Nikolaj Alexandrovič Morozov Николай Александрович Морозов
Nikolaj Morozov ako tréner na ME v roku 2004
Osobné informácie
Predtým	Rusko
	Bielorusko
	Rusko
	Azerbajdžan
Dátum narodenia	17.12.197517. december 1975 (49 rokov)
Miesto narodenia	Moskva, ZSSR
Bydlisko	Moskva, Rusko
Výška	175 cm
Bývalé partnerky	Jekaterina Davidovová Tatiana Navková Jekaterina Gvozdkovová Oľga Peršankovová
Tréner
Bývalí tréneri	Viktor Kudriavcev Natalia Liničuková Tatiana Tarasovová
Choreograf
Korčuliarsky klub	Vorobiovy gory, Moskva
ISU Osobné rekordy
Celkové skóre
Krátky program
Voľný program	{{
Športový portál  Biografický portál

Nikolaj Alexandrovič Morozov (rus. Николай Александрович Морозов; * 17. december 1975, Moskva, Sovietsky zväz, dnes Rusko) je krasokurčuliarsky tréner a bývalý ruský krasokorčuliar súťažiaci v kategórii tanečných párov, ktorý reprezentoval Azerbajdžan (s Oľgou Peršankovovou), Rusko (s Jekaterinou Gvozdkovovou a Jekaterinou Davidovovou) a Bielorusko (s Tatianou Navkovou).^[1]

Morozov bol krátko ženatý so svojou tanečnou partnerkou Tatianou Navkovou. Neskôr sa zosobášil s francúzskou krasokorčuliarkou Caroline Douarinovou, s ktorou sa spoznali na Majstrovstvách Európy 1997 v Paríži.^[2] Z tohto manželstva má dcéru Annabelle Nicole (nar. 2001),^[3] ktorá žije s matkou v USA.^[2] Tretíkrát sa oženil s kanadskou krasokorčuliarkou Shae-Lynn Bourneovou, ale manželstvo trvalo iba necelé dva roky - od 12. augusta 2005^[4] do júla 2007.^[2] Ďalšou Morozovou partnerkou bola jeho zverenkyňa Miki Andová.^[5] Aj keď si ju chcel vziať, jej matka bola striktne proti ich vzťahu a na nátlak rodiny sa vzťah rozpadol a Andová sa vrátila k rodine do Japonska.^[2]

Morozov začal s krasokorčuľovaním vo veku päť rokov na popud svojich rodičov. Tým lekári odporúčali, aby syna kvôli zlepšeniu zdravia viedli k športu, no a keďže krasokorčuľovanie patrilo v ZSSR medzi veľmi populárne športy, prihlásili ho naň.^[3] Ako malý sa venoval sólovému krasokorčuľovaniu v skupine Viktora Kudriavceva, do kategórie tanečných párov prešiel až vo veku 16 rokov, keďže v sólovej kategórii nemal potrebné výsledky.^[3] Niekoľko mesiacov trénoval sám a potom odišiel do Švajčiarska, kde rok trénoval pod vedením Natalie Liničukovej a vytvoril pár s Oľgou Peršankovovou.^[3] Po rozpade Sovietskeho zväzu mali tréneri možnosť vyslať svojich zverencov na medzinárodné súťaže pod hlavičkami krasokorčuliarskych federácií novovzniknutých štátov. Keďže najväčšia krasokorčuliarska základňa zostala v Rusku, najobtiažnejšie bolo dostať sa do ruskej reprezentácie. Morozov s Peršankovovou sa rozhodli reprezentovať Azerbajdžan a na Majstrovstvách sveta 1994 umiestnili na dvadsiatom prvom mieste.

V roku 1996 Morozov vytvoril nový pár s Tatianou Navkovou,^[3] reprezentovali Bielorusko a trénoval ich Alexandr Žulin.^[6] Ich prvou medzinárodnou súťažou boli Majstrovstvá sveta 1997, na ktorých skončili na 14. mieste. Napriek Morozovovmu zraneniu kolena - roztrhnutému menisku sa rozhodli súťažiť a operáciu podstúpil po skončení majstrovstiev.^[3] Mesačná rehabilitácia mu umožnila zotaviť sa natoľko, že vyhrali zlatú medailu na Memoriále Karla Schäfera 1997, čím si zabezpečili kvalifikáciu na olympijské hry.^[3] Na Zimných olympijských hrách 1998 skončili na 16. mieste a na Majstrovstvách sveta 1998 boli desiaty.

V roku 1998 sa Navková rozhodla prejsť k inému partnerovi (Romanovi Kostomarovovi), Morozov prešiel do trénerskej skupiny Tatiany Tarasovovej a vytvoril nový pár s bývalou partnerkou Kostomarova, s Jekaterinou Davidovovou, s ktorou ale vydržali iba tri mesiace. Pár sa rozpadol a Morozov sa rozhodol ukončiť svoju krasokorčuliarsku kariéru.^[3]

(s Tatianou Navkovou ako reprezentant Bieloruska)

(s Oľgou Peršankovovou ako reprezentant Azerbajdžanu)

Po tom, čo v roku 1999 Morozov ukončil svoju krasokorčuliarsku kariéru, stal sa asistentom trénerky Tatiany Tarasovovej a pomáhal pri príprave jej zverencov.^[3] Bol autorom choreografií k programom Alexeja Jagudina, Barbary Fusarovej-Poliovej / Maurizia Margaglia, či Isabelle Delobelovej / Oliviera Schoenefeldera.^[3]

V roku 2003 spoluprácu s Tarasovovou ukončil,^[2] osamostatnil sa a začal vytvárať choreografie na objednávku špičkovým krasokorčuliarom z celého sveta. Rovnako rozvinul aj svoju trénerskú činnosť. Začal pracovať v Newingtone v USA^[3] a neskôr v meste Hackensack.

Späť do Moskvy sa vrátil po tom, čo bol požiadaný Ruskou krasokorčuliarskou federáciou Ministerstvom športu Ruskej federácie o spoluprácu pri príprave športovcov na Zimné olympijské hry v Soči.^[2][7] Jeho pôsobiskom bolo národné tréningové stredisko v meste Novogorsk neďaleko Moskvy, pričom počas leta sa vracal do New Jersey.^[8][9]

Jeho súčasní a bývalí zverenci sú uvedení v nasledujúcej tabuľke:

Zverenci	Krajina	Poznámka
Ženy
Miki Andová[10][8]	Japonsko	pod jeho vedením vyhrala MS 2007 a MS 2011, bol aj jej choreografom[10]
Šizuka Arakawová[11]	Japonsko	ako choreograf s ňou spolupracoval skôr ako ju trénoval[12]trénoval ju od začiatku roka 2006,[13] aj pri zisku zlatej medaily na ZOH 2006
Elene Gedevanišviliová[9]	Gruzínsko
Jelena Glebovová[9]	Estónsko
Aľona Leonovová[8]	Rusko
Valentina Marcheiová[14]	Taliansko
Fumie Suguriová[15]	Japonsko
Muži
Florent Amodio[16][8][17][18]	Francúzsko	trénuje ho od sezóny 2010/11; pod jeho vedením vyhral ME 2011; je aj jeho choreografom[16][17][18]
Artur Arturovič Dmitrijev[9][19]	Rusko	aj ako choreograf[19]
Javier Fernández	Španielsko	do konca sezóny 2010/11;[20] aj ako choreograf[20]
Austin Kanallakan	USA	choreograf od sezóny 2005/06;[21] tréner od sezóny 2007/08[22] do 2008/09
Maxim Kovtun	Rusko	v sezóne 2011/12;[23] aj ako choreograf[23]
Daisuke Murakami[24]	Japonsko	aj ako choreograf
Nobunari Oda	Japonsko	od sezóny 2008/09[25] do sezóny 2009/10
Kevin van der Perren[26]	Belgicko
Adam Rippon[27]	USA	tréner aj choreograf do jesene 2008[28]
Daisuke Takahaši[29][8]	Japonsko	pod jeho vedením získal striebro MS 2007; spoluprácu ukončili v máji 2008 a znovu spolupracovali od júna 2012[30]
Sergej Voronov[9][31][32][33]	Rusko	tréner od sezóny 2010/11[31] do sezóny 2013/14;[34] bol aj jeho choreografom[31][32][33]
Športové dvojice
Tatiana Volosožarová / Stanislav Morozov[35]	Ukrajina	bol aj ich choreografom;[35] tréner do sezóny 2007/08[35]
Tanečné páry
Shae-Lynn Bourneová / Victor Kraatz[36]	Kanada	od jari 2000 spočiatku iba choreograf[37] a od sezóny 2001/2002 spolutréner Tatiany Tarasovovej[38]; počas jeho trénovania vyhrali MS 2003, trénoval ich do ukončenia kariéry v roku 2003[36]
Anna Cappelliniová / Luca Lanotte[39]	Taliansko	trénoval ich od roku 2011 do polovice roku 2012
Kristin Fraserová / Igor Lukanin[40]	Azerbajdžan	tréner až do ukončenia ich kariéry na konci sezóny 2008/2009 po MS 2009[41]
Melissa Gregoryová / Denis Petukhov	USA	tréner od roku 2003[42] do konca sezóny 2005/2006[43]
Olena Grušinová / Ruslan Gončarov	Ukrajina	tréner aj choreograf od leta 2002[44] do konca kariéry v sezóne 2005/06[45]; doviedol ich k zisku bronzu na ZOH 2006
Jelena Iľjinychová / Nikita Kacalapov	Rusko	tréner aj choreograf od mája 2011[39]
Svetlana Kulikovová / Arsenij Markov[46]	Rusko
Emilie Nussearová / Mathew Gates[47]	USA	aj choreograf[47]
Jekaterina Puškašová / Jonathan Guerreiro	Rusko	tréner od roku 2012
Cathy Reedová / Chris Reed[48]	Japonsko	tréner aj choreograf do zimy 2010[49]
Isabella Tobiasová / Otar Džaparidze	Gruzínsko	tréner a choreograf od jesene 2007[50]do rozpadu páru v roku 2008
Jennifer Westerová / Daniil Barancev	USA	tréner a choreograf od roku 2003[51] do konca sezóny 2006/2007[52]
Hanna Zadorožňuková / Serhij Verbillo[53]	Ukrajina	tréner a choreograf od sezóny 2005/2006[54] až do ukončenia kariéry páru na konci sezóny 2009/2010[55]
Alexandra Zaretskyová / Roman Zaretsky	Izrael	spolutréner (s Galit Chaitovou) a choreograf v sezóne 2007/08[56]

Morozov sa stal jedným z najžiadanejších choreografov na krasokorčuliarskej scéne.^[3] Mnohí krasokorčuliari zo svetovej špičky mali vo svojich programoch aspoň jednu choreografiu, ktorú im pripravil Nikolaj Morozov. Medzi jeho najznámejšie choreografie patrí „Zima“, ktorú predviedol Alexej Jagudin na ZOH 2002 a vyhral s ňou krátky program, alebo tiež voľná jazda „Matrix“, ktorou Brian Joubert po štyridsiatich rokoch vyhral pre Francúzsko zlatú medailu na Majstrovstvách Európy v roku 2004.^[3] Ďalšou zaujímavosťou je napríklad fakt, že na Majstrovstvách sveta 2004 vytvoril choreografie pre všetky tri krasokorčuliarky, ktoré získali medailu (Šizuka Arakawová, Sasha Cohenová a Michelle Kwanová).^[3]

Svoju prvú choreografiu pripravil Morozov v roku 2001 pre francúzskych tanečníkov Isabelle Delobelovú s Olivierom Schoenefelderom. Odvtedy do roku 2004 vytvoril okolo 50 programov pre krasokorčuliarov vo všetkých disciplínach.^[3]

Medzi najznámejších krasokorčuliarov, pre ktorých vytvoril Morozov choreografie patria:

• Sasha Cohenová^[1][57]
• Piotr Černyšov^[1]
• Isabelle Delobelová / Olivier Schoenfelder^[3][1]
• Ivan Dinev^[58]
• Alisa Dreiová^[59]
• Barbara Fusarová-Poliová / Maurizio Margaglio^[3][1]
• Elene Gedevanišviliová^[60]
• Julija Golovinová / Oleg Vojko^[61]
• Melissa Gregoryová / Denis Petukhov^[1]
• Takeši Honda^[1][62]
• Alexej Jagudin^[1][63]
• Brian Joubert^[1]
• Tamar Katz^[1][64]
• Aleksandra Kaucová / Michał Zych^[65]
• Crystal Kiangová
• Michelle Kwanová^[66][1]
• Julija Lipnická^[1]
• Ann Patrice McDonoughová^[67]
• Vladimir Morozov^[1]
• Jelena Muhhinová^[68]
• Pchang Čching / Tchung Ťien^[69]
• Alban Préaubert^[70]
• Júlia Sebestyénová^[1]
• Scott Smith^[71]
• Sü Ming^[72]
• Josuke Takeuči^[73]
• Jevgenija Tarasovová^[1]
• Tatiana Toťmianinová / Maxim Marinin^[1]
• Tatiana Volosožarová / Maxim Traňkov^[9][1]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikolaj Alexandrovič Morozov

Športový portál Biografický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Nikolai Morozov (figure skater) na anglickej Wikipédii a Морозов, Николай Александрович (фигурист) na ruskej Wikipédii.