A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Praha | |||
Hlavné mesto Českej republiky | |||
|
|||
Motto: Praga Caput Rei publicae (Predtým Praga Caput Regni) | |||
Prezývky: Praha matka miest, Stovežatá, Zlaté mesto | |||
Štát | Česko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Hlavné mesto Praha (CZ010) | ||
Okres | Hlavné mesto Praha (CZ0101 – CZ010F) | ||
Rieka | Vltava | ||
Súradnice | 50°05′14″S 14°25′16″V / 50,087222°S 14,421111°V | ||
Najvyšší bod | vrch Teleček pri Zličíne | ||
- výška | 399 m n. m. | ||
Najnižší bod | hladina Vltavy pri Suchdole | ||
- výška | 177 m n. m. | ||
Rozloha | 496 km² (49 600 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 325 280 (31.3.2020) | ||
Hustota | 2 672 obyv./km² | ||
Vznik | 9. storočie | ||
Primátor | Zdeněk Hřib (Piráti) | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 1XX XX | ||
Telefónna predvoľba | +420 2 | ||
ISO 3166-2:CZ | CZ-PR | ||
EČV | A | ||
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
Názov | Historic Centre of Prague | ||
Rok | 1992 (#16) | ||
Číslo | 616 | ||
Región | Európa a Severná Amerika | ||
Kritériá | ii, iv, vi | ||
Praha na mape Česka
| |||
Wikimedia Commons: Prague | |||
Webová stránka: magistrat.praha-mesto.cz | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Demonym: Pražan[1] |
Praha (nem. Prag, angl. Prague, tal. Praga, maď. Prága) je hlavné a najväčšie mesto Česka, sídlo Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok). Má rozlohu 496 km², žije tu 1 324 277 obyvateľov (k 1.1.2020), v aglomerácii s rozlohou 4 983,1 km² až 2,6 milióna obyvateľov (k 31.12.2017).
Geografia
Vodstvo
Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karlovom moste šírku 320 m a je v Prahe dlhá 23 km, má priemerný spád 0,5 na 1 km, najväčšiu hĺbku 10,5 m a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Prítoky Vltavy sprava: Botič a Rokytka. Prítoky Vltavy zľava: Berounka, Dalejský potok, Brusnice a Šárecký potok.
Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia Labe patrí len severovýchod mesta.
Geológia
Praha leží v Pražskej kotline Pražskej plošiny.
Praha leží v severnej časti Barrandiénu v Stredočeskej oblasti, starej ale slabo premenenej oblasti Českého masívu. V oblasti mesta sa stretáva SZ-JV sázavský zlom s kolmým pražským zlomom a závistským prešmykom[2]. Okolie mesta je budované hlavne prvohornými morskými bridlicami, pieskovcami a zlepencami. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z vápenca a mramorov. V druhohorách (kriede) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a opúk (dnes napr. na Strahove, Bielej hore a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo je v oblasti mesta vyvinutých jedenásť štrkových terás pleistocénneho veku. Horniny staršieho pliocénneho zdibského stupňa sa dnes nachádzajú asi 110 – 125 m nad dnešnou hladinou Vltavy.
Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú Barrandova skala, Dívčí Hrady, Braniská, Vyšehradská skala, Petřín, Letná, Trója, Baba či Biela hora.
Podnebie
Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo 456,5 mm zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C.
Historické centrum
Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou Pražského hradu je pamiatkovou rezerváciou UNESCO.
Mestská pamiatková rezervácia tu bola zriadená roku 1971 na ploche 8,22 km² a patrí do nej najmä Staré Město, Josefov, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Město a Vyšehrad. Je to najrozsiahlejšia mestská pamiatková rezervácia v Európe.
V meste je veľa národných kultúrnych pamiatok a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.
Správne rozdelenie
Od 1. júla 2001 platí nasledujúce rozdelenie mesta – 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami.
Dejiny
Počiatky hradu a mesta
Na území dnešnej Prahy sídlila v predhistorickej dobe rada najrôznejších kmeňov – posledné nálezy pri Křesliciach datujú tunajšie osídlenie do doby pred siedmymi tisíc rokmi (ide o kultúru s lineárnou keramikou). Okolo roku 200 pred Kr. bolo v lokalite Závist založené sídlisko Keltov (Bojovia). Okolo oblasti, kde teraz stojí Praha, zmieňuje Ptolemaiova mapa (2. stor.) germánske mesto s názvom „Casurgis“.[3] Počas sťahovania národov v 6. storočí, začali Pražskú kotlinu osídľovať Slovania.
Podľa legendy bola Praha založená v 8. storočí českou kňažnou a veštkyňou Libušou a jej manželom Přemyslom, zakladateľom dynastie Přemyslovcov. Legenda hovorí, že Libuša vyšla na skalnatý útes vysoko nad Vltavou a prorokovala: „Mesto vidím veľké, jeho sláva hviezd sa bude dotýkať.“ Na mieste prikázala vystavať hrad a mesto nazvala Praha.
Dôležitým kultovým miestom sa stal ostroh nad riekou Vltavou, kde nechal knieža Bořivoj postaviť koncom 9. storočia druhý kresťanský kostolík v Čechách, zasvätený Panne Márii. Za vlády Bořivojovho syna Spytihněva I. na počiatku 10. storočia bola celá plošina ostrohu obohnaná obranným valom a vznikol tu kniežací palác. Tak boli položené základy Pražského hradu, kam sa presídlil knieža so svojou družinou z Levého Hradca. Praha sa tým stala centrom rodiaceho sa českého štátu. Z Pražského hradu a ďalších hradísk v stredných Čechách začali přemyslovskí vládcovia spravovať okolité územie, kde si postupne podriadili miestnych obyvateľov a prinútili ich odvádzať poplatok. Existencia kniežacieho hradu priviedla do jeho podhradia remeselníkov a obchodníkov – začalo sa rodiť stredoveké mesto.
Stredovek
Počiatkom 12. storočia bola Praha rozkvitajúcim mestom, nad ktorým sa vznešene vypínal kniežací hrad. „Tam žijú Židia, majúci plno zlata a striebra, tam sú zo všetkých národov najbohatší kupci, tam sú najzámožnejší peňažníci, tam stojí trhovisko a v ňom plno koristi…“, napísal ktosi neznámy o Prahe. Kupec Ibráhím ibn Jákúb napísal už v 10. storočí o Prahe, že je to „mesto z kameňa“, čo bolo vo tej dobe znakom bohatých miest. Vtedajšia Praha sa rozkladala na území dnešného Starého Mesta. Pomenovanie Staršie – respektíve latinsky Maior, to znamená tiež Väčšie – mesto pražské získala po tom, čo Přemysl Otakar II. udelil v roku 1257 pražskému podhradiu, osídlenému od 10. stor., magdeburské mestské právo. Takto vzniklo Menšie Mesto pražské – Malá Strana. Príliv remeselníkov a kupcov do oboch miest rástol, najmä keď sa v dobe panovania Karla IV. Praha stala cisárskou rezidenciou a cisár zamýšľal učiniť z nej hlavné mesto Svätej ríše rímskej. Priestor vymedzený hradbami pražských miest však začal byť pre početné obyvateľstvo rýchlo príliš tesný, a tak panovník pristúpil k veľkorysému kroku – v roku 1348 založil Nové Mesto pražské a vytýčil preň rozsiahle územie medzi Vyšehradom, dnes už zaniknutou osadou Poříčí a Starým Mestom. To bolo postupne zastavané mešťanskými domami, priestornými trhoviskami, záhradami, nádhernými stavbami kostolov a kláštorov. Veľkosťou a nádherou mohla Praha tej doby súperiť s najslávnejšími mestami ako Rím, Florencia, Paríž a Kolín nad Rýnom, napísal o sídelnom meste Karla IV. František Palacký. V Karlovej dobe však bola väčšina ním založených kostolov len rozostavaná. Bohatým talianskym mestám ako Rím, Florencia či Benátky sa nemohla rovnať. Praha síce patrila medzi najväčšie a najrozľahlejšie európske mestá,[4] ale počet obyvateľov Prahy bol vtedy nižší, než v Ríme, Benátkach, Janove, Florencii, Miláne, Carihrade, Paríži či Londýne.[5][6][7][8][9][10]
Zjednotenie pražských miest
K prvému pokusu o zjednotenie Starého a Nového Mesta došlo v roku 1518 na popud staromestských mešťanov vedených Janom Paškom z Vratu. Roku 1523 kráľ Ľudovít II. potvrdil zjednotenú mestskú radu, a tak spojenie pražských miest legalizoval. Jednotná Praha však bola už v roku 1528 znovu rozdelená.
Zjednotiť pražské mestá natrvalo do jedného správneho celku sa podarilo až v roku 1784 za vlády cisára Jozefa II. Kráľovské hlavné mesto Praha potom tvorilo Nové a Staré Mesto pražské, Malá Strana a Hradčany. Postupne bol pripojený Josefov, Vyšehrad a Holešovice.
Na konci 19. storočia bola Praha už industrializovaným, rýchlo sa rozvíjajúcim mestom so železnicou a továrňami, ktoré bolo najväčšie v českej krajine.[11] V roku 1893 bola zahájená pražská asanácia, ktorá zasiahla Josefov a Podskalí; začali sa rozvíjať elektrické dráhy, k mestu sa v roku 1901 pripojila Libeň.
Veľká Praha
Na konci prvej svetovej vojny bola vyhlásená nezávislosť českého štátu, ku ktorému sa vzápätí pripojilo Slovensko. V Prahe dochádzalo k ničeniu symbolov rakúskeho mocnárstva, pričom boli zničené alebo odstránené i niektoré iné pamiatky (Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí, pomník maršala Václava Radeckého na Malostranskom námestí alebo socha cisára Františka Jozefa I. na Smetanovom nábreží).
Ako hlavné mesto novo ustanoveného Československa bola Praha i naďalej modernizovaná a rozširovaná. Roku 1922 bola založená Veľká Praha, do ktorej boli zahrnuté všetky predmestia vrátane do tej doby samostatných miest ako Kráľovské Vinohrady, Nusle alebo Košíře. Praha, v ktorej vedľa sebe žilo české, nemecké a židovské obyvateľstvo, sa stala pozoruhodným kultúrnym centrom. Desaťročné secesné obdobie prerušila prvá svetová vojna. Na konci dvadsiatych rokov 20. storočia sa začal v architektúre prejavovať funkcionalizmus; bola tiež dostavaná gotická Katedrála svätého Víta. V septembri 1929 (za prezidenta T. G. Masaryka a arcibiskupa Františka Kordača, ako je uvedené nad klenbou triumfálneho oblúka chóru dómu) bola dokončená dostavba katedrály a slávnostne otvorená pri príležitosti tisíceho výročia smrti svätého Václava.
Svetovo unikátna je kubistická architektúra – jedine v Prahe prešiel kubizmus z maliarskych plátien do architektúry (Pavel Janák, Josef Gočár, Josef Chochol), ambicióznym plánom bolo založenie kubistického sídliska na Vyšehrade.
Druhá svetová vojna
Od 15. marca 1939 bola Praha hlavným mestom Protektorátu Čechy a Morava. Kultúrny život bol ochromený; po incidente, ktorého obeťou bol študent Jan Opletal, boli zatvorené vysoké školy a študentskí predáci popravení. Počas druhej svetovej vojny boli z Prahy deportovaní do koncentračných táborov príslušníci tzv. „menejcenných rás“, predovšetkým židovské a cigánske (podľa vtedajšieho označenia) obyvateľstvo. Bežné boli popravy a väznenie odporcov nacistického režimu. Nechválne známou sa v tejto súvislosti stal napríklad úrad gestapa v Petschkovom paláci alebo Kobyliská strelnica. Režim zosilnil represie po úspešnom atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v máji 1942, po ktorom boli vyhladené obce Lidice a Ležáky. 5. mája 1945 vypuklo Pražské povstanie, pri ktorom zahynulo okolo 7 400 ľudí z radov spojencov a civilistov a približne 1000 vojakov nacistickej armády. Podľa dohôd medzi spojencami z protihitlerovskej koalície však musela americká armáda zastaviť svoj postup 6. mája pri Plzni, zatiaľčo Červená armáda dorazila do Prahy až 9. mája. Po skončení vojny boli takmer všetci pražskí Nemci vysídlení.
