A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Praha | |||
Hlavné mesto Českej republiky | |||
|
|||
Motto: Praga Caput Rei publicae (Predtým Praga Caput Regni) | |||
Prezývky: Praha matka miest, Stovežatá, Zlaté mesto | |||
Štát | Česko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Hlavné mesto Praha (CZ010) | ||
Okres | Hlavné mesto Praha (CZ0101 – CZ010F) | ||
Rieka | Vltava | ||
Súradnice | 50°05′14″S 14°25′16″V / 50,087222°S 14,421111°V | ||
Najvyšší bod | vrch Teleček pri Zličíne | ||
- výška | 399 m n. m. | ||
Najnižší bod | hladina Vltavy pri Suchdole | ||
- výška | 177 m n. m. | ||
Rozloha | 496 km² (49 600 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 325 280 (31.3.2020) | ||
Hustota | 2 672 obyv./km² | ||
Vznik | 9. storočie | ||
Primátor | Zdeněk Hřib (Piráti) | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 1XX XX | ||
Telefónna predvoľba | +420 2 | ||
ISO 3166-2:CZ | CZ-PR | ||
EČV | A | ||
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
Názov | Historic Centre of Prague | ||
Rok | 1992 (#16) | ||
Číslo | 616 | ||
Región | Európa a Severná Amerika | ||
Kritériá | ii, iv, vi | ||
Praha na mape Česka
| |||
Wikimedia Commons: Prague | |||
Webová stránka: magistrat.praha-mesto.cz | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Demonym: Pražan[1] |
Praha (nem. Prag, angl. Prague, tal. Praga, maď. Prága) je hlavné a najväčšie mesto Česka, sídlo Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok). Má rozlohu 496 km², žije tu 1 324 277 obyvateľov (k 1.1.2020), v aglomerácii s rozlohou 4 983,1 km² až 2,6 milióna obyvateľov (k 31.12.2017).
Geografia
Vodstvo
Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karlovom moste šírku 320 m a je v Prahe dlhá 23 km, má priemerný spád 0,5 na 1 km, najväčšiu hĺbku 10,5 m a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Prítoky Vltavy sprava: Botič a Rokytka. Prítoky Vltavy zľava: Berounka, Dalejský potok, Brusnice a Šárecký potok.
Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia Labe patrí len severovýchod mesta.
Geológia
Praha leží v Pražskej kotline Pražskej plošiny.
Praha leží v severnej časti Barrandiénu v Stredočeskej oblasti, starej ale slabo premenenej oblasti Českého masívu. V oblasti mesta sa stretáva SZ-JV sázavský zlom s kolmým pražským zlomom a závistským prešmykom[2]. Okolie mesta je budované hlavne prvohornými morskými bridlicami, pieskovcami a zlepencami. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z vápenca a mramorov. V druhohorách (kriede) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a opúk (dnes napr. na Strahove, Bielej hore a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo je v oblasti mesta vyvinutých jedenásť štrkových terás pleistocénneho veku. Horniny staršieho pliocénneho zdibského stupňa sa dnes nachádzajú asi 110 – 125 m nad dnešnou hladinou Vltavy.
Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú Barrandova skala, Dívčí Hrady, Braniská, Vyšehradská skala, Petřín, Letná, Trója, Baba či Biela hora.
Podnebie
Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo 456,5 mm zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C.
Historické centrum
Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou Pražského hradu je pamiatkovou rezerváciou UNESCO.
Mestská pamiatková rezervácia tu bola zriadená roku 1971 na ploche 8,22 km² a patrí do nej najmä Staré Město, Josefov, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Město a Vyšehrad. Je to najrozsiahlejšia mestská pamiatková rezervácia v Európe.
V meste je veľa národných kultúrnych pamiatok a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.
Správne rozdelenie
Od 1. júla 2001 platí nasledujúce rozdelenie mesta – 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami.
Dejiny
Počiatky hradu a mesta
Na území dnešnej Prahy sídlila v predhistorickej dobe rada najrôznejších kmeňov – posledné nálezy pri Křesliciach datujú tunajšie osídlenie do doby pred siedmymi tisíc rokmi (ide o kultúru s lineárnou keramikou). Okolo roku 200 pred Kr. bolo v lokalite Závist založené sídlisko Keltov (Bojovia). Okolo oblasti, kde teraz stojí Praha, zmieňuje Ptolemaiova mapa (2. stor.) germánske mesto s názvom „Casurgis“.[3] Počas sťahovania národov v 6. storočí, začali Pražskú kotlinu osídľovať Slovania.
Podľa legendy bola Praha založená v 8. storočí českou kňažnou a veštkyňou Libušou a jej manželom Přemyslom, zakladateľom dynastie Přemyslovcov. Legenda hovorí, že Libuša vyšla na skalnatý útes vysoko nad Vltavou a prorokovala: „Mesto vidím veľké, jeho sláva hviezd sa bude dotýkať.“ Na mieste prikázala vystavať hrad a mesto nazvala Praha.
Dôležitým kultovým miestom sa stal ostroh nad riekou Vltavou, kde nechal knieža Bořivoj postaviť koncom 9. storočia druhý kresťanský kostolík v Čechách, zasvätený Panne Márii. Za vlády Bořivojovho syna Spytihněva I. na počiatku 10. storočia bola celá plošina ostrohu obohnaná obranným valom a vznikol tu kniežací palác. Tak boli položené základy Pražského hradu, kam sa presídlil knieža so svojou družinou z Levého Hradca. Praha sa tým stala centrom rodiaceho sa českého štátu. Z Pražského hradu a ďalších hradísk v stredných Čechách začali přemyslovskí vládcovia spravovať okolité územie, kde si postupne podriadili miestnych obyvateľov a prinútili ich odvádzať poplatok. Existencia kniežacieho hradu priviedla do jeho podhradia remeselníkov a obchodníkov – začalo sa rodiť stredoveké mesto.
Stredovek
Počiatkom 12. storočia bola Praha rozkvitajúcim mestom, nad ktorým sa vznešene vypínal kniežací hrad. „Tam žijú Židia, majúci plno zlata a striebra, tam sú zo všetkých národov najbohatší kupci, tam sú najzámožnejší peňažníci, tam stojí trhovisko a v ňom plno koristi…“, napísal ktosi neznámy o Prahe. Kupec Ibráhím ibn Jákúb napísal už v 10. storočí o Prahe, že je to „mesto z kameňa“, čo bolo vo tej dobe znakom bohatých miest. Vtedajšia Praha sa rozkladala na území dnešného Starého Mesta. Pomenovanie Staršie – respektíve latinsky Maior, to znamená tiež Väčšie – mesto pražské získala po tom, čo Přemysl Otakar II. udelil v roku 1257 pražskému podhradiu, osídlenému od 10. stor., magdeburské mestské právo. Takto vzniklo Menšie Mesto pražské – Malá Strana. Príliv remeselníkov a kupcov do oboch miest rástol, najmä keď sa v dobe panovania Karla IV. Praha stala cisárskou rezidenciou a cisár zamýšľal učiniť z nej hlavné mesto Svätej ríše rímskej. Priestor vymedzený hradbami pražských miest však začal byť pre početné obyvateľstvo rýchlo príliš tesný, a tak panovník pristúpil k veľkorysému kroku – v roku 1348 založil Nové Mesto pražské a vytýčil preň rozsiahle územie medzi Vyšehradom, dnes už zaniknutou osadou Poříčí a Starým Mestom. To bolo postupne zastavané mešťanskými domami, priestornými trhoviskami, záhradami, nádhernými stavbami kostolov a kláštorov. Veľkosťou a nádherou mohla Praha tej doby súperiť s najslávnejšími mestami ako Rím, Florencia, Paríž a Kolín nad Rýnom, napísal o sídelnom meste Karla IV. František Palacký. V Karlovej dobe však bola väčšina ním založených kostolov len rozostavaná. Bohatým talianskym mestám ako Rím, Florencia či Benátky sa nemohla rovnať. Praha síce patrila medzi najväčšie a najrozľahlejšie európske mestá,[4] ale počet obyvateľov Prahy bol vtedy nižší, než v Ríme, Benátkach, Janove, Florencii, Miláne, Carihrade, Paríži či Londýne.[5][6][7][8][9][10]
Zjednotenie pražských miest
K prvému pokusu o zjednotenie Starého a Nového Mesta došlo v roku 1518 na popud staromestských mešťanov vedených Janom Paškom z Vratu. Roku 1523 kráľ Ľudovít II. potvrdil zjednotenú mestskú radu, a tak spojenie pražských miest legalizoval. Jednotná Praha však bola už v roku 1528 znovu rozdelená.
Zjednotiť pražské mestá natrvalo do jedného správneho celku sa podarilo až v roku 1784 za vlády cisára Jozefa II. Kráľovské hlavné mesto Praha potom tvorilo Nové a Staré Mesto pražské, Malá Strana a Hradčany. Postupne bol pripojený Josefov, Vyšehrad a Holešovice.
Na konci 19. storočia bola Praha už industrializovaným, rýchlo sa rozvíjajúcim mestom so železnicou a továrňami, ktoré bolo najväčšie v českej krajine.[11] V roku 1893 bola zahájená pražská asanácia, ktorá zasiahla Josefov a Podskalí; začali sa rozvíjať elektrické dráhy, k mestu sa v roku 1901 pripojila Libeň.
Veľká Praha
Na konci prvej svetovej vojny bola vyhlásená nezávislosť českého štátu, ku ktorému sa vzápätí pripojilo Slovensko. V Prahe dochádzalo k ničeniu symbolov rakúskeho mocnárstva, pričom boli zničené alebo odstránené i niektoré iné pamiatky (Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí, pomník maršala Václava Radeckého na Malostranskom námestí alebo socha cisára Františka Jozefa I. na Smetanovom nábreží).
Ako hlavné mesto novo ustanoveného Československa bola Praha i naďalej modernizovaná a rozširovaná. Roku 1922 bola založená Veľká Praha, do ktorej boli zahrnuté všetky predmestia vrátane do tej doby samostatných miest ako Kráľovské Vinohrady, Nusle alebo Košíře. Praha, v ktorej vedľa sebe žilo české, nemecké a židovské obyvateľstvo, sa stala pozoruhodným kultúrnym centrom. Desaťročné secesné obdobie prerušila prvá svetová vojna. Na konci dvadsiatych rokov 20. storočia sa začal v architektúre prejavovať funkcionalizmus; bola tiež dostavaná gotická Katedrála svätého Víta. V septembri 1929 (za prezidenta T. G. Masaryka a arcibiskupa Františka Kordača, ako je uvedené nad klenbou triumfálneho oblúka chóru dómu) bola dokončená dostavba katedrály a slávnostne otvorená pri príležitosti tisíceho výročia smrti svätého Václava.
Svetovo unikátna je kubistická architektúra – jedine v Prahe prešiel kubizmus z maliarskych plátien do architektúry (Pavel Janák, Josef Gočár, Josef Chochol), ambicióznym plánom bolo založenie kubistického sídliska na Vyšehrade.
Druhá svetová vojna
Od 15. marca 1939 bola Praha hlavným mestom Protektorátu Čechy a Morava. Kultúrny život bol ochromený; po incidente, ktorého obeťou bol študent Jan Opletal, boli zatvorené vysoké školy a študentskí predáci popravení. Počas druhej svetovej vojny boli z Prahy deportovaní do koncentračných táborov príslušníci tzv. „menejcenných rás“, predovšetkým židovské a cigánske (podľa vtedajšieho označenia) obyvateľstvo. Bežné boli popravy a väznenie odporcov nacistického režimu. Nechválne známou sa v tejto súvislosti stal napríklad úrad gestapa v Petschkovom paláci alebo Kobyliská strelnica. Režim zosilnil represie po úspešnom atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v máji 1942, po ktorom boli vyhladené obce Lidice a Ležáky. 5. mája 1945 vypuklo Pražské povstanie, pri ktorom zahynulo okolo 7 400 ľudí z radov spojencov a civilistov a približne 1000 vojakov nacistickej armády. Podľa dohôd medzi spojencami z protihitlerovskej koalície však musela americká armáda zastaviť svoj postup 6. mája pri Plzni, zatiaľčo Červená armáda dorazila do Prahy až 9. mája. Po skončení vojny boli takmer všetci pražskí Nemci vysídlení.
Vojnové škody na pražskej zástavbe boli minimálne; plánovanú likvidáciu mesta už nemohol v tej dobe oslabený a ustupujúci nacistický režim realizovať, k vážnejšiemu poškodeniu tak došlo len počas trojnásobného bombardovania americkými lietadlami na konci vojny: 15. novembra 1944 v Holešoviciach,[12] 14. februára 1945[13] najmä v Novom Meste, Nusliach, na Vinohradoch a 25. marca 1945 na strategické ciele vo Vysočanoch, Libni a Kbeloch.[14] Výraznými stavbami, ktoré vznikli ako náprava vojnových škôd, sú veže Emauzského kláštora alebo novší Tancujúci dom.
Praha ako hlavné mesto socialistického Československa
Po druhej svetovej vojne začali vznikať prvé sídliská, ich výstavba sa urýchlila v 60. rokoch. Pôvodná zástavba bola niekde nahradená panelovými domami. V rokoch 1960, 1968, 1970 a 1974 bolo k Prahe pripojených ďalších viac než 60 obcí. V roku 1968 do Prahy vtrhli vojská Varšavskej zmluvy a zahájili okupáciu, ktorá trvala až do zamatovej revolúcie. V 60. a 70. rokoch sa zmodernizovali dôležité dopravné stavby ako letisko a hlavná železničná stanica, začalo sa budovať metro a takzvaný ZÁKOS – systém kapacitných mestských komunikácií, z ktorých jedna oddelila Národní muzeum od Václavského námestia. Na protest proti potlačovaniu slobôd a pasívnemu prístupu verejnosti po okupácii Československa armádami štátov Varšavskej zmluvy sa tam 16. januára 1969 upálil Jan Palach. Pre obyvateľov boli na zelených lúkach okolo Prahy vybudované panelové sídliská.
Postupujúci ekonomický úpadok krajiny zasiahol i Prahu, čo sa prejavilo v zanedbanom vzhľade mesta i v zhoršovaní služieb. Praha sa stala centrom nežnej revolúcie, ktorá ukončila mocenský monopol komunistickej strany.
Praha po nežnej revolúcii
Zavedením štandardných vzťahov so západoeurópskymi krajinami sa Praha ešte viac otvorila turistike. Rozvoj súkromného vlastníctva a podnikania sa prejavil v skvalitnení služieb a tiež v oprave chátrajúcich budov v historickom jadre mesta.
Individuálna automobilová doprava, ktorá pred rokom 1990 nebola tak intenzívna ako v západoeurópskych mestách, rýchlo rástla, a to viedlo k rýchlemu zhoršeniu dopravnej situácie v meste. Počet cestujúcich MHD vzrástol od roku 2001 z 1,104 miliárd na 1,186 miliárd osôb v roku 2017, z toho 461 miliónov cestovalo metrom.[15] Najvyťaženejšou stanicou metra je I. P. Pavlova, najvyťaženejšou električkovou linkou linka číslo 22.[16]
V roku 2002 Prahu ťažko poničila povodeň, ktorá zasiahla najmä ZOO alebo metro, kde zaplavila 18 staníc.
Obyvateľstvo
V Prahe žije trvalo takmer 1 400 000 obyvateľov, avšak veľká časť ľudí žijúcich v meste nemá zapísaný trvalý pobyt, údaje z mobilných zariadení a z mestských komunikácií dokázali, že cez 2 000 000 ľudí v meste každodenne prespáva a okolo 350 000 ľudí do mesta dochádza za prácou alebo za vzdelaním čo zvyšuje počet až na 2 400 000, čo je vyše 20 % celkového obyvateľstva Česka. Väčšina z nich však žije v okrajových štvrtiach a najmä nových sídliskách, rovnako ako v ostatných hlavných mestách Európy; v historickom centre žije cca 100 000 ľudí.[17][18]
Doprava
Cestná doprava
Praha je dopravnou križovatkou. Na západe je diaľnica do Plzne a Norimbergu, na východe zas diaľnica do Brna a Ostravy a na severe smerom na Ústí nad Labem a Nemecka a na východe smerom na Hradec Králové.
Železničná doprava
V Prahe existuje mestský železničný systém menom ESKO PRAHA. Najdôležitejšími stanicami v Prahe sú: Praha-hl.n., Praha-Smíchov, Praha-Libeň, Praha-Masarykovo nádraží, Praha-Vršovice atď.
Letecká doprava
Letisko sa nachádza v Ruzyni v severozápadnej časti mesta a je po viedenskom letisku druhým najväčším v strednej Európe. V meste je aj prístav na rieke Vltava.
MHD
Mestskú hromadnú dopravu tvorí integrovaný dopravný systém (PID). Základ tvorí Pražské metro (trate A, B, C), významné sú aj električky a doplnkovú funkciu majú početné autobusy.
Hospodárstvo
Praha patrí tradične k najdôležitejším hospodárskym centrám Česka. Popri význačnom filmovom priemysle a zrejme najvýznamnejšom odvetví – turistike, sa tu nachádza aj veľa podnikov spracovateľského priemyslu.
Hrubý domáci produkt (HDP) v Pražskom kraji dosahoval roku 2002 asi 620 miliárd Kč (čiže 25,7 percent celkového HDP v trhových cenách) s vysokým podielom na hlavu obyvateľstva (226 % ak sa priemer celej krajiny = 100 %).
Spracovateľský priemysel
Spracovateľský priemysel Prahy je s 7,6 percentami celkovej priemyselnej výroby na 5. mieste v regionálnej štruktúre všetkých 14 regiónov. Priemyselné závody sa sústreďujú najmä na severovýchode a juhozápade mesta. Na území hlavného mesta bolo roku 2003 zaregistrovaných 733 priemyselných závodov (s viac ako 20 zamestnancami) s celkovo 111 tisíc pracujúcimi.
Objemom svojej výroby sa v Prahe jednoznačne presadzujú dve odvetvia: produkcia potravín a produkcia elektrických a optických prístrojov, obe odvetvia s približne 33 miliardami Kč v roku 2002 alebo podielom 12 percent na produkciu odvetví v celom štáte (tržby za vlastné výrobky a služby v bežných cenách). Významnú rolu tu hrá predovšetkým výroba rozhlasových a televíznych prijímačov (20 percent celkovej produkcie krajiny a súčasne aj prvé miesto v regionálnej štruktúre).
Tieto odvetvia sú nasledované polygrafickým priemyslom s takmer 24,5 miliardami Kč tržieb. Význam tohto odvetvia vyplýva zo skutočnosti, že v hlavnom meste sa toto odvetvie silno koncentruje (44 percent celkovej produkcie) a Praha tu zaujíma prvé miesto zo všetkých regiónov.
Okrem toho sa však v Prahe nachádzajú aj ďalšie významné podniky tradičných priemyslových sektorov a odvetví, ktoré prispievajú k veľkému významu hlavného mesta ako priemyselného strediska:
- Výroba výrobkov kovospracujúceho priemyslu
- Výroba strojov a zariadení
- Chémia a farmaceutický priemysel
- Priemysel výrobkov zo skla, keramiky a porcelánu, stavebnej hmoty
- Výroba dopravných prostriedkov (okrem výroby automobilov), tu najmä koľajové súpravy, motocykle, ľahké lietadlá a iné.
Partnerské mestá
- Atény, Grécko
- Bagdad, Irak
- Berlín, Nemecko, 1996
- Birmingham, Spojené kráľovstvo
- Bratislava, Slovensko
- Brusel, Belgicko, 2003
- Budapešť, Maďarsko
- Frankfurt nad Mohanom, Nemecko, 1990
- Hamburg, Nemecko, 1990
- Helsinki, Fínsko
- Chicago, USA, 1990
- Jeruzalem, Izrael
- Kjóto, Japonsko, 1996
- Lisabon, Portugalsko
- Luxemburg, Luxembursko
- Moskva, Rusko, 2000
- Nîmes Francúzsko
- Norimberg, Nemecko, 1990
- Paríž, Francúzsko, 1997
- Peking, Čína (do 2019)[19]
- Petrohrad, Rusko
- Phoenix, USA, 1991
- Prešov, Slovensko
- Riga, Lotyšsko
- Rím, Taliansko
- Roš ha-Ajin, Izrael
- Rotterdam, Holandsko
- Soul, Južná Kórea
- Štokholm, Švédsko
- Šanghaj, Čína
- Taipei, Taiwan, 2001
- Tirana, Albánsko
- Turín, Taliansko
- Varšava, Poľsko
- Viedeň, Rakúsko
- Vilnius, Litva
Galéria
- Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o PrahaÚnor
Čúhei Nambu
Čeněk Habart
Černý lev 777
Červen
Česká republika
Česká státoprávní demokracie
Česká televize
Český zemský sněm
ČT sport
Španělsko
1. únor
1. březen
1. květen
1. prosinec
1. srpen
10. říjen
10. březen
10. květen
10. září
1086
11. únor
11. březen
11. květen
11. leden
11. listopad
11. prosinec
11. září
1153
1186
12. únor
12. březen
12. duben
12. květen
12. leden
12. prosinec
1213
1258
1283
13. únor
13. květen
13. září
1306
1327
1344
1346
1364
1391
14. únor
14. květen
14. srpen
14. září
1431
1495
15. únor
15. červen
15. duben
15. květen
15. září
1543
1544
1566
1567
15 př. n. l.
16. únor
16. duben
16. květen
16. listopad
16. srpen
16. září
1603
1606
1618
1635
1642
1643
1656
1663
1671
1679
1686
1693
17. únor
17. červen
17. březen
17. květen
17. září
1702
1706
1713
1719
1720
1736
1737
1741
1743
1745
1753
1755
1763
1764
1773
1775
1786
1790
1791
1793
1794
1796
1797
1798
1799
18. únor
18. červen
18. březen
18. květen
18. listopad
18. prosinec
1803
1805
1807
1809
1817
1818
1819
1820
1822
1824
1825
1826
1829
1830
1831
1834
1835
1837
1840
1841
1844
1846
1848
1849
1851
1852
1853
1854
1858
1859
1861
1862
1863
1866
1868
1869
1870
1871
1872
1873
1874
1875
1876
1877
1878
1879
1880
1881
1882
1883
1884
1885
1886
1887
1888
1892
1896
1897
1898
1899
19
19. únor
19. červen
19. červenec
19. říjen
19. květen
1900
1901
1902
1903
1904
1905
1906
1907
1908
1909
1912
1914
1918
1919
1920
1921
1922
1923
1924
1925
1928
1929
1930
1931
1932
1934
1935
1936
1937
1938
1940
1941
1942
1943
1944
1945
1946
1947
1948
1949
1950
1951
1953
1954
1955
1956
1957
1958
1959
1960
1961
1962
1963
1966
1967
1968
1969
1970
1971
1972
1973
1974
1978
1981
1982
1984
1985
1986
1987
1988
1990
1991
1993
1995
1996
1997
1999
2. únor
2. březen
2. duben
2. květen
2. leden
20. únor
20. květen
20. listopad
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021
2022
2023
2024
21. únor
21. březen
21. květen
21. prosinec
21. srpen
21. září
22. únor
22. květen
22. leden
22. září
23. únor
23. červen
23. červenec
23. květen
24. únor
24. prosinec
24. září
25. únor
25. červen
25. duben
25. květen
26. únor
26. červen
26. březen
26. květen
26. listopad
27. únor
27. říjen
27. květen
27. leden
27. prosinec
28. únor
28. květen
28. leden
28. prosinec
29. únor
29. květen
3. únor
3. květen
3. leden
3. prosinec
30. duben
30. květen
30. listopad
30. srpen
31. říjen
31. květen
4. únor
4. červenec
4. říjen
4. květen
5. únor
5. červen
5. duben
5. květen
5. leden
5. září
6. únor
6. říjen
6. březen
6. duben
6. květen
6. leden
6. prosinec
7. únor
7. říjen
7. květen
7. leden
7. prosinec
8. únor
8. říjen
8. květen
8. listopad
8. prosinec
8. září
843
9. únor
9. červenec
9. březen
9. květen
9. leden
9. srpen
9. září
Aberdeen
Adrian Frutiger
Alžběta Řecká a Dánská
Aleš Svoboda (výtvarník)
Aleksej Kondraťjevič Savrasov
Alexander Payne
Alexander von Nordmann
Alexandrupoli
Alexandr Kramer
Alfred Molina
Alois Jiránek
Alois Sivek
Amy Johnsonová
Andrzej Chorosiński
Anglie
Antily
Antonín Mores
Antonín Schindler
Antonín Stavjaňa
Archie Shepp
Armand-Jean du Plessis de Richelieu
Arnold Wesker
Astronom
Břetislav Hodek
Březen
Balduin Lucemburský
Baltimore
Bamako
Barbados
Barbara Zangerl
Bedřich Pacák
Bedřich Placák
Bedřich Vašek
Berlín
Bernard Šafařík
Betlémská kaple
Binali Yıldırım
Bismarck (1939)
Bitva v Dánském průlivu
Blažena Rylek Staňková
Bob Dylan
Boris Leonidovič Pasternak
Brno
Buganda
Chán
Charles Lamb
Charta 77
Cornelius Gurlitt
Cynthia Plaster Caster
Dagmar Dánská
Darwin (Austrálie)
Deep Blue
Dezider Hoffman
Direktorium (stavovské povstání)
Doprava v Brně
Druhá světová válka
Duben
Duchcov
Dumfries
Dynastie
Edinburgh
Edmund Halley
Eduardo De Filippo
Eduard Reich
Egejské moře
Ekvádor
Eric Cantona
Erik Weihenmayer
Eritrea
Etiopie
Eva Šolcová
Fabio Fognini
Ferdinand de Marsin
Ferdinand Pantůček
Ferdinand Pravoslav Náprstek
Filip Twardzik
Florida
Francesco Hayez
Francie
Francis Gary Powers
Francouzská akademie
František Augustin
František Dobromysl Trnka
František Husák
František Krejčí
František Lorenc
František Nepil
Franz Zeischka
Fridrich II. Habsburský
Gabriela Pantůčková
Gabriel Altmann
Gabriel Fahrenheit
Garri Kasparov
Gary Burghoff
Gelasius Dobner
General von Steuben
George Lakoff
George Tabori
George W. Bush
Georg Raphael Donner
Germanicus
Gian Gastone Medicejský
Gregoriánský kalendář
Guinea
Gwyn Jones (spisovatel)
Hülegü
Habsburkové
Harold Budd
Heinrich August Jäschke
Henri Michaux
Herbie Fields
HMS Hood (1918)
IBM
Ida Kelarová
Idi Amin
Igor Hrušovský
Imrich Erös
Irena Szewińská
Irsko
Isidore Ngei Ko Lat
Islámský zlatý věk
Itálie
Ivan Krajíček
Ivan Mráz
Ivan Osipovič Jarkovskij
Ivo Štuka
Július Maurer
Jakub Kindl
James Wallace Black
Jana
Jana z Arku
Jan Berlík
Jan Kořenský
Jan Kratochvíl (informatik)
Jan Kudrna (ragbista)
Jan Nepomuk Říhánek
Jan Nepomuk Eiselt
Jan Smuts
Jan Zach
Jaroslav Šabata
Jaroslav Šváb
Jaroslav Jurečka
Jaroslav Kovář starší
Jaroslav Očenášek
Jaroslav Palliardi
Jean Maria Nicolaus Bellot
Jean Paul Marat
Jiří Živný
Jiří Janeček
Jiří Lochman
Jiří Pešek
Jiří Sarganek
Jim Broadbent
Jindřich Halabala
Jindřich Spáčil
Jindřich Stuart, lord Darnley
Johanna Buska
Johann Rason
John Mayow
Josef Antonín Hůlka
Josef Bartoš (1902–1966)
Josef Ferdinand Toskánský
Josef Hudec
Josef Klapuch
Josef Král (malíř)
Josef Pleticha
Josef Procházka
Josef Věnceslav Soukup
Josef Vacek (právník)
Josef Veselý (1950)
Josef Wagner mladší
Josef Záruba-Pfeffermann
Josif Brodskij
Justin Gatlin
Kanada
Kapitol Spojených států amerických
Karel Čulík (politik)
Karel IV.
Karel Ludvík Rakousko-Uherský
Karibské moře
Karol Beyer
Katastrofa na dole Döllinger
Kategorie:Úmrtí 24. května
Kategorie:Narození 24. května
Katolická církev
Konrad Boehmer
Království Velké Británie
Kristina Bourbonská
Kristin Scott Thomas
Kuriakose Elias Chavara
Květen
Kvark-gluonové plazma
Ladislav Šmíd (1938)
Ladislav Hájek
Lajos Batthyány
Laura Dernová
Leden
Lenín Moreno
Leona Machálková
Levin August von Bennigsen
Ljukman Adams
Londýn
Lotyšsko
Louis Fürnberg
Lucemburkové
Ludvík IV. Bavorský
Ludvík XIII.
Ludvík z Battenbergu
Malawi
Malcolm IV.
Mali
Mangareva
Marie Bittnerová
Marie Hesenská (1874–1878)
Marie Stuartovna
Mario Vergara
Markéta Saská
Mark Spitz
Maryland
Matej Tóth
Max Bennett
Meda Valentová
Mezinárodní trestní tribunál pro bývalou Jugoslávii
Michael White (houslista)
Michail Alexandrovič Šolochov
Mikuláš Koperník
Mikuláš Schneider-Trnavský
Milada Šubrtová
Miroslav Doležal
Mojmír
Mongolové
Mongolsko
Myanmar
Namdemun
Napoleon Bonaparte
New York
Norimberk
Obléhání Bagdádu
Ohio
Operace Courier-5
Osvald Polívka
Otakar Kudrna
Ota Habsburský (1301–1339)
Přemysl Otakar I.
Paříž
Pařížská smlouva (1763)
Paolo di Pola
Papež
Patti LaBelle
Pavel Blaschke
Pavel Vašák
Pchjongčchang
Petr Altrichter
Petr Matěj Fischer
Petr Muk
Petr Tatíček (1960)
Poláci
Polynésie
Polyxena z Lobkovic
Portugalsko
Praha
Priscilla Presleyová
Růžena Děcká
Rada Evropy
Ratifikace
Renata Sabongui
Richard M. Daley
Richterova stupnice
Robert Garrett
Robert I. Skotský
Rolf-Dieter Heuer
Rouen
Rudolf Ivanovič Abel
Rusko
Ruslana
Sýrie
S-13
Sadao Bekku
Samoa
Samuel F. B. Morse
Sedmiletá válka
Severní Korea
Seznam osob popravených z politických důvodů v Československu 1948–1989
Simon Schwendener
Skotsko
Slobodan Milošević
Soubor:Alexander payne.jpg
Soubor:Boris Pasternak in youth.jpg
Soubor:Ida Kelarova.jpg
Soubor:Jean-Paul Marat portre.jpg
Soubor:Joan Baez Bob Dylan crop.jpg
Soubor:Justin Gatlin by Augustas Didzgalvis.jpg
Soubor:LauraDernDec09.jpg
Soubor:Leona Machálková Vyškov.JPG
Soubor:Mark Spitz.jpg
Soubor:Matej Toth 2016-01 Kristalove kridlo 2015 a.jpg
Soubor:Petr Muk 2009.JPG
Soubor:POlyxena.jpg
Soubor:Priscilla Presley (2003)Retouched.jpg
Soubor:Queen Victoria by Bassano.jpg
Soubor:Ruslana in Kiev.JPG
Soubor:Tereza Boučková - portrét.jpg
Soubor:Troicki 2009 US Open 01.jpg
Sovětský svaz
Spojené státy americké
Střelba na Robb Elementary School
Střelba v židovském muzeu v Bruselu
Staré Město (Praha)
Suzanne Lenglenová
Tansu Çillerová
Telegrafie
Temže
Tereza Boučková
Tereza Brdečková
Theodor Reimann
Tomáš Garrigue Masaryk
Turín
Turecko
Uganda
Umrlčí pas
Upálení na hranici
USA
Václav Čevona
Václav II.
Václav Malý
Václav Stach
Václav Urban Stuffler
Václav Vilém z Roupova
Válka v Kosovu
Vadim Petrov
Valentin Držkovic
Vanesa
Vesmír
Victor Hensen
Viktorie (britská královna)
Viktor III.
Viktor Troicki
Viktor Ujčík
Vilém Nikodém
Vincenc Maixner
Vladimír Šmicer
Vladimir Putin
Władysław Orlicz
Waddy Wachtel
Westminster Bridge
William Gilbert
William Whewell
Zdeněk Blažek (hudebník)
Zdeněk Bureš
Zdeněk Nejedlý
Zdeněk Pinc
Země
Zimní olympijské hry 2006
Zimní olympijské hry 2018
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk