A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Praha | |||
| Hlavné mesto Českej republiky | |||
|
|||
| Motto: Praga Caput Rei publicae (Predtým Praga Caput Regni) | |||
| Prezývky: Praha matka miest, Stovežatá, Zlaté mesto | |||
| Štát | Česko | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Hlavné mesto Praha (CZ010) | ||
| Okres | Hlavné mesto Praha (CZ0101 – CZ010F) | ||
| Rieka | Vltava | ||
| Súradnice | 50°05′14″S 14°25′16″V / 50,087222°S 14,421111°V | ||
| Najvyšší bod | vrch Teleček pri Zličíne | ||
| - výška | 399 m n. m. | ||
| Najnižší bod | hladina Vltavy pri Suchdole | ||
| - výška | 177 m n. m. | ||
| Rozloha | 496 km² (49 600 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 1 325 280 (31.3.2020) | ||
| Hustota | 2 672 obyv./km² | ||
| Vznik | 9. storočie | ||
| Primátor | Zdeněk Hřib (Piráti) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 1XX XX | ||
| Telefónna predvoľba | +420 2 | ||
| ISO 3166-2:CZ | CZ-PR | ||
| EČV | A | ||
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
| Názov | Historic Centre of Prague | ||
| Rok | 1992 (#16) | ||
| Číslo | 616 | ||
| Región | Európa a Severná Amerika | ||
| Kritériá | ii, iv, vi | ||
|
Praha na mape Česka
| |||
| Wikimedia Commons: Prague | |||
| Webová stránka: magistrat.praha-mesto.cz | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
| Demonym: Pražan[1] | |||
Praha (nem. Prag, angl. Prague, tal. Praga, maď. Prága) je hlavné a najväčšie mesto Česka, sídlo Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok). Má rozlohu 496 km², žije tu 1 324 277 obyvateľov (k 1.1.2020), v aglomerácii s rozlohou 4 983,1 km² až 2,6 milióna obyvateľov (k 31.12.2017).
Geografia
Vodstvo
Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karlovom moste šírku 320 m a je v Prahe dlhá 23 km, má priemerný spád 0,5 na 1 km, najväčšiu hĺbku 10,5 m a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Prítoky Vltavy sprava: Botič a Rokytka. Prítoky Vltavy zľava: Berounka, Dalejský potok, Brusnice a Šárecký potok.
Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia Labe patrí len severovýchod mesta.
Geológia
Praha leží v Pražskej kotline Pražskej plošiny.
Praha leží v severnej časti Barrandiénu v Stredočeskej oblasti, starej ale slabo premenenej oblasti Českého masívu. V oblasti mesta sa stretáva SZ-JV sázavský zlom s kolmým pražským zlomom a závistským prešmykom[2]. Okolie mesta je budované hlavne prvohornými morskými bridlicami, pieskovcami a zlepencami. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z vápenca a mramorov. V druhohorách (kriede) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a opúk (dnes napr. na Strahove, Bielej hore a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo je v oblasti mesta vyvinutých jedenásť štrkových terás pleistocénneho veku. Horniny staršieho pliocénneho zdibského stupňa sa dnes nachádzajú asi 110 – 125 m nad dnešnou hladinou Vltavy.
Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú Barrandova skala, Dívčí Hrady, Braniská, Vyšehradská skala, Petřín, Letná, Trója, Baba či Biela hora.
Podnebie
Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo 456,5 mm zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C.
Historické centrum
Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou Pražského hradu je pamiatkovou rezerváciou UNESCO.
Mestská pamiatková rezervácia tu bola zriadená roku 1971 na ploche 8,22 km² a patrí do nej najmä Staré Město, Josefov, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Město a Vyšehrad. Je to najrozsiahlejšia mestská pamiatková rezervácia v Európe.
V meste je veľa národných kultúrnych pamiatok a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.
Správne rozdelenie
Od 1. júla 2001 platí nasledujúce rozdelenie mesta – 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami.
Dejiny
Počiatky hradu a mesta
Na území dnešnej Prahy sídlila v predhistorickej dobe rada najrôznejších kmeňov – posledné nálezy pri Křesliciach datujú tunajšie osídlenie do doby pred siedmymi tisíc rokmi (ide o kultúru s lineárnou keramikou). Okolo roku 200 pred Kr. bolo v lokalite Závist založené sídlisko Keltov (Bojovia). Okolo oblasti, kde teraz stojí Praha, zmieňuje Ptolemaiova mapa (2. stor.) germánske mesto s názvom „Casurgis“.[3] Počas sťahovania národov v 6. storočí, začali Pražskú kotlinu osídľovať Slovania.
Podľa legendy bola Praha založená v 8. storočí českou kňažnou a veštkyňou Libušou a jej manželom Přemyslom, zakladateľom dynastie Přemyslovcov. Legenda hovorí, že Libuša vyšla na skalnatý útes vysoko nad Vltavou a prorokovala: „Mesto vidím veľké, jeho sláva hviezd sa bude dotýkať.“ Na mieste prikázala vystavať hrad a mesto nazvala Praha.
Dôležitým kultovým miestom sa stal ostroh nad riekou Vltavou, kde nechal knieža Bořivoj postaviť koncom 9. storočia druhý kresťanský kostolík v Čechách, zasvätený Panne Márii. Za vlády Bořivojovho syna Spytihněva I. na počiatku 10. storočia bola celá plošina ostrohu obohnaná obranným valom a vznikol tu kniežací palác. Tak boli položené základy Pražského hradu, kam sa presídlil knieža so svojou družinou z Levého Hradca. Praha sa tým stala centrom rodiaceho sa českého štátu. Z Pražského hradu a ďalších hradísk v stredných Čechách začali přemyslovskí vládcovia spravovať okolité územie, kde si postupne podriadili miestnych obyvateľov a prinútili ich odvádzať poplatok. Existencia kniežacieho hradu priviedla do jeho podhradia remeselníkov a obchodníkov – začalo sa rodiť stredoveké mesto.
Stredovek
Počiatkom 12. storočia bola Praha rozkvitajúcim mestom, nad ktorým sa vznešene vypínal kniežací hrad. „Tam žijú Židia, majúci plno zlata a striebra, tam sú zo všetkých národov najbohatší kupci, tam sú najzámožnejší peňažníci, tam stojí trhovisko a v ňom plno koristi…“, napísal ktosi neznámy o Prahe. Kupec Ibráhím ibn Jákúb napísal už v 10. storočí o Prahe, že je to „mesto z kameňa“, čo bolo vo tej dobe znakom bohatých miest. Vtedajšia Praha sa rozkladala na území dnešného Starého Mesta. Pomenovanie Staršie – respektíve latinsky Maior, to znamená tiež Väčšie – mesto pražské získala po tom, čo Přemysl Otakar II. udelil v roku 1257 pražskému podhradiu, osídlenému od 10. stor., magdeburské mestské právo. Takto vzniklo Menšie Mesto pražské – Malá Strana. Príliv remeselníkov a kupcov do oboch miest rástol, najmä keď sa v dobe panovania Karla IV. Praha stala cisárskou rezidenciou a cisár zamýšľal učiniť z nej hlavné mesto Svätej ríše rímskej. Priestor vymedzený hradbami pražských miest však začal byť pre početné obyvateľstvo rýchlo príliš tesný, a tak panovník pristúpil k veľkorysému kroku – v roku 1348 založil Nové Mesto pražské a vytýčil preň rozsiahle územie medzi Vyšehradom, dnes už zaniknutou osadou Poříčí a Starým Mestom. To bolo postupne zastavané mešťanskými domami, priestornými trhoviskami, záhradami, nádhernými stavbami kostolov a kláštorov. Veľkosťou a nádherou mohla Praha tej doby súperiť s najslávnejšími mestami ako Rím, Florencia, Paríž a Kolín nad Rýnom, napísal o sídelnom meste Karla IV. František Palacký. V Karlovej dobe však bola väčšina ním založených kostolov len rozostavaná. Bohatým talianskym mestám ako Rím, Florencia či Benátky sa nemohla rovnať. Praha síce patrila medzi najväčšie a najrozľahlejšie európske mestá,[4] ale počet obyvateľov Prahy bol vtedy nižší, než v Ríme, Benátkach, Janove, Florencii, Miláne, Carihrade, Paríži či Londýne.[5][6][7][8][9][10]
Zjednotenie pražských miest
K prvému pokusu o zjednotenie Starého a Nového Mesta došlo v roku 1518 na popud staromestských mešťanov vedených Janom Paškom z Vratu. Roku 1523 kráľ Ľudovít II. potvrdil zjednotenú mestskú radu, a tak spojenie pražských miest legalizoval. Jednotná Praha však bola už v roku 1528 znovu rozdelená.
Zjednotiť pražské mestá natrvalo do jedného správneho celku sa podarilo až v roku 1784 za vlády cisára Jozefa II. Kráľovské hlavné mesto Praha potom tvorilo Nové a Staré Mesto pražské, Malá Strana a Hradčany. Postupne bol pripojený Josefov, Vyšehrad a Holešovice.
Na konci 19. storočia bola Praha už industrializovaným, rýchlo sa rozvíjajúcim mestom so železnicou a továrňami, ktoré bolo najväčšie v českej krajine.[11] V roku 1893 bola zahájená pražská asanácia, ktorá zasiahla Josefov a Podskalí; začali sa rozvíjať elektrické dráhy, k mestu sa v roku 1901 pripojila Libeň.
Veľká Praha
Na konci prvej svetovej vojny bola vyhlásená nezávislosť českého štátu, ku ktorému sa vzápätí pripojilo Slovensko. V Prahe dochádzalo k ničeniu symbolov rakúskeho mocnárstva, pričom boli zničené alebo odstránené i niektoré iné pamiatky (Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí, pomník maršala Václava Radeckého na Malostranskom námestí alebo socha cisára Františka Jozefa I. na Smetanovom nábreží).
Ako hlavné mesto novo ustanoveného Československa bola Praha i naďalej modernizovaná a rozširovaná. Roku 1922 bola založená Veľká Praha, do ktorej boli zahrnuté všetky predmestia vrátane do tej doby samostatných miest ako Kráľovské Vinohrady, Nusle alebo Košíře. Praha, v ktorej vedľa sebe žilo české, nemecké a židovské obyvateľstvo, sa stala pozoruhodným kultúrnym centrom. Desaťročné secesné obdobie prerušila prvá svetová vojna. Na konci dvadsiatych rokov 20. storočia sa začal v architektúre prejavovať funkcionalizmus; bola tiež dostavaná gotická Katedrála svätého Víta. V septembri 1929 (za prezidenta T. G. Masaryka a arcibiskupa Františka Kordača, ako je uvedené nad klenbou triumfálneho oblúka chóru dómu) bola dokončená dostavba katedrály a slávnostne otvorená pri príležitosti tisíceho výročia smrti svätého Václava.
Svetovo unikátna je kubistická architektúra – jedine v Prahe prešiel kubizmus z maliarskych plátien do architektúry (Pavel Janák, Josef Gočár, Josef Chochol), ambicióznym plánom bolo založenie kubistického sídliska na Vyšehrade.
Druhá svetová vojna
Od 15. marca 1939 bola Praha hlavným mestom Protektorátu Čechy a Morava. Kultúrny život bol ochromený; po incidente, ktorého obeťou bol študent Jan Opletal, boli zatvorené vysoké školy a študentskí predáci popravení. Počas druhej svetovej vojny boli z Prahy deportovaní do koncentračných táborov príslušníci tzv. „menejcenných rás“, predovšetkým židovské a cigánske (podľa vtedajšieho označenia) obyvateľstvo. Bežné boli popravy a väznenie odporcov nacistického režimu. Nechválne známou sa v tejto súvislosti stal napríklad úrad gestapa v Petschkovom paláci alebo Kobyliská strelnica. Režim zosilnil represie po úspešnom atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v máji 1942, po ktorom boli vyhladené obce Lidice a Ležáky. 5. mája 1945 vypuklo Pražské povstanie, pri ktorom zahynulo okolo 7 400 ľudí z radov spojencov a civilistov a približne 1000 vojakov nacistickej armády. Podľa dohôd medzi spojencami z protihitlerovskej koalície však musela americká armáda zastaviť svoj postup 6. mája pri Plzni, zatiaľčo Červená armáda dorazila do Prahy až 9. mája. Po skončení vojny boli takmer všetci pražskí Nemci vysídlení.
Vojnové škody na pražskej zástavbe boli minimálne; plánovanú likvidáciu mesta už nemohol v tej dobe oslabený a ustupujúci nacistický režim realizovať, k vážnejšiemu poškodeniu tak došlo len počas trojnásobného bombardovania americkými lietadlami na konci vojny: 15. novembra 1944 v Holešoviciach,[12] 14. februára 1945[13] najmä v Novom Meste, Nusliach, na Vinohradoch a 25. marca 1945 na strategické ciele vo Vysočanoch, Libni a Kbeloch.[14] Výraznými stavbami, ktoré vznikli ako náprava vojnových škôd, sú veže Emauzského kláštora alebo novší Tancujúci dom.
Praha ako hlavné mesto socialistického Československa
Po druhej svetovej vojne začali vznikať prvé sídliská, ich výstavba sa urýchlila v 60. rokoch. Pôvodná zástavba bola niekde nahradená panelovými domami. V rokoch 1960, 1968, 1970 a 1974 bolo k Prahe pripojených ďalších viac než 60 obcí. V roku 1968 do Prahy vtrhli vojská Varšavskej zmluvy a zahájili okupáciu, ktorá trvala až do zamatovej revolúcie. V 60. a 70. rokoch sa zmodernizovali dôležité dopravné stavby ako letisko a hlavná železničná stanica, začalo sa budovať metro a takzvaný ZÁKOS – systém kapacitných mestských komunikácií, z ktorých jedna oddelila Národní muzeum od Václavského námestia. Na protest proti potlačovaniu slobôd a pasívnemu prístupu verejnosti po okupácii Československa armádami štátov Varšavskej zmluvy sa tam 16. januára 1969 upálil Jan Palach. Pre obyvateľov boli na zelených lúkach okolo Prahy vybudované panelové sídliská.
Postupujúci ekonomický úpadok krajiny zasiahol i Prahu, čo sa prejavilo v zanedbanom vzhľade mesta i v zhoršovaní služieb. Praha sa stala centrom nežnej revolúcie, ktorá ukončila mocenský monopol komunistickej strany.
Praha po nežnej revolúcii
Zavedením štandardných vzťahov so západoeurópskymi krajinami sa Praha ešte viac otvorila turistike. Rozvoj súkromného vlastníctva a podnikania sa prejavil v skvalitnení služieb a tiež v oprave chátrajúcich budov v historickom jadre mesta.
Individuálna automobilová doprava, ktorá pred rokom 1990 nebola tak intenzívna ako v západoeurópskych mestách, rýchlo rástla, a to viedlo k rýchlemu zhoršeniu dopravnej situácie v meste. Počet cestujúcich MHD vzrástol od roku 2001 z 1,104 miliárd na 1,186 miliárd osôb v roku 2017, z toho 461 miliónov cestovalo metrom.[15] Najvyťaženejšou stanicou metra je I. P. Pavlova, najvyťaženejšou električkovou linkou linka číslo 22.[16]
V roku 2002 Prahu ťažko poničila povodeň, ktorá zasiahla najmä ZOO alebo metro, kde zaplavila 18 staníc.
Obyvateľstvo
V Prahe žije trvalo takmer 1 400 000 obyvateľov, avšak veľká časť ľudí žijúcich v meste nemá zapísaný trvalý pobyt, údaje z mobilných zariadení a z mestských komunikácií dokázali, že cez 2 000 000 ľudí v meste každodenne prespáva a okolo 350 000 ľudí do mesta dochádza za prácou alebo za vzdelaním čo zvyšuje počet až na 2 400 000, čo je vyše 20 % celkového obyvateľstva Česka. Väčšina z nich však žije v okrajových štvrtiach a najmä nových sídliskách, rovnako ako v ostatných hlavných mestách Európy; v historickom centre žije cca 100 000 ľudí.[17][18]
Doprava
Cestná doprava
Praha je dopravnou križovatkou. Na západe je diaľnica do Plzne a Norimbergu, na východe zas diaľnica do Brna a Ostravy a na severe smerom na Ústí nad Labem a Nemecka a na východe smerom na Hradec Králové.
Železničná doprava
V Prahe existuje mestský železničný systém menom ESKO PRAHA. Najdôležitejšími stanicami v Prahe sú: Praha-hl.n., Praha-Smíchov, Praha-Libeň, Praha-Masarykovo nádraží, Praha-Vršovice atď.
Letecká doprava
Letisko sa nachádza v Ruzyni v severozápadnej časti mesta a je po viedenskom letisku druhým najväčším v strednej Európe. V meste je aj prístav na rieke Vltava.
MHD
Mestskú hromadnú dopravu tvorí integrovaný dopravný systém (PID). Základ tvorí Pražské metro (trate A, B, C), významné sú aj električky a doplnkovú funkciu majú početné autobusy.
Hospodárstvo
Praha patrí tradične k najdôležitejším hospodárskym centrám Česka. Popri význačnom filmovom priemysle a zrejme najvýznamnejšom odvetví – turistike, sa tu nachádza aj veľa podnikov spracovateľského priemyslu.
Hrubý domáci produkt (HDP) v Pražskom kraji dosahoval roku 2002 asi 620 miliárd Kč (čiže 25,7 percent celkového HDP v trhových cenách) s vysokým podielom na hlavu obyvateľstva (226 % ak sa priemer celej krajiny = 100 %).
Spracovateľský priemysel
Spracovateľský priemysel Prahy je s 7,6 percentami celkovej priemyselnej výroby na 5. mieste v regionálnej štruktúre všetkých 14 regiónov. Priemyselné závody sa sústreďujú najmä na severovýchode a juhozápade mesta. Na území hlavného mesta bolo roku 2003 zaregistrovaných 733 priemyselných závodov (s viac ako 20 zamestnancami) s celkovo 111 tisíc pracujúcimi.
Objemom svojej výroby sa v Prahe jednoznačne presadzujú dve odvetvia: produkcia potravín a produkcia elektrických a optických prístrojov, obe odvetvia s približne 33 miliardami Kč v roku 2002 alebo podielom 12 percent na produkciu odvetví v celom štáte (tržby za vlastné výrobky a služby v bežných cenách). Významnú rolu tu hrá predovšetkým výroba rozhlasových a televíznych prijímačov (20 percent celkovej produkcie krajiny a súčasne aj prvé miesto v regionálnej štruktúre).
Tieto odvetvia sú nasledované polygrafickým priemyslom s takmer 24,5 miliardami Kč tržieb. Význam tohto odvetvia vyplýva zo skutočnosti, že v hlavnom meste sa toto odvetvie silno koncentruje (44 percent celkovej produkcie) a Praha tu zaujíma prvé miesto zo všetkých regiónov.
Okrem toho sa však v Prahe nachádzajú aj ďalšie významné podniky tradičných priemyslových sektorov a odvetví, ktoré prispievajú k veľkému významu hlavného mesta ako priemyselného strediska:
- Výroba výrobkov kovospracujúceho priemyslu
- Výroba strojov a zariadení
- Chémia a farmaceutický priemysel
- Priemysel výrobkov zo skla, keramiky a porcelánu, stavebnej hmoty
- Výroba dopravných prostriedkov (okrem výroby automobilov), tu najmä koľajové súpravy, motocykle, ľahké lietadlá a iné.
Partnerské mestá
Atény, Grécko
Bagdad, Irak
Berlín, Nemecko, 1996
Birmingham, Spojené kráľovstvo
Bratislava, Slovensko
Brusel, Belgicko, 2003
Budapešť, Maďarsko
Frankfurt nad Mohanom, Nemecko, 1990
Hamburg, Nemecko, 1990
Helsinki, Fínsko
Chicago, USA, 1990
Jeruzalem, Izrael
Kjóto, Japonsko, 1996
Lisabon, Portugalsko
Luxemburg, Luxembursko
Moskva, Rusko, 2000
Nîmes Francúzsko
Norimberg, Nemecko, 1990
Paríž, Francúzsko, 1997
Peking, Čína (do 2019)[19]
Petrohrad, Rusko
Phoenix, USA, 1991
Prešov, Slovensko
Riga, Lotyšsko
Rím, Taliansko
Roš ha-Ajin, Izrael
Rotterdam, Holandsko
Soul, Južná Kórea
Štokholm, Švédsko
Šanghaj, Čína
Taipei, Taiwan, 2001
Tirana, Albánsko
Turín, Taliansko
Varšava, Poľsko
Viedeň, Rakúsko
Vilnius, Litva
Galéria
- Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o PrahaÚmrtí v roce 2022
Únosy dětí během ruské invaze na Ukrajinu
Útoky na Čornobajivku (2022)
Útok na Bělgorodskou oblast
Útok na Hadí ostrov
Útok na leteckou základnu Millerovo
Útok na nádraží v Čaplyne
Útok na nádraží v Kramatorsku
Číňané
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Čečensko
Černá Hora
Černé moře
Černihivská oblast
Černomořská obilná iniciativa
Česká Wikipedie
Česko
Československo
ČT24
Ču Jou-sung
Říše Čching
Říše Ming
Šáhid-136
Špeciálne:Hľadanie/Soubor:Flag of the Azov Battalion.svg'
Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Soubor:Flag of the Azov Battalion.svg'
Železárny a ocelárny Azovstal
Ženy během ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Žytomyr
Žytomyrská oblast
ウクライナ全土爆撃
俄罗斯对乌克兰基础设施的袭击
1. květen
10. říjen
14. leden
14. září
1584
1585
1673
1674
1813
1862
19. duben
19. listopad
1912
1922
1942
1945
1977
1992
20. duben
20. květen
2015
2022
2022–2023 Russian strikes against Ukrainian infrastructure
2023
23. duben
24. únor
24. duben
24. listopad
26. duben
28. duben
3M-54 Kalibr
5. květen
9K720 Iskander
ABC (časopis)
Agence France-Presse
Aktuálně.cz
Alexandr Dvornikov
Alexandr Lukašenko
Alexandr Vitko
Alexandr Zacharčenko
Alexej Navalnyj
Alfa samec
Amnesty International
Andrej Kolesnikov (generál)
Andrej Suchověckij
Andrej Trošev
Anexe Krymu Ruskou federací
António Guterres
Antimajdan
Antisemitismus#Antisemitské konspiraÄnà teorie
Apple II
Arsenij Jaceňuk
Arsen Pavlov
Artem Žoga
Associated Press
Atacs russos amb míssils i drons contra Ucraïna
Ataques rusos contra infraestructuras ucranianas
Azatbek Omurbekov
Azovské moře
Azovstal
Bílkovina
Bělgorodská oblast
Bělorusko
Batalion Azov
Batalion Sparta
Battle of Mariupol (2022)?oldid=1074075464
Battle of Zaporizhzhia?oldid=1075282230
Bavovna
BBC News
Berlín
Biologická membrána
Bitva o Černobyl
Bitva o Avdijivku
Bitva o Bachmut
Bitva o Berďansk
Bitva o Charkov (2022)
Bitva o Cherson
Bitva o Doněc
Bitva o Ilovajsk
Bitva o Ivankiv
Bitva o Kreminnu
Bitva o Krynky
Bitva o Kyjev (2022)
Bitva o letiště Hostomel
Bitva o Lysyčansk
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva o Marjinku
Bitva o Melitopol
Bitva o Mykolajiv
Bitva o Popasnu
Bitva o Rubižne
Bitva o Severodoněck
Bitva o Soledar
Bitva o Sumy
Bitva o Toškivku
Bitva o Vasylkiv
Bitva o Vuhledar
Bitva o Záporoží
Bitva u Puebly
Blog
BM-21 Grad
Boje o Debalceve
Bombardování
Bombardování divadla v Mariupolu
Boris Johnson
Braniewo
Bratislava
Brest (Bělorusko)
Britské ministerstvo obrany
Brjanská oblast
Brno
Buňka
Budapešťské memorandum
Bulharsko
Buněčné jádro
Bzenecká lípa
Ch-101
Ch-22
Ch-31
Ch-47M2 Kinžal
Ch-55
Ch-555
Ch-59
Charkov
Charkovská protiofenzíva (2022)
Cherson
Chersonská ofenzíva
Chmelnyckyj
Cholera
Chu Čeng-jen
Civilista
Commons:Featured pictures/cs
Cytoplazma
Dálnice D8
Dělostřelectvo
Darja Duginová
Denis Pušilin
Denys Šmyhal
Denys Prokopenko
Den vítězství (9. května)
Diskuse k Wikipedii:Článek týdne
Dmitrij Medveděv
Dmitrij Peskov
Dmitrij Rogozin
Dmitrij Utkin
Dmytro Jaroš
Dnipro
Doněcká lidová republika
Doněcká oblast
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Donbas
Druhá bitva o Doněcké letiště
Druhá minská dohoda
Druhá studená válka
Druhá světová válka
Dynastie Jižní Ming
Economia
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Ekvivalent TNT
Elektrárna
Elektronový mikroskop
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Endoplazmatické retikulum
ERAD dráha
Eukaryota
Euromajdan
Evakuace
Evropská komise
Evropská unie
Facebook
Federální vláda Spojených států amerických
File:Flag of National Guard of the Russian Federation.svg
First-person shooter
Francie
Francouzská intervence v Mexiku
Frappes russes de 2022–2023 contre les infrastructures ukrainiennes
Gang
Generální tajemník NATO
Gennadij Timčenko
Golgiho aparát
Guy Lafleur
Harley Davidson
Hells Angels
Hem
HESA Šáhid-136
Hlavní strana
Hlavní strana?uselang=cs
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Homofobie
Hospodářský růst
Hrdina
Human Rights Watch
IDNES.cz
Ignacio Zaragoza
Igor Girkin
Igor Plotnickij
Incident v Kerčském průlivu
Ingenuity
Inhulec
Institut pro studium války
International Standard Serial Number
Jaderná hlavice
Janez Janša
Jan Kostrhun
Jednotné Rusko
Jens Stoltenberg
Jevgenij Prigožin
Jevhenij Murajev
Jihoukrajinská fronta
Josif Vissarionovič Stalin
Kaligrafie
Kaliningradská oblast
Kapitulace
Karanténa
Kaspické moře
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Wikipedie:Články týdne
Kategorie:Zdravotnictví
Kazetová puma
Klaus Schulze
KN-23
Koncentrační tábor Dachau
Koridor
Královecký kraj
Kremenčuk
Krym
Krymské referendum (2014)
Krymský most
Kryvyj Rih
Kuo-c’-ťien
Kurská oblast
Květen 2016
Kyjev
Kyjevská oblast
Kyjevská ofenzíva
Kyjevský přízrak
Legie „Svoboda Ruska“
Leonid Pasečnik
Letiště Berlín-Schönefeld
Let Malaysia Airlines 17
Lidové noviny
Lubomír Zaorálek
Luhansk
Luhanská lidová republika
Lvov
Městská rada
Maďarsko
Madagaskar
MAFRA
Maia Sanduová
Malorusko (2017)
Manuel Estiarte
Margarita Simonjanová
Marija Lvovová-Bělovová
Marija Zacharovová
Mariupol
Masakr v Buči
Medaile Za navrácení Krymu
Meda Mládková
Mega
Metabolismus
Metabolismus tuků
Mezinárodní červený kříž
Mezinárodní měnový fond
Mezinárodní sankce v průběhu ukrajinské krize
Michail Mišustin
Michail Mizincev
Michal Hašek
MiG-31
Miloš Zeman
Ministerstvo obrany Spojeného království
Ministerstvo obrany Spojených států amerických
Ministerstvo zahraničních věcí České republiky
Minsk
Mittelbau-Dora
Mnichov
Mobilizace v Rusku (2022)
Moldavsko
Moskva
Motocykl
Mwai Kibaki
Mykolajiv
Námořnictvo Ruské federace
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní garda Ruské federace
Národní garda Ukrajiny
Národní památník na Vítkově
Německo
Nacionalismus
Nadace Wikimedia
Nadija Savčenková
Nanking
Natalja Poklonská
Nikolaj Patrušev
Nisslova tělíska
Noční vlci
Nové Rusko
Novinky.cz
Novorossijsk
Novorusko (2014–2015)
Obklíčení
Obléhání Černihivu
Obležení Leningradu
Oděsa
Olšanské hřbitovy
Oleg Miťajev
Oleg Saljukov
Oleh Ljaško
Oleksandr Turčynov
Oligomer
Operace Dragoon Ride
Oranžová revoluce
Organela
Organizace pro bezpečnost a spolupráci v Evropě
Organizace spojených národů
Ostřelování Brovar
Ostrava
Ozbrojené síly Ruské federace
Ozbrojené síly Ukrajiny
Příměří
Přístav
Přestanov
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Parlament Ukrajiny
Pavel Gubarev
Pavol Mešťan
Pečeť
Perestrojka
Perseverance
Petra Procházková
Petro Porošenko
Pluk Azov
Požár Domu odborů v Oděse
Podněstří
Policja
Polsko
Pomoc:Ako vytvoriť nový článok
Pomoc:Vyhľadávanie
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Postsovětské republiky
Postsovětské války
Povstání
Praha
Pravda (noviny)
Prezident
Proruské nepokoje na Ukrajině 2014
Protesty proti ruské invazi na Ukrajinu
Protesty proti ruské invazi na Ukrajinu (2022)
Protilodní střela
První bitva o Doněcké letiště
První minská dohoda
Putinismus
Putin chujlo!
Pyrrhovo vítězství
Q111017791
Q111033705
Q115429985
Q4327794
Rašismus
Radim Uzel
Raketový útok na Kramatorsk 27. června 2023
Raketový útok na obchodní centrum v Kremenčuku
Raketový útok na Vinnycju
Ramzan Kadyrov
Reakce Česka na ruskou invazi na Ukrajinu
Reakce Česka na ruskou invazi na Ukrajinu (2022)
Referenda na ukrajinských územích okupovaných Ruskem (2022)
Republika Krym
Republika Krym (2014)
Rezoluce mimořádného zasedání Valného shromáždění OSN č. 11/1
Ribozom
Rinat Achmetov
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Rostovská oblast
Ruština
Rudá armáda
Ruská anexe jihovýchodní Ukrajiny
Ruská finanční krize (2014)
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Ruská pravoslavná církev
Ruská propaganda
Ruské údery proti ukrajinské infrastruktuře
Ruské parlamentní volby 2011
Ruský dobrovolnický sbor
Ruský rubl
Rusko
Rusko-ukrajinská krize (2021–2022)
Rusko-ukrajinská válka
Rusové
Russian strikes against Ukrainian infrastructure (2022–present)
Síly územní obrany Ukrajiny
Sýrie
S-300
S-400
Sankce během ukrajinské krize
Sartana
Schengenský prostor
Sergej Šojgu
Sergej Aksjonov
Sergej Ivanov
Sergej Kirijenko
Sergej Kobylaš
Sergej Lavrov
Sergej Naryškin
Sergej Surovikin
Serhij Šaptala
Serhij Arbuzov
Severní Makedonie
Severoatlantická aliance
Severodoněck
Seznam.cz
Seznam amerických letadlových lodí
Seznam Zprávy
Skládání proteinů
Slavín (památník)
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Soubor:Ночные Волки (1).jpg
Soubor:10th Mountain Assault Brigade Insignia (UA).svg
Soubor:AlexanderZoldostanov (cropped).jpeg
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Banner of the Armed Forces of the Russian Federation (obverse).svg
Soubor:Battle of Zaporizhzhia.png
Soubor:Commons-logo.svg
Soubor:Demonstrace proti průjezdu motorkářského klubu Noční vlci, 7. 5. 2016.JPG
Soubor:Demonstrace proti průjezdu nacionalistického motorkářského klubu Noční vlci.JPG
Soubor:Dnipro after Russian missile attack, 2023-01-14 (02-02).jpg
Soubor:Endomembrane system diagram cs.svg
Soubor:Ensign of the Ukrainian Armed Forces.svg
Soubor:Ensign of the Ukrainian Ground Forces.svg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:Flag of National Guard of the Russian Federation.svg
Soubor:Flag of the Azov Battalion.svg
soubor:Flag of the Azov Battalion.svg'
Soubor:Flag of the National Guard of Ukraine.svg
Soubor:Flag of the Russian Airborne Troops.svg
Soubor:Flag of the Russian Air Force.svg
Soubor:Flag of the Russian Naval Infantry.png
Soubor:Flag of the Ukrainian Naval Infantry.svg
Soubor:Great emblem of the 141st Motorized Regiment.svg
Soubor:Great emblem of the 150th Motor Rifle Division.svg
Soubor:Kyiv Oblast after Russian shelling, 2022-11-15 (004).jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Mitropolitskaya st. 108, Mariupol 20220323 005.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Russian bombing of Mariupol.jpg
Soubor:Russian bombing of Mariupol (05).jpg
Soubor:Russian bombing of Mariupol (06).jpg
Soubor:Situation in Mariupol.svg
Soubor:Ukraine at night from space (November 24, 2022).jpg
Soubor:Vladimir Putin biking in Novorossiysk.ogv
Soubor:White flag icon.svg
Soubor:Wiki letter w.svg
Sovětský svaz
Speciální:Co odkazuje na/Ruské údery proti ukrajinské infrastruktuře
Speciální:Hledání
Speciální:Kategorie
Speciální:Moje diskuse
Speciální:Moje příspěvky
Speciální:Náhodná stránka
Speciální:Nové stránky
Speciální:Poslední změny
Speciální:Související změny/Ruské údery proti ukrajinské infrastruktuře
Speciální:Speciální stránky
Speciální:Statistika
Splašková voda
Spojené království
Spojené státy americké
Srbsko
Srpnová povstalecká ofenzíva (válka na Donbase)
Su-35
Suchoj Su-24
Suchoj Su-25
Sulejman I.
Sumská oblast
Sumy
Světová ekonomika
Světová zdravotnická organizace
Třída T 47
Taťjana Moskalkovová
Tank
Telegram (software)
Terespol
Termobarická zbraň
Ternopil
The Daily Telegraph
The Guardian
Time
Tiskař
Tituškové
Tu-160
Tu-22M
Tu-95
Tupolev Tu-160
Tupolev Tu-22M
Tupolev Tu-95
Turecko
Twitter
Ukrajina
Ukrajinci
Ukrajinská dobrovolnická armáda
Ukrajinská krize
Ukrajinská námořní pěchota
Ukrajinská protiofenzíva (2023)
Ukrajinská protiofenzíva na jižní frontě (2022)
Ukrajinské pozemní síly
Václavské náměstí
Válečná fronta
Válečný zajatec
Válečný zločin
Válka na Donbase
Válka na východní Ukrajině
Vápník
Vídeň
Vítkov
Východoukrajinská ofenzíva
Výsadkové vojsko (Rusko)
V-2
Valentina Matvijenková
Valerij Gerasimov
Valerij Zalužnyj
Vasylivka
Vichistická Francie
Viktor Janukovyč
Viktor Sokolov
Viktor Zolotov
Viktor Zvjahincev
Vinnycja
Vitějovice
Vitalij Kličko
Vláda Černé Hory
Vladimir Konstantinov (politik)
Vladimir Medinskij
Vladimir Putin
Vladislav Surkov
Vlajka Sovětského svazu
Vlasta Prachatická
Vodní doprava
Vojenské vzdušné síly Ruské federace
Volby prezidenta Francie 2022
Volnovacha
Volodymyr Zelenskyj
Voroněžská oblast
Vratislav (město)
Vzdušný prostor
Vzdušně-kosmické síly Ruské federace
Vzpoura Wagnerovy skupiny
Wagnerova skupina
Wehrmacht
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipédia:Žiadané články
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Článek týdne/Archiv
Wikipedie:Článek týdne/Návrhy
Wikipedie:Článek týdne/Příprava#2024/2
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Encyklopedický styl
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Průvodce (odkazy)
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:Vzhled a styl
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikipedie:Zkratka názvu stránky
Wikipedista:Bazi
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wiktionary
Wilhelm Keitel
Wolfenstein 3D
Yahoo!
Západní Berlín
Záporoží
Záporožská jaderná elektrárna
Záporožská jaderná elektrárna#Situace bÄ›hem války na UkrajinÄ›
Záporožská oblast
Zastav vagóny
Zdeněk Fiala
ZDF
Zdravotnický prapor „Špitálníci“
Zelení mužíčci (krymská krize)
Zelení mužíčci (rusko-ukrajinská válka)
Zeměpisné souřadnice
Z (symbol)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