Vojnové škody na pražskej zástavbe boli minimálne; plánovanú likvidáciu mesta už nemohol v tej dobe oslabený a ustupujúci nacistický režim realizovať, k vážnejšiemu poškodeniu tak došlo len počas trojnásobného bombardovania americkými lietadlami na konci vojny: 15. novembra 1944 v Holešoviciach,[12] 14. februára 1945[13] najmä v Novom Meste, Nusliach, na Vinohradoch a 25. marca 1945 na strategické ciele vo Vysočanoch, Libni a Kbeloch.[14] Výraznými stavbami, ktoré vznikli ako náprava vojnových škôd, sú veže Emauzského kláštora alebo novší Tancujúci dom.
Praha ako hlavné mesto socialistického Československa
Po druhej svetovej vojne začali vznikať prvé sídliská, ich výstavba sa urýchlila v 60. rokoch. Pôvodná zástavba bola niekde nahradená panelovými domami. V rokoch 1960, 1968, 1970 a 1974 bolo k Prahe pripojených ďalších viac než 60 obcí. V roku 1968 do Prahy vtrhli vojská Varšavskej zmluvy a zahájili okupáciu, ktorá trvala až do zamatovej revolúcie. V 60. a 70. rokoch sa zmodernizovali dôležité dopravné stavby ako letisko a hlavná železničná stanica, začalo sa budovať metro a takzvaný ZÁKOS – systém kapacitných mestských komunikácií, z ktorých jedna oddelila Národní muzeum od Václavského námestia. Na protest proti potlačovaniu slobôd a pasívnemu prístupu verejnosti po okupácii Československa armádami štátov Varšavskej zmluvy sa tam 16. januára 1969 upálil Jan Palach. Pre obyvateľov boli na zelených lúkach okolo Prahy vybudované panelové sídliská.
Postupujúci ekonomický úpadok krajiny zasiahol i Prahu, čo sa prejavilo v zanedbanom vzhľade mesta i v zhoršovaní služieb. Praha sa stala centrom nežnej revolúcie, ktorá ukončila mocenský monopol komunistickej strany.
Praha po nežnej revolúcii
Zavedením štandardných vzťahov so západoeurópskymi krajinami sa Praha ešte viac otvorila turistike. Rozvoj súkromného vlastníctva a podnikania sa prejavil v skvalitnení služieb a tiež v oprave chátrajúcich budov v historickom jadre mesta.
Individuálna automobilová doprava, ktorá pred rokom 1990 nebola tak intenzívna ako v západoeurópskych mestách, rýchlo rástla, a to viedlo k rýchlemu zhoršeniu dopravnej situácie v meste. Počet cestujúcich MHD vzrástol od roku 2001 z 1,104 miliárd na 1,186 miliárd osôb v roku 2017, z toho 461 miliónov cestovalo metrom.[15] Najvyťaženejšou stanicou metra je I. P. Pavlova, najvyťaženejšou električkovou linkou linka číslo 22.[16]
V roku 2002 Prahu ťažko poničila povodeň, ktorá zasiahla najmä ZOO alebo metro, kde zaplavila 18 staníc.
Obyvateľstvo
V Prahe žije trvalo takmer 1 400 000 obyvateľov, avšak veľká časť ľudí žijúcich v meste nemá zapísaný trvalý pobyt, údaje z mobilných zariadení a z mestských komunikácií dokázali, že cez 2 000 000 ľudí v meste každodenne prespáva a okolo 350 000 ľudí do mesta dochádza za prácou alebo za vzdelaním čo zvyšuje počet až na 2 400 000, čo je vyše 20 % celkového obyvateľstva Česka. Väčšina z nich však žije v okrajových štvrtiach a najmä nových sídliskách, rovnako ako v ostatných hlavných mestách Európy; v historickom centre žije cca 100 000 ľudí.[17][18]
Doprava
Cestná doprava
Praha je dopravnou križovatkou. Na západe je diaľnica do Plzne a Norimbergu, na východe zas diaľnica do Brna a Ostravy a na severe smerom na Ústí nad Labem a Nemecka a na východe smerom na Hradec Králové.
Železničná doprava
V Prahe existuje mestský železničný systém menom ESKO PRAHA. Najdôležitejšími stanicami v Prahe sú: Praha-hl.n., Praha-Smíchov, Praha-Libeň, Praha-Masarykovo nádraží, Praha-Vršovice atď.
Letecká doprava
Letisko sa nachádza v Ruzyni v severozápadnej časti mesta a je po viedenskom letisku druhým najväčším v strednej Európe. V meste je aj prístav na rieke Vltava.
MHD
Mestskú hromadnú dopravu tvorí integrovaný dopravný systém (PID). Základ tvorí Pražské metro (trate A, B, C), významné sú aj električky a doplnkovú funkciu majú početné autobusy.
Hospodárstvo
Praha patrí tradične k najdôležitejším hospodárskym centrám Česka. Popri význačnom filmovom priemysle a zrejme najvýznamnejšom odvetví – turistike, sa tu nachádza aj veľa podnikov spracovateľského priemyslu.
Hrubý domáci produkt (HDP) v Pražskom kraji dosahoval roku 2002 asi 620 miliárd Kč (čiže 25,7 percent celkového HDP v trhových cenách) s vysokým podielom na hlavu obyvateľstva (226 % ak sa priemer celej krajiny = 100 %).
Spracovateľský priemysel
Spracovateľský priemysel Prahy je s 7,6 percentami celkovej priemyselnej výroby na 5. mieste v regionálnej štruktúre všetkých 14 regiónov. Priemyselné závody sa sústreďujú najmä na severovýchode a juhozápade mesta. Na území hlavného mesta bolo roku 2003 zaregistrovaných 733 priemyselných závodov (s viac ako 20 zamestnancami) s celkovo 111 tisíc pracujúcimi.
Objemom svojej výroby sa v Prahe jednoznačne presadzujú dve odvetvia: produkcia potravín a produkcia elektrických a optických prístrojov, obe odvetvia s približne 33 miliardami Kč v roku 2002 alebo podielom 12 percent na produkciu odvetví v celom štáte (tržby za vlastné výrobky a služby v bežných cenách). Významnú rolu tu hrá predovšetkým výroba rozhlasových a televíznych prijímačov (20 percent celkovej produkcie krajiny a súčasne aj prvé miesto v regionálnej štruktúre).
Tieto odvetvia sú nasledované polygrafickým priemyslom s takmer 24,5 miliardami Kč tržieb. Význam tohto odvetvia vyplýva zo skutočnosti, že v hlavnom meste sa toto odvetvie silno koncentruje (44 percent celkovej produkcie) a Praha tu zaujíma prvé miesto zo všetkých regiónov.
Okrem toho sa však v Prahe nachádzajú aj ďalšie významné podniky tradičných priemyslových sektorov a odvetví, ktoré prispievajú k veľkému významu hlavného mesta ako priemyselného strediska:
- Výroba výrobkov kovospracujúceho priemyslu
- Výroba strojov a zariadení
- Chémia a farmaceutický priemysel
- Priemysel výrobkov zo skla, keramiky a porcelánu, stavebnej hmoty
- Výroba dopravných prostriedkov (okrem výroby automobilov), tu najmä koľajové súpravy, motocykle, ľahké lietadlá a iné.
Partnerské mestá
- Atény, Grécko
- Bagdad, Irak
- Berlín, Nemecko, 1996
- Birmingham, Spojené kráľovstvo
- Bratislava, Slovensko
- Brusel, Belgicko, 2003
- Budapešť, Maďarsko
- Frankfurt nad Mohanom, Nemecko, 1990
- Hamburg, Nemecko, 1990
- Helsinki, Fínsko
- Chicago, USA, 1990
- Jeruzalem, Izrael
- Kjóto, Japonsko, 1996
- Lisabon, Portugalsko
- Luxemburg, Luxembursko
- Moskva, Rusko, 2000
- Nîmes Francúzsko
- Norimberg, Nemecko, 1990
- Paríž, Francúzsko, 1997
- Peking, Čína (do 2019)[19]
- Petrohrad, Rusko
- Phoenix, USA, 1991
- Prešov, Slovensko
- Riga, Lotyšsko
- Rím, Taliansko
- Roš ha-Ajin, Izrael
- Rotterdam, Holandsko
- Soul, Južná Kórea
- Štokholm, Švédsko
- Šanghaj, Čína
- Taipei, Taiwan, 2001
- Tirana, Albánsko
- Turín, Taliansko
- Varšava, Poľsko
- Viedeň, Rakúsko
- Vilnius, Litva
Galéria
- Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o PrahaÚmrtí v roce 2023
Čína
Čínská Tchaj-pej
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Černá Hora
Černé moře
Černomořská obilná iniciativa
Česká Wikipedie
Česko
Česko-Slovenská filmová databáze
Česko na Evropských hrách 2023
Členské státy NATO
Ďáblův sluha
Řím
Šiveluč
Štvanci (seriál)
Žebříček WTA
Ženská tenisová asociace
Židovská legie
Židovská národní rada
Život v divočině (seriál, 2007)
11. duben
14. červenec
14. duben
15. červenec
1523
16. červenec
17. červenec
17. duben
1773
1783
1884
1913
1923
1953
1963
1973
1983
1993
2. červenec
2. duben
20. červenec
20. duben
2021
21. duben
23. duben
24. listopad
27. červenec
28. březen
29. červen
4. duben
43 př. n. l.
4400 (seriál, 2021)
6. červenec
753 př. n. l.
90210: Nová generace
Abel Posse
Achdut ha-avoda
Adolf Scherer
Ahmad Jamal
Akční film
Alija
All England Lawn Tennis and Croquet Club
All of Us
Americký dolar
Amerika hledá topmodelku
Andrew Garfield
Angélique du Coudray
Angela Mortimerová
Angelique Kerberová
Angličtina
Ann Haydonová-Jonesová
Arabové
Ariane 5
Arrow (seriál)
Aryna Sabalenková
Ashleigh Bartyová
Aun Schan Su Ťij
Austrálie
Australian Open
Australian Open 2020 – ženská dvouhra
Australian Open 2021 – ženská dvouhra
Australian Open 2023 – ženská dvouhra
Australian Open 2023 – mužská dvouhra
Backpackers
Barbora Krejčíková
Barbora Strýcová
Bar Giora
Batwoman (seriál)
Bekhend
Ben Ferencz
Bett1open 2023 – ženská čtyřhra
Bett1open 2023 – ženská dvouhra
Bianca Andreescuová
Billie Jean Kingová
Bitva u Mutiny
Black Lightning (seriál)
BNP Paribas Open 2023 – ženská dvouhra
Boca Chica (Texas)
Bohuslav Korejs
Bojové umění
Callisto
Catherine, princezna z Walesu
CBS
CBS Media Ventures
CBS Studios
Centre Court
Charmed (seriál, 2018)
Chorvatsko
Christopher Franke
Chris Evertová
Chuck Norris
Clarence Gilyard Jr.
Commons:Featured pictures/cs
Containment (seriál)
Craig Breen
Crazy Ex-Girlfriend
Credit One Charleston Open 2023 – ženská dvouhra
Cult (seriál)
Dana Němcová
David Ben Gurion
Deklarace nezávislosti Státu Izrael
Deník zasloužilé matky
Dinara Safinová
Dobrovolnictví
Dohoda o neútočení na Korejském poloostrově
Doktorka Emily
Doktorka z Dixie
Donald Trump
Donna Vekićová
Druh
Dynastie (seriál, 2017)
Easy Money (seriál)
Edaphosauridae
Elena Pampulovová
Elina Svitolinová
Embraer EMB 120 Brasilia
Emilia Galotti
Emma Watsonová
Encyklopedie
Etnologie
Europa (měsíc)
Everybody Hates Chris
Evoluce
Evropa
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Evropské hry 2023
Facebook
Filmové drama
Finále ženské dvouhry ve Wimbledonu 2023
Finsko
Flash (seriál)
Fosilie
Fotbalový talent
French Open
French Open 2019 – ženská dvouhra
French Open 2021 – ženská dvouhra
French Open 2023 – ženská dvouhra
Frequency (seriál)
Galileovy měsíce
Ganymedes (měsíc)
Gilmorova děvčata
Girlfriends (seriál)
Gotthold Ephraim Lessing
Grand Slam (tenis)
Ha-Šomer
Hagana
Helena Suková
Helen Jacobsová
Hidden Palms
Histadrut
Hlavní strana
Hromadná vymírání
IDNES.cz
Indian Wells Tennis Garden
Indická kosmická agentura
Indie
Internet Movie Database
In the Dark (americký seriál)
Istanbulská univerzita
Ivan Sedláček
IZombie
Izrael
I Ship It
J&T Banka Prague Open 2015 – ženská dvouhra
J&T Banka Prague Open 2015 – ženská dvouhra#Čtvrtá kvalifikantka
J. Michael Straczynski
Jacob Aall
Jacques Gaillot
Jakov Milatović
Jana Lorencová
Jana Novotná
Jane the Virgin
Jan Hernych
Jan Kodeš
Jared Padalecki
Jelena Rybakinová
Jeruzalém
Jessica Pegulaová
Jiří Hřebec
Jicchak Ben Cvi
John Ronald Reuel Tolkien
Josep Fusté
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Kamčatka
Kanada
Karl Marek
Karolína Muchová
Kateřina Siniaková
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katharine, vévodkyně z Kentu
Katherine Jenkinsová
Katy Keene (seriál)
Kazachstán
KDU-ČSL
Keegan Allen
Kidd Jordan
Kilometr za hodinu
Kim Clijstersová
Korejská válka
Koruna česká
Kosmodrom Šríharikota
Království (seriál, 2013)
Kráska a zvíře (seriál)
Krakov
Kriminální film
Kung Fu (seriál, 2021)
Láska ke hvězdám
Ladies Open Biel Bienne 2017 – ženská dvouhra
Legends of Tomorrow
Lewis Capaldi
Libra šterlinků
Lidé zítřka
Lidové noviny
Life Sentence
Lin-Manuel Miranda
Livius
Londýn
Lovci duchů
Luisa Marie Amélie Tereza Neapolsko-Sicilská
LVM 3
Mísa Venus Rosewater
Múte Bourup Egede
Měsíc
Madonna
Madonna (album)
Magdalena Fręchová
Maggie Smithová
Mapaj
Marcus Antonius
Marc Augé
Marek Výborný
Marie Bouzková
Markéta II.
Markéta Vondroušová
Markéta Vondroušová#Finále na okruhu WTA Tour
Martina Hingisová
Martina Navrátilová
Marxismus
Mary Joe Fernandezová
Mary Quantová
Melrose Place (seriál, 2009)
Metr
Milo Đukanović
Mimoni v Americe
Minuta
Miriam Kolodziejová
Miroslav Toman (1935)
Mistrovství světa ve fotbale žen 2023
Myanmar
Mytologie
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní liga pro demokracii
Nadace Wikimedia
Nancy Drew (seriál, 2019)
Naomi (seriál)
Nebezpečná identita
Nick Jonas
Nigel Lawson
Nikita (seriál)
Nový Zéland
No Tomorrow (seriál)
Nukleárie
Obilniny
Odkaz (seriál)
One Tree Hill
Ons Džabúrová
Ons Džabúrová#Finále na okruhu WTA Tour
Organizace spojených národů
Otevřená éra světového tenisu
Padělek
Paj Čuo-süan
Palestina v osmanském období
Pandora (seriál)
Paul Haggis
Petra Kvitová
Petrohrad
Petr Hořejš
Petr Pavel
Peyton Stearnsová
Pilotní díl
Po'alej Cijon
Polsko
Poltava
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portál:Televize
Portál:Tenis
Poslové
Praha
Prezident Černé Hory
Prezident Izraele
Priyanka Chopra
Psychoaktivní droga
Q426432
Q426432#P58
Q96419634
Reboot (fikce)
Riverdale (seriál)
RMS Aquitania
Robert Segmüller
Rodné jméno
Romulus a Remus
Rostislav Petera
Roswell: Nové Mexiko
Rothesay International Eastbourne 2023 – ženská dvouhra
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruské impérium
Rusko
São Paulo
Sagittarius A*
Saská vinařská oblast
Sedmé nebe (seriál)
Serena Williamsová
Sergio Gori
SerialZone
Severoatlantická aliance
Seymour Stein
Seznam.cz
Seznam dílů seriálu Walker
Seznam dílů seriálu Walker#Druhá řada (2021–2022)
Seznam dílů seriálu Walker#První řada (2021)
Seznam dílů seriálu Walker#Třetí řada
Seznam dílů seriálu Walker, Texas Ranger
Seznam ministrů zemědělství České republiky
Seznam prezidentů Spojených států amerických
Seznam televizních seriálů vysílaných na The CW
Seznam vítězek ženské dvouhry ve Wimbledonu
Sibiř
Sie Su-wej
Simona Halepová
Sinéad O'Connor
Sionismus
Smallville
Smetánka (seriál)
Smrt
Sokolov
Sopečná erupce
Soubor:Alnus parvifolia SRIC SR 95-15-01 img1.jpg
Soubor:ChuckNorris200611292256.jpg
Soubor:EHT Saggitarius A black hole.tif
Soubor:Flag of FIFA.svg
Soubor:Flag of Koryakia.svg
Soubor:Jabeur WM18 (7) (42123367790).jpg
Soubor:Marketa Vondrousova 9.2021 (cropped2).jpg
Soubor:Municipal Market of São Paulo city.jpg
Soubor:N569SW LAX (26322494726).jpg
Soubor:Narodni Divadlo, Estates Theater, Prague - 8638.jpg
Soubor:Ons Jabeur (51313423151) (cropped2).jpg
Soubor:Ons Jabeur 2023 Wimbledon Championships (1 cropped).jpg
Soubor:Stavovské divadlo vstup 1.jpg
Soubor:Vondrousova WM17 (8) (35347189254).jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Wimbledon 2011 (10) (19038261754).jpg
Soubor:Wimbledon 2023 Semifinals (53044751479).jpg
Soubor:Wimbledon 2023 Semifinals (53045064298) (cropped).jpg
Soubor:Wimbledon 2023 Semifinals (53045126575) (cropped).jpg
Soubor:Yitzhak Ben-Zvi.jpg
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciace
Spojené království
Spojené státy
Spojené státy americké
Sportovní talent: Návrat
Středoevropský letní čas
Stanislav Neveselý
Stargirl (seriál)
Starship (SpaceX)
Starship Test Flight
Stavovské divadlo
Steffi Grafová
Stupeň Celsia
Sue Barkerová
Supergirl (seriál)
Superkočky
Superman a Lois
Super drbna (seriál, 2007)
Tajemství kruhu
Taxon
Televizní seriál
Tenis na Letních olympijských hrách 2020 – ženská dvouhra
Texas
Texas Rangers
The 100
The Beautiful Life
The Carrie Diaries
The CW
The Game (seriál, 2006)
The Independent
The Originals (seriál)
The Outpost (seriál)
The Republic of Sarah
Threads
Tony Bennett
To je tvoje máma?
Travnatý dvorec
Trevor Francis
Tunisko
Twitter
Two Sentence Horror Stories
Uhříněves
Ukrajina
Upíří deníky (seriál)
US Open (tenis)
US Open 2018 – ženská dvouhra
US Open 2022 – ženská dvouhra
Václav Kahuda
Věra Suková
Valentine (seriál)
Valor (seriál)
Venus Williamsová
Veronica Mars
Veronika Kuděrmetovová
Viking International Eastbourne 2021 – ženská dvouhra
Vladimir Kara-Murza
Vladlen Tatarskij
Vlajka Korjackého autonomního okruhu
Vojenská junta
Vojenský převrat v Myanmaru 2021
Volby do Knesetu 1949
Vymírání
Walker, Texas Ranger
Walker (seriál)
Walker (TV series)?oldid=1005071273
Western
Whose Line Is It Anyway? (americký pořad)
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Autorské právo#Publikování cizích autorských děl
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/červenec
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wilson Sporting Goods
Wimbledon (tenis)
Wimbledon 1998 – ženská dvouhra
Wimbledon 2008 – ženská dvouhra
Wimbledon 2009 – ženská dvouhra
Wimbledon 2011 – ženská dvouhra
Wimbledon 2012 – ženská dvouhra
Wimbledon 2014 – ženská dvouhra
Wimbledon 2017 – ženská dvouhra
Wimbledon 2018 – ženská dvouhra
Wimbledon 2019 – ženská dvouhra
Wimbledon 2021 – ženská dvouhra
Wimbledon 2022
Wimbledon 2022 – ženská dvouhra
Wimbledon 2022 – kvalifikace ženské dvouhry
Wimbledon 2023
Wimbledon 2023 – ženská čtyřhra
Wimbledon 2023 – ženská dvouhra
WTA Tour 2023
WWE SmackDown
Yonex
Zatčení
Zdeňka Bauerová
Zdeněk Ziegler
Zelinářství
Země
Změna je život (seriál)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk