A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Praha | |||
Hlavné mesto Českej republiky | |||
|
|||
Motto: Praga Caput Rei publicae (Predtým Praga Caput Regni) | |||
Prezývky: Praha matka miest, Stovežatá, Zlaté mesto | |||
Štát | Česko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Hlavné mesto Praha (CZ010) | ||
Okres | Hlavné mesto Praha (CZ0101 – CZ010F) | ||
Rieka | Vltava | ||
Súradnice | 50°05′14″S 14°25′16″V / 50,087222°S 14,421111°V | ||
Najvyšší bod | vrch Teleček pri Zličíne | ||
- výška | 399 m n. m. | ||
Najnižší bod | hladina Vltavy pri Suchdole | ||
- výška | 177 m n. m. | ||
Rozloha | 496 km² (49 600 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 325 280 (31.3.2020) | ||
Hustota | 2 672 obyv./km² | ||
Vznik | 9. storočie | ||
Primátor | Zdeněk Hřib (Piráti) | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 1XX XX | ||
Telefónna predvoľba | +420 2 | ||
ISO 3166-2:CZ | CZ-PR | ||
EČV | A | ||
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
Názov | Historic Centre of Prague | ||
Rok | 1992 (#16) | ||
Číslo | 616 | ||
Región | Európa a Severná Amerika | ||
Kritériá | ii, iv, vi | ||
Praha na mape Česka
| |||
Wikimedia Commons: Prague | |||
Webová stránka: magistrat.praha-mesto.cz | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Demonym: Pražan[1] |
Praha (nem. Prag, angl. Prague, tal. Praga, maď. Prága) je hlavné a najväčšie mesto Česka, sídlo Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok). Má rozlohu 496 km², žije tu 1 324 277 obyvateľov (k 1.1.2020), v aglomerácii s rozlohou 4 983,1 km² až 2,6 milióna obyvateľov (k 31.12.2017).
Geografia
Vodstvo
Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karlovom moste šírku 320 m a je v Prahe dlhá 23 km, má priemerný spád 0,5 na 1 km, najväčšiu hĺbku 10,5 m a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Prítoky Vltavy sprava: Botič a Rokytka. Prítoky Vltavy zľava: Berounka, Dalejský potok, Brusnice a Šárecký potok.
Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia Labe patrí len severovýchod mesta.
Geológia
Praha leží v Pražskej kotline Pražskej plošiny.
Praha leží v severnej časti Barrandiénu v Stredočeskej oblasti, starej ale slabo premenenej oblasti Českého masívu. V oblasti mesta sa stretáva SZ-JV sázavský zlom s kolmým pražským zlomom a závistským prešmykom[2]. Okolie mesta je budované hlavne prvohornými morskými bridlicami, pieskovcami a zlepencami. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z vápenca a mramorov. V druhohorách (kriede) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a opúk (dnes napr. na Strahove, Bielej hore a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo je v oblasti mesta vyvinutých jedenásť štrkových terás pleistocénneho veku. Horniny staršieho pliocénneho zdibského stupňa sa dnes nachádzajú asi 110 – 125 m nad dnešnou hladinou Vltavy.
Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú Barrandova skala, Dívčí Hrady, Braniská, Vyšehradská skala, Petřín, Letná, Trója, Baba či Biela hora.
Podnebie
Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo 456,5 mm zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C.
Historické centrum
Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou Pražského hradu je pamiatkovou rezerváciou UNESCO.
Mestská pamiatková rezervácia tu bola zriadená roku 1971 na ploche 8,22 km² a patrí do nej najmä Staré Město, Josefov, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Město a Vyšehrad. Je to najrozsiahlejšia mestská pamiatková rezervácia v Európe.
V meste je veľa národných kultúrnych pamiatok a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.
Správne rozdelenie
Od 1. júla 2001 platí nasledujúce rozdelenie mesta – 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami.
Dejiny
Počiatky hradu a mesta
Na území dnešnej Prahy sídlila v predhistorickej dobe rada najrôznejších kmeňov – posledné nálezy pri Křesliciach datujú tunajšie osídlenie do doby pred siedmymi tisíc rokmi (ide o kultúru s lineárnou keramikou). Okolo roku 200 pred Kr. bolo v lokalite Závist založené sídlisko Keltov (Bojovia). Okolo oblasti, kde teraz stojí Praha, zmieňuje Ptolemaiova mapa (2. stor.) germánske mesto s názvom „Casurgis“.[3] Počas sťahovania národov v 6. storočí, začali Pražskú kotlinu osídľovať Slovania.
Podľa legendy bola Praha založená v 8. storočí českou kňažnou a veštkyňou Libušou a jej manželom Přemyslom, zakladateľom dynastie Přemyslovcov. Legenda hovorí, že Libuša vyšla na skalnatý útes vysoko nad Vltavou a prorokovala: „Mesto vidím veľké, jeho sláva hviezd sa bude dotýkať.“ Na mieste prikázala vystavať hrad a mesto nazvala Praha.
Dôležitým kultovým miestom sa stal ostroh nad riekou Vltavou, kde nechal knieža Bořivoj postaviť koncom 9. storočia druhý kresťanský kostolík v Čechách, zasvätený Panne Márii. Za vlády Bořivojovho syna Spytihněva I. na počiatku 10. storočia bola celá plošina ostrohu obohnaná obranným valom a vznikol tu kniežací palác. Tak boli položené základy Pražského hradu, kam sa presídlil knieža so svojou družinou z Levého Hradca. Praha sa tým stala centrom rodiaceho sa českého štátu. Z Pražského hradu a ďalších hradísk v stredných Čechách začali přemyslovskí vládcovia spravovať okolité územie, kde si postupne podriadili miestnych obyvateľov a prinútili ich odvádzať poplatok. Existencia kniežacieho hradu priviedla do jeho podhradia remeselníkov a obchodníkov – začalo sa rodiť stredoveké mesto.
Stredovek
Počiatkom 12. storočia bola Praha rozkvitajúcim mestom, nad ktorým sa vznešene vypínal kniežací hrad. „Tam žijú Židia, majúci plno zlata a striebra, tam sú zo všetkých národov najbohatší kupci, tam sú najzámožnejší peňažníci, tam stojí trhovisko a v ňom plno koristi…“, napísal ktosi neznámy o Prahe. Kupec Ibráhím ibn Jákúb napísal už v 10. storočí o Prahe, že je to „mesto z kameňa“, čo bolo vo tej dobe znakom bohatých miest. Vtedajšia Praha sa rozkladala na území dnešného Starého Mesta. Pomenovanie Staršie – respektíve latinsky Maior, to znamená tiež Väčšie – mesto pražské získala po tom, čo Přemysl Otakar II. udelil v roku 1257 pražskému podhradiu, osídlenému od 10. stor., magdeburské mestské právo. Takto vzniklo Menšie Mesto pražské – Malá Strana. Príliv remeselníkov a kupcov do oboch miest rástol, najmä keď sa v dobe panovania Karla IV. Praha stala cisárskou rezidenciou a cisár zamýšľal učiniť z nej hlavné mesto Svätej ríše rímskej. Priestor vymedzený hradbami pražských miest však začal byť pre početné obyvateľstvo rýchlo príliš tesný, a tak panovník pristúpil k veľkorysému kroku – v roku 1348 založil Nové Mesto pražské a vytýčil preň rozsiahle územie medzi Vyšehradom, dnes už zaniknutou osadou Poříčí a Starým Mestom. To bolo postupne zastavané mešťanskými domami, priestornými trhoviskami, záhradami, nádhernými stavbami kostolov a kláštorov. Veľkosťou a nádherou mohla Praha tej doby súperiť s najslávnejšími mestami ako Rím, Florencia, Paríž a Kolín nad Rýnom, napísal o sídelnom meste Karla IV. František Palacký. V Karlovej dobe však bola väčšina ním založených kostolov len rozostavaná. Bohatým talianskym mestám ako Rím, Florencia či Benátky sa nemohla rovnať. Praha síce patrila medzi najväčšie a najrozľahlejšie európske mestá,[4] ale počet obyvateľov Prahy bol vtedy nižší, než v Ríme, Benátkach, Janove, Florencii, Miláne, Carihrade, Paríži či Londýne.[5][6][7][8][9][10]
Zjednotenie pražských miest
K prvému pokusu o zjednotenie Starého a Nového Mesta došlo v roku 1518 na popud staromestských mešťanov vedených Janom Paškom z Vratu. Roku 1523 kráľ Ľudovít II. potvrdil zjednotenú mestskú radu, a tak spojenie pražských miest legalizoval. Jednotná Praha však bola už v roku 1528 znovu rozdelená.
Zjednotiť pražské mestá natrvalo do jedného správneho celku sa podarilo až v roku 1784 za vlády cisára Jozefa II. Kráľovské hlavné mesto Praha potom tvorilo Nové a Staré Mesto pražské, Malá Strana a Hradčany. Postupne bol pripojený Josefov, Vyšehrad a Holešovice.
Na konci 19. storočia bola Praha už industrializovaným, rýchlo sa rozvíjajúcim mestom so železnicou a továrňami, ktoré bolo najväčšie v českej krajine.[11] V roku 1893 bola zahájená pražská asanácia, ktorá zasiahla Josefov a Podskalí; začali sa rozvíjať elektrické dráhy, k mestu sa v roku 1901 pripojila Libeň.
Veľká Praha
Na konci prvej svetovej vojny bola vyhlásená nezávislosť českého štátu, ku ktorému sa vzápätí pripojilo Slovensko. V Prahe dochádzalo k ničeniu symbolov rakúskeho mocnárstva, pričom boli zničené alebo odstránené i niektoré iné pamiatky (Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí, pomník maršala Václava Radeckého na Malostranskom námestí alebo socha cisára Františka Jozefa I. na Smetanovom nábreží).
Ako hlavné mesto novo ustanoveného Československa bola Praha i naďalej modernizovaná a rozširovaná. Roku 1922 bola založená Veľká Praha, do ktorej boli zahrnuté všetky predmestia vrátane do tej doby samostatných miest ako Kráľovské Vinohrady, Nusle alebo Košíře. Praha, v ktorej vedľa sebe žilo české, nemecké a židovské obyvateľstvo, sa stala pozoruhodným kultúrnym centrom. Desaťročné secesné obdobie prerušila prvá svetová vojna. Na konci dvadsiatych rokov 20. storočia sa začal v architektúre prejavovať funkcionalizmus; bola tiež dostavaná gotická Katedrála svätého Víta. V septembri 1929 (za prezidenta T. G. Masaryka a arcibiskupa Františka Kordača, ako je uvedené nad klenbou triumfálneho oblúka chóru dómu) bola dokončená dostavba katedrály a slávnostne otvorená pri príležitosti tisíceho výročia smrti svätého Václava.
Svetovo unikátna je kubistická architektúra – jedine v Prahe prešiel kubizmus z maliarskych plátien do architektúry (Pavel Janák, Josef Gočár, Josef Chochol), ambicióznym plánom bolo založenie kubistického sídliska na Vyšehrade.
Druhá svetová vojna
Od 15. marca 1939 bola Praha hlavným mestom Protektorátu Čechy a Morava. Kultúrny život bol ochromený; po incidente, ktorého obeťou bol študent Jan Opletal, boli zatvorené vysoké školy a študentskí predáci popravení. Počas druhej svetovej vojny boli z Prahy deportovaní do koncentračných táborov príslušníci tzv. „menejcenných rás“, predovšetkým židovské a cigánske (podľa vtedajšieho označenia) obyvateľstvo. Bežné boli popravy a väznenie odporcov nacistického režimu. Nechválne známou sa v tejto súvislosti stal napríklad úrad gestapa v Petschkovom paláci alebo Kobyliská strelnica. Režim zosilnil represie po úspešnom atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v máji 1942, po ktorom boli vyhladené obce Lidice a Ležáky. 5. mája 1945 vypuklo Pražské povstanie, pri ktorom zahynulo okolo 7 400 ľudí z radov spojencov a civilistov a približne 1000 vojakov nacistickej armády. Podľa dohôd medzi spojencami z protihitlerovskej koalície však musela americká armáda zastaviť svoj postup 6. mája pri Plzni, zatiaľčo Červená armáda dorazila do Prahy až 9. mája. Po skončení vojny boli takmer všetci pražskí Nemci vysídlení.
Vojnové škody na pražskej zástavbe boli minimálne; plánovanú likvidáciu mesta už nemohol v tej dobe oslabený a ustupujúci nacistický režim realizovať, k vážnejšiemu poškodeniu tak došlo len počas trojnásobného bombardovania americkými lietadlami na konci vojny: 15. novembra 1944 v Holešoviciach,[12] 14. februára 1945[13] najmä v Novom Meste, Nusliach, na Vinohradoch a 25. marca 1945 na strategické ciele vo Vysočanoch, Libni a Kbeloch.[14] Výraznými stavbami, ktoré vznikli ako náprava vojnových škôd, sú veže Emauzského kláštora alebo novší Tancujúci dom.
Praha ako hlavné mesto socialistického Československa
Po druhej svetovej vojne začali vznikať prvé sídliská, ich výstavba sa urýchlila v 60. rokoch. Pôvodná zástavba bola niekde nahradená panelovými domami. V rokoch 1960, 1968, 1970 a 1974 bolo k Prahe pripojených ďalších viac než 60 obcí. V roku 1968 do Prahy vtrhli vojská Varšavskej zmluvy a zahájili okupáciu, ktorá trvala až do zamatovej revolúcie. V 60. a 70. rokoch sa zmodernizovali dôležité dopravné stavby ako letisko a hlavná železničná stanica, začalo sa budovať metro a takzvaný ZÁKOS – systém kapacitných mestských komunikácií, z ktorých jedna oddelila Národní muzeum od Václavského námestia. Na protest proti potlačovaniu slobôd a pasívnemu prístupu verejnosti po okupácii Československa armádami štátov Varšavskej zmluvy sa tam 16. januára 1969 upálil Jan Palach. Pre obyvateľov boli na zelených lúkach okolo Prahy vybudované panelové sídliská.
Postupujúci ekonomický úpadok krajiny zasiahol i Prahu, čo sa prejavilo v zanedbanom vzhľade mesta i v zhoršovaní služieb. Praha sa stala centrom nežnej revolúcie, ktorá ukončila mocenský monopol komunistickej strany.
Praha po nežnej revolúcii
Zavedením štandardných vzťahov so západoeurópskymi krajinami sa Praha ešte viac otvorila turistike. Rozvoj súkromného vlastníctva a podnikania sa prejavil v skvalitnení služieb a tiež v oprave chátrajúcich budov v historickom jadre mesta.
Individuálna automobilová doprava, ktorá pred rokom 1990 nebola tak intenzívna ako v západoeurópskych mestách, rýchlo rástla, a to viedlo k rýchlemu zhoršeniu dopravnej situácie v meste. Počet cestujúcich MHD vzrástol od roku 2001 z 1,104 miliárd na 1,186 miliárd osôb v roku 2017, z toho 461 miliónov cestovalo metrom.[15] Najvyťaženejšou stanicou metra je I. P. Pavlova, najvyťaženejšou električkovou linkou linka číslo 22.[16]
V roku 2002 Prahu ťažko poničila povodeň, ktorá zasiahla najmä ZOO alebo metro, kde zaplavila 18 staníc.
Obyvateľstvo
V Prahe žije trvalo takmer 1 400 000 obyvateľov, avšak veľká časť ľudí žijúcich v meste nemá zapísaný trvalý pobyt, údaje z mobilných zariadení a z mestských komunikácií dokázali, že cez 2 000 000 ľudí v meste každodenne prespáva a okolo 350 000 ľudí do mesta dochádza za prácou alebo za vzdelaním čo zvyšuje počet až na 2 400 000, čo je vyše 20 % celkového obyvateľstva Česka. Väčšina z nich však žije v okrajových štvrtiach a najmä nových sídliskách, rovnako ako v ostatných hlavných mestách Európy; v historickom centre žije cca 100 000 ľudí.[17][18]
Doprava
Cestná doprava
Praha je dopravnou križovatkou. Na západe je diaľnica do Plzne a Norimbergu, na východe zas diaľnica do Brna a Ostravy a na severe smerom na Ústí nad Labem a Nemecka a na východe smerom na Hradec Králové.
Železničná doprava
V Prahe existuje mestský železničný systém menom ESKO PRAHA. Najdôležitejšími stanicami v Prahe sú: Praha-hl.n., Praha-Smíchov, Praha-Libeň, Praha-Masarykovo nádraží, Praha-Vršovice atď.
Letecká doprava
Letisko sa nachádza v Ruzyni v severozápadnej časti mesta a je po viedenskom letisku druhým najväčším v strednej Európe. V meste je aj prístav na rieke Vltava.
MHD
Mestskú hromadnú dopravu tvorí integrovaný dopravný systém (PID). Základ tvorí Pražské metro (trate A, B, C), významné sú aj električky a doplnkovú funkciu majú početné autobusy.
Hospodárstvo
Praha patrí tradične k najdôležitejším hospodárskym centrám Česka. Popri význačnom filmovom priemysle a zrejme najvýznamnejšom odvetví – turistike, sa tu nachádza aj veľa podnikov spracovateľského priemyslu.
Hrubý domáci produkt (HDP) v Pražskom kraji dosahoval roku 2002 asi 620 miliárd Kč (čiže 25,7 percent celkového HDP v trhových cenách) s vysokým podielom na hlavu obyvateľstva (226 % ak sa priemer celej krajiny = 100 %).
Spracovateľský priemysel
Spracovateľský priemysel Prahy je s 7,6 percentami celkovej priemyselnej výroby na 5. mieste v regionálnej štruktúre všetkých 14 regiónov. Priemyselné závody sa sústreďujú najmä na severovýchode a juhozápade mesta. Na území hlavného mesta bolo roku 2003 zaregistrovaných 733 priemyselných závodov (s viac ako 20 zamestnancami) s celkovo 111 tisíc pracujúcimi.
Objemom svojej výroby sa v Prahe jednoznačne presadzujú dve odvetvia: produkcia potravín a produkcia elektrických a optických prístrojov, obe odvetvia s približne 33 miliardami Kč v roku 2002 alebo podielom 12 percent na produkciu odvetví v celom štáte (tržby za vlastné výrobky a služby v bežných cenách). Významnú rolu tu hrá predovšetkým výroba rozhlasových a televíznych prijímačov (20 percent celkovej produkcie krajiny a súčasne aj prvé miesto v regionálnej štruktúre).
Tieto odvetvia sú nasledované polygrafickým priemyslom s takmer 24,5 miliardami Kč tržieb. Význam tohto odvetvia vyplýva zo skutočnosti, že v hlavnom meste sa toto odvetvie silno koncentruje (44 percent celkovej produkcie) a Praha tu zaujíma prvé miesto zo všetkých regiónov.
Okrem toho sa však v Prahe nachádzajú aj ďalšie významné podniky tradičných priemyslových sektorov a odvetví, ktoré prispievajú k veľkému významu hlavného mesta ako priemyselného strediska:
- Výroba výrobkov kovospracujúceho priemyslu
- Výroba strojov a zariadení
- Chémia a farmaceutický priemysel
- Priemysel výrobkov zo skla, keramiky a porcelánu, stavebnej hmoty
- Výroba dopravných prostriedkov (okrem výroby automobilov), tu najmä koľajové súpravy, motocykle, ľahké lietadlá a iné.
Partnerské mestá
- Atény, Grécko
- Bagdad, Irak
- Berlín, Nemecko, 1996
- Birmingham, Spojené kráľovstvo
- Bratislava, Slovensko
- Brusel, Belgicko, 2003
- Budapešť, Maďarsko
- Frankfurt nad Mohanom, Nemecko, 1990
- Hamburg, Nemecko, 1990
- Helsinki, Fínsko
- Chicago, USA, 1990
- Jeruzalem, Izrael
- Kjóto, Japonsko, 1996
- Lisabon, Portugalsko
- Luxemburg, Luxembursko
- Moskva, Rusko, 2000
- Nîmes Francúzsko
- Norimberg, Nemecko, 1990
- Paríž, Francúzsko, 1997
- Peking, Čína (do 2019)[19]
- Petrohrad, Rusko
- Phoenix, USA, 1991
- Prešov, Slovensko
- Riga, Lotyšsko
- Rím, Taliansko
- Roš ha-Ajin, Izrael
- Rotterdam, Holandsko
- Soul, Južná Kórea
- Štokholm, Švédsko
- Šanghaj, Čína
- Taipei, Taiwan, 2001
- Tirana, Albánsko
- Turín, Taliansko
- Varšava, Poľsko
- Viedeň, Rakúsko
- Vilnius, Litva
Galéria
- Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Praha'Ndrangheta
Úřad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu
Úřednická vláda
Úmrtí v roce 2021
Úmrtí v roce 2022
Únětická kultura
Únor 1948
Ústřední výbor Komunistické strany Československa
Ústava Československé republiky
Ústava Československé socialistické republiky
Ústavní soud České republiky
Ústavní zákon o československé federaci
Ústav pro studium totalitních režimů
Čína
Čínsko-sovětské konflikty (1969)
Čínsko-sovětský rozkol
Časně slovanské období
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Červený obr
Česká a Slovenská Federativní Republika
Česká socialistická republika
Česká televize
Česká tisková kancelář
Česká Wikipedie
České knížectví
České království
České národní obrození
České předsednictví v Radě Evropské unie 2009
České Slezsko
České stavovské povstání
České země za první světové války
Český rozhlas
Český rozhlas Dvojka
Český stát za vlády Jagellonců
Český statistický úřad
Česko
Československá lidová armáda
Československá měnová reforma (1953)
Československá republika (1948–1960)
Československá socialistická republika
Československá televize
Československé parlamentní volby 1946
Československý rozhlas
Československo
Československo-sovětské přátelství
Čierna nad Tisou
Čistky
Členský stát Evropské unie
ČTK
Řím
Řecko
Řeka
Školství
Španělsko
Štěpán Trochta
Švédsko
Železná opona
Živočichové
1. květen
1. leden
10. říjen
10. listopad
11. listopad
11. září
12. listopad
13. červen
13. prosinec
14. červen
17. leden
17. listopad
1711
1816
19. listopad
1922
1941
1945
1946
1948
1949
1950
1952
1954
1957
1965
1968
1969
1972
1975
1978
1987
1988
1989
1991
1992
1993
1996
1997
1998
2. listopad
20. únor
20. srpen
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2009
2011
2022
21. srpen
22. říjen
23. říjen
23. leden
25. únor
25. říjen
26. duben
27. srpen
28. říjen
29. říjen
3. listopad
30. říjen
31. říjen
31. březen
31. prosinec
4. červen
4. prosinec
461
6. listopad
9. listopad
Achtung Baby
Acquis communautaire
Aeroflot
Afghánistán
Akce 77
Akvizice
Albánie
Albánská lidová republika
Albánská lidová socialistická republika
Aleš Brichta
Alexander Dubček
Alexej Čepička
Alexej Kosygin
Alois Indra
Andrej Andrejevič Gromyko
Andrej Antonovič Grečko
Andrej Babiš
Anticharta
Antonín Kapek
Antonín Novotný
Antonín Zápotocký
Antonov An-12
Antonov An-24
Anton Myrer
Arakain
Archiv výtvarného umění
Argentinské tango
ASU-57
ASU-85
Athény
Augustin Navrátil
Austrálie
Autoritní kontrola
Avenida Corrientes
Bílý trpaslík
Bójové
Beatová síň slávy
Berlínská zeď
Bill Clinton
Biskup
Blue Effect
Bohemia Energy
Boj o rozhlas (1968)
Branislav Hronec
Bratři Itálie (politická strana)
Bratislava
Bratislavská deklarace
Brazílie
BRDM-1
Brexit
Brusel
BTR-152
Bulharská komunistická strana
Bulharská lidová republika
Buržoazie
Castell
Centrální plán
Charta 77
Charterový let
Chceme světlo!
Chruščovovské tání
Citron (hudební skupina)
Commons:Featured pictures/cs
Covid-19
cs:Usnesení vlády k žádosti České republiky o přijetí do Evropské unie
Cyril Svoboda
Dálnice
Díválí
Dýchací soustava
Dějiny Česka
Dělnicko-rolnická vláda
Důl Svornost
Daň z přidané hodnoty
David Koller
Demokracie
Demonstrace (protest)
Demonstrace na Rudém náměstí v roce 1968
Den vzniku samostatného československého státu
De Generace
Difuze
Disent
Divoký srdce
Dluhová krize v eurozóně
Doba římská na území Česka
Doba bronzová na území Česka
Dodavatel poslední instance
Dovoz
Drážďany
Drahomír Kolder
Druhá republika
Druhá světová válka
Dvoustranně souměrní
Ekonomická krize od 2007
Elon Musk
Emigrace
Encyklopedie
Eneolit na území Česka
Enver Hodža
Epitelová tkáň
ERM II
Estonsko
Etc...
Etiopie
Euro
Eurobarometr
Eurokomunismus
Evžen Plocek
Evropa
Evropská komise
Evropská měnová unie
Evropská migrační krize
Evropská rada
Evropská společenství
Evropská unie
Evropský hospodářský prostor
Evropský zatýkací rozkaz
Ferdinand I. Habsburský
Fidel Castro
Filip Topol
Finsko
Flamengo
Florian Siwicki
Fondy Evropské unie#PHARE
Fonograf
Framus Five
Francie
Francisco Franco
František Josef I.
František Kotva
František Kriegel
Frederik Willem de Klerk
Frontman
Gama Sagittae
Gemeinsame Normdatei
Generální tajemník ÚV KSČ
Generální tajemník ústředního výboru Komunistické strany Číny
George H. W. Bush
Giorgia Meloniová
Glasgow
Glasnosť
Gonochorismus
Grónské referendum o Evropských společenstvích 1982
Gudžarát
Gustáv Husák
Habsburkové
Habsburská monarchie
Halloween
Harry Potter a Tajemná komnata (film)
Havlíčkův Brod
Heath Freeman
Heliodor Píka
Helsinky
Hermafrodit
Hlavní strana
Hltan
HMAS Sydney (D48)
Hmotná nouze
Hnědý trpaslík
Hostitel
Hrubý domácí produkt
Hudba
Hudba Praha
Hudba Praha & Michal Ambrož
Hudba Praha (album)
Hudebník
Hudební žánr
Hudební nástroj
Hudební skladatel
Hudební soubor
Husitství
Hvězdná velikost
Ilegální obchod s drogami
Iljušin Il-14
Imatrikulace (letectví)
Indie
Industrializace
International Standard Serial Number
Internet Archive
Invaze
Invaze vojsk Varšavské smlouvy do Československa
Invazní pruhy
IROZHLAS
Irsko
Island
Itálie
Ivan Jakubovskij
Ivan Král
Ivan Martin Jirous
Ivo Tretera
Jáchymov
János Kádár
Jair Bolsonaro
Jakov Alexandrovič Malik
Jana Altmannová
Jan Anastáz Opasek
Jan Bula
Jan Dus
Jan Haubert
Jan Hrubý (hudebník)
Jan Ivan Wünsch
Jan Masaryk
Jan Palach
Jan Patočka
Jan Rejžek
Jan Spálený
Jan Zajíc
Jan Zrzavý
Jaroslav Šaroch
Jasná Páka
Jednorodí
Jednotné zemědělské družstvo
Jerry Lee Lewis
Jiří Šindelář (hudebník)
Jiří Jelínek (baskytarista)
Jiří Kraus
Jiří Schelinger
Jiří z Poděbrad
Jižní Korea
Johannes Kepler
Josef Špaček (politik KSČ)
Josef Beran
Josef Charvát (odbojář)
Josef Chuchma
Josef Hlavatý
Josef Hlouch
Josef II.
Josef Klaus (politik)
Josef Pavel (1908)
Josef Smrkovský
Josef Zieleniec
Josif Vissarionovič Stalin
Josip Broz Tito
Jozef Púčik
Jugoslávie#Socialistická Jugoslávie
Junák – český skaut
Jupiter (planeta)
Jurij Andropov
Justiční vražda
Kádrové důvody
Kádrový posudek
Kabát (hudební skupina)
Kabinová lanová dráha na Ještěd
Kalábrie
Kamil Střihavka
Kardinál
Karel Hoffmann (politik)
Karel III. Britský
Karel IV.
Karel Malík
Katapult (hudební skupina)
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kaunas
Kauza Čapí hnízdo
KGB
Klad
Klaudios Ptolemaios
Klement Gottwald
Kmen (biologie)
Kodaň
Kodaňská kritéria
Kolektivizace v Československu
Komunisté
Komunistická strana
Komunistická strana Číny
Komunistická strana Československa
Komunistická strana Španělska
Komunistická strana Slovenska (1948)
Komunistický režim
Komunistický režim v Československu
Koncentrační tábor
Konference OSN o změně klimatu 2021 v Glasgow
Konstantin Babickij
Kontrarevoluce
Konzervativní strana (Spojené království)
Korejská válka
Kormoran (1940)
Krausberry
Krucipüsk
Kuba
Kulak
Kulomet SG-43
Kult osobnosti
Kurt Waldheim
Květen 1968 ve Francii
Kypr
Kytara
Ladislav Adamec
Ladislav Hosák
Lafetace
Lajka
Lamezia Terme
Latina
Leonid Iljič Brežněv
Leszek Engelking
Letiště
Letiště Brno-Tuřany
Letiště Praha Ruzyně
Libius Severus
Libor Pešek
Library of Congress Control Number
Lidová demokracie
Lidové milice
Lidská práva
Listopad
Listopad 1989
Litva
Lotyšsko
Lou Fanánek Hagen
Luboš Andršt
Luboš Pospíšil
Lubomír Štrougal
Lucemburk
Lucemburkové
Ludvík Kandl
Ludvík Svoboda
Luiz Inácio Lula da Silva
Lyndon B. Johnson
Maďarská lidová republika
Maďarská socialistická dělnická strana
Maďarsko
Maastrichtská kritéria
Maelström
Maják (album)
Malta
Mao Ce-tung
Maršál Sovětského svazu
Marek Vokáč
Marie Švermová
Marie Charousková
Marie Terezie
Markéta Vojtěchová Ambrožová
Markomani
Marsyas (hudební skupina)
Martin Dzúr
Martin Kraus (zpěvák)
Marxismus
Matěj Belko
Memorial
Menstruační vložka
Metro
Mezenchym
Mezinárodní astronomická unie
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní vesmírná stanice
Michael Šimůnek
Michail Lomonosov
Michail Suslov
Michal Ambrož
Michal Ambrož a Hudba Praha
Michal Lefčík
Michal Pavlíček
Michal Prokop
Miki Volek
Mikrofotografie
Milada Horáková
Milan Hlavsa
Miloš Jakeš
Miloš Zeman
Ministerstvo práce a sociálních věcí České republiky
Miroslav Žbirka
Miroslav Středa
Mnichovská dohoda
Monarchismus
Mongolsko
Morava
Moskevský protokol
Moskva
Motolice
MusicBrainz
Mysterium Cosmographicum
Náměstí Svobody (Brno)
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní fronta Čechů a Slováků
Národní knihovna České republiky
Národní shromáždění Československé socialistické republiky
Německá demokratická republika
Německá okupace Čech, Moravy a Slezska
Německo
Nadace Wikimedia
Naréndra Módí
Nationale Volksarmee
Nejvyšší sovět Sovětského svazu
Neodermata
Neodermis
Neolit na území Česka
Nepohlavní rozmnožování
Nervová soustava
Nicolae Ceaușescu
Nikolaj Viktorovič Podgornyj
Normalizace
Nova
Nusle
Oběžná dráha
Oběhová soustava
Obelisk (Buenos Aires)
Ocel
Odboj během druhé světové války
Odsun sovětských vojsk z Československa
Oldřich Černík
Oldřich Říha
Oldřich Švestka
Oldřich Veselý
Olympic
Opičí selfie
Orel (spolek)
Organizace spojených národů
Osvald Závodský
Ota Petřina
Otmar Brancuzský
Pád mostu v Gudžarátu
Přídělový systém
Předseda vlády
Přemyslovci
Připojení Hlučínska k Československu
Paleozoikum
Památník Vojna u Příbrami
Paměť národa
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Parti communiste français
Pavel Švanda (křesťanský aktivista)
Pavel Telička
Pavel Váně
Pavel Wonka
Pavol Molnár
Perestrojka
Petro Šelest
Petr Fiala
Petr Janda
Petr Kalandra
Petr Korál
Petr Novák
Petr Placák
Petr Skoumal
Plánovaná ekonomika
Planeta
Platónské těleso
Ploštěnci
Ploštěnky
Ploutvonožci
Plzeňské povstání (1953)
Pohlavní rozmnožování
Pohraniční stráž
Polarizace (elektrodynamika)
Politbyro
Polská lidová republika
Polská sjednocená dělnická strana
Polsko
Pomocný technický prapor
Portál:Česko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Evropská unie
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Hudba
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalsko
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Post Bellum
Poučení z krizového vývoje
Právo (deník)
Průmyslová revoluce v Česku
Pražské jaro
Pražský výběr
Praga
Praha
Praní špinavých peněz
Pravda (noviny)
Prehistorie Česka
Prezident České republiky
Prezident Brazílie
Proces se skupinou Milady Horákové
Proces se Slánským
Proces s buržoazními nacionalisty
Proces s krajskými tajemníky
Progres 2
Prophets of Rage
Protektorát Čechy a Morava
Protesty v Íránu (2022)
Protiokupační demonstrace v roce 1969
Protonefridie
Provolání Všemu lidu ČSSR
První pětiletka (Československo)
První republika
První vláda Klementa Gottwalda
První vláda Oldřicha Černíka
Prvoústí
Public Enemy
Q114943882
Q12036674
Q12036674#identifiers
Q12036674#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q1773668
Rada bezpečnosti OSN
Rada Evropské unie
Rada vzájemné hospodářské pomoci
Radim Hladík
Radio Beat
Rakouské císařství
Rakousko
Rakousko-Uhersko
Reálný socialismus
Referendum o přistoupení České republiky k Evropské unii
Reichsbrücke
Rekatolizace
Revoluce 1848–1849 v Rakouském císařství
Ricimer
Rishi Sunak
Robert Browning
Rock
Roman Dragoun
Ron Flowers
Ross Perot
Rovnost (pracovní tábor)
Rozšiřování Evropské unie
Rozhlas po drátě
Rudé náměstí
Rudolf II.
Rudolf Kirchschläger
Rudolf Slánský
Rumunská socialistická republika
Rumunsko
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Sámova říše
Sázava
Sídliště
Síra
Saab 32 Lansen
Sametová revoluce
SARS-CoV-2
Saská Kamenice
Sbor národní bezpečnosti
Schengenský prostor
Schizocoel
Severní Čechy
Severní Korea
Severočeský kraj
Severoatlantická aliance
Severomoravský kraj
Seznam britských králů
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2022
Seznam osob popravených z politických důvodů v Československu 1948–1989
Seznam premiérů Česka
Seznam premiérů Itálie
Seznam premiérů Spojeného království
Si Ťin-pching
Sjednocená socialistická strana Německa
Skotsko
Slovenská socialistická republika
Slovensko
Slovinsko
Slunce
Socialismus
Socialismus s lidskou tváří
Socialistická federativní republika Jugoslávie
Sokol (spolek)
Soubor:Пейзаж на Венере.jpg
Soubor:(Srpen68)Bilak & Husak.jpg
Soubor:(Srpen68)Zraneny vojak FF.jpg
Soubor:(Zari68)Alexander Dubcek B.jpg
Soubor:10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg
Soubor:1968-Prague Spring ogv B.png
Soubor:1968-Prague Spring ogv I.png
Soubor:1968-Prague Spring ogv J.png
Soubor:3d10 fm de vilafranca.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1985-074-27, Hilfskreuzer Kormoran.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-F0417-0001-011, Berlin, VII. SED-Parteitag, Eröffnung.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-H0603-0036-001, Moskau, Ulbricht und Breshnew.jpg
Soubor:CHAROUSKOVÁ Marie (Klárov 26. 8. 1968).jpg
Soubor:Coat of arms of the Czech Republic.svg
Soubor:Czechoslovakia cs.png
Soubor:Czechoslovakia demo.png
Soubor:Dugesia Turbellaria wm (12) anterior.jpg
Soubor:Een vluchtelingenkamp voor Tsjechen bij de Wiener Reichsbrücke (Oostenrijk), Bestanddeelnr 921-6236 (cropped).jpg
Soubor:Flag of Hungary.svg
Soubor:Flag of Poland (1927–1980).svg
Soubor:Flag of the KSC.svg
Soubor:František Dostál Srpen 1968 3.jpg
Soubor:František Dostál Srpen 1968 4.jpg
Soubor:Hanging Bridge from Opposite Side Morbi - panoramio.jpg
Soubor:Helsinki demonstration against the invasion of Czechoslovakia in 1968.jpg
Soubor:Hudba Praha, Ladronka, kytarista.jpg
Soubor:IICCR G539 Ceausescu Dubcek Svoboda.jpg
Soubor:Jan Bula B.jpg
Soubor:Lidove milice logo.svg
Soubor:Macaca nigra self-portrait large.jpg
Soubor:Okupace Svobodný-vysílač.JPG
Soubor:Památník obětí komunismu - Teplice(detail).jpg
Soubor:Patocka 1971.jpg
Soubor:Posta Romana - 1959 - Laika 120 B.jpg
Soubor:Praga 11.jpg
Soubor:Sagitta constellation map.png
Soubor:Tango Porteño.jpg
Soubor:Transparent na Morovém sloupě na náměstí Svobody v Brně, srpen 1968.jpg
Soubor:Vítejte v EU.jpg
Soubor:Vyjezdni dolozka 1967.jpg
Soubor:Warsaw Pact Logo.svg
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Za vashu i nashu svobodu.jpg
Souborný katalog České republiky
Souhvězdí
Souhvězdí Šípu
Soul
Sovětský svaz
SpaceX
SpaceX Crew-3
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené království
Spojené státy americké
SPOLU
Spotřební daň
Spotřební průmysl
Sputnik 2
Státní bezpečnost
Státní souhlas k výkonu duchovenské činnosti
Státní zastupitelství
Stávka
Střední skupina vojsk
Středočeský kraj
Středoslovenský kraj
Střevo
Stalinův pomník
Stalinismus
Starý pecky (a tak dál...)
Starší doba železná na území Česka
Strašnické krematorium
Stromboli (hudební skupina)
Studená válka
Superskupina (hudba)
Synkopy 61
Tábor nucené práce
Těžký průmysl
Třebíč
Třetí Československá republika
Třicetiletá válka
Tři králové (protinacistický odboj)
Tři sestry (hudební skupina)
T-55
Taťjana Bajevová
Takeoff (rapper)
Tasemnice
Tavenina
Teplice
Teror
Tesla (podnik)
Tetřívek douglaskový
Textař
The Plastic People of the Universe
Tigrajská lidově osvobozenecká fronta
Todor Živkov
Tomáš Špidlík
Tomáš Hajíček
Tomáš Halík
Tržní ekonomika
Tragédie při hromadné tlačenici v Soulu 2022
Traktor (píseň)
Transportní letoun
Twitter
U2
Ukrajinská sovětská socialistická republika
Uliční výbor
Uzavření českých vysokých škol 17. listopadu 1939
Václavské náměstí
Václav Havel
Václav Klaus
Válka v Tigraji
Vídeň
Vít Malinovský
Výšková migrace
Východní blok
Východočeský kraj
Východoslovenský kraj
Vývoz
Věznice
Vakcína proti covidu-19
Varšavská smlouva
Varšavská univerzita
Vasil Biľak
Vedoucí úloha strany
Velká recese
Velkomoravská říše
Vietnamská demokratická republika
Vinohradská
Vinohrady (Praha)
Virtual International Authority File
Visací zámek (hudební skupina)
Vláda České republiky
Vláda Petra Fialy
Vláda Rishiho Sunaka
Vladimír Špidla
Vladimír Guma Kulhánek
Vladimír Mišík
Vladimír Padrůněk
Vladimír Remek
Vladimír Zatloukal
Vlado Čech
Vodní elektrárna
Volby
Volby prezidenta USA 1992
Volodymyr Zelenskyj
Vražda
Vratislav Janda
Vstup České republiky do Evropské unie
Vstup Bulharska do Evropské unie
Vstup Chorvatska do Evropské unie
Vstup Estonska do Evropské unie
Vstup Kypru do Evropské unie
Vstup Litvy do Evropské unie
Vstup Lotyšska do Evropské unie
Vstup Maďarska do Evropské unie
Vstup Malty do Evropské unie
Vstup Polska do Evropské unie
Vstup Rakouska do Evropské unie
Vstup Rumunska do Evropské unie
Vstup Slovenska do Evropské unie
Vstup Slovinska do Evropské unie
Vydírání
Vykonstruovaný proces
Vylučovací soustava
Vysídlení Němců z Československa
Vznik Československa
Władysław Gomułka
Walter Ulbricht
West End
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2021
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Autorské právo#Publikování cizích autorských děl
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2021
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Přesměrování
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/listopad
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2021
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wilbur Smith
Wilsdruff
WorldCat
XIV. sjezd KSČ
XX. sjezd KSSS
Základní vojenská služba
Zákon na ochranu lidově demokratické republiky
Zákon o protiprávnosti komunistického režimu a o odporu proti němu
Zánik Československa
Západní Německo
Západočeský kraj
Zaměstnanost
Zatmění Slunce 25. října 2022
Zavedení eura v Česku
Zavedení eura v Česku#Veřejné mínění
Zdeněk Juračka (hudebník)
Zdeněk Mlynář
Země
Zeměpisné souřadnice
Země Koruny české
Zimmerwaldská konference
Znárodnění
Zpěv
Zuzana Burianová
Zvací dopis
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk