A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Praha | |||
| Hlavné mesto Českej republiky | |||
|
|||
| Motto: Praga Caput Rei publicae (Predtým Praga Caput Regni) | |||
| Prezývky: Praha matka miest, Stovežatá, Zlaté mesto | |||
| Štát | Česko | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Hlavné mesto Praha (CZ010) | ||
| Okres | Hlavné mesto Praha (CZ0101 – CZ010F) | ||
| Rieka | Vltava | ||
| Súradnice | 50°05′14″S 14°25′16″V / 50,087222°S 14,421111°V | ||
| Najvyšší bod | vrch Teleček pri Zličíne | ||
| - výška | 399 m n. m. | ||
| Najnižší bod | hladina Vltavy pri Suchdole | ||
| - výška | 177 m n. m. | ||
| Rozloha | 496 km² (49 600 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 1 325 280 (31.3.2020) | ||
| Hustota | 2 672 obyv./km² | ||
| Vznik | 9. storočie | ||
| Primátor | Zdeněk Hřib (Piráti) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 1XX XX | ||
| Telefónna predvoľba | +420 2 | ||
| ISO 3166-2:CZ | CZ-PR | ||
| EČV | A | ||
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
| Názov | Historic Centre of Prague | ||
| Rok | 1992 (#16) | ||
| Číslo | 616 | ||
| Región | Európa a Severná Amerika | ||
| Kritériá | ii, iv, vi | ||
|
Praha na mape Česka
| |||
| Wikimedia Commons: Prague | |||
| Webová stránka: magistrat.praha-mesto.cz | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
| Demonym: Pražan[1] | |||
Praha (nem. Prag, angl. Prague, tal. Praga, maď. Prága) je hlavné a najväčšie mesto Česka, sídlo Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok). Má rozlohu 496 km², žije tu 1 324 277 obyvateľov (k 1.1.2020), v aglomerácii s rozlohou 4 983,1 km² až 2,6 milióna obyvateľov (k 31.12.2017).
Geografia
Vodstvo
Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karlovom moste šírku 320 m a je v Prahe dlhá 23 km, má priemerný spád 0,5 na 1 km, najväčšiu hĺbku 10,5 m a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Prítoky Vltavy sprava: Botič a Rokytka. Prítoky Vltavy zľava: Berounka, Dalejský potok, Brusnice a Šárecký potok.
Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia Labe patrí len severovýchod mesta.
Geológia
Praha leží v Pražskej kotline Pražskej plošiny.
Praha leží v severnej časti Barrandiénu v Stredočeskej oblasti, starej ale slabo premenenej oblasti Českého masívu. V oblasti mesta sa stretáva SZ-JV sázavský zlom s kolmým pražským zlomom a závistským prešmykom[2]. Okolie mesta je budované hlavne prvohornými morskými bridlicami, pieskovcami a zlepencami. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z vápenca a mramorov. V druhohorách (kriede) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a opúk (dnes napr. na Strahove, Bielej hore a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo je v oblasti mesta vyvinutých jedenásť štrkových terás pleistocénneho veku. Horniny staršieho pliocénneho zdibského stupňa sa dnes nachádzajú asi 110 – 125 m nad dnešnou hladinou Vltavy.
Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú Barrandova skala, Dívčí Hrady, Braniská, Vyšehradská skala, Petřín, Letná, Trója, Baba či Biela hora.
Podnebie
Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo 456,5 mm zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C.
Historické centrum
Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou Pražského hradu je pamiatkovou rezerváciou UNESCO.
Mestská pamiatková rezervácia tu bola zriadená roku 1971 na ploche 8,22 km² a patrí do nej najmä Staré Město, Josefov, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Město a Vyšehrad. Je to najrozsiahlejšia mestská pamiatková rezervácia v Európe.
V meste je veľa národných kultúrnych pamiatok a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.
Správne rozdelenie
Od 1. júla 2001 platí nasledujúce rozdelenie mesta – 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami.
Dejiny
Počiatky hradu a mesta
Na území dnešnej Prahy sídlila v predhistorickej dobe rada najrôznejších kmeňov – posledné nálezy pri Křesliciach datujú tunajšie osídlenie do doby pred siedmymi tisíc rokmi (ide o kultúru s lineárnou keramikou). Okolo roku 200 pred Kr. bolo v lokalite Závist založené sídlisko Keltov (Bojovia). Okolo oblasti, kde teraz stojí Praha, zmieňuje Ptolemaiova mapa (2. stor.) germánske mesto s názvom „Casurgis“.[3] Počas sťahovania národov v 6. storočí, začali Pražskú kotlinu osídľovať Slovania.
Podľa legendy bola Praha založená v 8. storočí českou kňažnou a veštkyňou Libušou a jej manželom Přemyslom, zakladateľom dynastie Přemyslovcov. Legenda hovorí, že Libuša vyšla na skalnatý útes vysoko nad Vltavou a prorokovala: „Mesto vidím veľké, jeho sláva hviezd sa bude dotýkať.“ Na mieste prikázala vystavať hrad a mesto nazvala Praha.
Dôležitým kultovým miestom sa stal ostroh nad riekou Vltavou, kde nechal knieža Bořivoj postaviť koncom 9. storočia druhý kresťanský kostolík v Čechách, zasvätený Panne Márii. Za vlády Bořivojovho syna Spytihněva I. na počiatku 10. storočia bola celá plošina ostrohu obohnaná obranným valom a vznikol tu kniežací palác. Tak boli položené základy Pražského hradu, kam sa presídlil knieža so svojou družinou z Levého Hradca. Praha sa tým stala centrom rodiaceho sa českého štátu. Z Pražského hradu a ďalších hradísk v stredných Čechách začali přemyslovskí vládcovia spravovať okolité územie, kde si postupne podriadili miestnych obyvateľov a prinútili ich odvádzať poplatok. Existencia kniežacieho hradu priviedla do jeho podhradia remeselníkov a obchodníkov – začalo sa rodiť stredoveké mesto.
Stredovek
Počiatkom 12. storočia bola Praha rozkvitajúcim mestom, nad ktorým sa vznešene vypínal kniežací hrad. „Tam žijú Židia, majúci plno zlata a striebra, tam sú zo všetkých národov najbohatší kupci, tam sú najzámožnejší peňažníci, tam stojí trhovisko a v ňom plno koristi…“, napísal ktosi neznámy o Prahe. Kupec Ibráhím ibn Jákúb napísal už v 10. storočí o Prahe, že je to „mesto z kameňa“, čo bolo vo tej dobe znakom bohatých miest. Vtedajšia Praha sa rozkladala na území dnešného Starého Mesta. Pomenovanie Staršie – respektíve latinsky Maior, to znamená tiež Väčšie – mesto pražské získala po tom, čo Přemysl Otakar II. udelil v roku 1257 pražskému podhradiu, osídlenému od 10. stor., magdeburské mestské právo. Takto vzniklo Menšie Mesto pražské – Malá Strana. Príliv remeselníkov a kupcov do oboch miest rástol, najmä keď sa v dobe panovania Karla IV. Praha stala cisárskou rezidenciou a cisár zamýšľal učiniť z nej hlavné mesto Svätej ríše rímskej. Priestor vymedzený hradbami pražských miest však začal byť pre početné obyvateľstvo rýchlo príliš tesný, a tak panovník pristúpil k veľkorysému kroku – v roku 1348 založil Nové Mesto pražské a vytýčil preň rozsiahle územie medzi Vyšehradom, dnes už zaniknutou osadou Poříčí a Starým Mestom. To bolo postupne zastavané mešťanskými domami, priestornými trhoviskami, záhradami, nádhernými stavbami kostolov a kláštorov. Veľkosťou a nádherou mohla Praha tej doby súperiť s najslávnejšími mestami ako Rím, Florencia, Paríž a Kolín nad Rýnom, napísal o sídelnom meste Karla IV. František Palacký. V Karlovej dobe však bola väčšina ním založených kostolov len rozostavaná. Bohatým talianskym mestám ako Rím, Florencia či Benátky sa nemohla rovnať. Praha síce patrila medzi najväčšie a najrozľahlejšie európske mestá,[4] ale počet obyvateľov Prahy bol vtedy nižší, než v Ríme, Benátkach, Janove, Florencii, Miláne, Carihrade, Paríži či Londýne.[5][6][7][8][9][10]
Zjednotenie pražských miest
K prvému pokusu o zjednotenie Starého a Nového Mesta došlo v roku 1518 na popud staromestských mešťanov vedených Janom Paškom z Vratu. Roku 1523 kráľ Ľudovít II. potvrdil zjednotenú mestskú radu, a tak spojenie pražských miest legalizoval. Jednotná Praha však bola už v roku 1528 znovu rozdelená.
Zjednotiť pražské mestá natrvalo do jedného správneho celku sa podarilo až v roku 1784 za vlády cisára Jozefa II. Kráľovské hlavné mesto Praha potom tvorilo Nové a Staré Mesto pražské, Malá Strana a Hradčany. Postupne bol pripojený Josefov, Vyšehrad a Holešovice.
Na konci 19. storočia bola Praha už industrializovaným, rýchlo sa rozvíjajúcim mestom so železnicou a továrňami, ktoré bolo najväčšie v českej krajine.[11] V roku 1893 bola zahájená pražská asanácia, ktorá zasiahla Josefov a Podskalí; začali sa rozvíjať elektrické dráhy, k mestu sa v roku 1901 pripojila Libeň.
Veľká Praha
Na konci prvej svetovej vojny bola vyhlásená nezávislosť českého štátu, ku ktorému sa vzápätí pripojilo Slovensko. V Prahe dochádzalo k ničeniu symbolov rakúskeho mocnárstva, pričom boli zničené alebo odstránené i niektoré iné pamiatky (Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí, pomník maršala Václava Radeckého na Malostranskom námestí alebo socha cisára Františka Jozefa I. na Smetanovom nábreží).
Ako hlavné mesto novo ustanoveného Československa bola Praha i naďalej modernizovaná a rozširovaná. Roku 1922 bola založená Veľká Praha, do ktorej boli zahrnuté všetky predmestia vrátane do tej doby samostatných miest ako Kráľovské Vinohrady, Nusle alebo Košíře. Praha, v ktorej vedľa sebe žilo české, nemecké a židovské obyvateľstvo, sa stala pozoruhodným kultúrnym centrom. Desaťročné secesné obdobie prerušila prvá svetová vojna. Na konci dvadsiatych rokov 20. storočia sa začal v architektúre prejavovať funkcionalizmus; bola tiež dostavaná gotická Katedrála svätého Víta. V septembri 1929 (za prezidenta T. G. Masaryka a arcibiskupa Františka Kordača, ako je uvedené nad klenbou triumfálneho oblúka chóru dómu) bola dokončená dostavba katedrály a slávnostne otvorená pri príležitosti tisíceho výročia smrti svätého Václava.
Svetovo unikátna je kubistická architektúra – jedine v Prahe prešiel kubizmus z maliarskych plátien do architektúry (Pavel Janák, Josef Gočár, Josef Chochol), ambicióznym plánom bolo založenie kubistického sídliska na Vyšehrade.
Druhá svetová vojna
Od 15. marca 1939 bola Praha hlavným mestom Protektorátu Čechy a Morava. Kultúrny život bol ochromený; po incidente, ktorého obeťou bol študent Jan Opletal, boli zatvorené vysoké školy a študentskí predáci popravení. Počas druhej svetovej vojny boli z Prahy deportovaní do koncentračných táborov príslušníci tzv. „menejcenných rás“, predovšetkým židovské a cigánske (podľa vtedajšieho označenia) obyvateľstvo. Bežné boli popravy a väznenie odporcov nacistického režimu. Nechválne známou sa v tejto súvislosti stal napríklad úrad gestapa v Petschkovom paláci alebo Kobyliská strelnica. Režim zosilnil represie po úspešnom atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v máji 1942, po ktorom boli vyhladené obce Lidice a Ležáky. 5. mája 1945 vypuklo Pražské povstanie, pri ktorom zahynulo okolo 7 400 ľudí z radov spojencov a civilistov a približne 1000 vojakov nacistickej armády. Podľa dohôd medzi spojencami z protihitlerovskej koalície však musela americká armáda zastaviť svoj postup 6. mája pri Plzni, zatiaľčo Červená armáda dorazila do Prahy až 9. mája. Po skončení vojny boli takmer všetci pražskí Nemci vysídlení.
Vojnové škody na pražskej zástavbe boli minimálne; plánovanú likvidáciu mesta už nemohol v tej dobe oslabený a ustupujúci nacistický režim realizovať, k vážnejšiemu poškodeniu tak došlo len počas trojnásobného bombardovania americkými lietadlami na konci vojny: 15. novembra 1944 v Holešoviciach,[12] 14. februára 1945[13] najmä v Novom Meste, Nusliach, na Vinohradoch a 25. marca 1945 na strategické ciele vo Vysočanoch, Libni a Kbeloch.[14] Výraznými stavbami, ktoré vznikli ako náprava vojnových škôd, sú veže Emauzského kláštora alebo novší Tancujúci dom.
Praha ako hlavné mesto socialistického Československa
Po druhej svetovej vojne začali vznikať prvé sídliská, ich výstavba sa urýchlila v 60. rokoch. Pôvodná zástavba bola niekde nahradená panelovými domami. V rokoch 1960, 1968, 1970 a 1974 bolo k Prahe pripojených ďalších viac než 60 obcí. V roku 1968 do Prahy vtrhli vojská Varšavskej zmluvy a zahájili okupáciu, ktorá trvala až do zamatovej revolúcie. V 60. a 70. rokoch sa zmodernizovali dôležité dopravné stavby ako letisko a hlavná železničná stanica, začalo sa budovať metro a takzvaný ZÁKOS – systém kapacitných mestských komunikácií, z ktorých jedna oddelila Národní muzeum od Václavského námestia. Na protest proti potlačovaniu slobôd a pasívnemu prístupu verejnosti po okupácii Československa armádami štátov Varšavskej zmluvy sa tam 16. januára 1969 upálil Jan Palach. Pre obyvateľov boli na zelených lúkach okolo Prahy vybudované panelové sídliská.
Postupujúci ekonomický úpadok krajiny zasiahol i Prahu, čo sa prejavilo v zanedbanom vzhľade mesta i v zhoršovaní služieb. Praha sa stala centrom nežnej revolúcie, ktorá ukončila mocenský monopol komunistickej strany.
Praha po nežnej revolúcii
Zavedením štandardných vzťahov so západoeurópskymi krajinami sa Praha ešte viac otvorila turistike. Rozvoj súkromného vlastníctva a podnikania sa prejavil v skvalitnení služieb a tiež v oprave chátrajúcich budov v historickom jadre mesta.
Individuálna automobilová doprava, ktorá pred rokom 1990 nebola tak intenzívna ako v západoeurópskych mestách, rýchlo rástla, a to viedlo k rýchlemu zhoršeniu dopravnej situácie v meste. Počet cestujúcich MHD vzrástol od roku 2001 z 1,104 miliárd na 1,186 miliárd osôb v roku 2017, z toho 461 miliónov cestovalo metrom.[15] Najvyťaženejšou stanicou metra je I. P. Pavlova, najvyťaženejšou električkovou linkou linka číslo 22.[16]
V roku 2002 Prahu ťažko poničila povodeň, ktorá zasiahla najmä ZOO alebo metro, kde zaplavila 18 staníc.
Obyvateľstvo
V Prahe žije trvalo takmer 1 400 000 obyvateľov, avšak veľká časť ľudí žijúcich v meste nemá zapísaný trvalý pobyt, údaje z mobilných zariadení a z mestských komunikácií dokázali, že cez 2 000 000 ľudí v meste každodenne prespáva a okolo 350 000 ľudí do mesta dochádza za prácou alebo za vzdelaním čo zvyšuje počet až na 2 400 000, čo je vyše 20 % celkového obyvateľstva Česka. Väčšina z nich však žije v okrajových štvrtiach a najmä nových sídliskách, rovnako ako v ostatných hlavných mestách Európy; v historickom centre žije cca 100 000 ľudí.[17][18]
Doprava
Cestná doprava
Praha je dopravnou križovatkou. Na západe je diaľnica do Plzne a Norimbergu, na východe zas diaľnica do Brna a Ostravy a na severe smerom na Ústí nad Labem a Nemecka a na východe smerom na Hradec Králové.
Železničná doprava
V Prahe existuje mestský železničný systém menom ESKO PRAHA. Najdôležitejšími stanicami v Prahe sú: Praha-hl.n., Praha-Smíchov, Praha-Libeň, Praha-Masarykovo nádraží, Praha-Vršovice atď.
Letecká doprava
Letisko sa nachádza v Ruzyni v severozápadnej časti mesta a je po viedenskom letisku druhým najväčším v strednej Európe. V meste je aj prístav na rieke Vltava.
MHD
Mestskú hromadnú dopravu tvorí integrovaný dopravný systém (PID). Základ tvorí Pražské metro (trate A, B, C), významné sú aj električky a doplnkovú funkciu majú početné autobusy.
Hospodárstvo
Praha patrí tradične k najdôležitejším hospodárskym centrám Česka. Popri význačnom filmovom priemysle a zrejme najvýznamnejšom odvetví – turistike, sa tu nachádza aj veľa podnikov spracovateľského priemyslu.
Hrubý domáci produkt (HDP) v Pražskom kraji dosahoval roku 2002 asi 620 miliárd Kč (čiže 25,7 percent celkového HDP v trhových cenách) s vysokým podielom na hlavu obyvateľstva (226 % ak sa priemer celej krajiny = 100 %).
Spracovateľský priemysel
Spracovateľský priemysel Prahy je s 7,6 percentami celkovej priemyselnej výroby na 5. mieste v regionálnej štruktúre všetkých 14 regiónov. Priemyselné závody sa sústreďujú najmä na severovýchode a juhozápade mesta. Na území hlavného mesta bolo roku 2003 zaregistrovaných 733 priemyselných závodov (s viac ako 20 zamestnancami) s celkovo 111 tisíc pracujúcimi.
Objemom svojej výroby sa v Prahe jednoznačne presadzujú dve odvetvia: produkcia potravín a produkcia elektrických a optických prístrojov, obe odvetvia s približne 33 miliardami Kč v roku 2002 alebo podielom 12 percent na produkciu odvetví v celom štáte (tržby za vlastné výrobky a služby v bežných cenách). Významnú rolu tu hrá predovšetkým výroba rozhlasových a televíznych prijímačov (20 percent celkovej produkcie krajiny a súčasne aj prvé miesto v regionálnej štruktúre).
Tieto odvetvia sú nasledované polygrafickým priemyslom s takmer 24,5 miliardami Kč tržieb. Význam tohto odvetvia vyplýva zo skutočnosti, že v hlavnom meste sa toto odvetvie silno koncentruje (44 percent celkovej produkcie) a Praha tu zaujíma prvé miesto zo všetkých regiónov.
Okrem toho sa však v Prahe nachádzajú aj ďalšie významné podniky tradičných priemyslových sektorov a odvetví, ktoré prispievajú k veľkému významu hlavného mesta ako priemyselného strediska:
- Výroba výrobkov kovospracujúceho priemyslu
- Výroba strojov a zariadení
- Chémia a farmaceutický priemysel
- Priemysel výrobkov zo skla, keramiky a porcelánu, stavebnej hmoty
- Výroba dopravných prostriedkov (okrem výroby automobilov), tu najmä koľajové súpravy, motocykle, ľahké lietadlá a iné.
Partnerské mestá
Atény, Grécko
Bagdad, Irak
Berlín, Nemecko, 1996
Birmingham, Spojené kráľovstvo
Bratislava, Slovensko
Brusel, Belgicko, 2003
Budapešť, Maďarsko
Frankfurt nad Mohanom, Nemecko, 1990
Hamburg, Nemecko, 1990
Helsinki, Fínsko
Chicago, USA, 1990
Jeruzalem, Izrael
Kjóto, Japonsko, 1996
Lisabon, Portugalsko
Luxemburg, Luxembursko
Moskva, Rusko, 2000
Nîmes Francúzsko
Norimberg, Nemecko, 1990
Paríž, Francúzsko, 1997
Peking, Čína (do 2019)[19]
Petrohrad, Rusko
Phoenix, USA, 1991
Prešov, Slovensko
Riga, Lotyšsko
Rím, Taliansko
Roš ha-Ajin, Izrael
Rotterdam, Holandsko
Soul, Južná Kórea
Štokholm, Švédsko
Šanghaj, Čína
Taipei, Taiwan, 2001
Tirana, Albánsko
Turín, Taliansko
Varšava, Poľsko
Viedeň, Rakúsko
Vilnius, Litva
Galéria
- Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o PrahaÚmrtí v roce 2023
Ústřední hřbitov (Brno)
Ústřední výbor Komunistické strany Československa
Ústavní listina Československé republiky
Ústavodárné Národní shromáždění republiky Československé
Čína
Čínská Tchaj-pej
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Čchung-čching
Čechie (postava)
Čeleď
Černé moře
Černomořská obilná iniciativa
Červen
Červenec
Česká filharmonie
Česká národní rada
Česká republika (1990–1992)
Česká socialistická republika
Česká státoprávní demokracie
Česká strana národně sociální
Česká strana sociálně demokratická
Česká televize
Česká Wikipedie
České Budějovice
České království
České země
Český klub
Český rozhlas
Český zemský sněm
Česko
Československá národní demokracie
Československá socialistická republika
Československo
Česko na Evropských hrách 2023
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Říšská rada (Rakousko)
Řím
Španělsko
Židé
Župy v Československu
Žurnalistika
1. červen
1. srpen
10. červen
11. únor
11. červen
11. březen
11. srpen
1166
1177
1197
12. červen
12. červenec
12. století
12. září
13. červen
13. květen
1312
1344
1397
1398
14. červen
14. červenec
1438
1439
1475
1479
1482
1497
15. červen
15. červenec
15. březen
16. červen
16. červenec
16. březen
16. květen
16. listopad
1613
1617
1644
17. červen
17. červenec
1729
1773
1789
1793
18. červen
18. prosinec
1801
1811
1842
1855
1857
1859
1865
1866
1868
1873
1880
1883
1884
1889
1893
1894
1895
1898
1899
19. červen
19. listopad
19. století
1902
1907
1908
1912
1913
1914
1917
1918
1919
1920
1923
1924
1925
1926
1927
1929
1931
1933
1934
1939
1942
1943
1945
1947
1949
1953
1955
1959
1960
1962
1964
1966
1970
1971
1973
1974
1975
1976
1977
1978
1983
1988
1989
1990
1991
1992
1994
1995
1996
1997
1999
2. červen
2. červenec
20. červen
20. listopad
2002
2004
2007
2008
2009
2011
2012
2013
2018
2019
2023
2024
21. červen
21. červenec
22. červen
226
23. červen
23. duben
24. únor
24. červen
24. březen
24. duben
25. červen
25. duben
26. červen
26. březen
26. duben
27. únor
27. červen
28. červen
28. září
29. červen
29. duben
3. červen
3. červenec
3. leden
30. červen
30. duben
4. červen
4. duben
4. srpen
5. červen
6. červen
6. červenec
7. červen
7. březen
8. červen
8. duben
8. září
9. červen
9. říjen
983
Adolf Stránský
Adolf Stránský z Griefenfelsu
Advokát
Advokátní kancelář
Akademie výtvarných umění v Praze
Akt (výtvarné umění)
Albert II. Belgický
Albrecht II. Habsburský
Alegorie
Ali Hasan Salame
Aljoša Popovič
Alma mater
Alois Rašín
Americký dolar
Anglická občanská válka
Antarktida
Antiteze
Antoine de Saint-Exupéry
Antonín Švehla
Antonín Theodor Colloredo-Waldsee
Antonín Váňa
Antonín Zápotocký
Antonio Cantafora
Apple Inc.
Architekt
Archiv výtvarného umění
Arcidiecéze olomoucká
Arcidiecéze pražská
Argentina
Arne Novák
AT&T
Atlantis (raketoplán)
Augustin Kliment
Autoritní kontrola
Ayrton Senna
Badeniho volební reforma
Barbora Strýcová
Beatrice d'Este
Bedřich Loewenstein
Bibliografie dějin Českých zemí
Bikameralismus
Bitva u Jičína
Bohatýr
Bohumír Bradáč
Bohumil Laušman
Bohumil Urban
Bohuslav Fuchs
Bohuslav Vrbenský
Bratři Čapkové
Brno
Bruselský styl
Bylina (pověst)
Císař Svaté říše římské
Cedr
Chrám sv. Víta
Commons:Featured pictures/cs
Cupertino
Cyril Horáček
Dalibor Tolaš
Dalmácie
Daniel Nekonečný
Demonstrace
Diecéze litomyšlská
Divadlo Globe
Dobřichovice
Dobryňa Nikitič
Drak
Druhá republika
Dušan Grúň
Dubrovník
Eduard Čech
Eduard Outrata
Edvard Beneš
Encyklopedie
Epika
Epiteton
Ernst-Happel-Stadion
Evan O'Neill Kane
Evropská komise
Evropská rada
Evropská unie
Evropské hry 2023
Evropský parlament
Facebook
Federální shromáždění
Ferdinand Heidler
Ferdinand II. Štýrský
Filip Belgický
Film
Finále ženské dvouhry ve Wimbledonu 2023
Folkloristika
Fontána
Formule 1
František Chrástek
František Gellner
František Ladislav Čelakovský
František Němec (politik)
František Peroutka
František Soukup
František Staněk
František Tomášek (politik)
Funkcionalismus
Gediminas Kirkilas
Gemeinsame Normdatei
George Washington
Gestapo
Glasnosť
Grand Prix San Marina 1994
Gregoriánský kalendář
GRU
Gulag
Gustav Eim
Gustav Habrman
Habry
Habsburská monarchie
Hakan Şükür
Hana Brejchová
Harrachov
Havlíčkův Brod
Helena Langšádlová
Hladomor v Pásmu Gazy
Hlas Ameriky
Hlavní strana
Hotel International (Brno)
Hudba
Humza Yousaf
Ilja Muromec
Ilja Prachař
Imrich Karvaš
Imunita (právo)
Indická kosmická agentura
Indie
International Standard Book Number
Interpelace
IPhone
Isabel Martínez de Perón
Isidor Zahradník
Ivan Bilibin
Ivan Sedláček
Izrael
Ján Bahna
James King and the Lonewolves
Jane Birkinová
Jan Dostálek
Jan Dvořáček (ministr)
Jan II. Aragonský
Jan Janáček
Jan Kotěra
Jan Malypetr
Jan Port
Jan Stanislav Skrejšovský
Jan Stránský (politik)
Jan Toužimský
Jaroslav Schnerch
Jaroslav Stránský
Jesse James
Jiří Hoetzel
Jiří Mahen
Jiří Stříbrný
Jižní ostrov (Nový Zéland)
Jindřich II. ze Champagne
Jindřich VII. Lucemburský
Jindřich VIII. (Shakespeare)
Jindřich Zahradník
Joe Biden
John Cale
Josef Štěpánek (architekt)
Josef Adamík
Josef Cink
Josef Fanderlík
Josef Kainar
Josef Kaizl
Josef Krejčí (politik KSČ)
Josef Labor
Josef Laufer (herec)
Josef Matoušek starší
Josef Ressel
Josef Seifert (politik)
Josef Václav Najman
Josef Vacek
Josef Wünsch
Josip Plečnik
Juan Peron
Julius Fučík
Julius Pelikán
Křovinná vegetace
Kalifornie
Kambodža
Karel I. Stuart
Karel Kramář
Karel Neubert (vydavatel)
Karel Prášek
Karel Stretti
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kauza Vrbětice
KDU-ČSL
Kerčský průliv
Kevin Mitnick
Klíčavská přehrada
Klement VI.
Klement XIV.
Kolektivizace v Československu
Kolonie Nový dům
Komunistická strana Československa
Koncentrační tábor Lety
Konstruktivismus
Kontrast
Korea
Korunovace
Kosmodrom Šríharikota
Kozáci
Krakov
Krize v Rudém moři
Kryštof (arcibiskup)
Krymský most
Kuneš Sonntag
Kurie (volby)
Květen
Kyjev
Kyjevská Rus
Labe
Labyrinth (hudební skupina)
Ladislav Fikar
Ladislav Novák (politik)
Lateránská bazilika
Leoš Janáček
Letná
Lety (okres Písek)
Lev Winter
Libanonská vlajka
Library of Congress Control Number
Lidová strana na Moravě
Lidová strana pokroková na Moravě
Lidové noviny
Lodní šroub
Londýn
Ludmila Jankovcová
Ludvík Mucha
Luis Suárez Miramontes
LVM 3
Měsíc
Manuel I. Portugalský
Marek Výborný
Marie Aragonská (1482)
Markéta Vondroušová
Martin Jan Stránský
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Milan Knížák
Milan Kundera
Milan Rastislav Štefánik
Milan Uhde
Miloslav Netušil
Ministerstvo kultury České republiky
Mir
Miroslav Švejda
Miroslav Chleborád
Mistrovství Evropy ve fotbale 2008
Mistrovství světa ve fotbale
Mladočeši
Mnichovská dohoda
Mořice
Mořic Hruban
Mobilní telefon
Modernismus (literatura)
Mojmír Stránský
Morava
Morava 09 (volební obvod Říšské rady)
Moravská národní strana (1861)
Moravský národní výbor
Moravský zemský sněm
Mosad
Moskevské velkoknížectví
Moskva
Most Čchao-tchien-men
Muzeum romské kultury
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní centrála proti organizovanému zločinu
Národní galerie Praha
Národní knihovna České republiky
Národní listy
Národní muzeum
Národní shromáždění Československé socialistické republiky
Národní shromáždění republiky Československé
Národní shromáždění republiky Československé (1920–1939)
Národní shromáždění republiky Československé (1948–1960)
Národní strana (1848)
Národní strana práce (1925)
Národní strana svobodomyslná
Několik vět
Německá okupace Čech, Moravy a Slezska
Německo
Nadace Wikimedia
Nejvyšší správní soud Československa
Nicole Scherzingerová
Niolam
Norsko
Nový Zéland
Novgorod
Novinář
Nymburská rezoluce mladočechů
Obilniny
Ohlas písní ruských
Ons Džabúrová
Operace Boží hněv
Oportunismus
Organizace spojených národů
Oscar Brashear
Ostrava
Písek (město)
Přemysl Raban
Památník holokaustu Romů a Sintů v Čechách
Panská sněmovna
Papež
Papežská bula
Papua Nová Guinea
Parlament
Parlament České republiky
Paulius Matane
Pavel
Pavel Dostál
Pavel Minařík
Petr
Petr Šantavý
Petr Faster
Petr I. Veliký
Petr Ivanovič Prokopovič
Petr Kučera (novinář)
Petr Pavel
Petr Pithart
Petr Stach (herec)
Plzeň
Podkarpatská Rus
Polabští Slované
Politik
Polské království
Polsko
Poměrný volební systém
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Literatura
Portál:Morava
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Politika
Portál:Rusko
Portál:Sport
Poslanecká sněmovna
Poslanecká sněmovna Národního shromáždění ČSR
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Postmodernismus (literatura)
Právník
Právo
Praha
Premiéra
Prezident
Prezident Spojených států amerických
Proces s Omladinou
Prozatímní Národní shromáždění republiky Československé
Prusko-rakouská válka
První republika
První vatikánský koncil
Puštíkovití
Q10710256
Q10710256#identifiers
Q10710256#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q45181952
Q45181952#identifiers
Q45181952#identifiers|Editovat na Wikidatech
Quetzalcoatlus
Rým
Rada Evropské unie
Rafael Kubelík
Rakouské císařství
Rakousko-Uhersko
Realismus (literatura)
Redaktor
Referendum
Republikánská strana zemědělského a malorolnického lidu
Revoluční národní shromáždění
Robert Kvaček
Robert Segmüller
Roland Ratzenberger
Romantismus (literatura)
Romové
Rostislav Petera
Rozhlas a televize Slovenska
Rozpad Sovětského svazu
Ruština
Rudolfinum
Rudolf Appelt
Rudolf Hotowetz
Rudolf Mlčoch
Rudolf Růžička (typograf)
Rudolf Těsnohlídek
Rudolph A. Marcus
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská literatura
Rusko
Sídliště Máj
Sadko
Sampoong
Sdružení národů jihovýchodní Asie
Senát Národního shromáždění ČSR
Senát Parlamentu České republiky
Sergej Konstantinovič Godunov
Severní ostrov (Nový Zéland)
Seychely
Seznam ministrů průmyslu Československa
Seznam ministrů pro vědu a výzkum České republiky
Seznam ministrů zemědělství České republiky
Seznam premiérů Československa
Seznam prvních ministrů Skotska
Seznam sněmů českých zemí
Seznam vítězek ženské dvouhry ve Wimbledonu
Sie Su-wej
Sinfonietta (Janáček)
Skotská národní strana
Skotsko
Slezský zemský sněm
Slovensko
Slovosled
Slovo o pluku Igorově
Sněmovna lidu Federálního shromáždění
Sněmovna národů Federálního shromáždění
Snem Slovenskej krajiny
Sochař
Socialistický realismus (literatura)
Sokolský slet
Soubor:Т. Г. Шевченко. Квітень 1859.jpg
Soubor:1 dubrovnik pano - edit1.jpg
Soubor:Adolf Stransky 1897.jpg
Soubor:Antoine de Saint-Exupéry.jpg
Soubor:Dobrynya Nikitich rescues Zabava from the Gorynych, 1941.jpg
Soubor:Flag of Lebanon.svg
Soubor:Gilbert Stuart - George Washington - Google Art Project.jpg
Soubor:Greater coat of arms of Czechoslovakia (1918-1938 and 1945-1961).svg
Soubor:Josef Ressel.jpg
Soubor:Keulemans Laughing Owl.jpg
Soubor:Life restoration of a group of giant azhdarchids, Quetzalcoatlus northropi, foraging on a Cretaceous fern prairie.png
Soubor:Nicole Scherzinger 2007.jpg
Soubor:Prag, Nationalmuseum, Brunnen -- 2019 -- 6841.jpg
Soubor:RUDOLFINUM old.jpg
Soubor:Thunovský palác, Sněmovní 05.JPG
Soubor:Wostok-Station core32.jpg
Souborný katalog České republiky
Soul
Sovětský svaz
Sovka bělolící
Sovy
Space Shuttle
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7239-178-X
Speciální:Zdroje knih/80-7277-027-6
Speciální:Zdroje knih/80-901579-5-5
Speciální:Zdroje knih/978-3-7001-3213-4
Speciální:Zdroje knih/978-80-7325-272-4
Spisovatel
Spojené království
Spojené státy americké
Spolek výtvarných umělců Mánes
Stěnka Razin
Stadion
Staroslověnština
STS-71
Sverre Sigurdsson
Svobodná Evropa
Tónický verš
Tanvald
Taras Ševčenko
Tatra T6A5
Tchaj-wan
Threads
Thunovský palác
Tony Bennett
Tovaryšstvo Ježíšovo
Tramvaj
Tunisko
Twitter
Ukrajinština
Ukrajina
Ukrajinci
Ukrajinská literatura
Ukrajinská sovětská socialistická republika
Union List of Artist Names
Univerzita Karlova
Urbanismus
Václav Štech
Václav Donát
Václav Klofáč
Václav Majer
Václav Sivko
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Vápenec
Vídeň
Výbuchy muničních skladů ve Vrběticích
Vavro Šrobár
Veřejnoprávní médium
Velezrada
Velká čistka
Velká Británie
Vesmírná stanice
Veto
Virtual International Authority File
Vláda Karla Kramáře
Vláda Petra Fialy
Vladimír I.
Vlasta Fabianová
Vlastimil Šádek
Vltava
Volby do Říšské rady 1897
Volby do Říšské rady 1901
Volby do Říšské rady 1907
Volby do Říšské rady 1911
Volby do parlamentu Československé republiky 1920
Volby do parlamentu Československé republiky 1925
Volby do parlamentu Československé republiky 1929
Volby do parlamentu Československé republiky 1935
Volby do parlamentu Československé republiky na Podkarpatské Rusi 1924
Vostok (polární stanice)
Vratislav Krutina
Vratislav Schreiber
Vyhynulý taxon
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/červenec
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Shakespeare
Wimbledon (tenis)
Wimbledon 2023
Wimbledon 2023 – ženská čtyřhra
Wimbledon 2023 – ženská dvouhra
WorldCat
Zákonodárná moc
Zakarpatská oblast
Zdeněk Šmejkal
Zdeněk Fierlinger
Zdeněk Petráň
Země Koruny české
Zemské volby na Moravě 1896
Zemský sněm (Rakouské císařství)
Zmej
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
