Petr Fiala
český politológ, univerzitný profesor a politik
Petr Fiala v roku 2021
13. predseda vlády Českej republiky
Momentálne v úrade
od 28. november 2021
Prezident	Miloš Zeman Petr Pavel
Andrej Babiš
4. predseda ODS
Momentálne v úrade
od 18. januára 2014
Petr Nečas
Súčasný poslanec Poslaneckej snemovne PČR
Momentálne v úrade
od 26. októbra 2013
12. minister školstva, mládeže a telovýchovy ČR
V úrade 2. máj 2012 – 10. júl 2013
Premiér	Petr Nečas
Josef Dobeš Dalibor Štys
32. rektor Masarykovej univerzity
V úrade 1. september 2004 – 31. august 2011
Jiří Zlatuška Mikuláš Bek
Biografické údaje
Narodenie	1.9.19641. september 1964 (58 rokov) Brno, Česko-Slovensko
Politická strana	Občianska demokratická strana (od 2013)
Alma mater	Masarykova univerzita Karlova univerzita
Profesia	politológ, univerzitný profesor a politik
Vierovyznanie	rímskokatolícke
Rodina
Manželka	Jana [1]
Deti	Martin, Klára, Jiří [2]
Odkazy
pfiala.cz
	Petr Fiala (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Prof. PhDr. Petr Fiala, Ph.D., LL.M. (* 1. september 1964, Brno, Česko-Slovensko) je český politológ, univerzitný profesor a politik, súčasný predseda vlády Českej republiky a predseda Občianskej demokratickej strany. V minulosti pôsobil ako podpredseda Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky, rektor Masarykovej univerzity v Brne. Medzi 2. májom 2012 až 10. júlom 2013 zastával funkciu minister školstva, telovýchovy a mládeže Českej republiky vo vláde Petra Nečasa.^[3]

Mandát poslanca dolnej komory českého parlamentu zastáva nepretržite od októbra 2013, keď ako nezávislý kandidát kandidoval v predčasných voľbách ako nestraník z prvého miesta kandidátky ODS v Juhomoravskom kraji.^[4] Členom Občianskej demokratickej strany sa potom stal 7. novembra 2013. Na 24. kongrese ODS, ktorý 18. až 19. januára 2014 reflektoval volebnú porážku strany sa pokúsil obsadiť predsednícke kreslo, čo sa mu aj podarilo, a tak je od 18. januára 2014 štvrtým predsedom ODS.

V roku 2002 bol ako prvý akademik vymenovaný za profesora odboru politológia v Česku.^[5]

Akademická dráha

• 1983 – 1988: vyštudoval český jazyk a literatúru a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Jana Evangelisty Purkyně v Brne, t.č. Masarykovej univerzity v Brne
• 1988 – 1989: pracoval ako historik starších dejín v Múzeu Kroměřížska v Kroměříži
• 1989 – 1990: po nežnej revolúcii krátko pôsobil ako redaktor v denníku Lidová demokracie
• 1990: od tohto roku sa podieľal na založení Katedry politológie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity
• 1993 – 2003: viedol Katedru politológie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity, ktorá v roku 1998 prešla pod Fakultu sociálnych štúdií
• 1994: podieľal sa na založení prvého politologického odborného periodika v Česku s názvom Politologický časopis
• 1996: habilitoval na Karlovej univerzite v Prahe
• 1996 – 2004: pracoval ako riaditeľ Medzinárodného politologického ústavu Masarkyovej univerzity, kde úzko spolupracoval s osobnosťami česko-slovenského exilu Mojmírom Povolným a Ivanom Gaďourkom
• 2002: bol vymenovaný za prvého profesora pre odbor politológia v Česku
• 2002: bol vymenovaný za vedúceho novovzniknutej Katedry medzinárodných vzťahov a európskych štúdií Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity
• 2002: získal Jean Monnet Chair
• 2004: bol zvolený za dekana Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity
• 2004: bol zvolený za rektora Masarykovej univerzity, a teda skončil na pozícii dekana Fakulty sociálnych štúdií
• 2004 – 2011: dve funkčné obdobia pôsobil vo funkcii rektora Masarykovej univerzity v Brne, za jeho pôsobenia zažila univerzita nevídaný kvalitatívny aj kvantitatívny rozvoj, stala sa významnou stredoeurópskou vzdelávacou a výskumnou inštitúciou a stala sa najžiadanejšou českou univerzitou z hľadiska počtu uchádzačov, otvorila vlastné výskumné stredisko v Antarktíde, vytvorila celoštátny systém na odhaľovanie plagiátov, či postavila nový kampus pre biomedicínske odbory, ktorý je jednou z najväčších stavieb a jednorázových investícií (220 mil. €) v oblasti vysokého školstva v strednej a východnej Európe
• 2005 – 2011: pracoval ako vedúci Inštitútu pre porovnávací politologický výskum
• 2011 – 2012: pod vedením rektora Mikuláša Beka zastával funkciu prorektora Masarykovej univerzity

Politická kariéra

• 2011 – 2012: bol hlavným vedeckým poradcom predsedu vlády Českej republiky Petra Nečasa
• 2012 – 2013: zastával funkciu ministra školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky vo vláde Petra Nečasa
• 2013: vo voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky kandidoval z prvého miesta kandidátky ODS v Juhomoravskom kraji, do zákonodárneho zboru bol zvolený deviatym najväčším počtom preferenčných hlasov v krajine (11 372)
• 2013: bol zvolený za podpredsedu poslaneckého klubu ODS
• 2014: na 24. kongrese Občianskej demokratickej strany v Olomouci bol 18. januára 2014 zvolený za predsedu strany už v prvom kole, v ktorom získal 437 hlasov a porazil tak Miroslavu Němcovú i Edvarda Kožušníka
• 2016: v januári 2016 obhájil predsednícke kreslo, keď na 27. kongrese strany v Ostrave získal 436 hlasov od 470 delegátov (t.j. 93%)
• 2017: vo voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky stál na čele kandidátky ODS v Juhomoravskom kraji a zároveň bol celoštátnym volebným lídrom strany, so ziskom 13 035 preferenčných hlasov obhájil mandát poslanca; po voľbách sa stal podpredsedom Poslaneckej snemovne
• 2018: na 28. kongrese Občianskej demokratickej strany v Ostrave opäť obhájil predsednícky post v strane, keď ako jediný kandidát získal 451 hlasov zo 483 možných (t.j. 93%)
• 2021: Vo Voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky v roku 2021 bol z pozície člena ODS lídrom kandidátky koalície SPOLU (ODS, KDU-ČSL a TOP 09) v Juhomoravskom kraji a bol znovu zvolený za poslanca.
• 2021: Prezident Miloš Zeman ho 28. novembra 2021 vymenoval za predsedu vlády Českej republiky.

Osobný život

Peter Fiala pri prejave v Európskom parlamente, rok 2022

Pochádza z moravskej meštianskej rodiny. Jeho starý otec, František Fiala, bol právnik, ktorý za Prvej česko-slovenskej republiky pracoval vo vrchnej rade politických hajtmanstiev v Ostrave, Hodoníne a Olomouci, alebo neskôr ako štátny rada v Brne. Stará matka z otcovej strany, Františka Fialová, bola Židovka, celá rodina teda počas druhej svetovej vojny skončila v koncentračnom tábore. Fialov otec s bratom sa ako židovskí miešanci dostali do koncentračného tábora až v roku 1944.^[6][7]

Otec Petra Fialu po vojne vstúpil do Komunistickej strany Československa, z ktorej po udalostiach v roku 1956 v Maďarsku vystúpil. Potom musel pracovať v robotníckych profesiách a celý kádrový profil rodiny bol týmto poznačený. Fialova matka Zdenka pracovala ako úradníčka, neskôr kvôli rakovine zostala na invalidnom dôchodku.

Referencie

Literatúra

• FIALA, Petr; BALAŠTÍK, Miroslav. Profesor na frontové linii : Rozhovor Miroslava Balaštíka s Petrem Fialou. Brno : Host. 288 s. ISBN 978-80-7577-244-2.
• FIALA, Petr. Petr Fiala od A do Z : Slova, která jsou důležitá, věci, které jsou podstatné.  : Občanská demokratická strana, 2021. 100 s. Dostupné online.

Pozri aj

• Občianska demokratická strana
• SPOLU (Česko)
• Masarykova univerzita

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Petr Fiala

Externé odkazy

• Petr Fiala na jeho internetovej stránke
• Petr Fiala v informačnom systéme Masarykovej univerzity
• Petr Fiala v Internetovej encyklopédii dejín Brna
• Petr Fiala na svojom blogu na aktuálně.cz

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Petr Fiala (politik) na českej Wikipédii.