O iných významoch výrazu Praha pozri Praha (rozlišovacia stránka).

Praha
Hlavné mesto Českej republiky
Vlajka Erb
Motto: Praga Caput Rei publicae (Predtým Praga Caput Regni)
Prezývky: Praha matka miest, Stovežatá, Zlaté mesto
Štát	Česko
Kraj	Hlavné mesto Praha (CZ010)
Okres	Hlavné mesto Praha (CZ0101 – CZ010F)
Rieka	Vltava
Súradnice	50°05′14″S 14°25′16″V / 50,087222°S 14,421111°V / 50.087222; 14.421111
Najvyšší bod	vrch Teleček pri Zličíne
- výška	399 m n. m.
Najnižší bod	hladina Vltavy pri Suchdole
- výška	177 m n. m.
Rozloha	496 km² (49 600 ha)
Obyvateľstvo	1 325 280 (31.3.2020)
Hustota	2 672 obyv./km²
Vznik	9. storočie
Primátor	Zdeněk Hřib (Piráti)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	1XX XX
Telefónna predvoľba	+420 2
ISO 3166-2:CZ	CZ-PR
EČV	A
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Historic Centre of Prague
Rok	1992 (#16)
Číslo	616
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	ii, iv, vi
Praha na mape Česka
Mestské časti Prahy
Wikimedia Commons: Prague
Webová stránka: magistrat.praha-mesto.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Demonym: Pražan[1]

Praha (nem. Prag, angl. Prague, tal. Praga, maď. Prága) je hlavné a najväčšie mesto Česka, sídlo Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok). Má rozlohu 496 km², žije tu 1 324 277 obyvateľov (k 1.1.2020), v aglomerácii s rozlohou 4 983,1 km² až 2,6 milióna obyvateľov (k 31.12.2017).

Geografia

Pohľad na Vltavu a Staré mesto

Vodstvo

Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karlovom moste šírku 320 m a je v Prahe dlhá 23 km, má priemerný spád 0,5 na 1 km, najväčšiu hĺbku 10,5 m a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Prítoky Vltavy sprava: Botič a Rokytka. Prítoky Vltavy zľava: Berounka, Dalejský potok, Brusnice a Šárecký potok.

Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia Labe patrí len severovýchod mesta.

Geológia

Praha leží v Pražskej kotline Pražskej plošiny.

Praha leží v severnej časti Barrandiénu v Stredočeskej oblasti, starej ale slabo premenenej oblasti Českého masívu. V oblasti mesta sa stretáva SZ-JV sázavský zlom s kolmým pražským zlomom a závistským prešmykom^[2]. Okolie mesta je budované hlavne prvohornými morskými bridlicami, pieskovcami a zlepencami. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z vápenca a mramorov. V druhohorách (kriede) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a opúk (dnes napr. na Strahove, Bielej hore a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo je v oblasti mesta vyvinutých jedenásť štrkových terás pleistocénneho veku. Horniny staršieho pliocénneho zdibského stupňa sa dnes nachádzajú asi 110 – 125 m nad dnešnou hladinou Vltavy.

Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú Barrandova skala, Dívčí Hrady, Braniská, Vyšehradská skala, Petřín, Letná, Trója, Baba či Biela hora.

Podnebie

Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo 456,5 mm zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C.

Historické centrum

Bližšie informácie v hlavnom článku: Pražská pamiatková rezervácia

Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou Pražského hradu je pamiatkovou rezerváciou UNESCO.

Mestská pamiatková rezervácia tu bola zriadená roku 1971 na ploche 8,22 km² a patrí do nej najmä Staré Město, Josefov, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Město a Vyšehrad. Je to najrozsiahlejšia mestská pamiatková rezervácia v Európe.

V meste je veľa národných kultúrnych pamiatok a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.

Správne rozdelenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Časti Prahy

Od 1. júla 2001 platí nasledujúce rozdelenie mesta – 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Prahy

Počiatky hradu a mesta

Kňažná Libuša veští slávu Prahy, obraz Josefa Mathausera

Staromestský orloj bol inštalovaný v roku 1410

Na území dnešnej Prahy sídlila v predhistorickej dobe rada najrôznejších kmeňov – posledné nálezy pri Křesliciach datujú tunajšie osídlenie do doby pred siedmymi tisíc rokmi (ide o kultúru s lineárnou keramikou). Okolo roku 200 pred Kr. bolo v lokalite Závist založené sídlisko Keltov (Bojovia). Okolo oblasti, kde teraz stojí Praha, zmieňuje Ptolemaiova mapa (2. stor.) germánske mesto s názvom „Casurgis“.^[3] Počas sťahovania národov v 6. storočí, začali Pražskú kotlinu osídľovať Slovania.

Podľa legendy bola Praha založená v 8. storočí českou kňažnou a veštkyňou Libušou a jej manželom Přemyslom, zakladateľom dynastie Přemyslovcov. Legenda hovorí, že Libuša vyšla na skalnatý útes vysoko nad Vltavou a prorokovala: „Mesto vidím veľké, jeho sláva hviezd sa bude dotýkať.“ Na mieste prikázala vystavať hrad a mesto nazvala Praha.

Dôležitým kultovým miestom sa stal ostroh nad riekou Vltavou, kde nechal knieža Bořivoj postaviť koncom 9. storočia druhý kresťanský kostolík v Čechách, zasvätený Panne Márii. Za vlády Bořivojovho syna Spytihněva I. na počiatku 10. storočia bola celá plošina ostrohu obohnaná obranným valom a vznikol tu kniežací palác. Tak boli položené základy Pražského hradu, kam sa presídlil knieža so svojou družinou z Levého Hradca. Praha sa tým stala centrom rodiaceho sa českého štátu. Z Pražského hradu a ďalších hradísk v stredných Čechách začali přemyslovskí vládcovia spravovať okolité územie, kde si postupne podriadili miestnych obyvateľov a prinútili ich odvádzať poplatok. Existencia kniežacieho hradu priviedla do jeho podhradia remeselníkov a obchodníkov – začalo sa rodiť stredoveké mesto.

Stredovek

Pohľad na Prahu, drevorezba, 1493

Počiatkom 12. storočia bola Praha rozkvitajúcim mestom, nad ktorým sa vznešene vypínal kniežací hrad. „Tam žijú Židia, majúci plno zlata a striebra, tam sú zo všetkých národov najbohatší kupci, tam sú najzámožnejší peňažníci, tam stojí trhovisko a v ňom plno koristi…“, napísal ktosi neznámy o Prahe. Kupec Ibráhím ibn Jákúb napísal už v 10. storočí o Prahe, že je to „mesto z kameňa“, čo bolo vo tej dobe znakom bohatých miest. Vtedajšia Praha sa rozkladala na území dnešného Starého Mesta. Pomenovanie Staršie – respektíve latinsky Maior, to znamená tiež Väčšie – mesto pražské získala po tom, čo Přemysl Otakar II. udelil v roku 1257 pražskému podhradiu, osídlenému od 10. stor., magdeburské mestské právo. Takto vzniklo Menšie Mesto pražské – Malá Strana. Príliv remeselníkov a kupcov do oboch miest rástol, najmä keď sa v dobe panovania Karla IV. Praha stala cisárskou rezidenciou a cisár zamýšľal učiniť z nej hlavné mesto Svätej ríše rímskej. Priestor vymedzený hradbami pražských miest však začal byť pre početné obyvateľstvo rýchlo príliš tesný, a tak panovník pristúpil k veľkorysému kroku – v roku 1348 založil Nové Mesto pražské a vytýčil preň rozsiahle územie medzi Vyšehradom, dnes už zaniknutou osadou Poříčí a Starým Mestom. To bolo postupne zastavané mešťanskými domami, priestornými trhoviskami, záhradami, nádhernými stavbami kostolov a kláštorov. Veľkosťou a nádherou mohla Praha tej doby súperiť s najslávnejšími mestami ako Rím, Florencia, Paríž a Kolín nad Rýnom, napísal o sídelnom meste Karla IV. František Palacký. V Karlovej dobe však bola väčšina ním založených kostolov len rozostavaná. Bohatým talianskym mestám ako Rím, Florencia či Benátky sa nemohla rovnať. Praha síce patrila medzi najväčšie a najrozľahlejšie európske mestá,^[4] ale počet obyvateľov Prahy bol vtedy nižší, než v Ríme, Benátkach, Janove, Florencii, Miláne, Carihrade, Paríži či Londýne.^{[5][6][7][8][9][10]}

Zjednotenie pražských miest

Karlov most, rok 1840

K prvému pokusu o zjednotenie Starého a Nového Mesta došlo v roku 1518 na popud staromestských mešťanov vedených Janom Paškom z Vratu. Roku 1523 kráľ Ľudovít II. potvrdil zjednotenú mestskú radu, a tak spojenie pražských miest legalizoval. Jednotná Praha však bola už v roku 1528 znovu rozdelená.

Zjednotiť pražské mestá natrvalo do jedného správneho celku sa podarilo až v roku 1784 za vlády cisára Jozefa II. Kráľovské hlavné mesto Praha potom tvorilo Nové a Staré Mesto pražské, Malá Strana a Hradčany. Postupne bol pripojený Josefov, Vyšehrad a Holešovice.

Na konci 19. storočia bola Praha už industrializovaným, rýchlo sa rozvíjajúcim mestom so železnicou a továrňami, ktoré bolo najväčšie v českej krajine.^[11] V roku 1893 bola zahájená pražská asanácia, ktorá zasiahla Josefov a Podskalí; začali sa rozvíjať elektrické dráhy, k mestu sa v roku 1901 pripojila Libeň.

Veľká Praha

Mosty ponad Vltavu, pohľad z Letnej

Na konci prvej svetovej vojny bola vyhlásená nezávislosť českého štátu, ku ktorému sa vzápätí pripojilo Slovensko. V Prahe dochádzalo k ničeniu symbolov rakúskeho mocnárstva, pričom boli zničené alebo odstránené i niektoré iné pamiatky (Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí, pomník maršala Václava Radeckého na Malostranskom námestí alebo socha cisára Františka Jozefa I. na Smetanovom nábreží).

Ako hlavné mesto novo ustanoveného Československa bola Praha i naďalej modernizovaná a rozširovaná. Roku 1922 bola založená Veľká Praha, do ktorej boli zahrnuté všetky predmestia vrátane do tej doby samostatných miest ako Kráľovské Vinohrady, Nusle alebo Košíře. Praha, v ktorej vedľa sebe žilo české, nemecké a židovské obyvateľstvo, sa stala pozoruhodným kultúrnym centrom. Desaťročné secesné obdobie prerušila prvá svetová vojna. Na konci dvadsiatych rokov 20. storočia sa začal v architektúre prejavovať funkcionalizmus; bola tiež dostavaná gotická Katedrála svätého Víta. V septembri 1929 (za prezidenta T. G. Masaryka a arcibiskupa Františka Kordača, ako je uvedené nad klenbou triumfálneho oblúka chóru dómu) bola dokončená dostavba katedrály a slávnostne otvorená pri príležitosti tisíceho výročia smrti svätého Václava.

Svetovo unikátna je kubistická architektúra – jedine v Prahe prešiel kubizmus z maliarskych plátien do architektúry (Pavel Janák, Josef Gočár, Josef Chochol), ambicióznym plánom bolo založenie kubistického sídliska na Vyšehrade.

Druhá svetová vojna

Emauzský kláštor a pamätník
Praha svým vítězným synům

Od 15. marca 1939 bola Praha hlavným mestom Protektorátu Čechy a Morava. Kultúrny život bol ochromený; po incidente, ktorého obeťou bol študent Jan Opletal, boli zatvorené vysoké školy a študentskí predáci popravení. Počas druhej svetovej vojny boli z Prahy deportovaní do koncentračných táborov príslušníci tzv. „menejcenných rás“, predovšetkým židovské a cigánske (podľa vtedajšieho označenia) obyvateľstvo. Bežné boli popravy a väznenie odporcov nacistického režimu. Nechválne známou sa v tejto súvislosti stal napríklad úrad gestapa v Petschkovom paláci alebo Kobyliská strelnica. Režim zosilnil represie po úspešnom atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v máji 1942, po ktorom boli vyhladené obce Lidice a Ležáky. 5. mája 1945 vypuklo Pražské povstanie, pri ktorom zahynulo okolo 7 400 ľudí z radov spojencov a civilistov a približne 1000 vojakov nacistickej armády. Podľa dohôd medzi spojencami z protihitlerovskej koalície však musela americká armáda zastaviť svoj postup 6. mája pri Plzni, zatiaľčo Červená armáda dorazila do Prahy až 9. mája. Po skončení vojny boli takmer všetci pražskí Nemci vysídlení.

Vojnové škody na pražskej zástavbe boli minimálne; plánovanú likvidáciu mesta už nemohol v tej dobe oslabený a ustupujúci nacistický režim realizovať, k vážnejšiemu poškodeniu tak došlo len počas trojnásobného bombardovania americkými lietadlami na konci vojny: 15. novembra 1944 v Holešoviciach,^[12] 14. februára 1945^[13] najmä v Novom Meste, Nusliach, na Vinohradoch a 25. marca 1945 na strategické ciele vo Vysočanoch, Libni a Kbeloch.^[14] Výraznými stavbami, ktoré vznikli ako náprava vojnových škôd, sú veže Emauzského kláštora alebo novší Tancujúci dom.

Praha ako hlavné mesto socialistického Československa

Po druhej svetovej vojne začali vznikať prvé sídliská, ich výstavba sa urýchlila v 60. rokoch. Pôvodná zástavba bola niekde nahradená panelovými domami. V rokoch 1960, 1968, 1970 a 1974 bolo k Prahe pripojených ďalších viac než 60 obcí. V roku 1968 do Prahy vtrhli vojská Varšavskej zmluvy a zahájili okupáciu, ktorá trvala až do zamatovej revolúcie. V 60. a 70. rokoch sa zmodernizovali dôležité dopravné stavby ako letisko a hlavná železničná stanica, začalo sa budovať metro a takzvaný ZÁKOS – systém kapacitných mestských komunikácií, z ktorých jedna oddelila Národní muzeum od Václavského námestia. Na protest proti potlačovaniu slobôd a pasívnemu prístupu verejnosti po okupácii Československa armádami štátov Varšavskej zmluvy sa tam 16. januára 1969 upálil Jan Palach. Pre obyvateľov boli na zelených lúkach okolo Prahy vybudované panelové sídliská.

Postupujúci ekonomický úpadok krajiny zasiahol i Prahu, čo sa prejavilo v zanedbanom vzhľade mesta i v zhoršovaní služieb. Praha sa stala centrom nežnej revolúcie, ktorá ukončila mocenský monopol komunistickej strany.

Praha po nežnej revolúcii

Pražské výškové budovy na Pankráckej pláni

Zavedením štandardných vzťahov so západoeurópskymi krajinami sa Praha ešte viac otvorila turistike. Rozvoj súkromného vlastníctva a podnikania sa prejavil v skvalitnení služieb a tiež v oprave chátrajúcich budov v historickom jadre mesta.

Individuálna automobilová doprava, ktorá pred rokom 1990 nebola tak intenzívna ako v západoeurópskych mestách, rýchlo rástla, a to viedlo k rýchlemu zhoršeniu dopravnej situácie v meste. Počet cestujúcich MHD vzrástol od roku 2001 z 1,104 miliárd na 1,186 miliárd osôb v roku 2017, z toho 461 miliónov cestovalo metrom.^[15] Najvyťaženejšou stanicou metra je I. P. Pavlova, najvyťaženejšou električkovou linkou linka číslo 22.^[16]

V roku 2002 Prahu ťažko poničila povodeň, ktorá zasiahla najmä ZOO alebo metro, kde zaplavila 18 staníc.

Obyvateľstvo

V Prahe žije trvalo takmer 1 400 000 obyvateľov, avšak veľká časť ľudí žijúcich v meste nemá zapísaný trvalý pobyt, údaje z mobilných zariadení a z mestských komunikácií dokázali, že cez 2 000 000 ľudí v meste každodenne prespáva a okolo 350 000 ľudí do mesta dochádza za prácou alebo za vzdelaním čo zvyšuje počet až na 2 400 000, čo je vyše 20 % celkového obyvateľstva Česka. Väčšina z nich však žije v okrajových štvrtiach a najmä nových sídliskách, rovnako ako v ostatných hlavných mestách Európy; v historickom centre žije cca 100 000 ľudí.^[17][18]

Doprava

Hlavná stanica v Prahe

Metro v Prahe

Električka Škoda 15T ForCity

Cestná doprava

Praha je dopravnou križovatkou. Na západe je diaľnica do Plzne a Norimbergu, na východe zas diaľnica do Brna a Ostravy a na severe smerom na Ústí nad Labem a Nemecka a na východe smerom na Hradec Králové.

Železničná doprava

V Prahe existuje mestský železničný systém menom ESKO PRAHA. Najdôležitejšími stanicami v Prahe sú: Praha-hl.n., Praha-Smíchov, Praha-Libeň, Praha-Masarykovo nádraží, Praha-Vršovice atď.

Letecká doprava

Letisko sa nachádza v Ruzyni v severozápadnej časti mesta a je po viedenskom letisku druhým najväčším v strednej Európe. V meste je aj prístav na rieke Vltava.

MHD

Mestskú hromadnú dopravu tvorí integrovaný dopravný systém (PID). Základ tvorí Pražské metro (trate A, B, C), významné sú aj električky a doplnkovú funkciu majú početné autobusy.

Hospodárstvo

Praha patrí tradične k najdôležitejším hospodárskym centrám Česka. Popri význačnom filmovom priemysle a zrejme najvýznamnejšom odvetví – turistike, sa tu nachádza aj veľa podnikov spracovateľského priemyslu.

Hrubý domáci produkt (HDP) v Pražskom kraji dosahoval roku 2002 asi 620 miliárd Kč (čiže 25,7 percent celkového HDP v trhových cenách) s vysokým podielom na hlavu obyvateľstva (226 % ak sa priemer celej krajiny = 100 %).

Spracovateľský priemysel

Spracovateľský priemysel Prahy je s 7,6 percentami celkovej priemyselnej výroby na 5. mieste v regionálnej štruktúre všetkých 14 regiónov. Priemyselné závody sa sústreďujú najmä na severovýchode a juhozápade mesta. Na území hlavného mesta bolo roku 2003 zaregistrovaných 733 priemyselných závodov (s viac ako 20 zamestnancami) s celkovo 111 tisíc pracujúcimi.

Objemom svojej výroby sa v Prahe jednoznačne presadzujú dve odvetvia: produkcia potravín a produkcia elektrických a optických prístrojov, obe odvetvia s približne 33 miliardami Kč v roku 2002 alebo podielom 12 percent na produkciu odvetví v celom štáte (tržby za vlastné výrobky a služby v bežných cenách). Významnú rolu tu hrá predovšetkým výroba rozhlasových a televíznych prijímačov (20 percent celkovej produkcie krajiny a súčasne aj prvé miesto v regionálnej štruktúre).

Tieto odvetvia sú nasledované polygrafickým priemyslom s takmer 24,5 miliardami Kč tržieb. Význam tohto odvetvia vyplýva zo skutočnosti, že v hlavnom meste sa toto odvetvie silno koncentruje (44 percent celkovej produkcie) a Praha tu zaujíma prvé miesto zo všetkých regiónov.

Okrem toho sa však v Prahe nachádzajú aj ďalšie významné podniky tradičných priemyslových sektorov a odvetví, ktoré prispievajú k veľkému významu hlavného mesta ako priemyselného strediska:

• Výroba výrobkov kovospracujúceho priemyslu
• Výroba strojov a zariadení
• Chémia a farmaceutický priemysel
• Priemysel výrobkov zo skla, keramiky a porcelánu, stavebnej hmoty
• Výroba dopravných prostriedkov (okrem výroby automobilov), tu najmä koľajové súpravy, motocykle, ľahké lietadlá a iné.

Partnerské mestá

Galéria