A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Praha | |||
Hlavné mesto Českej republiky | |||
|
|||
Motto: Praga Caput Rei publicae (Predtým Praga Caput Regni) | |||
Prezývky: Praha matka miest, Stovežatá, Zlaté mesto | |||
Štát | Česko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Hlavné mesto Praha (CZ010) | ||
Okres | Hlavné mesto Praha (CZ0101 – CZ010F) | ||
Rieka | Vltava | ||
Súradnice | 50°05′14″S 14°25′16″V / 50,087222°S 14,421111°V | ||
Najvyšší bod | vrch Teleček pri Zličíne | ||
- výška | 399 m n. m. | ||
Najnižší bod | hladina Vltavy pri Suchdole | ||
- výška | 177 m n. m. | ||
Rozloha | 496 km² (49 600 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 325 280 (31.3.2020) | ||
Hustota | 2 672 obyv./km² | ||
Vznik | 9. storočie | ||
Primátor | Zdeněk Hřib (Piráti) | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 1XX XX | ||
Telefónna predvoľba | +420 2 | ||
ISO 3166-2:CZ | CZ-PR | ||
EČV | A | ||
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
Názov | Historic Centre of Prague | ||
Rok | 1992 (#16) | ||
Číslo | 616 | ||
Región | Európa a Severná Amerika | ||
Kritériá | ii, iv, vi | ||
Praha na mape Česka
| |||
Wikimedia Commons: Prague | |||
Webová stránka: magistrat.praha-mesto.cz | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Demonym: Pražan[1] |
Praha (nem. Prag, angl. Prague, tal. Praga, maď. Prága) je hlavné a najväčšie mesto Česka, sídlo Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok). Má rozlohu 496 km², žije tu 1 324 277 obyvateľov (k 1.1.2020), v aglomerácii s rozlohou 4 983,1 km² až 2,6 milióna obyvateľov (k 31.12.2017).
Geografia
Vodstvo
Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karlovom moste šírku 320 m a je v Prahe dlhá 23 km, má priemerný spád 0,5 na 1 km, najväčšiu hĺbku 10,5 m a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Prítoky Vltavy sprava: Botič a Rokytka. Prítoky Vltavy zľava: Berounka, Dalejský potok, Brusnice a Šárecký potok.
Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia Labe patrí len severovýchod mesta.
Geológia
Praha leží v Pražskej kotline Pražskej plošiny.
Praha leží v severnej časti Barrandiénu v Stredočeskej oblasti, starej ale slabo premenenej oblasti Českého masívu. V oblasti mesta sa stretáva SZ-JV sázavský zlom s kolmým pražským zlomom a závistským prešmykom[2]. Okolie mesta je budované hlavne prvohornými morskými bridlicami, pieskovcami a zlepencami. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z vápenca a mramorov. V druhohorách (kriede) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a opúk (dnes napr. na Strahove, Bielej hore a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo je v oblasti mesta vyvinutých jedenásť štrkových terás pleistocénneho veku. Horniny staršieho pliocénneho zdibského stupňa sa dnes nachádzajú asi 110 – 125 m nad dnešnou hladinou Vltavy.
Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú Barrandova skala, Dívčí Hrady, Braniská, Vyšehradská skala, Petřín, Letná, Trója, Baba či Biela hora.
Podnebie
Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo 456,5 mm zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C.
Historické centrum
Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou Pražského hradu je pamiatkovou rezerváciou UNESCO.
Mestská pamiatková rezervácia tu bola zriadená roku 1971 na ploche 8,22 km² a patrí do nej najmä Staré Město, Josefov, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Město a Vyšehrad. Je to najrozsiahlejšia mestská pamiatková rezervácia v Európe.
V meste je veľa národných kultúrnych pamiatok a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.
Správne rozdelenie
Od 1. júla 2001 platí nasledujúce rozdelenie mesta – 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami.
Dejiny
Počiatky hradu a mesta
Na území dnešnej Prahy sídlila v predhistorickej dobe rada najrôznejších kmeňov – posledné nálezy pri Křesliciach datujú tunajšie osídlenie do doby pred siedmymi tisíc rokmi (ide o kultúru s lineárnou keramikou). Okolo roku 200 pred Kr. bolo v lokalite Závist založené sídlisko Keltov (Bojovia). Okolo oblasti, kde teraz stojí Praha, zmieňuje Ptolemaiova mapa (2. stor.) germánske mesto s názvom „Casurgis“.[3] Počas sťahovania národov v 6. storočí, začali Pražskú kotlinu osídľovať Slovania.
Podľa legendy bola Praha založená v 8. storočí českou kňažnou a veštkyňou Libušou a jej manželom Přemyslom, zakladateľom dynastie Přemyslovcov. Legenda hovorí, že Libuša vyšla na skalnatý útes vysoko nad Vltavou a prorokovala: „Mesto vidím veľké, jeho sláva hviezd sa bude dotýkať.“ Na mieste prikázala vystavať hrad a mesto nazvala Praha.
Dôležitým kultovým miestom sa stal ostroh nad riekou Vltavou, kde nechal knieža Bořivoj postaviť koncom 9. storočia druhý kresťanský kostolík v Čechách, zasvätený Panne Márii. Za vlády Bořivojovho syna Spytihněva I. na počiatku 10. storočia bola celá plošina ostrohu obohnaná obranným valom a vznikol tu kniežací palác. Tak boli položené základy Pražského hradu, kam sa presídlil knieža so svojou družinou z Levého Hradca. Praha sa tým stala centrom rodiaceho sa českého štátu. Z Pražského hradu a ďalších hradísk v stredných Čechách začali přemyslovskí vládcovia spravovať okolité územie, kde si postupne podriadili miestnych obyvateľov a prinútili ich odvádzať poplatok. Existencia kniežacieho hradu priviedla do jeho podhradia remeselníkov a obchodníkov – začalo sa rodiť stredoveké mesto.
Stredovek
Počiatkom 12. storočia bola Praha rozkvitajúcim mestom, nad ktorým sa vznešene vypínal kniežací hrad. „Tam žijú Židia, majúci plno zlata a striebra, tam sú zo všetkých národov najbohatší kupci, tam sú najzámožnejší peňažníci, tam stojí trhovisko a v ňom plno koristi…“, napísal ktosi neznámy o Prahe. Kupec Ibráhím ibn Jákúb napísal už v 10. storočí o Prahe, že je to „mesto z kameňa“, čo bolo vo tej dobe znakom bohatých miest. Vtedajšia Praha sa rozkladala na území dnešného Starého Mesta. Pomenovanie Staršie – respektíve latinsky Maior, to znamená tiež Väčšie – mesto pražské získala po tom, čo Přemysl Otakar II. udelil v roku 1257 pražskému podhradiu, osídlenému od 10. stor., magdeburské mestské právo. Takto vzniklo Menšie Mesto pražské – Malá Strana. Príliv remeselníkov a kupcov do oboch miest rástol, najmä keď sa v dobe panovania Karla IV. Praha stala cisárskou rezidenciou a cisár zamýšľal učiniť z nej hlavné mesto Svätej ríše rímskej. Priestor vymedzený hradbami pražských miest však začal byť pre početné obyvateľstvo rýchlo príliš tesný, a tak panovník pristúpil k veľkorysému kroku – v roku 1348 založil Nové Mesto pražské a vytýčil preň rozsiahle územie medzi Vyšehradom, dnes už zaniknutou osadou Poříčí a Starým Mestom. To bolo postupne zastavané mešťanskými domami, priestornými trhoviskami, záhradami, nádhernými stavbami kostolov a kláštorov. Veľkosťou a nádherou mohla Praha tej doby súperiť s najslávnejšími mestami ako Rím, Florencia, Paríž a Kolín nad Rýnom, napísal o sídelnom meste Karla IV. František Palacký. V Karlovej dobe však bola väčšina ním založených kostolov len rozostavaná. Bohatým talianskym mestám ako Rím, Florencia či Benátky sa nemohla rovnať. Praha síce patrila medzi najväčšie a najrozľahlejšie európske mestá,[4] ale počet obyvateľov Prahy bol vtedy nižší, než v Ríme, Benátkach, Janove, Florencii, Miláne, Carihrade, Paríži či Londýne.[5][6][7][8][9][10]
Zjednotenie pražských miest
K prvému pokusu o zjednotenie Starého a Nového Mesta došlo v roku 1518 na popud staromestských mešťanov vedených Janom Paškom z Vratu. Roku 1523 kráľ Ľudovít II. potvrdil zjednotenú mestskú radu, a tak spojenie pražských miest legalizoval. Jednotná Praha však bola už v roku 1528 znovu rozdelená.
