A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Praha | |||
Hlavné mesto Českej republiky | |||
|
|||
Motto: Praga Caput Rei publicae (Predtým Praga Caput Regni) | |||
Prezývky: Praha matka miest, Stovežatá, Zlaté mesto | |||
Štát | Česko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Hlavné mesto Praha (CZ010) | ||
Okres | Hlavné mesto Praha (CZ0101 – CZ010F) | ||
Rieka | Vltava | ||
Súradnice | 50°05′14″S 14°25′16″V / 50,087222°S 14,421111°V | ||
Najvyšší bod | vrch Teleček pri Zličíne | ||
- výška | 399 m n. m. | ||
Najnižší bod | hladina Vltavy pri Suchdole | ||
- výška | 177 m n. m. | ||
Rozloha | 496 km² (49 600 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 325 280 (31.3.2020) | ||
Hustota | 2 672 obyv./km² | ||
Vznik | 9. storočie | ||
Primátor | Zdeněk Hřib (Piráti) | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 1XX XX | ||
Telefónna predvoľba | +420 2 | ||
ISO 3166-2:CZ | CZ-PR | ||
EČV | A | ||
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
Názov | Historic Centre of Prague | ||
Rok | 1992 (#16) | ||
Číslo | 616 | ||
Región | Európa a Severná Amerika | ||
Kritériá | ii, iv, vi | ||
Praha na mape Česka
| |||
Wikimedia Commons: Prague | |||
Webová stránka: magistrat.praha-mesto.cz | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Demonym: Pražan[1] |
Praha (nem. Prag, angl. Prague, tal. Praga, maď. Prága) je hlavné a najväčšie mesto Česka, sídlo Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok). Má rozlohu 496 km², žije tu 1 324 277 obyvateľov (k 1.1.2020), v aglomerácii s rozlohou 4 983,1 km² až 2,6 milióna obyvateľov (k 31.12.2017).
Geografia
Vodstvo
Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karlovom moste šírku 320 m a je v Prahe dlhá 23 km, má priemerný spád 0,5 na 1 km, najväčšiu hĺbku 10,5 m a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Prítoky Vltavy sprava: Botič a Rokytka. Prítoky Vltavy zľava: Berounka, Dalejský potok, Brusnice a Šárecký potok.
Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia Labe patrí len severovýchod mesta.
Geológia
Praha leží v Pražskej kotline Pražskej plošiny.
Praha leží v severnej časti Barrandiénu v Stredočeskej oblasti, starej ale slabo premenenej oblasti Českého masívu. V oblasti mesta sa stretáva SZ-JV sázavský zlom s kolmým pražským zlomom a závistským prešmykom[2]. Okolie mesta je budované hlavne prvohornými morskými bridlicami, pieskovcami a zlepencami. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z vápenca a mramorov. V druhohorách (kriede) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a opúk (dnes napr. na Strahove, Bielej hore a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo je v oblasti mesta vyvinutých jedenásť štrkových terás pleistocénneho veku. Horniny staršieho pliocénneho zdibského stupňa sa dnes nachádzajú asi 110 – 125 m nad dnešnou hladinou Vltavy.
Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú Barrandova skala, Dívčí Hrady, Braniská, Vyšehradská skala, Petřín, Letná, Trója, Baba či Biela hora.
Podnebie
Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo 456,5 mm zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C.
Historické centrum
Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou Pražského hradu je pamiatkovou rezerváciou UNESCO.
Mestská pamiatková rezervácia tu bola zriadená roku 1971 na ploche 8,22 km² a patrí do nej najmä Staré Město, Josefov, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Město a Vyšehrad. Je to najrozsiahlejšia mestská pamiatková rezervácia v Európe.
V meste je veľa národných kultúrnych pamiatok a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.
Správne rozdelenie
Od 1. júla 2001 platí nasledujúce rozdelenie mesta – 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami.
Dejiny
Počiatky hradu a mesta
Na území dnešnej Prahy sídlila v predhistorickej dobe rada najrôznejších kmeňov – posledné nálezy pri Křesliciach datujú tunajšie osídlenie do doby pred siedmymi tisíc rokmi (ide o kultúru s lineárnou keramikou). Okolo roku 200 pred Kr. bolo v lokalite Závist založené sídlisko Keltov (Bojovia). Okolo oblasti, kde teraz stojí Praha, zmieňuje Ptolemaiova mapa (2. stor.) germánske mesto s názvom „Casurgis“.[3] Počas sťahovania národov v 6. storočí, začali Pražskú kotlinu osídľovať Slovania.
Podľa legendy bola Praha založená v 8. storočí českou kňažnou a veštkyňou Libušou a jej manželom Přemyslom, zakladateľom dynastie Přemyslovcov. Legenda hovorí, že Libuša vyšla na skalnatý útes vysoko nad Vltavou a prorokovala: „Mesto vidím veľké, jeho sláva hviezd sa bude dotýkať.“ Na mieste prikázala vystavať hrad a mesto nazvala Praha.
Dôležitým kultovým miestom sa stal ostroh nad riekou Vltavou, kde nechal knieža Bořivoj postaviť koncom 9. storočia druhý kresťanský kostolík v Čechách, zasvätený Panne Márii. Za vlády Bořivojovho syna Spytihněva I. na počiatku 10. storočia bola celá plošina ostrohu obohnaná obranným valom a vznikol tu kniežací palác. Tak boli položené základy Pražského hradu, kam sa presídlil knieža so svojou družinou z Levého Hradca. Praha sa tým stala centrom rodiaceho sa českého štátu. Z Pražského hradu a ďalších hradísk v stredných Čechách začali přemyslovskí vládcovia spravovať okolité územie, kde si postupne podriadili miestnych obyvateľov a prinútili ich odvádzať poplatok. Existencia kniežacieho hradu priviedla do jeho podhradia remeselníkov a obchodníkov – začalo sa rodiť stredoveké mesto.
Stredovek
Počiatkom 12. storočia bola Praha rozkvitajúcim mestom, nad ktorým sa vznešene vypínal kniežací hrad. „Tam žijú Židia, majúci plno zlata a striebra, tam sú zo všetkých národov najbohatší kupci, tam sú najzámožnejší peňažníci, tam stojí trhovisko a v ňom plno koristi…“, napísal ktosi neznámy o Prahe. Kupec Ibráhím ibn Jákúb napísal už v 10. storočí o Prahe, že je to „mesto z kameňa“, čo bolo vo tej dobe znakom bohatých miest. Vtedajšia Praha sa rozkladala na území dnešného Starého Mesta. Pomenovanie Staršie – respektíve latinsky Maior, to znamená tiež Väčšie – mesto pražské získala po tom, čo Přemysl Otakar II. udelil v roku 1257 pražskému podhradiu, osídlenému od 10. stor., magdeburské mestské právo. Takto vzniklo Menšie Mesto pražské – Malá Strana. Príliv remeselníkov a kupcov do oboch miest rástol, najmä keď sa v dobe panovania Karla IV. Praha stala cisárskou rezidenciou a cisár zamýšľal učiniť z nej hlavné mesto Svätej ríše rímskej. Priestor vymedzený hradbami pražských miest však začal byť pre početné obyvateľstvo rýchlo príliš tesný, a tak panovník pristúpil k veľkorysému kroku – v roku 1348 založil Nové Mesto pražské a vytýčil preň rozsiahle územie medzi Vyšehradom, dnes už zaniknutou osadou Poříčí a Starým Mestom. To bolo postupne zastavané mešťanskými domami, priestornými trhoviskami, záhradami, nádhernými stavbami kostolov a kláštorov. Veľkosťou a nádherou mohla Praha tej doby súperiť s najslávnejšími mestami ako Rím, Florencia, Paríž a Kolín nad Rýnom, napísal o sídelnom meste Karla IV. František Palacký. V Karlovej dobe však bola väčšina ním založených kostolov len rozostavaná. Bohatým talianskym mestám ako Rím, Florencia či Benátky sa nemohla rovnať. Praha síce patrila medzi najväčšie a najrozľahlejšie európske mestá,[4] ale počet obyvateľov Prahy bol vtedy nižší, než v Ríme, Benátkach, Janove, Florencii, Miláne, Carihrade, Paríži či Londýne.[5][6][7][8][9][10]
Zjednotenie pražských miest
K prvému pokusu o zjednotenie Starého a Nového Mesta došlo v roku 1518 na popud staromestských mešťanov vedených Janom Paškom z Vratu. Roku 1523 kráľ Ľudovít II. potvrdil zjednotenú mestskú radu, a tak spojenie pražských miest legalizoval. Jednotná Praha však bola už v roku 1528 znovu rozdelená.
Zjednotiť pražské mestá natrvalo do jedného správneho celku sa podarilo až v roku 1784 za vlády cisára Jozefa II. Kráľovské hlavné mesto Praha potom tvorilo Nové a Staré Mesto pražské, Malá Strana a Hradčany. Postupne bol pripojený Josefov, Vyšehrad a Holešovice.
Na konci 19. storočia bola Praha už industrializovaným, rýchlo sa rozvíjajúcim mestom so železnicou a továrňami, ktoré bolo najväčšie v českej krajine.[11] V roku 1893 bola zahájená pražská asanácia, ktorá zasiahla Josefov a Podskalí; začali sa rozvíjať elektrické dráhy, k mestu sa v roku 1901 pripojila Libeň.
Veľká Praha
Na konci prvej svetovej vojny bola vyhlásená nezávislosť českého štátu, ku ktorému sa vzápätí pripojilo Slovensko. V Prahe dochádzalo k ničeniu symbolov rakúskeho mocnárstva, pričom boli zničené alebo odstránené i niektoré iné pamiatky (Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí, pomník maršala Václava Radeckého na Malostranskom námestí alebo socha cisára Františka Jozefa I. na Smetanovom nábreží).
Ako hlavné mesto novo ustanoveného Československa bola Praha i naďalej modernizovaná a rozširovaná. Roku 1922 bola založená Veľká Praha, do ktorej boli zahrnuté všetky predmestia vrátane do tej doby samostatných miest ako Kráľovské Vinohrady, Nusle alebo Košíře. Praha, v ktorej vedľa sebe žilo české, nemecké a židovské obyvateľstvo, sa stala pozoruhodným kultúrnym centrom. Desaťročné secesné obdobie prerušila prvá svetová vojna. Na konci dvadsiatych rokov 20. storočia sa začal v architektúre prejavovať funkcionalizmus; bola tiež dostavaná gotická Katedrála svätého Víta. V septembri 1929 (za prezidenta T. G. Masaryka a arcibiskupa Františka Kordača, ako je uvedené nad klenbou triumfálneho oblúka chóru dómu) bola dokončená dostavba katedrály a slávnostne otvorená pri príležitosti tisíceho výročia smrti svätého Václava.
Svetovo unikátna je kubistická architektúra – jedine v Prahe prešiel kubizmus z maliarskych plátien do architektúry (Pavel Janák, Josef Gočár, Josef Chochol), ambicióznym plánom bolo založenie kubistického sídliska na Vyšehrade.
Druhá svetová vojna
Od 15. marca 1939 bola Praha hlavným mestom Protektorátu Čechy a Morava. Kultúrny život bol ochromený; po incidente, ktorého obeťou bol študent Jan Opletal, boli zatvorené vysoké školy a študentskí predáci popravení. Počas druhej svetovej vojny boli z Prahy deportovaní do koncentračných táborov príslušníci tzv. „menejcenných rás“, predovšetkým židovské a cigánske (podľa vtedajšieho označenia) obyvateľstvo. Bežné boli popravy a väznenie odporcov nacistického režimu. Nechválne známou sa v tejto súvislosti stal napríklad úrad gestapa v Petschkovom paláci alebo Kobyliská strelnica. Režim zosilnil represie po úspešnom atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v máji 1942, po ktorom boli vyhladené obce Lidice a Ležáky. 5. mája 1945 vypuklo Pražské povstanie, pri ktorom zahynulo okolo 7 400 ľudí z radov spojencov a civilistov a približne 1000 vojakov nacistickej armády. Podľa dohôd medzi spojencami z protihitlerovskej koalície však musela americká armáda zastaviť svoj postup 6. mája pri Plzni, zatiaľčo Červená armáda dorazila do Prahy až 9. mája. Po skončení vojny boli takmer všetci pražskí Nemci vysídlení.
Vojnové škody na pražskej zástavbe boli minimálne; plánovanú likvidáciu mesta už nemohol v tej dobe oslabený a ustupujúci nacistický režim realizovať, k vážnejšiemu poškodeniu tak došlo len počas trojnásobného bombardovania americkými lietadlami na konci vojny: 15. novembra 1944 v Holešoviciach,[12] 14. februára 1945[13] najmä v Novom Meste, Nusliach, na Vinohradoch a 25. marca 1945 na strategické ciele vo Vysočanoch, Libni a Kbeloch.[14] Výraznými stavbami, ktoré vznikli ako náprava vojnových škôd, sú veže Emauzského kláštora alebo novší Tancujúci dom.
Praha ako hlavné mesto socialistického Československa
Po druhej svetovej vojne začali vznikať prvé sídliská, ich výstavba sa urýchlila v 60. rokoch. Pôvodná zástavba bola niekde nahradená panelovými domami. V rokoch 1960, 1968, 1970 a 1974 bolo k Prahe pripojených ďalších viac než 60 obcí. V roku 1968 do Prahy vtrhli vojská Varšavskej zmluvy a zahájili okupáciu, ktorá trvala až do zamatovej revolúcie. V 60. a 70. rokoch sa zmodernizovali dôležité dopravné stavby ako letisko a hlavná železničná stanica, začalo sa budovať metro a takzvaný ZÁKOS – systém kapacitných mestských komunikácií, z ktorých jedna oddelila Národní muzeum od Václavského námestia. Na protest proti potlačovaniu slobôd a pasívnemu prístupu verejnosti po okupácii Československa armádami štátov Varšavskej zmluvy sa tam 16. januára 1969 upálil Jan Palach. Pre obyvateľov boli na zelených lúkach okolo Prahy vybudované panelové sídliská.
Postupujúci ekonomický úpadok krajiny zasiahol i Prahu, čo sa prejavilo v zanedbanom vzhľade mesta i v zhoršovaní služieb. Praha sa stala centrom nežnej revolúcie, ktorá ukončila mocenský monopol komunistickej strany.
Praha po nežnej revolúcii
Zavedením štandardných vzťahov so západoeurópskymi krajinami sa Praha ešte viac otvorila turistike. Rozvoj súkromného vlastníctva a podnikania sa prejavil v skvalitnení služieb a tiež v oprave chátrajúcich budov v historickom jadre mesta.
Individuálna automobilová doprava, ktorá pred rokom 1990 nebola tak intenzívna ako v západoeurópskych mestách, rýchlo rástla, a to viedlo k rýchlemu zhoršeniu dopravnej situácie v meste. Počet cestujúcich MHD vzrástol od roku 2001 z 1,104 miliárd na 1,186 miliárd osôb v roku 2017, z toho 461 miliónov cestovalo metrom.[15] Najvyťaženejšou stanicou metra je I. P. Pavlova, najvyťaženejšou električkovou linkou linka číslo 22.[16]
V roku 2002 Prahu ťažko poničila povodeň, ktorá zasiahla najmä ZOO alebo metro, kde zaplavila 18 staníc.
Obyvateľstvo
V Prahe žije trvalo takmer 1 400 000 obyvateľov, avšak veľká časť ľudí žijúcich v meste nemá zapísaný trvalý pobyt, údaje z mobilných zariadení a z mestských komunikácií dokázali, že cez 2 000 000 ľudí v meste každodenne prespáva a okolo 350 000 ľudí do mesta dochádza za prácou alebo za vzdelaním čo zvyšuje počet až na 2 400 000, čo je vyše 20 % celkového obyvateľstva Česka. Väčšina z nich však žije v okrajových štvrtiach a najmä nových sídliskách, rovnako ako v ostatných hlavných mestách Európy; v historickom centre žije cca 100 000 ľudí.[17][18]
Doprava
Cestná doprava
Praha je dopravnou križovatkou. Na západe je diaľnica do Plzne a Norimbergu, na východe zas diaľnica do Brna a Ostravy a na severe smerom na Ústí nad Labem a Nemecka a na východe smerom na Hradec Králové.
Železničná doprava
V Prahe existuje mestský železničný systém menom ESKO PRAHA. Najdôležitejšími stanicami v Prahe sú: Praha-hl.n., Praha-Smíchov, Praha-Libeň, Praha-Masarykovo nádraží, Praha-Vršovice atď.
Letecká doprava
Letisko sa nachádza v Ruzyni v severozápadnej časti mesta a je po viedenskom letisku druhým najväčším v strednej Európe. V meste je aj prístav na rieke Vltava.
MHD
Mestskú hromadnú dopravu tvorí integrovaný dopravný systém (PID). Základ tvorí Pražské metro (trate A, B, C), významné sú aj električky a doplnkovú funkciu majú početné autobusy.
Hospodárstvo
Praha patrí tradične k najdôležitejším hospodárskym centrám Česka. Popri význačnom filmovom priemysle a zrejme najvýznamnejšom odvetví – turistike, sa tu nachádza aj veľa podnikov spracovateľského priemyslu.
Hrubý domáci produkt (HDP) v Pražskom kraji dosahoval roku 2002 asi 620 miliárd Kč (čiže 25,7 percent celkového HDP v trhových cenách) s vysokým podielom na hlavu obyvateľstva (226 % ak sa priemer celej krajiny = 100 %).
Spracovateľský priemysel
Spracovateľský priemysel Prahy je s 7,6 percentami celkovej priemyselnej výroby na 5. mieste v regionálnej štruktúre všetkých 14 regiónov. Priemyselné závody sa sústreďujú najmä na severovýchode a juhozápade mesta. Na území hlavného mesta bolo roku 2003 zaregistrovaných 733 priemyselných závodov (s viac ako 20 zamestnancami) s celkovo 111 tisíc pracujúcimi.
Objemom svojej výroby sa v Prahe jednoznačne presadzujú dve odvetvia: produkcia potravín a produkcia elektrických a optických prístrojov, obe odvetvia s približne 33 miliardami Kč v roku 2002 alebo podielom 12 percent na produkciu odvetví v celom štáte (tržby za vlastné výrobky a služby v bežných cenách). Významnú rolu tu hrá predovšetkým výroba rozhlasových a televíznych prijímačov (20 percent celkovej produkcie krajiny a súčasne aj prvé miesto v regionálnej štruktúre).
Tieto odvetvia sú nasledované polygrafickým priemyslom s takmer 24,5 miliardami Kč tržieb. Význam tohto odvetvia vyplýva zo skutočnosti, že v hlavnom meste sa toto odvetvie silno koncentruje (44 percent celkovej produkcie) a Praha tu zaujíma prvé miesto zo všetkých regiónov.
Okrem toho sa však v Prahe nachádzajú aj ďalšie významné podniky tradičných priemyslových sektorov a odvetví, ktoré prispievajú k veľkému významu hlavného mesta ako priemyselného strediska:
- Výroba výrobkov kovospracujúceho priemyslu
- Výroba strojov a zariadení
- Chémia a farmaceutický priemysel
- Priemysel výrobkov zo skla, keramiky a porcelánu, stavebnej hmoty
- Výroba dopravných prostriedkov (okrem výroby automobilov), tu najmä koľajové súpravy, motocykle, ľahké lietadlá a iné.
Partnerské mestá
- Atény, Grécko
- Bagdad, Irak
- Berlín, Nemecko, 1996
- Birmingham, Spojené kráľovstvo
- Bratislava, Slovensko
- Brusel, Belgicko, 2003
- Budapešť, Maďarsko
- Frankfurt nad Mohanom, Nemecko, 1990
- Hamburg, Nemecko, 1990
- Helsinki, Fínsko
- Chicago, USA, 1990
- Jeruzalem, Izrael
- Kjóto, Japonsko, 1996
- Lisabon, Portugalsko
- Luxemburg, Luxembursko
- Moskva, Rusko, 2000
- Nîmes Francúzsko
- Norimberg, Nemecko, 1990
- Paríž, Francúzsko, 1997
- Peking, Čína (do 2019)[19]
- Petrohrad, Rusko
- Phoenix, USA, 1991
- Prešov, Slovensko
- Riga, Lotyšsko
- Rím, Taliansko
- Roš ha-Ajin, Izrael
- Rotterdam, Holandsko
- Soul, Južná Kórea
- Štokholm, Švédsko
- Šanghaj, Čína
- Taipei, Taiwan, 2001
- Tirana, Albánsko
- Turín, Taliansko
- Varšava, Poľsko
- Viedeň, Rakúsko
- Vilnius, Litva
Galéria
- Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o PrahaÚmrtí v roce 2022
Úmrtí v roce 2023
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Česká socialistická republika
Česká televize
Česká televize#Seznam generálních ředitelů
Česká tisková kancelář
Česká Wikipedie
České centrum
České noviny
Český rozhlas
Česko
Československá televize
Československý odboj (1939–1945)
Československý rozhlas
Československo
Členské státy NATO
ČT1
ČT2
ČT24
ČT3
ČT3 (1993)
ČTV
ČT :D
ČT art
ČT sport
Řád Bílého lva
Řád Tomáše Garrigua Masaryka
Šiveluč
Štiřín
Živočichové
1. květen
1. prosinec
11. duben
12. říjen
13. říjen
14. duben
15. červen
15. říjen
1517
17. duben
1753
1823
1892
1897
1922
1923
1929
1945
1951
1953
1957
1967
1978
1988
1992
1993
20. říjen
20. duben
20. leden
2003
2008
2022
22. říjen
23. říjen
25. říjen
28. červenec
28. říjen
29. říjen
31. říjen
31. prosinec
4. duben
4. květen
95 tezí
Abel Posse
Adolf Eichmann
Ahmad Jamal
Akademie výtvarných umění v Praze
Akce Zámky
Akvizice
Alija mládeže
Alma mater
Americký filmový institut
Amsterdam
Anatolij Papanov
Angelika Pintířová
Archaboilus musicus
Archiv výtvarného umění
Areál (biologie)
Ariane 5
Arthur Conan Doyle
Audrey Hepburnová
Auschwitz
Autoritní kontrola
Bělgorodská oblast
Balet
Becalelova akademie umění a designu
Bedřich Koula
Benito Mussolini
Bibliografie dějin Českých zemí
BIBSYS
Boca Chica (Texas)
Boris Šťastný
Branislav Hronec
Bratři Itálie (politická strana)
Bratislava
Britské muzeum
Britský mandát Palestina
Brundibár (opera)
Callisto
Carl Linné
Castell
Chajim Weizmann
Chceme světlo!
Commons:Featured pictures/cs
Dýchací soustava
Dětský fond Organizace spojených národů
David Irving
Den vzniku samostatného československého státu
Dietrich Mateschitz
Difuze
Dimmuborgir
Donald Trump
Dvoustranně souměrní
Elektřina
Elena Pampulovová
Elon Musk
Encyklopedie
Epitelová tkáň
Europa (měsíc)
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Evropská vysílací unie
F1 (televizní stanice)
Federální služba bezpečnosti
Filmová cena Britské akademie
Finsko
Francis Frith
Francouzská národní knihovna
Frankfurt nad Mohanem
Frank Malina
František Filipovský
František Janula
František Skorkovský
Fred Astaire
Galileovy měsíce
Ganymedes (měsíc)
Gemeinsame Normdatei
Generální tajemník ústředního výboru Komunistické strany Číny
George W. Bush
Giorgia Meloniová
Gonochorismus
Grafika
Gregory Peck
Gustav Oplustil
Halloween
Hana Zagorová
Hanna Johansen
Harry Belafonte
Hebrejština
Hermafrodit
Hlavní strana
Hltan
Hostitel
Humphrey Bogart
I. program
II. program
Illinois Jacquet
Imperial War Museum
Indické námořnictvo
Indie
Indonésie
International Standard Book Number
International Standard Serial Number
Internet Archive
Invaze vojsk Varšavské smlouvy do Československa
In memoriam
Irák
IROZHLAS
Itálie
Ivana Trumpová
Ivan Lendl
Ivan Sedláček
Ivan Vyskočil
Ivar Kreuger
IVysílání
Izrael
Izraelské muzeum
Jaderná triáda
Jad vašem
Jakub Vágner
Jan Černý (student)
Jan Dus
Jan Slabák
Jan Weinert
Jan Zelenka
Jaroslav Čvančara
Jaroslav Klíma
Jaroslav Malý
Jaroslav Marvan
Jednorodí
Jehuda Bacon
Jerry Lee Lewis
Jerry Springer
Jeruzalém
Jiří Holík
Jiří Kantůrek
Jiří Kraus
Jiří Pelikán (politik)
Jižní Korea
Jindřich Fairaizl
John D. Rockefeller
Josef Adamec
Josef Balabán
Josef Hubáček
Josef Jindřich Řezníček
Josef Mašín
Josef Matoušek
Josef Serinek
Josef Stehlík
Joseph Heller
Josep Fusté
Juan Carlos Sarnari
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Křižákovití
Křižák obloukový
Kamčatka
Kantiléna (sbor dětí a mládeže při Filharmonii Brno)
Karel Čáslavský
Karel III. Britský
Karel Kohout (ředitel)
Karel Lukas
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kinematografie
Klad
Kmen (biologie)
Kolej (ubytovací zařízení)
Komunistická strana Číny
Komunistická strana Československa
Komunistický režim v Československu
Koncentrační tábor Mauthausen-Gusen
Koncentrační tábor Stutthof
Koncentrační tábor Terezín
Koncesionářský poplatek
Kontrasignace
Konzervativní strana (Spojené království)
Krize v České televizi
Ladislav Mňačko
Leksands IF
Leszek Engelking
LGBT
Libor Pešek
Library of Congress Control Number
Liz Trussová
Lochamej ha-Geta'ot
Londýn
Ludmila Zatloukalová-Coufalová
Lutherstadt Wittenberg
Mahulena Čejková
Malíř
Marek Frauwirth
Martin Buber
Martin Hrbáč
Martin Luther
Medaile Za hrdinství
Medaile Za zásluhy
Mezenchym
Mezinárodní červený kříž
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Michal Ambrož
Michal Burian (historik)
Mikrofotografie
Milena Černá
Miloš Štědroň
Miloš Zeman
Miloslav Fiala
Miroslav Žbirka
Miroslav Jansta
Miroslav Zavoral
Most přes zátoku Chang-čou
Motolice
Multiplex 1
Multiplex 21
Multiplex A
MusicBrainz
Muzikál
My Fair Lady (film, 1964)
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Národní pedagogické muzeum a knihovna J. A. Komenského
Nadace Wikimedia
Neodermata
Neodermis
Nepohlavní rozmnožování
Nervová soustava
Normalizace
Norodom Sihanuk
Oběhová soustava
Odboj během druhé světové války
OK3
Oldřich Lichtenberg
Orientační běh
Oscar
Oslo
Ostrava
Osvětim
Otmar Brancuzský
Příběh jeptišky
Přemysl Pitter
Padělek
Paleozoikum
Paměť národa
Pavel Stodůlka
Pavouci
Petr Marek
Petr Mlsna
Petr Pavel
Ploštěnci
Ploštěnky
Plynová komora
Pochod smrti
Pohlavní rozmnožování
Polarizace (elektrodynamika)
Portál:Česko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Izrael
Portál:Komunistický režim v Československu
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portál:Televize
Portál:Umění
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Prázdniny v Římě
Pražský hrad
Praha
Prezidentská medaile svobody
Prezident České republiky
Profesor
Projev prezidenta republiky při udílení státních vyznamenání 28. října 2022
Protesty v Íránu (2022)
Protonefridie
Prozatímní koaliční správa
První československý odboj
Prvoústí
Psí spřežení
Q340166
Q340166#identifiers
Q340166#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q799798
Q799798#identifiers
Q799798#identifiers|Editovat na Wikidatech
Rada České televize
Redakce sportu České televize
Reformace
Republiky v Československu
Rishi Sunak
Rostliny
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Síra
S1 (televizní stanice)
Sabrina (film, 1954)
Sametová revoluce
Schizocoel
SECAM
Senát Parlamentu České republiky
Severní pól
Severoatlantická aliance
Seznam členů Rady České televize
Seznam britských králů
Seznam nositelů Řádu Bílého lva
Seznam nositelů Řádu Tomáše Garrigua Masaryka
Seznam nositelů medaile Za hrdinství
Seznam nositelů medaile Za zásluhy
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 1995
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 1996
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 1997
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 1998
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 1999
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2000
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2001
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2002
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2003
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2004
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2005
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2006
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2007
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2008
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2009
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2010
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2011
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2012
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2013
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2014
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2015
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2016
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2017
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2018
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2019
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2020
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2021
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2022
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2023
Seznam osobností vyznamenaných 29. ledna 2003
Seznam premiérů Itálie
Seznam premiérů Spojeného království
Seznam prezidentů Spojených států amerických
Sherlock Holmes
Si Ťin-pching
Skupina bratří Mašínů
SLBM
Slovenská socialistická republika
Slovenská televize
Slovensko
Slunce
Snídaně u Tiffanyho (film)
SNAC
Sopečná erupce
Soubor:Československá televize, 1971 (01).jpg
Soubor:Československá televize, 1971 (02).jpg
Soubor:Československá televize, 1971 (03).jpg
Soubor:ČST 1963-1969.png
Soubor:ČST 1969-1975.png
Soubor:ČST 1969-1993.png
Soubor:ČST 2.jpg
Soubor:ČTV.jpg
Soubor:Пейзаж на Венере.jpg
Soubor:3d10 fm de vilafranca.jpg
Soubor:Anifest (02) (cropped).jpg
Soubor:Audrey Hepburn 1956.jpg
Soubor:Ceska televize logo 2012.png
Soubor:Cst1.jpg
Soubor:Czechoslovak Television Logo.svg
Soubor:CZE Medaile Za zasluhy 1st (1994) BAR.svg
Soubor:Dimmuborgir-stígur.jpg
Soubor:Dugesia Turbellaria wm (12) anterior.jpg
Soubor:F1 1990.png
Soubor:Hangzhou Wan Daqiao 1.jpg
Soubor:Jehuda Bacon in Jerusalem.jpg
Soubor:Josef Mašín (asi 1938).jpg
Soubor:Karel Lukas.jpg
Soubor:Kavčí hory, 1971.jpg
Soubor:Ludvík Kohl, Vladislavský sál, 1810-1820.jpg
Soubor:Macracantha arcuata - Curved Spiny Spider (8550192839) by Rushen edit.jpg
Soubor:Martin Luther, 95 Thesen, 1517, Schlosskirche Wittenberg.jpg
Soubor:OK3.jpg
Soubor:Typos passage building in Brno, Brno-City District.jpg
Soubor:Volodymyr Zelensky Official portrait.jpg
Soubor:Yad Vashem inside 9355.JPG
Soul
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-246-0632-1
Speciální:Zdroje knih/978-80-204-4584-1
Speciální:Zdroje knih/978-80-86935-36-2
Speciální:Zdroje knih/978-80-87341-06-3
Spojené království
Spojené státy americké
Státní souhlas k výkonu duchovenské činnosti
Státní vyznamenání České republiky
Střelba v Bělgorodské oblasti
Střelecký útok v Bratislavě 12. října 2022
Střevo
Starship (SpaceX)
Starship Test Flight
Statut
Svátek práce
Třída Arihant
Třída Eidsvold
Tři králové (protinacistický odboj)
TA3 (1991–1992)
Tasemnice
Tavenina
Teletext
Televize
Televizní noviny (Československá televize)
Televizní noviny (TV Nova)
Televizní středisko Kavčí hory
Televizní studio Brno
Televizní studio Ostrava
Terezínský rodinný tábor
Tetřívek douglaskový
Texas
Theodore Roosevelt
Tomáš Jirsa
Tragédie při hromadné tlačenici v Soulu 2022
TV Nova
Twitter
Union List of Artist Names
Univerzitní systém dokumentace
Usměvavá tvář
Uzavření českých vysokých škol 17. listopadu 1939
Václav Šaffránek
Václav Havel
Václav Klaus
Václav Morávek
Válka v Iráku
Výšková migrace
Východní blok
Věra Krepkinová
Veřejná bezpečnost
Virtual International Authority File
Vláda České republiky
Vláda Rishiho Sunaka
Vladimír Vlček
Vladimir Kara-Murza
Vladislavský sál
Vladislav Třeška (lékař)
Vojtěch Luža
Volodymyr Zelenskyj
Vylučovací soustava
Vysoká škola
Vysoké Tatry
Vznik Československa
Wang Jang-ming
West End
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Holden
Willi Nowak
WorldCat
Zánik Československa
Zatčení
Zatmění Slunce 25. října 2022
Zdeněk Ziegler
Zimmerwaldská konference
Zimní stadión Štvanice
Zlatá Praha (festival)
Zlatý glóbus
Zločin z nenávisti
Zuzana Čaputová
Zuzana Burianová
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk