Druhé obliehanie Naxosu
Súčasť Grécko-perzských vojen
Poloha ostrova Naxos
Dátum 490 pred Kr. Miesto Naxos Výsledok víťazstvo Staroperzskej ríše Zmeny územia Perzia obsadila ostrov Naxos
Protivníci
Naxos	Perzská ríša
Velitelia
neznámy	Datis, Artafernes
Sila
8 000 mužov, 190 lodí	20 - 60 000 mužov, 600 lodí
Straty
5 000 mužov, 170 lodí	2 800 mužov, 23 lodí
Zoznam bitiek pred rokom 601

Druhé obliehanie Naxosu v roku 490 pred Kr. bolo bitkou medzi obyvateľmi Naxosu a Peržanmi pod velením Datisa a Artaferna, ktorí smerovali proti Aténam a Eretrii. Bolo súčasťou Grécko-perzských vojen.

Iónske povstanie začalo v roku 499 pred Kr. po prvom obliehaní Naxosu. Vtedy boli Peržania porazení a rebéliu sa im podarilo potlačiť až o 5 rokov neskôr. Perzský kráľ Dareios I. žiadal pomstu a vydal príkaz svojmu loďstvu a armáde pod vedením Datisa a Artaferna k invázii do Grécka. Druhýkrát Peržania obyvateľov Naxosu prekvapili, a tí boli nútení opustiť svoje mesto a utiecť do hôr. Opustené mesto Peržania vyplienili a vypálili.

Predohra

V roku 500 pred Kr. bol ostrov Naxos obliehaný Perzskou ríšou, s pomocou Naxoských exilantov a ich Iónskych spojencov. Obyvatelia Naxosu boli pred inváziou varovaní perzským veliteľom Megabatom a boli na obliehanie pripravení.^[1] Trvalo štyri mesiace; potom Peržanom došlo zlato a potraviny a boli nútení ustúpiť.^[2]

Veliteľ Iónskych Grékov Aristagoras, ktorý povedal, že zaplatí výdavky na túto vojenskú kampaň, stratil dôveru Peržanov a následne vyvolal povstanie Iónov proti nim.^[3] Povstanie trvalo do roku 494 pred Kr., kedy perzské loďstvo rozdrvilo grécke v Bitke pri Ladé.^[1] Aristagoras bol zabitý v boli proti Trákom v Trácii po svojom úteku z Iónie.^[4] Dareios sa chcel pomstiť aj Eretrii a ténam za vojenskú pomoc Iónskemu povstaniu.^[5] V roku 490 pred Kr. zozbieral veľké loďstvo v počte približne 600 lodí, z ktorých 300 boli vojnové lode alebo trirémy a zvyšok transportné lode. K loďstvu sa pridala armáda ľahko ozbrojených 20 - 30 000 mužov.

Naxos

Velitelia výpravy boli Méd Datis a Artafernes, Dareiov synovec.^[6] S jadrom armády sa stretli v Kilikii a odtiaľ sa plavili na ostrov Samos.^[7] Odtiaľ loďstvo smerovalo k Ikarii a ďalej od ostrova k ostrovu až k Naxosu.^[7] Obyvatelia boli príchodom perzskej flotily prekvapení a utiekli do hôr.^[8] Peržania po pristátí vyplienili a podpálili mesto Naxos, a zajatcov odviedli do otroctva. Ostrov anektovala Perzská ríša.

Dozvuky

Po obsadení Naxosu perzská flotila prehľadala okolité ostrovy a násilne odviedla mnoho mužov do svojej armády.^[9] Potom sa Peržania obrátili k ostrovu Eubója, kde začali obliehanie Eretrie. Mesto obsadili o 6 dní potom, čo niektorí prominentní obyvatelia otvorili dobyvateľom brány.^[10] Z Eretrie pokračovali smerom do Atén a stretli sa v pozemnom boji s Grékmi v Bitke pri Maratóne.^[11] Tu však boli spojenými silami Atén a Plataje porazení a nútení vrátiť sa späť do Malej Ázie.^[12] Naxos zostal súčasťou Perzskej ríše do roku 479 pred Kr., kedy prebehol v Bitke pri Salamíne na stranu víťaznej gréckej flotily.^[13]

Pozri aj

• Prvé obliehanie Naxosu
• Grécko-perzské vojny
• Iónske povstanie

Zdroje

1. ↑ ^{a b} Herodotos V,33
2. ↑ Herodotos V,34
3. ↑ Herodotos V,36
4. ↑ Herodotos VI,18
5. ↑ Herodotos V,126
6. ↑ Herodotos VI,94
7. ↑ ^{a b} Herodotos VI,95
8. ↑ Herodotos VI,96
9. ↑ Herodotos VI,99
10. ↑ Herodotos VI,101
11. ↑ Herodotos VI,102
12. ↑ Herodotos VI,115
13. ↑ Herodotos VIII,8.46

• Herodotos, anglický preklad Robin Waterfield (1998). The Histories. New York: Oxford World's Classics. ISBN 0-19-282425-2