátil Hitler svoj zrak na Československo, kde sa 3,3 miliónová menšina sudetských Nemcov dožadovala autonómie. V septembri 1938 sa Hitler, Benito Mussolini, Neville Chamberlain a Édouard Daladier dohodli na konferencii v Mníchove na odstúpení českého pohraničia Nemecku. Šesť mesiacov po Mníchove, 15. marca 1939, využil rozpory medzi Čechmi a Slovákmi ako zámienku na obsadenie zvyšku Česka a k jeho premene v Protektorát Čechy a Morava. V tom istom mesiaci obsadili nemecké vojska prístav Klaipeda v Litve. Západná politika appeasementu tak stroskotala.

Druhá svetová vojna

Nemeckom okupovaná Európa v roku 1942 počas druhej svetovej vojny. Samotné Nemecko je zobrazené tmavo čiernou farbou

Hitlerova vláda sa pripravila na inváziu do Poľska podpisom Ribbentrop-Molotovho paktu so Sovietskym zväzom. Falošný poľský útok na vysielač v Gliwiciach následne využila ako zámienku pre útok. 1. septembra 1939 nemecký Wehrmacht zahájil inváziu do Poľska. Sovietska strana sa neočakávane pridala 17. septembra. Spojené kráľovstvo a Francúzsko reagovali na inváziu vyhlásením vojny Nemecku, čím začala druhá svetová vojna.[41] Poľsko však bolo bez šance na úspešnú obranu a do konca septembra kapitulovalo.

22. júla 1940 podpísalo Francúzsko s Nemeckom prímerie potom, čo nacistické vojská obsadili väčšinu z Francúzska. Briti nemecké útoky z roku 1940 úspešne odrazili v bojoch, ktoré sú známe ako bitka o Britániu a pokračovali v boji proti mocnostiam Osi. 22. júna 1941 Nemecko vypovedalo Molotov-Ribbentropov pakt a napadlo Sovietsky zväz. V tejto dobe malo Nemecko a ďalšie mocnosti Osi pod kontrolou väčšinu Európy a severnej Afriky. Na začiatku roku 1943 začali nemecké vojská po porážke v bitke o Stalingrad ustupovať zo Sovietskeho zväzu, čo je považované za bod obratu vo vojne.[41]

Zničený Berlín po druhej svetovej vojne na filmovej snímke amerického letectva z júla 1945

V septembri 1943 sa vzdal nemecký spojenec Talianske kráľovstvo a bolo treba mnoho ďalších nemeckých vojakov k obrane proti spojeneckým silám v Taliansku. Vylodením v Normandii sa otvoril západný front. Aj cez nemecký protiútok v Ardenách spojenecké sily v roku 1945 vstúpili na územie Nemecka. V nadväznosti na Hilterovu samovraždu a bitku o Berlín sa Nemecko 8. mája 1945 vzdalo.[42]

Vojna bola najkrvavejším konfliktom v histórii ľudstva a v Európe spôsobila smrť asi 40-50 miliónom ľudí.[43] Straty nemeckej armády boli medzi 3 250 000 a 5 300 000 vojakov,[44]a bolo zabitých približne 2 milióny nemeckých civilistov.[45]

To, čo sa neskôr stalo známe ako holokaust, bolo štátom uskutočňované prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie asi šiestich miliónov Židov, medzi 220 000 a 1 500 000 Rómov, 275 000 osôb s mentálnym alebo zdravotným postihnutím v rámci Program T-4, tisíce jehovistov, homosexuálov a stovky tisíc predstaviteľov politickej a náboženskej opozície.[46] Bolo zavraždených cca šesť miliónov Ukrajincov a Poliakov a viac než 3 milióny sovietskych vojnových zajatcov. Vojna spôsobila ťažké materiálne a ľudské škody, hlavne v niektorých oblastiach najmä v Pobaltí, Poľsku, Bielorusku, na Ukrajine a niektorých regiónoch západného Ruska a v Juhoslávii. Podstatnú časť ľudských obetí si vyžiadalo vyhladzovanie a zločinná politika nemeckých nacistov a ich pomáhačov. Len v Bielorusku zahynula v dôsledku nemeckej okupácie asi štvrtina predvojnového obyvateľstva.

Prehra vo vojne pre Nemecko vyústila v územné straty a vysídlenie miliónov etnických Nemcov zo skorších východných území Nemecka a tiež aj skôr okupovaných území. Nemecko, rovnako ako mnoho krajín, ktoré obsadilo,[47]utrpelo masové znásilňovanie[48]a v dôsledku bombardovania počas vojny zničených miest a kultúrnych dedičstiev. Po druhej svetovej vojne boli zadržaní vrcholní nacisti súdení za vojnové zločiny a genocídu v Norimberskom procese.[49]

Východné a Západné Nemecko

Americká, sovietska, britská a francúzska okupačná zóna v povojnovom Nemecku a Francúzskom kontrolovaný protektorát Sársko, 1947. Územia východne od línie Odra-Nisa boli podľa podmienok Postupimskej konferencie odovzdané Poľsku a Sovietskemu zväzu

Po kapitulácii Nemecka bolo jeho územie rozhodnutím spojencov rozdelené do štyroch okupačných zón. Hlavné mesto Berlín získalo špeciálny štvormocenský status a boli v ňom vytvorené štyri sektory. Všetky zóny a sektory prijali viac ako 6,5 miliónov etnických Nemcov vyhnaných z bývalých východných oblastí Nemecka a iných oblastí do tej doby obývaných Nemcami.[50]

Západné okupačné zóny Nemecka, ovládané Spojenými štátmi americkými, Veľkou Britániou a Francúzskom, boli zlúčené 23. mája 1949 a vytvorili Nemeckú spolkovú republiku (Bundesrepublik Deutschland, neoficiálne skratka BRD, po slovensky NSR). Zo sovietskej okupačnej zóny sa stala 7. októbra 1949 Nemecká demokratická republika (Deutsche demokratische Republik, skratka DDR, po slovensky NDR). Neformálne boli tieto štátne útvary známe ako „Západné Nemecko“ a „Východné Nemecko“. Hlavným mestom NDR sa stal Východný Berlín. Spolková republika Nemecko zvolila Bonn ako dočasné hlavné mesto (vážnym kandidátom bol tiež Frankfurt nad Mohanom), čím zdôraznila svoj postoj, že vytvorenie dvoch nemeckých štátov považuje za umelé a len dočasné riešenie a že sa Berlínu v budúcnosti vráti jeho funkcie ako hlavné mesto znovuzjednoteného Nemecka.[51]

Západné Nemecko bolo založené ako federálna parlamentná republika na "sociálnej trhovej ekonomike" ( soziale Marktwirtschaft ). Od roku 1948 sa západné Nemecko stalo hlavným príjemcom finančnej a materiálnej podpory zo strany USA pri povojnovej obnove, poskytnuté európskym krajinám podľa Marshallovho plánu, a využilo ju k rýchlej prestavbe priemyslu.[52]

Spolkovým parlamentom SRN bol v roku 1949 zvolený Konrad Adenauer prvým spolkovým kancelárom (Bundeskanzler) a v tomto úrade zostal až do roku 1963. Pod jeho a následne pod Erhardovým vedením krajina zažila prudký a dlhotrvajúci hospodársky rast, ktorý začal už začiatkom roku 1950. Do histórie vošiel ako "nemecký hospodársky zázrak" (Wirtschaftswunder). Západné Nemecko sa v roku 1955 pripojilo k NATO a bolo zakladajúcim členom Európskeho hospodárskeho spoločenstva v roku 1957.

Východné Nemecko bolo začlenené do východného bloku s politickou a vojenskou kontrolou zo strany ZSSR. Zostali v ňom silné sovietske vojenské jednotky a krajina sa stala členom Varšavskej zmluvy. Hoci Východné Nemecko vyhlasovalo, že je demokratické, politická moc bola vykonávaná len prednými členmi politbyra komunistickej strany, zvanej Jednotná socialistická strana Nemecka (SED), podporované tajnou službou Stasi (Staatssicherheit)[53] a radom čiastkových organizácií kontrolujúcich takmer všetko dianie v spoločnosti. Bola zavedená plánovaná ekonomika a krajina sa neskôr stala členom RVHP.[54]

Pád Berlínskeho múru v roku 1989. V pozadí je Brandenburská brána

Zatiaľ čo východonemecká propaganda bola založená na domnelých a niektorých skutočných výhodách tamojších sociálnych programov a neustále hrozila inváziou zo strany SRN a západných "imperialistov", veľké počty občanov NDR sa snažili uniknúť do Spolkovej republiky za slobodou a prosperitou.[55]Do polovice roku 1961 to bolo ešte čiastočne možné prechodom alebo prejazdom z východnej do západnej časti Berlína. V onom roku však bol postavený Berlínsky múr, ktorý prakticky znemožnil východným Nemcom útek do Západného Berlína a odtiaľ do západného Nemecka. Tento múr naprieč Berlínom a na celej hranici Západného Berlína s územím NDR sa stal symbolom studenej vojny, a preto sa jeho pád v roku 1989 stal nielen symbolom znovuzjednotenia Nemecka a zásadných zmien, ktoré sa neskôr uskutočnili v jeho východnej časti (tzv. Wende), ale aj symbolom pádu komunizmu v celej Európe a dokonca aj v Sovietskom zväze samotnom.

Napätie medzi východným a západným Nemeckom bolo na začiatku 70. rokov uvoľnené kancelárom Willy Brandtom v rámci jeho tzv. Ostpolitik. V nasledujúcom období sa normalizovali vzťahy s krajinami východného bloku, s Československom 11. mája 1973 Pražskou zmluvou. V lete 1989 sa Maďarsko rozhodlo železnú oponu odstrániť a otvoriť hranice, čo spôsobilo emigráciu tisícov východných Nemcov do Západného Nemecka cez Maďarsko. To malo na NDR zničujúce dopady. Potom dochádzalo k pravidelným masovým demonštráciám, ktoré získavali čoraz viac na podpore. V deň pádu Berlínskeho múru zmiernili východonemecké úrady nečakane obmedzenie prístupu k hraniciam, čo dovolilo východonemeckým občanom cestovať na Západ. Pôvodne sa plánovalo udržať Východné Nemecko ako štát, ale otvorenie hraníc viedlo k urýchleniu zjednocujúceho reformného procesu. Ten vyvrcholil v Zmluve o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku (tzv. Zmluva 4 + 2) o rok neskôr (12. septembra 1990), v rámci ktorej sa štyri okupačné mocnosti vzdali svojich práv daných v rámci bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka. Nemecko bolo prakticky opäť plne suverénnym štátom, čo 3. októbra 1990 umožnilo jeho znovuzjednotenie so vstupom piatich krajín bývalej NDR (Neue Länder) do Spolkovej republiky.

Súčasné Nemecko

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zjednotenie Nemecka (1990)
Oslavy zavŕšenia zjednotenia Nemecka 3. októbra 1990 pred budovou Ríšskeho snemu v Berlíne

Zmluvou z 1. júla 1990 o vytvorení menovej, hospodárskej a sociálnej únie medzi oboma nemeckými štátmi bola splnená dôležitá vnútorná podmienka pre znovuzjednotenie Nemecka. Dňa 3. októbra 1990 pristúpila Nemecká demokratická republika k Spolkovej republike Nemecko (podľa odstavca 23 Základného zákona). Zahranično-politické podmienky znovuzjednotenia boli vyriešené 12. septembra 1990 v Moskve na konferencii “dva plus štyri”, na ktorej sa zišli ministri zahraničia Spojených štátov, Sovietskeho zväzu, Veľkej Británie, Francúzska a oboch Nemeckých štátov. Na konferencii sa Nemecko zaviazalo rešpektovať nemecko-poľskú hranicu na Odre a Lužickej Nise a od víťazných mocností obdržalo neobmedzenú štátnu suverenitu, s výnimkou vlastníctva a vývoja zbraní hromadného ničenia.

Hospodárska obnova piatich nových spolkových zemí na východe Nemecka, ktoré vznikli na území bývalej NDR, prebieha vďaka mohutnej finančnej pomoci západných spolkových zemí a .

Zahranično-politickou prioritou zjednoteného Nemecka zostáva pokračovanie procesu európskej integrácie, spolupráca s medzinárodnými organizáciami (vrátane nasadenia Bundeswehru pri mierových misiách) a snaha o stále členstvo v Rade bezpečnosti OSN.

Mimo vnútropolitických problémov vyvolaných znovuzjednotením sa Nemecko potýka so stále zvyšujúcou sa nezamestnanosťou, nízkou pôrodnosťou a z toho vyplývajúcim úbytkom a starnutím obyvateľstva, problematickým začleňovaním prisťahovalcov do spoločnosti a pravicovým i ľavicovým extrémizmom. Nemecko je zakladajúcim členom Európskej únie.

Geografia

Poloha a krajinný typ

Fyzická mapa Nemecka

Nemecko leží v strednej Európe medzi 47°16′15″ a 55°05′33″ severnej šírky a 5°52′01″ a 15°02′37″ východnej dĺžky. Vzdialenosť sever-juh medzi Listom na Sylte (Šlezvicko-Holštajnsko) a Oberstdorfom (Bavorsko) je 876 km; vzdialenosť západ-východ medzi obcou Selfkant (Severné Porýnie-Vestfálsko) a Deschka (Sasko) je 640 km. Geografický stred Nemecka je v Durínsku, ale presná poloha sa rôzni podľa rôznych metód výpočtu. Podľa štatistickej ročenky Nemecka (stav: 2000) sa nachádza v obci Niederdorla na (koordináty 51°09′54″ severnej šírky a 10°27′19″ východnej dĺžky).

Krajinný typ sa mení predovšetkým v smere zo severu na juh. Terén sa smerom na juh stáva strmším a vyšším. Severná časť Nemecka, Severonemecká nížina, je nížina sformovaná predovšetkým pred dobou ľadovou, na ktorú naväzuje v strede a na juhu Nemecka zalesnené stredohorie. Najmä v Bavorsku, ale tiež v Bádensku-Württembersku, prechádza táto krajina až do relatívne vysoko položeného severoalpského predhoria a to ďalej do Alpských veľhôr.

Povrch

Zugspitze, najvyšší bod Nemecka (2 962,06 m n. m.)

Alpy sú jedinými veľhorami, ktorých časť leží v Nemecku. Nachádza sa tu aj Zugspitze, ktorý je s 2 962 m najvyšším štítom Nemecka. Stredohorie sa stáva častejším a vyšším smerom zo severu na juh. Najvyšším vrchom stredohoria je Feldberg vo Schwarzwalde s 1 493 m, nasledovaný Großer Arberom v Bavorskom lese s 1 453 m. Štíty dosahujúce viac ako 1 000 m majú okrem toho aj Krušné hory (nem. Erzgebirge), Smrčiny (nem. Fichtelgebirge) a výnimočne aj Harz, ktoré sú najsevernejšie stredohorie Nemecka s 1 141 m vysokým štítom Brocken. Severnejšie od prahu stredohoria sa týčia iba ojedinelé formácie s výškou väčšou ako 100 m, z ktorých je Hagelberg vo Flämingu s 200 metrami najvyšší. Najnižším miestom v Nemecku, na ktoré sa dá dokonca vstúpiť, leží 3,54 m pod hladinou mora v depresii (územie ležiace nižšie ako hladina mora) v Neuendorf-Sachsenbande (Šlezvicko-Holštajnsko). Rovnako v tejto spolkovej krajine sa nachádza najhlbšie prirodzené miesto pod vodou: Leží s 39,10 m pod hladinou mora na dne Hemmelsdorfského jazera severoseverovýchodne od Lübecku. Najhlbšie umelo vytvorené miesto leží dokonca 293 m pod hladinou mora na dne povrchovej bane Hambach východne od obce Jülich v Severnom Porýní – Vestfálsku.

Ostrovy

Vzhľadom na dĺžku pobrežnej línie je v Nemecku pozoruhodný počet ostrovov. Tie sú v Severnom mori najčastejšie vo forme z pevniny predĺženej reťaze ostrovov a predstavujú zvyšky pevniny, ktorá sa klesaním a následným zatopením oddelila od pobrežia. Rozdeľujú sa na Severofrízske a Východofrízske ostrovy, ktoré sú súčasťou pri odlive objavujúcich sa plytčín. Severofrízske ostrovy patria k Šlezvicko-Holštajnsku a pozostávajú z väčších ostrovov ako Sylt, Amrum a Föhr ako aj oveľa menších ako je Hallig. Dolnosaské Východofrízske ostrovy sú si stavbou a veľkosťou podobné. Najväčším z nich je Borkum. Jedinou výnimkou je Helgoland, ktorý je jediným nemeckým ostrovom na šírom mori. Ostrovy Baltického mora pri nemeckom pobreží sú väčšie a majú členitejší reliéf. Najväčším z týchto ostrovov a zároveň aj najväčším nemeckým ostrovom je Rujana a druhý najväčší Usedom, ktorého východný cíp patrí k Poľsku. Ostrovy Baltického mora sú obľúbeným turistickým cieľom a sú lemované mnohými rekreačnými strediskami. Okrem toho sú v Nemecku aj vnútrozemské ostrovy, z ktorých najznámejšími sú Mainau a Reichenau v Bodamskom jazere a Herrenchiemsee v Chiemse.

Podnebie

Nemecko patrí do miernej klimatickej zóny strednej Európy, leží v oblasti pásma západných vetrov v prechodovej oblasti medzi morskou klímou v západnej Európe a kontinentálnou klímou vo východnej Európe. Na klímu pôsobí okrem iného aj Golfský prúd, ktorý vytvára neobyčajne mierne klimatické podmienky pre tieto zemepisné šírky. Extrémne počasie, ako napríklad suchá, tornáda, kruté mrazy alebo extrémne horúčavy sú relatívne zriedkavé. Príležitostne sa však objavia víchrice, ktorých pribúdanie obzvlášť v zimných mesiacoch spôsobuje problémy. V rokoch 2000 a 2002 sprevádzali víchrice aj veľké škody. Pravidelne prichádzajú povodne, ktoré prichádzajú v lete po intenzívnych dažďoch (povodeň Odry v 1997 a povodeň Labe v 2002) alebo v zime po topení snehu, môžu viesť k záplavám a značným škodám. Suchá postihujú hlavne severovýchod Nemecka, môžu sa však rozšíriť do celej krajiny ako naposledy počas vlny horúčav v roku 2003.

Klimatické dáta (priemerné hodnoty z rokov 1961 – 1990):

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Německo

Émile Zola
Úmrtí v roce 2022
Útok na Mers-el-Kébir
Úzkorozchodné dráhy na Ostravsku#Slezské zemské dráhy (1912 - 1949)
Čína
Čínská republika (1912–1949)
Čínsko-indická válka
Čarodějnictví
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Česká televize
Česká Wikipedie
České vyrovnání
Česko
Československo
Řád železné koruny
Řád Albrechtův
Řád Britského impéria
Řád Fridrichův
Říšská marka
Říšský komisariát Nizozemsko
Říjen
Řím
Římské číslice
Řecká osvobozenecká válka
Šáhruch
Šach
Šimon Szathmáry
Španělská občanská válka
Španělské Maroko
Španělsko
Štefan Fidlík
Švédsko
Švýcarsko
Železný kříž
Želivský klášter
Ženisté
Život v pravěku (Eduard Štorch)
1. červen
1. červenec
1. říjen
1. březen
1. duben
1. leden
1. prosinec
1. srpen
10. říjen
10. duben
10. květen
10. leden
10. září
11. únor
11. červen
11. červenec
11. říjen
11. březen
11. květen
11. listopad
11. prosinec
11. srpen
11. září
12. únor
12. červen
12. říjen
12. březen
12. květen
12. leden
12. listopad
12. prosinec
12. srpen
13. únor
13. říjen
13. březen
13. duben
13. květen
13. listopad
13. prosinec
14. únor
14. červen
14. říjen
14. březen
14. květen
14. leden
14. listopad
14. prosinec
14. srpen
1471
1486
1492
15. únor
15. červen
15. červenec
15. říjen
15. březen
15. duben
15. květen
15. září
1515
1532
1533
1540
1561
1571
1576
16. únor
16. červenec
16. říjen
16. březen
16. květen
16. leden
16. listopad
16. prosinec
16. srpen
16. století
16. září
1634
1649
1653
1659
1664
1668
1669
1670
1671
1682
1684
1685
1697
17. červen
17. červenec
17. říjen
17. leden
17. prosinec
17. srpen
17. století
1714
1724
1730
1731
1732
1733
1734
1735
1736
1737
1738
1739
1744
1747
1748
1754
1768
1769
1773
1774
1777
1781
1782
1785
1786
1787
1790
1793
1794
1796
1797
18. únor
18. červen
18. říjen
18. březen
18. duben
18. leden
18. prosinec
18. století
1801
1802
1804
1806
1808
1809
1810
1812
1815
1816
1818
1827
1829
1831
1841
1847
1848
1849
1851
1853
1854
1855
1858
1861
1864
1865
1866
1867
1868
1869
1870
1871
1871 ve fotografii
1871 v loďstvech
1872
1873
1874
1875
1877
1879
1880
1881
1882
1884
1885
1886
1891
1892
1895
1896
1897
1899
19. červenec
19. říjen
19. březen
19. duben
19. květen
19. leden
19. listopad
19. srpen
19. století
19. září
1900
1901
1902
1903
1907
1908
1909
1910
1911
1912
1912 ve fotografii
1912 v hudbě
1912 v letectví
1912 v loďstvech
1913
1914
1915
1916
1917
1918
1919
1921
1922
1923
1924
1925
1926
1927
1928
1929
1930
1931
1932
1933
1934
1935
1936
1937
1938
1939
1940
1941
1942
1943
1944
1945
1946
1947
1948
1949
1950
1951
1952
1953
1957
1958
1959
1960
1962
1964
1965
1966
1969
1970
1971
1972
1973
1974
1975
1976
1977
1978
1980
1982
1983
1985
1986
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1994
1995
1996
1998
1999
2. červen
2. červenec
2. říjen
2. březen
2. duben
2. leden
2. SS-Panzer Division „Das Reich“
2. tisíciletí
2. září
20. únor
20. červen
20. červenec
20. říjen
20. březen
20. duben
20. leden
20. prosinec
20. srpen
20. století
20. září
2001
2003
2004
2006
2008
2011
2012
2016
2021
2022
2023
21. únor
21. červen
21. červenec
21. říjen
21. březen
21. duben
21. květen
21. leden
21. prosinec
21. srpen
21. století
22. únor
22. červen
22. červenec
22. říjen
22. duben
22. květen
22. leden
22. srpen
22. září
23. únor
23. červenec
23. říjen
23. březen
23. duben
23. květen
23. leden
23. prosinec
23. srpen
23. září
24. únor
24. červen
24. říjen
24. březen
24. květen
24. leden
24. prosinec
25. únor
25. červen
25. říjen
25. březen
25. duben
25. květen
25. leden
25. listopad
25. prosinec
25. září
26. únor
26. červenec
26. říjen
26. březen
26. květen
26. srpen
27. únor
27. červen
27. červenec
27. říjen
27. březen
27. duben
27. leden
27. prosinec
27. září
28. únor
28. říjen
28. březen
28. duben
28. květen
28. leden
28. listopad
28. prosinec
28. srpen
29. říjen
29. října
29. březen
29. květen
29. leden
29. listopad
29. září
3. červen
3. červenec
3. říjen
3. březen
3. duben
3. květen
3. srpen
3. září
30. červenec
30. říjen
30. březen
30. duben
30. květen
30. leden
30. prosinec
30. září
31. říjen
31. květen
31. leden
31. srpen
4. červen
4. červenec
4. říjen
4. březen
4. leden
4. prosinec
4. srpen
4. září
5. únor
5. červen
5. červenec
5. říjen
5. březen
5. duben
5. květen
5. leden
5. listopad
5. září
6. únor
6. červen
6. červenec
6. říjen
6. březen
6. duben
6. leden
6. září
7. únor
7. červenec
7. říjen
7. armáda (Německo)
7. březen
7. duben
7. květen
7. leden
7. listopad
7. srpen
8. únor
8. červen
8. červenec
8. říjen
8. březen
8. duben
8. leden
8. srpen
8. září
9. únor
9. červenec
9. říjen
9. březen
9. květen
9. listopad
9. prosinec
9. srpen
9. září
Abbás III.
Abbeville
Achille Lauro
Adolf Hitler
Adolf Wenig (výtvarník)
Adolphe Thiers
Adrian Zingg
Africký národní kongres
Aida (opera)
Aisne (přítok Oise)
Albánie
Albena Denkova
Ales Bjaljacki
Alexandrie
Alexandrova rozhledna
Alexandr Kantor
Alexis Carrel
Alfréd Meissner
Alma mater
Alois Václav Horňanský
Alois Vašátko
Alpy
Americká okupační zóna Německa
Anšlus
Andrea Pavlincová
Angela Lansburyová
Anglie
Anna Göldi
Anna Ivanovna
Anna Politkovská
Antoine Nicolas Duchesne
Antonín Švehla
Antonín Benjamin Svojsík
Antonín Svěcený
Ardenny
Ardeny
Arizona
Arnošt Kreuz
Arnold Schwarzenegger
Arthur Conan Doyle
Atentát na Heydricha
Atlantský oceán
Augusta Württemberská (1734–1787)
Auschwitz
Austrálie (kontinent)
Australská národní knihovna
Autoritní kontrola
Bádensko-Württembersko
Bělgorodská oblast
Bělorusko
Břetislav Pojar
Babylon 5: I’ve Found Her
Bad Tölz
Balkánské tažení
Baltské moře
Banksie osténkatá
Bedřich Švestka
Belgičané
Belgie
Benátky
Benelux
Benito Mussolini
Ben Bernanke
Berlín
BIBSYS
Bitva o Belgii
Bitva o Británii
Bitva o Francii
Bitva o Nanking (1937)
Bitva o Narvik
Bitva o Nizozemsko
Bitva o Středozemní moře
Bitva o Westerplatte
Bitva u ústí Rio de La Plata
Bitva u Coulommiers
Bitva u Dunkerque
Bitva u Latakie
Bitva u Lepanta
Bitva u Navarina
Bitva u Sedanu (1940)
Bitva u Waterloo
Bitva v Kurském oblouku
Blitzkrieg
Bloomington (Indiana)
Bořivoj Zeman
Božena Ecksteinová
Bohdan Lacina
Bohumil Klenovec
Bohumil Tomáš
Bohumil Vít Tajovský
Bohumil Vlasák
Bohuslav Koukal
Boje v jihovýchodní Asii během druhé světové války
Bombardér
Boulogne-Billancourt
Brandenburg an der Havel
Braniborsko
Bratři a sestry (seriál)
Bratislava
Braunschweig
Brian Schatz
Brigadeführer
Britové
Britská Kolumbie
Britská okupační zóna Německa
Britské expediční jednotky
Britský expediční sbor
Brno
Budova California Academy of Sciences
Bulharsko
Calais
Carl H. Eigenmann
Carl Menger
Cena Thálie
Centrum občanských svobod
Ceny Thálie 2022
Charles Alexandre de Calonne
Christopher Dean
Chronologie druhé světové války
CiNii
Claude de Villars
Commons:Featured pictures/cs
Compiègne
Cruiser
Curtiss P-36 Hawk
Dějiny Francie
Důstojník
Dachau
Darwin (Austrálie)
David Starr Jordan
Der Stahlhelm
Desmond Tutu
Dinant
Dmitrij Aleničev
Dněpr
Dohoda z Fezu
Dolní Sasko
Domenico Trezzini
Druhá čínsko-japonská válka
Druhá bitva o Atlantik
Druhá italsko-etiopská válka
Druhá světová válka
Druhá světová válka na Blízkém východě
Druhá světová válka v Africe
Druhá světová válka v Tichomoří
Dunkerk
Durynsko
Economia
Eduard Štorch
Eduard Portugalský, vévoda z Guimarães
Eduard Tomek
Egypt
Eiffelova věž
Elemír Vollay
Elijah Williams
Elizabeth Taylorová
Emanuel Swedenborg
Emil Holub
Emil Kotrba
Encyklopedie
Erich von Manstein
Erwin Rommel
Eugène Pottier
Eustach Bittner
Eva Romanová
Expedice Terra Nova
Führer
Fairey Battle
Federální shromáždění
Federální služba bezpečnosti
Federace
Fedor von Bock
Felix Steiner
Ferdinando Orlandi
Ferdinand Jirásek
Filipína Alžběta Orleánská
Filip V. Španělský
Filmový horor
FK Spartak Moskva
Florida
François-Joseph Gossec
Francie
Francie na Zimních olympijských hrách 2002
Francisco Zeno
Francouzská národní knihovna
Francouzská okupační zóna Německa
Francouzské království
Francouzské letectvo
Francouzské Maroko
František Šamberger
František Široký
František Šterc
František Švantner
František Žilka
František Běloun
František Hošek
František Jaroslav Rypáček
František Josef Čečetka
František Krasl
František Kupka
František Kutnar
František Linhart
František Martin Pelcl
František Modráček
František Obzina
František Peřina
František Salesius Šubíř z Chobyně
František Sander
František Smolka
František Soukup
Františka Skaunicová
Franz Anton Mesmer
Franz Röttel
Frederik I. Švédský
Frederik I. Dánský
FreeSpace
Fridrich Vilém I.
Friedemann Götze
Fundamentální články
Futurismus
Götingen
Günther von Kluge
Gabriella Papadakisová
Gemeinsame Normdatei
Generálmajor
Generálplukovník
Generálporučík
Georg Stahl
Gerd von Rundstedt
Gerhart Hauptmann
Giovanni Antonio Canal
Giuseppe Verdi
Gregoriánský kalendář
Gruppenführer
Guderian
Guillaume Cizeron
Gunther Jakob
Gustáv Husák
Gustav Eim
Gustav Friedrich
Gustav Zoula
Gwendal Peizerat
Gymnázium Třebíč
Hájovna Orlovy
Hákový kříž
Habsburská monarchie
Hans Jüttner
Harlow Shapley
Harvardova univerzita
Heinrich Himmler
Heinrich von Vietinghoff-Scheel
Heinz Guderian
Henryk Sienkiewicz
Henry Ford
Herec
Hermann Göring
Hermann Hoth
HFC Haarlem
Himálaj
Hlavní město
Hlavní strana
Hlohov
Hospodářské noviny
Hynek Kubát
Ichtyologie
Illinois
Incident na mostě Marca Pola
Indiana
Indiana University Bloomington
Indické námořnictvo
Indie
Infarkt
Internacionála (píseň)
International Standard Book Number
Internet Archive
Invaze do Normandie
Invaze do Polska (1939)
István Burián
It's a Long Way to Tipperary
Itálie
Italská invaze do Albánie
Italské egejské ostrovy
Italské království
Italské tažení
Ivan Jirko
Ivan Schulz
Ján Brežný
Józef Unrug
Július Kowalski
Jaderná triáda
Jakub II. Stuart
James Cook
James Fitzjames, vévoda z Berwicku
Jana Dítětová
Jan Čermák (letec)
Jan Antonín Otto Minquitz z Minquitzburgu
Jan Brod
Jan Brzák
Jan Chvála
Jan Janák (skladatel)
Jan Josef z Vrtby
Jan Kotěra
Jan Suchý
Jan V. Portugalský
Jan Vaněček
Japonský císař
Japonsko
Jaroslav Čejka
Jaroslav Bakeš
Jaroslav Feyfar
Jaroslav Hilbert
Jaroslav Kamper
Jaroslav Pešán
Jaroslav Pešina
Jayne Torvillová
Jazyk (lingvistika)
Jean-Baptiste Rey
Jiří II.
Jiří II. (britský král)
Jiří Karásek ze Lvovic
Jiří Markovič
Jiří Traxler
Jiří Trnka
Jiřina Štěpničková
Jižní Amerika
Jihoafrická republika
Jindřich Brok
Johann Heinrich Blasius
Johann Polach
John Marston
John Vereker
Josef Šandera
Josef Štefan Kubín
Josef Antonín Brousil
Josef František
Josef Jerie
Josef Kohout (1734)
Josef Kouša
Josef Krejčí (politik KSČ)
Josef Ladislav Němec
Josef Melzer
Josef Palivec
Josef Povondra
Josef Somr
Josef Strnadel
Joseph Wright of Derby
Jozef Gabčík
Jozef Kyselý
Jules Verne
Jungfraubahn
Jungfraujoch
Junkers Ju 52
Jurij Kerpatenko
Kříž cti
Kříž Fridrichův
Křišťálová noc
Kalifornie
Kambodža
Kanada
Kanada na Zimních olympijských hrách 2010
Kanada na Zimních olympijských hrách 2018
Kapitán (vojenství)
Karel August Pácalt
Karel Dostál-Lutinov
Karel Fiala (1871)
Karel Herfort (1871)
Karel II. Stuart
Karel Kníže
Karel Sáblík
Karel Svoboda (režisér)
Karel VI.
Karel XIII.
Katastrofy a neštěstí 1912
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození v roce 1734
Kategorie:Narození v roce 1871
Kategorie:Narození v roce 1912
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kerčský průliv
Kilometr
Kim Ir-sen
Klement XII.
Klingon Academy
Komunistická strana Sovětského svazu
Koncentrační tábor
Koncentrační tábor Mauthausen
Konference v Évianu
Koszalin
Král
Královský hohenzollernský domácí řád
Království Velké Británie
Krásná pokojská
Krasobruslení
Krasobruslení na olympijských hrách
Krasobruslení na Zimních olympijských hrách 1984
Krasobruslení na Zimních olympijských hrách 1994
Krasobruslení na Zimních olympijských hrách 2010 – taneční páry
Krasobruslení na Zimních olympijských hrách 2018 – taneční páry
Krvavý týden
Kryštof Karel Gayer
Kryštof Kolumbus
Krymský most
Krymský most#Výbuch 2022
Květen
Láďa Novák
Ladislav Dědourek
Lady Diana Beauclerk
Lamanšský průliv
Lehká atletika
Leopold III. Belgický
Letadlo
Letecké eso
Letectvo
Letoun
Lewis Carroll
LGBT
Library of Congress Control Number
Liga lesní moudrosti
Lipnice nad Sázavou
Listopad
Liz Trussová
Ljudmila Turiščevová
Londýn
Lotrinsko
Louise de Keroual
Louis Lully
Lužniki
Lucembursko
Ludvík XV.
Ludvík XVI.
Ludwigsburg
Luftwaffe (Wehrmacht)
Luis-Joseph Papineau
Luna 3
Lyon
Máza
Münsingen
Měna
Měsíc
Maďarská invaze na Podkarpatskou Rus
Maďarsko
Mafia III
Maginotova linie
Mahmud I.
Mainilský incident
Major
Maltézský řád
Manuel I. Portugalský
Marginalistická revoluce
Marianna Benti Bulgarelli
Marie Gardavská (malířka)
Marie Hlouňová
Marie I. Portugalská
Marie Kodovská
Marina Anissinová
Maroko
Marseilles
Matylda Pálfyová
Maurice Gamelin
Maurice Ravel
Maxime Weygand
Maxim Staviski
Meidži (císař)
Meklenbursko-Přední Pomořansko
Memorial
Messerschmitt Bf 109
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Michal Bedřich z Althanu
Milan Michal Harminc
Miloš Sádlo
Miroslav Štandera
Miroslav Míčko
Miroslav Plavec
Mistrovství Evropy v krasobruslení
Mistrovství světa v krasobruslení
Mistrovství světa v krasobruslení 1993
Mistrovství světa v krasobruslení 2007
Mistrovství světa v krasobruslení 2008
Mistrovství světa v krasobruslení 2010
Mistrovství světa v krasobruslení 2011
Mistrovství světa v krasobruslení 2012
Mistrovství světa v krasobruslení 2013
Mistrovství světa v krasobruslení 2014
Mlhovinová hypotéza
Mnichov
Mnichovská dohoda
Moskevský mír
Moskva
Most
MTV
Mukdenský incident
Mychajlo Kocjubynskyj
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní divadlo
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Národně socialistická německá dělnická strana
Němčina
Němci
Německá demokratická republika
Německá invaze do Dánska
Německá invaze do Norska
Německá okupace Čech, Moravy a Slezska
Německá okupace Paříže
Německé císařství
Německo
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
Nadporučík
Nakamikado
Nankingský masakr
Nataša Gollová
National Archives and Records Administration
Na Západ
Neděle
Nicolaas Laurens Burman
Niels Bohr
Nikola I. Petrović-Njegoš
Nils Gustaf Dalén
Nizozemci
Nizozemská královská knihovna
Nizozemsko
Nobelova cena
Nobelova cena za chemii
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za fyziologii a lékařství
Nobelova cena za literaturu
Nobelova cena za mír
Nobelova pamětní cena za ekonomii
Noc dlouhých nožů
Norimberk
Normanské ostrovy
Norodom Sihanuk
Norsko
Nottingham
Nová Máza
Nové Mexiko
Nový Zéland
Obecní dům
Oberführer
Obergruppenführer
Oberstgruppenführer
Oberursel
Odznak za zranění
Okupační zóny Německa
Okupační zóny Rakouska
Operace Barbarossa
Operace Barium
Operace Calcium
Operace Dynamo
Operace Dynamo#Haltbefehl
Operace Platinum-Pewter
Operace Weserübung
Organická chemie
Orientační běh
Osa Berlín-Řím-Tokio
Osmanská říše
Osvěta
Otakar Trnka
Ota z Windisch-Graetze
Ottokar Slawik
Otto Špaček
Otto von Bismarck
Ozubnicová dráha
Pátek
Pětiletý plán
Příměří z Compiègne
Příměří z Compiègne (druhá světová válka)
Přepadení vysílačky v Gliwicích
Převzetí moci nacisty
Pařížská komuna
Paavo Nurmi
Panovník
Papež
Papežský stát
Parodie
Paul Hausser
Paul Reynaud
Paul Sabatier
Pavel Roman
Peter Faber
Peter Perez Burdett
Petr Uruba
Pevnost (stavba)
Pevnost Eben-Emael
Philippe Pétain
Plující město
Plukovník
Podivná válka
Podplukovník
Pokračovací válka
Polička
Polská exilová vláda
Polská národní knihovna
Polské království
Polsko
Pomořansko
Pondělí
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalsko
Poručík
Postupimská konference
Pouští a pralesem
Poznaň
Průliv La Manche
Praha hlavní nádraží
Pranas Eidukevičius
Prorazili blokádu
Protesty v Íránu (2022)
Prozatímní státní zřízení
Pruské království
Prusko
Prusko-francouzská válka
První balkánská válka
První světová válka
První vídeňská arbitráž
Q151340
Q257750
Q257750#identifiers
Q257750#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q462434
Q462434#identifiers
Q462434#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q55300#identifiers
Q55300#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q57181#identifiers
Q57181#identifiers|Editovat na Wikidatech
Rýn
Růžena Čechová
Rachel McAdams
Ralf Wolter
Ralph Abercromby
Regulátor
Reichsheer (armáda Německého císařství)
Reichswehr
Remilitarizace Porýní
Renault B-1
Rhona
Robbie Coltrane
Robert Falcon Scott
Robert Roy MacGregor
Rok
Rosa Smith Eigenmann
Rosa Smith Eigenmann?oldid=540959565
Rotterdam
Royal Air Force
Royal Albert Hall
Royal Flying Corps
Ruština
Rudolf Štrubl
Rudolf Firkušný
Rudolf Vytlačil
Runcimanova mise
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Ruské impérium
Rusko
Rusko na Zimních olympijských hrách 1994
Rusko na Zimních olympijských hrách 1998
Rusko na Zimních olympijských hrách 2006
Rychle a zběsile: Závodníci v utajení
Rytířský kříž Železného kříže
Sárský plebiscit
Safíovci
Sam Querrey
Santa Monica
San Diego
Sarajevo
Sasko
Sasko-Anhaltsko
Satirické divadlo Večerní Brno
Scary Movie 5
Schlieffenův plán
Schutzstaffel
Scopus (databáze)
Scott Moir
Sedan
Severní Amerika
Severní Korea
Seznam forem vlády
Seznam medailistů na mistrovství světa v krasobruslení – taneční páry
Seznam olympijských medailistů v krasobruslení#Taneční páry
Seznam premiérů Spojeného království
Seznam závislých území
Signe Hornborgová
Silnice
Simon Cowell
Sjednocení Německa
Sjednocený tým na Zimních olympijských hrách 1992
Skauting
Skautský tábor
Skupina armád B
SLBM
Slezsko
Slovensko
Smrt v Benátkách
SMS Tegetthoff
SNAC
Soběslav Pinkas
Socialismus
Somma
Sonderkommando
Soubor:10May-16May1940-Fall Gelb.svg
Soubor:16May-21May1940-Fall Gelb.svg
Soubor:436px ribbon bar of Albert Order.svg
Soubor:Archbishop-Tutu-medium.jpg
Soubor:Atwater Avenue East, 630, Carl Eigenmann House, Elm Heights HD.jpg
Soubor:AUT KuK Kriegsbande BAR.svg
Soubor:A v Werner - Kaiserproklamation am 18 Januar 1871 (3. Fassung 1885).jpg
Soubor:Banksia spinulosa - flowers, Christchurch Botanic Gardens, Canterbury, New Zealand.jpg
Soubor:Battle of France Infobox.png
Soubor:Bundesarchiv, Bild 101I-126-0339-19A, Veules-les-Roses, Kolonne alliierter Kriegsgefangener.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 101I-126-0347-09A, Paris, Deutsche Truppen am Arc de Triomphe.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 101I-126-0350-26A, Paris, Einmarsch, Parade deutscher Truppen.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 101I-127-0362-14, Belgien, belgischer Panzer T13.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 101I-127-0369-21, Im Westen, zerstörter französischer Panzer Char B1.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 101III-Zschaeckel-198-19, Russland, bei Charkow, Heinrich Himmler.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1973-122-16, Paul Hausser.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1982-089-18, Waffenstillstand von Compiègne, Unterhändler.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-H28708, Paris, Eiffelturm, Besuch Adolf Hitler.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 192-305, KZ-Mauthausen, Himmlervisite.jpg
Soubor:Christopher Dean + Jayne Torvill (4552363389).jpg
Soubor:D-PRU EK 1914 1 Klasse BAR.svg
Soubor:D-PRU EK 1914 2 Klasse BAR.svg
Soubor:D-PRU Princely Hohenzollern Order swords BAR.svg
Soubor:Deutschland Besatzungszonen 8 Jun 1947 - 22 Apr 1949 sowjetisch.svg
Soubor:DEU Ehrenkreuz des Weltkrieges Frontkaempfer BAR.svg
Soubor:DEU EK 1Kl 1939Clasp BAR.svg
Soubor:DEU EK 2Kl 1939Clasp BAR.svg
Soubor:DEU EK Ritter BAR.svg
Soubor:Dunkirk2.gif
Soubor:Emil Holub.jpg
Soubor:Evolution of Plan Yellow.PNG
Soubor:Flag of Germany (1867–1918).svg
Soubor:Flag of Germany (1935–1945).svg
Soubor:Flag of German Empire (merchant+cross).svg
Soubor:Flag of the German Democratic Republic.svg
Soubor:Flag of the Schutzstaffel.svg
Soubor:Flag of the USSR (1936-1955).svg
Soubor:Flag of Weimar Republic (defence minister 1921).svg
Soubor:František Žilka.jpg
Soubor:Frantisek Kupka 1928.jpg
Soubor:Frenchmanweeps1940.ogv
Soubor:French troops ship2 dunkirk.png
Soubor:FriedrichKreutz-mil.png
Soubor:Friedrich Order.png
Soubor:German PLane Destroyed.jpg
Soubor:HausserPaulGrave1.JPG
Soubor:Hawks.jpg
Soubor:Hlavní nadra cfj.jpg
Soubor:Jan Kotera 1914 Bufka.png
Soubor:Jayne Torvill.jpg
Soubor:Jiří Trnka (c. 1950).png
Soubor:Nataša Gollová083.jpg
Soubor:Navarino.jpg
Soubor:Olympic rings without rims.svg
Soubor:Operace Anthropoid - Jozef Gabčík.jpg
Soubor:Ord.Merit.Mil.Bavaria.PNG
Soubor:Ordine imperiale della corona di ferro, austria.png
Soubor:P-36 3 GC II 5.jpg
Soubor:Princess Astrid engaged in 1926.jpg
Soubor:Querrey WM16 (11) (28385612826).jpg
Soubor:Rachel McAdams 3.jpg
Soubor:Ribbon of Knight's Cross of the Iron Cross With Oak Leaves.svg
Soubor:Ribbon of Knight's Cross of the Iron Cross With Oak Leaves and Swords.svg
Soubor:Rosa Smith Eigenmann, 1889.png
Soubor:Rotterdam, Laurenskerk, na bombardement van mei 1940.jpg
Soubor:Signe-Hornborg-1878.jpg
Soubor:Simon Cowell.jpg
Soubor:SS-Brigadeführer Collar Rank.svg
Soubor:SS-Ehrendegen img 0482-b.jpg
Soubor:SS-Gruppenführer Collar Rank.svg
Soubor:SS-Oberführer Collar Rank.svg
Soubor:SS-Obergruppenführer Collar Rank.svg
Soubor:SS-Oberst-Gruppenführer collar.svg
Soubor:SS-Standartenführer Collar Rank.svg
Soubor:The British Army in France 1939 O344.jpg
Soubor:The British Army in France 1940 F4605.jpg
Soubor:Toni Braxton 2013.jpg
Soubor:Totenkopfring.jpg
Soubor:Tourischeva cortada.JPG
Soubor:Tyler Posey by Gage Skidmore.jpg
Soubor:War Ensign of Germany (1921–1933).svg
Soubor:WMacht H OF6 GenMaj h 1945.jpg
Soubor:WMacht H OF7 GenLt h 1945.jpg
Sovětská invaze do Polska
Sovětská okupační zóna Německa
Sovětský svaz
Sovětský svaz na Zimních olympijských hrách 1976
Sovětský svaz na Zimních olympijských hrách 1980
Sovětský svaz na Zimních olympijských hrách 1988
Sovětsko-japonská válka
Sovětsko-japonské pohraniční konflikty
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7341-912-2
Speciální:Zdroje knih/978-80-2061179-6
Speciální:Zdroje knih/978-80-87350-23-2
Speciální:Zdroje knih/978-83-261-0382-7
Spojené království
Spojené státy americké
Spojené státy americké na Zimních olympijských hrách 2014
Spojenci (druhá světová válka)
Spojenecká okupace Japonska
Společenství nezávislých států
Spolek Vltavan
SS-Führungshauptamt
SS (nacizmus)
Stíny zapomenutých předků (kniha)
Střelba v Bělgorodské oblasti
Střelecký útok v Bratislavě 12. října 2022
Standartenführer
Stanislav Hlučka
Stanislav I. Leszczyński
Stanislav Sůva
Starobní důchod
Stephan Rautenstrauch
Steven Spielberg
Strýček Robinson
Studio Babelsberg
Sturmabteilung
Sudetoněmecké povstání
Svijonožci
Třída Arihant
Třetí bitva o Charkov
Třetí Francouzská republika
Taišó
Tank
Tanková divize Kempf (Německo)
Teen Choice Awards
Tessa Virtueová
Theodore Roosevelt
Thomas Mann
Thursday October Christian
Titanic
Toni Braxton
Totenkopfring
Toulon
Transplantace
Trove
Truda Grosslichtová
Tyler Posey
Uhlový papír
Ukrajina
Umberto II.
Univerzitní systém dokumentace
Václav Houser
Václav Kotrba
Václav Němec (1912)
Václav Schuster
Václav Sehnal
Václav Sochor
Václav Stratil
Václav Vlček (spisovatel)
Válka o polské následnictví
Vánoce
Vítězný oblouk (Paříž)
Vítězství
Východní Berlín
Východní fronta (druhá světová válka)
Východoněmecká marka
Výmarská republika
Výsadkáři
Všeobecná mobilizace v roce 1938
Všesokolský slet
Vagón z Compiègne
Valentina Thielová
Velká Británie na Zimních olympijských hrách 1984
Versailles (zámek)
Vesmír (časopis)
Vesuv
VI. sjezd Sociálně demokratické dělnické strany Ruska
Viceadmirál
Vichistická Francie
Vichy
Victor Barrucand
Victor Grignard
Viera Husáková
Viktorie (britská královna)
Vilém Amort
Vilém Bernard
Vilém I. Pruský
Vilém Nezbeda
Vilemína Nizozemská
Vinohradské železniční tunely
Vinzenz Mark
Virtual International Authority File
Vitamín
Vitznau-Rigi-Bahn
Vláda Adolfa von Auersperga
Vláda Karla von Hohenwarta
Vláda Ludwiga von Holzgethana
Vlčí mládě
Vlajka Organizace spojených národů
Vodní kanál
Vojenská okupace
Vojenská vláda
Vojenský záslužný řád (Bavorsko)
Vojenský záslužný kříž (Rakousko)
Vojtěch Říhovský
Vojtěch Kubašta
Vojtěch Kuchynka
Vojtěch Věchet
Vojtěch z Pernštejna
Vojta Nolč
Vratislav Čech
Vratislav Černý
Vylodění v Normandii
Vznik a vývoj sluneční soustavy
Włodzimierz Ledóchowski
Waffen-SS
Wehrmacht
Wenzel Lehnert
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wilhelm Bittrich
Wilhelm Müller (básník)
Wilhelm von Leeb
William Howard Taft
William Stanley Jevons
Winston Churchill
Wolfgang von Kempelen
Woodrow Wilson
WorldCat
Young Artist Awards
YouTube
Yves-Joseph Kerguélen-Trémarec
Září
Západní Berlín
Západní fronta (druhá světová válka)
Za zrcadlem a co tam Alenka našla
Zdeněk Andršt
Zdeněk Dopita
Zdeněk Janík
Zell am See
Zimní olympijské hry
Zimní olympijské hry 1980
Zimní olympijské hry 1984
Zimní olympijské hry 1994
Zimní válka
Zlatý stranický odznak
Zločin z nenávisti
Ztracený svět (Doyle)
Zuzana Čaputová




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


Rok Mar–Máj Jún–Aug Sep–Nov Dec–Feb Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec
Stredná teplota (°C) 8,4 7,8 16,5 9,1 0,9 −0,5 0,5 3,7 7,6 12,2 15,5 17,1 16,9 13,8 9,4 4,2 0,9
Minimálna teplota (°C) 4,6 3,4 11,6 5,5 −2,4 −3,0 −2,5 0,0 3,0 7,3 10,6 12,3 12,0 9,3 5,7 1,6 −1,5
Maximálna teplota (°C) 12,4 12,3 21,4 12,8 2,9 2,0 3,4 7,5 12,1 17,2 20,4 22,0 21,9 18,4 13,1 6,9 3,2
Teplota – interval (°C) 7,8 8,8 9,8 7,3 5,2 5,0 5,9 7,4 9,1 9,9 9,8 9,7 9,8 9,0 7,5 5,3 4,7
Mrazivé dni 103,9 27,5 0,7 16,9 58,7 21,0 19,3 16,4 9,0 2,2 0,3 0,2 0,2 0,8 4,5 11,6 18,4
Dni so zrážkami 178,2 44,0 44,3 43,0 46,8 16,6 13,4 14,9 14,3 14,9 15,1 14,8 14,4 13,6 13,5 15,9 16,8
Zrážky (mm) 700 163 221 166 150 51 40 48 51 65 77 72 71 57 50 58 59
Atmosférický tlak (hPa−1000) 9,3 8,1 13,7 9,9 5,7 5,5 5,5 6,4 7,6 10,2 12,9 14,2 14,2