Zjednotiť pražské mestá natrvalo do jedného správneho celku sa podarilo až v roku 1784 za vlády cisára Jozefa II. Kráľovské hlavné mesto Praha potom tvorilo Nové a Staré Mesto pražské, Malá Strana a Hradčany. Postupne bol pripojený Josefov, Vyšehrad a Holešovice.
Na konci 19. storočia bola Praha už industrializovaným, rýchlo sa rozvíjajúcim mestom so železnicou a továrňami, ktoré bolo najväčšie v českej krajine.[11] V roku 1893 bola zahájená pražská asanácia, ktorá zasiahla Josefov a Podskalí; začali sa rozvíjať elektrické dráhy, k mestu sa v roku 1901 pripojila Libeň.
Veľká Praha
Na konci prvej svetovej vojny bola vyhlásená nezávislosť českého štátu, ku ktorému sa vzápätí pripojilo Slovensko. V Prahe dochádzalo k ničeniu symbolov rakúskeho mocnárstva, pričom boli zničené alebo odstránené i niektoré iné pamiatky (Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí, pomník maršala Václava Radeckého na Malostranskom námestí alebo socha cisára Františka Jozefa I. na Smetanovom nábreží).
Ako hlavné mesto novo ustanoveného Československa bola Praha i naďalej modernizovaná a rozširovaná. Roku 1922 bola založená Veľká Praha, do ktorej boli zahrnuté všetky predmestia vrátane do tej doby samostatných miest ako Kráľovské Vinohrady, Nusle alebo Košíře. Praha, v ktorej vedľa sebe žilo české, nemecké a židovské obyvateľstvo, sa stala pozoruhodným kultúrnym centrom. Desaťročné secesné obdobie prerušila prvá svetová vojna. Na konci dvadsiatych rokov 20. storočia sa začal v architektúre prejavovať funkcionalizmus; bola tiež dostavaná gotická Katedrála svätého Víta. V septembri 1929 (za prezidenta T. G. Masaryka a arcibiskupa Františka Kordača, ako je uvedené nad klenbou triumfálneho oblúka chóru dómu) bola dokončená dostavba katedrály a slávnostne otvorená pri príležitosti tisíceho výročia smrti svätého Václava.
Svetovo unikátna je kubistická architektúra – jedine v Prahe prešiel kubizmus z maliarskych plátien do architektúry (Pavel Janák, Josef Gočár, Josef Chochol), ambicióznym plánom bolo založenie kubistického sídliska na Vyšehrade.
Druhá svetová vojna
Od 15. marca 1939 bola Praha hlavným mestom Protektorátu Čechy a Morava. Kultúrny život bol ochromený; po incidente, ktorého obeťou bol študent Jan Opletal, boli zatvorené vysoké školy a študentskí predáci popravení. Počas druhej svetovej vojny boli z Prahy deportovaní do koncentračných táborov príslušníci tzv. „menejcenných rás“, predovšetkým židovské a cigánske (podľa vtedajšieho označenia) obyvateľstvo. Bežné boli popravy a väznenie odporcov nacistického režimu. Nechválne známou sa v tejto súvislosti stal napríklad úrad gestapa v Petschkovom paláci alebo Kobyliská strelnica. Režim zosilnil represie po úspešnom atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v máji 1942, po ktorom boli vyhladené obce Lidice a Ležáky. 5. mája 1945 vypuklo Pražské povstanie, pri ktorom zahynulo okolo 7 400 ľudí z radov spojencov a civilistov a približne 1000 vojakov nacistickej armády. Podľa dohôd medzi spojencami z protihitlerovskej koalície však musela americká armáda zastaviť svoj postup 6. mája pri Plzni, zatiaľčo Červená armáda dorazila do Prahy až 9. mája. Po skončení vojny boli takmer všetci pražskí Nemci vysídlení.
Vojnové škody na pražskej zástavbe boli minimálne; plánovanú likvidáciu mesta už nemohol v tej dobe oslabený a ustupujúci nacistický režim realizovať, k vážnejšiemu poškodeniu tak došlo len počas trojnásobného bombardovania americkými lietadlami na konci vojny: 15. novembra 1944 v Holešoviciach,[12] 14. februára 1945[13] najmä v Novom Meste, Nusliach, na Vinohradoch a 25. marca 1945 na strategické ciele vo Vysočanoch, Libni a Kbeloch.[14] Výraznými stavbami, ktoré vznikli ako náprava vojnových škôd, sú veže Emauzského kláštora alebo novší Tancujúci dom.
Praha ako hlavné mesto socialistického Československa
Po druhej svetovej vojne začali vznikať prvé sídliská, ich výstavba sa urýchlila v 60. rokoch. Pôvodná zástavba bola niekde nahradená panelovými domami. V rokoch 1960, 1968, 1970 a 1974 bolo k Prahe pripojených ďalších viac než 60 obcí. V roku 1968 do Prahy vtrhli vojská Varšavskej zmluvy a zahájili okupáciu, ktorá trvala až do zamatovej revolúcie. V 60. a 70. rokoch sa zmodernizovali dôležité dopravné stavby ako letisko a hlavná železničná stanica, začalo sa budovať metro a takzvaný ZÁKOS – systém kapacitných mestských komunikácií, z ktorých jedna oddelila Národní muzeum od Václavského námestia. Na protest proti potlačovaniu slobôd a pasívnemu prístupu verejnosti po okupácii Československa armádami štátov Varšavskej zmluvy sa tam 16. januára 1969 upálil Jan Palach. Pre obyvateľov boli na zelených lúkach okolo Prahy vybudované panelové sídliská.
Postupujúci ekonomický úpadok krajiny zasiahol i Prahu, čo sa prejavilo v zanedbanom vzhľade mesta i v zhoršovaní služieb. Praha sa stala centrom nežnej revolúcie, ktorá ukončila mocenský monopol komunistickej strany.
Praha po nežnej revolúcii
Zavedením štandardných vzťahov so západoeurópskymi krajinami sa Praha ešte viac otvorila turistike. Rozvoj súkromného vlastníctva a podnikania sa prejavil v skvalitnení služieb a tiež v oprave chátrajúcich budov v historickom jadre mesta.
Individuálna automobilová doprava, ktorá pred rokom 1990 nebola tak intenzívna ako v západoeurópskych mestách, rýchlo rástla, a to viedlo k rýchlemu zhoršeniu dopravnej situácie v meste. Počet cestujúcich MHD vzrástol od roku 2001 z 1,104 miliárd na 1,186 miliárd osôb v roku 2017, z toho 461 miliónov cestovalo metrom.[15] Najvyťaženejšou stanicou metra je I. P. Pavlova, najvyťaženejšou električkovou linkou linka číslo 22.[16]
V roku 2002 Prahu ťažko poničila povodeň, ktorá zasiahla najmä ZOO alebo metro, kde zaplavila 18 staníc.
Obyvateľstvo
V Prahe žije trvalo takmer 1 400 000 obyvateľov, avšak veľká časť ľudí žijúcich v meste nemá zapísaný trvalý pobyt, údaje z mobilných zariadení a z mestských komunikácií dokázali, že cez 2 000 000 ľudí v meste každodenne prespáva a okolo 350 000 ľudí do mesta dochádza za prácou alebo za vzdelaním čo zvyšuje počet až na 2 400 000, čo je vyše 20 % celkového obyvateľstva Česka. Väčšina z nich však žije v okrajových štvrtiach a najmä nových sídliskách, rovnako ako v ostatných hlavných mestách Európy; v historickom centre žije cca 100 000 ľudí.[17][18]
Doprava
Cestná doprava
Praha je dopravnou križovatkou. Na západe je diaľnica do Plzne a Norimbergu, na východe zas diaľnica do Brna a Ostravy a na severe smerom na Ústí nad Labem a Nemecka a na východe smerom na Hradec Králové.
Železničná doprava
V Prahe existuje mestský železničný systém menom ESKO PRAHA. Najdôležitejšími stanicami v Prahe sú: Praha-hl.n., Praha-Smíchov, Praha-Libeň, Praha-Masarykovo nádraží, Praha-Vršovice atď.
Letecká doprava
Letisko sa nachádza v Ruzyni v severozápadnej časti mesta a je po viedenskom letisku druhým najväčším v strednej Európe. V meste je aj prístav na rieke Vltava.
MHD
Mestskú hromadnú dopravu tvorí integrovaný dopravný systém (PID). Základ tvorí Pražské metro (trate A, B, C), významné sú aj električky a doplnkovú funkciu majú početné autobusy.
Hospodárstvo
Praha patrí tradične k najdôležitejším hospodárskym centrám Česka. Popri význačnom filmovom priemysle a zrejme najvýznamnejšom odvetví – turistike, sa tu nachádza aj veľa podnikov spracovateľského priemyslu.
Hrubý domáci produkt (HDP) v Pražskom kraji dosahoval roku 2002 asi 620 miliárd Kč (čiže 25,7 percent celkového HDP v trhových cenách) s vysokým podielom na hlavu obyvateľstva (226 % ak sa priemer celej krajiny = 100 %).
Spracovateľský priemysel
Spracovateľský priemysel Prahy je s 7,6 percentami celkovej priemyselnej výroby na 5. mieste v regionálnej štruktúre všetkých 14 regiónov. Priemyselné závody sa sústreďujú najmä na severovýchode a juhozápade mesta. Na území hlavného mesta bolo roku 2003 zaregistrovaných 733 priemyselných závodov (s viac ako 20 zamestnancami) s celkovo 111 tisíc pracujúcimi.
Objemom svojej výroby sa v Prahe jednoznačne presadzujú dve odvetvia: produkcia potravín a produkcia elektrických a optických prístrojov, obe odvetvia s približne 33 miliardami Kč v roku 2002 alebo podielom 12 percent na produkciu odvetví v celom štáte (tržby za vlastné výrobky a služby v bežných cenách). Významnú rolu tu hrá predovšetkým výroba rozhlasových a televíznych prijímačov (20 percent celkovej produkcie krajiny a súčasne aj prvé miesto v regionálnej štruktúre).
Tieto odvetvia sú nasledované polygrafickým priemyslom s takmer 24,5 miliardami Kč tržieb. Význam tohto odvetvia vyplýva zo skutočnosti, že v hlavnom meste sa toto odvetvie silno koncentruje (44 percent celkovej produkcie) a Praha tu zaujíma prvé miesto zo všetkých regiónov.
Okrem toho sa však v Prahe nachádzajú aj ďalšie významné podniky tradičných priemyslových sektorov a odvetví, ktoré prispievajú k veľkému významu hlavného mesta ako priemyselného strediska:
- Výroba výrobkov kovospracujúceho priemyslu
- Výroba strojov a zariadení
- Chémia a farmaceutický priemysel
- Priemysel výrobkov zo skla, keramiky a porcelánu, stavebnej hmoty
- Výroba dopravných prostriedkov (okrem výroby automobilov), tu najmä koľajové súpravy, motocykle, ľahké lietadlá a iné.
Partnerské mestá
- Atény, Grécko
- Bagdad, Irak
- Berlín, Nemecko, 1996
- Birmingham, Spojené kráľovstvo
- Bratislava, Slovensko
- Brusel, Belgicko, 2003
- Budapešť, Maďarsko
- Frankfurt nad Mohanom, Nemecko, 1990
- Hamburg, Nemecko, 1990
- Helsinki, Fínsko
- Chicago, USA, 1990
- Jeruzalem, Izrael
- Kjóto, Japonsko, 1996
- Lisabon, Portugalsko
- Luxemburg, Luxembursko
- Moskva, Rusko, 2000
- Nîmes Francúzsko
- Norimberg, Nemecko, 1990
- Paríž, Francúzsko, 1997
- Peking, Čína (do 2019)[19]
- Petrohrad, Rusko
- Phoenix, USA, 1991
- Prešov, Slovensko
- Riga, Lotyšsko
- Rím, Taliansko
- Roš ha-Ajin, Izrael
- Rotterdam, Holandsko
- Soul, Južná Kórea
- Štokholm, Švédsko
- Šanghaj, Čína
- Taipei, Taiwan, 2001
- Tirana, Albánsko
- Turín, Taliansko
- Varšava, Poľsko
- Viedeň, Rakúsko
- Vilnius, Litva
Galéria
- Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o PrahaÚmrtí v roce 2022
Úmrtí v roce 2023
Ústí nad Orlicí
Ústav pro péči o matku a dítě
Číňané
Čínština
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Češi
Černá Hora
Česká ženská lobby
Česká lékařská komora
Česká strana národně sociální
Česká tisková kancelář
Česká Wikipedie
České noviny
Český úřad zeměměřický a katastrální
Český rozhlas
Česko
Česko-Slovenská filmová databáze
Československá měnová reforma (1953)
Československá socialistická republika#Předsedové vlád a vlády
Československo
Čo Oju
Ču Jou-sung
Řád rytířů Rizala
Říše Čching
Říše Ming
Řečtina
Šerpové
Šiša Pangma
Šlechtický titul
Švédsko
ཇོ་མོ་གླང་མ
1. květen
13. květen
1453
1584
1585
1673
1674
17. duben
1852
1862
19. duben
1912
1913
1922
1923
1940
1942
1949
1953
1967
1970 v hudbě
1977
1978
1987
1990
1992
1993
1994
1995
1997
1998
1999
2. květen
2. lékařská fakulta Univerzity Karlovy
20. duben
20. století
2000
2001
2004
2007
2009
2010
2012
2022
23. duben
24. duben
26. duben
27. březen
28. duben
28. květen
29. květen
3. květen
30. duben
363
4. květen
5. květen
6. květen
Aktuálně.cz
Akutní horská nemoc
Alec Guinness
Alex Ferguson
Alfred Hitchcock
Alma Adamkienė
Alma mater
Alojz Tkáč
Ama Dablam
Anatolij Bukrejev
Andrew Scott Waugh
Andrzej Czok
Andy
Andy Warhol
Angličtina
Annapurna
Anthony Hopkins
Antonín Zápotocký
Apple II
Arsenalna (stanice metra v Kyjevě)
Arthur Charles Clarke
Arthur Conan Doyle
Asie
Austrálie
Autoritní kontrola
Azovstal
Azurit
Baronet
Ben Kingsley
Bernard Clavel
Bibliografie dějin Českých zemí
Bill Lee (hudebník)
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Puebly
Boca Chica (Texas)
Britové
Brno
Broad Peak
Byzantská říše
Bzenecká lípa
Císař
Cepín
Challenger (prohlubeň)
Chimborazo
Christian Aaron Boulogne
Christopher Lee
Chris Bonington
Church of Anthrax
Chu Čeng-jen
Cliff Richard
Clive Sinclair
Columbia Records
Commons:Featured pictures/cs
Commonwealth
Dáma (titul)
Džunko Tabeiová
Daniel Day-Lewis
Danuvius guggenmosi
David Attenborough
Debutové album
Dhaulágirí
Digital object identifier
Divadlo Archa
Doktor medicíny
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Doug Scott
Dritan Abazović
Druhá světová válka
Dušan Becík
DVTV
Dynastie Jižní Ming
Economia
Edmund Hillary
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Ekvádor
Ekvivalence
Elton John
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Erhard Loretan
Eugene Wright
Eurasijská deska
Eurovision Song Contest 2023
Exonymum
Filipíny
First-person shooter
Francie
Francouzština
Francouzská intervence v Mexiku
Francouzská národní knihovna
Frank Lampl
František Plass
Františkovy Lázně
Gašerbrum I
Gašerbrum II
Ganga
Garland Jeffreys
Gemeinsame Normdatei
Gender Studies
George Everest
George Mallory
Georg Solti
Giovanni Giustiniani
GPS
Grada
Gramofonová deska
Gurkhové
Guy Lafleur
Gynekologie
Havaj
Heroine
Himálaj
Hladina moře
Hlavní strana
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Horský vůdce
Hospodářský růst
Ian Holm
Ian McKellen
IDNES.cz
Ignacio Zaragoza
Igor Stravinskij
Ilja Kabakov
Indická deska
Indie
Ingenuity
International Standard Book Number
International Standard Serial Number
IROZHLAS
Isaac Newton
Itálie
Izolace (topografie)#Nejizolovanější hory světa
Izrael
Janez Janša
Jan Kostrhun
Jaromír Málek
Jaroslav Zvěřina
Jean Troillet
Jerzy Kukuczka
Jiří Nedoma
Jiří Winter Neprakta
John Cale
John Eliot Gardiner
Jordan Romero
Josef Nežerka
Jozef Just
Jozef Psotka
Julianus
Kósí
K2
Kaligrafie
Kamil Fila
Kančendženga
Kanada
Kanadská hokejová reprezentace
Kandidát věd
Karel III. Britský
Karl Raimund Popper
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Khumbu
Khumbu (ledopád)
Klára Kolouchová
Klaus Schulze
Kompaktní disk
Komunistická strana Československa
Konsent
Konstantin XI. Dragases
Koruna planety
Korunovace britských panovníků
Krzysztof Wielicki
Kuo-c’-ťien
Lékařská fakulta Masarykovy univerzity
Latina
Leoš Středa
Leopold Sulovský
Leszek Cichy
Lewis Hamilton
Lewis Merenstein
Lhoce
Library of Congress Control Number
Loreen
Lotyšská hokejová reprezentace
Lotyšsko
Lubomír Štrougal
Lucie Jarkovská
Madagaskar
Maia Sanduová
Makalu
Malachit
Manáslu
Manuel Estiarte
Marianský příkop
Mariupol
Martin Amis
Masarykova univerzita
Mauna Kea
Medaile Za zásluhy
Meda Mládková
Mezinárodní fonetická abeceda
Mezinárodní měnový fond
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní vesmírná stanice
Michael Gambon
Mick Jagger
Milan Buben
Milan Hulík
Miroslav Caban
Miroslav Plzák
Mistrovství světa v šachu
Mistrovství světa v ledním hokeji 2023
Mittelbau-Dora
Moldavsko
Monzun
Mount Everest
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Izraele
Národní knihovna Koreje
Národní parlamentní knihovna Japonska
Německá hokejová reprezentace
Německo
Nadace Wikimedia
Nanga Parbat
Nanking
National Archives and Records Administration
National Geographic Society
Nejvyšší hora Ázerbájdžánu
Nejvyšší hora Íránu
Nejvyšší hora Čínské lidové republiky
Nejvyšší hora Afghánistánu
Nejvyšší hora Arménie
Nejvyšší hora Bahrajnu
Nejvyšší hora Bangladéše
Nejvyšší hora Bhútánu
Nejvyšší hora Bruneje
Nejvyšší hora Egypta
Nejvyšší hora Filipín
Nejvyšší hora Gruzie
Nejvyšší hora Indie
Nejvyšší hora Indonésie
Nejvyšší hora Iráku
Nejvyšší hora Izraele
Nejvyšší hora Japonska
Nejvyšší hora Jemenu
Nejvyšší hora Jižní Koreje
Nejvyšší hora Jordánska
Nejvyšší hora Kataru
Nejvyšší hora Kazachstánu
Nejvyšší hora Kypru
Nejvyšší hora Kyrgyzstánu
Nejvyšší hora Laosu
Nejvyšší hora Libanonu
Nejvyšší hora Malajsie
Nejvyšší hora Mongolska
Nejvyšší hora Myanmaru
Nejvyšší hora Nepálu
Nejvyšší hora Ománu
Nejvyšší hora Pákistánu
Nejvyšší hora Palestinské autonomie
Nejvyšší hora Ruska
Nejvyšší hora Sýrie
Nejvyšší hora Saúdské Arábie
Nejvyšší hora Severní Koreje
Nejvyšší hora Singapuru
Nejvyšší hora Spojených arabských emirátů
Nejvyšší hora Srí Lanky
Nejvyšší hora Tádžikistánu
Nejvyšší hora Tchaj-wanu
Nejvyšší hora Thajska
Nejvyšší hora Turecka
Nejvyšší hora Turkmenistánu
Nejvyšší hora Uzbekistánu
Nejvyšší hora Vánočního ostrova
Nejvyšší hora Východního Timoru
Nejvyšší hora Vietnamu
Nejvyšší hory Asie
Nejvyšší hory asijských zemí
Nepál
Nepálština
New York
Nicholas Winton
Normalizace
Norman Dyhrenfurth
Nový Zéland
Novinky.cz
Nuptse
Ojos del Salado
Orlová
Osmanská říše
Osmitisícovka
Ostrava
Pád Konstantinopole
Přídavné jméno
Příjmení
Paříž
Pak Jong-sok
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Patrick Stewart
Paul McCartney
Pavel Bém
Pavel Trčala
Pavol Mešťan
Pchin-jin
Pečeť
Perseverance
Peter Božík
Peter Habeler
Peter Jackson
Peter Ustinov
Petr Kolář (kněz)
Plotní (Brno)
Podněstří
Pohřební tramvaj 152
Pohrobek
Politik
Polská národní knihovna
Portál:Čína
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Pozůstalost
Právo (deník)
Pražské služby
Praha
Pravda (noviny)
Prominence
Prominence#Nejprominentnější hory světa
Protektorát Čechy a Morava
Prvovýstup
Q3506909
Q3506909#identifiers
Q3506909#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q513
Q513#identifiers
Q513#identifiers|Editovat na Wikidatech
Radek Jaroš
Radim Uzel
Reinhold Messner
Renata Chlumská
Reprise Records
Richard Attenborough
Richard Branson
Ringo Starr
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Rodné jméno
Roger Moore
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Sásánovská říše
Sýrie
Salman Rushdie
Sametová revoluce
Sanskrt
Sean Connery
Senátní obvod č. 17 – Praha 12
Senátní obvod č. 28 – Mělník
Senátní obvod č. 71 – Ostrava-město
Sexismus
Sexuální obtěžování
Sexuologie
Seznam nejvyšších hor
Simon Rattle
Sir
SIR (tisková agentura)
Slovenská národní knihovna
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Azurite - New Nevada Lode, La Sal, Utah, USA.jpg
Soubor:CZE Medaile Za zasluhy 1st (1994) BAR.svg
Soubor:Edmund Hillary and Tenzing Norgay.jpg
Soubor:Emblem of Iran (green).png
Soubor:Everest, Nuptse, Khumbu Glacier, Himalayas.jpg
Soubor:Everest North Face toward Base Camp Tibet Luca Galuzzi 2006.jpg
Soubor:Everest nubtse.jpg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:Himalayas.jpg
Soubor:John Cale, Archa Praha, 9 March 2006 (4).JPG
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Mount Everest from Rombok Gompa, Tibet.jpg
Soubor:Mt Everest aerial 2005.jpg
Soubor:Nepal Mount Everest And Ama dablam.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Radim Uzel.jpg
Soubor:Signature of MUDr. Radim Uzel 1994.gif
Soubor:Zonaro GatesofConst.jpg
Souborný katalog České republiky
Soudní znalec
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-204-1044-9
Speciální:Zdroje knih/80-222-0425-0
Speciální:Zdroje knih/978-80-88197-16-4
Spojené království
Spojené státy americké
Společnost pro plánování rodiny a sexuální výchovu
Srbsko
Státní znak Íránu
Střelba na základní škole v Bělehradě
Starship (SpaceX)
Starship Test Flight
Stirling Moss
Strana Práv Občanů
Strana zelených
Studiové album
Svěcení jara
Světová ekonomika
Třída T 47
Tattoo (píseň, Loreen)
Tenzing Norgay
Teodolit
Terry Pratchett
Texas
Théâtre des Champs-Élysées
Tibet
Tibetština
Tibetská autonomní oblast
Tim Berners-Lee
Tina Turner
Ting Li-žen
Tiskař
Titul
Tom Jones
Tom Moore
Tragédie na Mount Everestu (1996)
Tryskové proudění
Turecko
Učitel
Ukrajina
Univerzita Karlova
Univerzitní systém dokumentace
Výklad
V-2
Vichistická Francie
Viktor Zvjahincev
Vintage Violence
Virtual International Authority File
Vláda Černé Hory
Vladimír Nosek
Vladimir Kara-Murza
Vlasta Prachatická
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 1996
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 2000
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 2004
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 2012
Volby prezidenta Francie 2022
Vysoká škola
Vzdušný prostor
Wanda Rutkiewiczová
Washington, D.C.
Westminsterské opatství
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wolfenstein 3D
WorldCat
Wylieho transliterace tibetštiny
Zastupitelstvo hlavního města Prahy
Zdeněk Fiala
Země
Zeměměřič
Zeměpisné souřadnice
Zemětřesení v Nepálu 2015
Zoltán Demján
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk