A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Prvé slovenské patronátne gymnáziá boli gymnáziá s vyučovaním slovenského jazyka na území dnešného Slovenska založené v 70. rokoch 19. storočia. Katolícke v Kláštore pod Znievom (1869 - 1874) a dve evanjelické a.v. v Revúcej (1862 - 1874) a v Turčianskom Sv.Martine (1866 - 1874). Ich založenie bolo iniciované Memorandom slovenského národa vyhláseného v Martine 7. júla 1861 obsahujúcom osem požiadaviek. Zakladatelia využili na ich založenie Cisársky patent zo dňa 1. septembra 1859 vydaného Františkom Jozefom I. Po Zániku patentálnej superintendácie boli transformované na patronátne gymnáziá.
Slovenské katolícke gymnázium v Kláštore pod Znievom
Národná kultúrna pamiatka SR č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu: 10005/1 |
Založené bolo 3. októbra 1869 a bolo jediným reálnym gymnáziom v uhorskej školskej sústave. Bolo prakticky pokračovaním banskobystrického gymnázia, ktoré od roku 1867, keď sa sklamaný Štefan Moyzes prakticky utiahol z národného života, bolo rýchlo pomaďarčené. Na scéne sa objavuje zlopovestný zvolenský podžupan Béla Grünwald. Martin Čulen a slovenskí profesori boli preložení a na ich miesta nastúpil Grünwaldov priateľ Dr. Ján Klamárik (ako riaditeľ) a maďarskí profesori.
Ale Čulen spolu s opátom Jánom Gotčárom a Františkom V. Sasinkom[1] napriek všetkým prekážkam uspeli v Kláštore pod Znievoma to za podpory miestnych obyvateľov. Pôsobil tu kvalitný profesorský zbor, prekladateľ a publicista Samuel Zachej, rímskokatolícky kňaz a spisovateľ Gabriel Zaymus, lekár a prírodovedec Matej Korauš a iní. V gymnáziu študovali viacerí predstavitelia slovenského národného života a kultúry, napr. spisovatelia Ferko Urbánek a Anton Bielek. V učebnom pláne sa kládol dôraz na reálne (prírodovedné) predmety. Od založenia do roku 1874 tu študovalo 669 žiakov z celého Slovenska, najmä z chudobných rodín. Úrady ho zatvorili 30. decembra 1874.
Osemročné slovenské evanjelické gymnázium v Revúcej
Národná kultúrna pamiatka SR č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu: 539/1 |
Myšlienka revúckeho gymnázia sa zrodila na stretnutí gemerských a malohontských národovcov, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti smútočnej slávnosti na počesť zosnulého P. J. Šafárika v novembri 1861 v Kobeliarove. Táto idea bola realizovaná 16. septembra 1862. Bolo prvou strednou školou v Uhorsku, na ktorej sa vyučovalo v slovenskom jazyku. Škola mohla existovať len vďaka zbierkam a darom slovenského národa. Vyučovanie prebiehalo v prenajatých priestoroch Latinákovho domu, ktorý neskôr gymnázium odkúpilo. Na čele patronátneho výboru a hlavným dozorcom školy boli postupne Štefan Marko Daxner, Ján Francisci a opäť Štefan Marko Daxner. Výraznou postavou profesorského zboru bol všestranný pedagóg Ivan Branislav Zoch, ktorý bol priekopníkom vo vyučovaní telesnej výchovy u nás a vo vtedajšom Uhorsku vôbec. Bol aj autorom prvej slovenskej učebnice fyziky pre gymnáziá. Na gymnáziu sa vyučovala slovenčina, maďarčina, nemčina, latinčina, gréčtina, matematika, dejepis a fyzika. Za 12 rokov trvania tu študovalo 566 žiakov, z toho 20 z Čiech a Moravy. Z mnohých neskôr vyrástli uznávaní ľudovo-výchovní a kultúrno-vedeckí pracovníci, básnici a spisovatelia, napr. Martin Kukučín, Koloman Banšell, Ľudovít Rizner, Samo Bodický a ďalší. Prvé maturity v slovenskom jazyku sa tu konali v roku 1868. Vládne kruhy Uhorska po obvinení z protivlasteneckej činnosti a rozširovania panslavistických myšlienok gymnázium 20. augusta 1874 násilne zatvorili.
Nižšie slovenské evanjelické patronátne gymnázium v Turčianskom Sv. Martine
Národná kultúrna pamiatka SR č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu: 575/1 |
Otvorili 23. septembra 1866[2], a to ako gymnázium vtedy ešte existujúcej patentálnej superintendencie (zriadenej podľa Cisárskeho patentu zo dňa 1. septembra 1859). Otvorené bolo krátko po smrti superintendenta Karola Kuzmányho, ktorý sa o jeho založenie zaslúžil zásadným spôsobom, v jeho diele pokračovali Ján Baltazár Jesenský-Gašparé ako člen výboru prešporskej patentálnej superintendence, Michal Miloslav Hodža ako vikár patentálnej superintendencie a Jozef Horváth ako martinský evanjelický farár. Otváral ho Michal Miloslav Hodža, ktorý do úradu uviedol prvý dvoch profesorov gymnázia: Martina Kramára a Jozefa Nedobrého. V šk. roku 1867/68 toto gymnázium nemohlo ďalej pokračovať ako gymnázium patentálnej superintendencie, pretože v dôsledku zániku platnosti cisárskeho patentu zanikla i podľa neho zriadená patentálna superintendencia. Preto bolo gymnázium pretvorené na patronátne gymnázium, t. j. na Nižšie slovenské evanjelické patronátne gymnázium v Turčianskom Svätom Martine. Viliam Pauliny-Tóth, ktorý sa stal nástupcom zosnulého Karola Kuzmányho v úrade 1. podpredsedu Matice slovenskej, prevzal i funkciu predsedu patronátu Nižšieho slovenského evanjelického patronátneho gymnázia v Turčianskom Svätom Martine.
Gymnázium začínalo s prípravnou, prvou a druhou triedou. V šk. roku 1869/70 bolo už štvortriedne. Vychovávalo žiakov v materinskom jazyku, v demokratickom, slovanskom a národnom duchu. Malo prevažne humanitný charakter. Podľa učebného plánu sa vyučovalo náboženstvo, latinčina, slovenčina, maďarčina, nemčina, zemepis, dejepis, počty, prírodopis, fyzika, chémia, telocvik, krasopis, kreslenie a spev. Dosahovali sa na ňom veľmi dobré výchovné a vyučovacie výsledky, no napriek tomu rozšíriť gymnázium na osemtriedne sa už nepodarilo. Rakúsko-uhorská vláda ho 31. januára 1875 zrušila a jeho majetok zhabala.
Martinské patronátne gymnázium za 8 rokov trvania navštevovalo vyše 600 žiakov zo vtedajšieho Horného Uhorska z rodín slovenskej buržoáznej inteligencie, maloburžoáznych i roľníckych rodín. Zväčša to boli chudobní chlapci, ktorým sa poskytovali zľavy zo školského a alumnického (stravovacieho) poplatku a niektorí dostávali aj štipendiá. V martinskom gymnáziu pôsobili poprední slovenskí profesori, ako bol Martin Kramár, Jozef Nedobrý, Jozef Inštitoris, Ján Dérer, Ján Kadavý.
Externé zdroje
- Memorandum národa slovenského a vznik slovenských gymnázií na www.ecav.sk
- PETROVSKÝ, Karol: K 140. výročiu vzniku strednej školy v Znieve: Prvé slovenské reálne gymnázium v Uhorsku. In: Národná osveta, 6 – 7/2009, s. 6.[3]
- K 150. výročiu založenia Slovenského ev. a. v. patronátneho gymnázia v Revúcej
- VNUK, F.: Sto päťdesiat rokov v živote národa. Slovensko v rokoch 1843-1993. Bratislava 2004, s. 68-70
- Peštbudínske vedomosti 1862. — August H. Škultéty: Pamäti slovenského ev. a. v. gymnázia a s ním spojeného učiteľského semeniska vo Veľkej Revúcej. — Svetozár Hurban Vajanský: Storočná pamiatka narodenia Štefana Moysesa.[4]
Referencie
- ↑ Tri slovenské gymnáziá . studentske.eu, . Dostupné online.
- ↑ Miloš Kovačka, JÁN BALTAZÁR JESENSKÝ GAŠPARÉ OSOBNOSŤ JESSENIOVSKEJ KONTINUITY FRAGMENTY K OSOBNOSTNÉMU PORTRÉTU, str.113
- ↑ http://www.spolokspisovatelov.sk/news/kalendarium-vyroci-osobnosti-a-udalosti-oktober-2014/
- ↑ http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1044/Botto_Slovaci-vyvin-ich-narodneho-povedomia-1/8#ixzz3HCIJGWsy
Súradnice: 48°58′26″S 18°48′06″V / 48,973798°S 18,801599°V
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Červený Kameň (hrad)
Červený kláštor
Šarišská galéria
Šoldov
Župný dom (Košice)
Župný dom (Liptovský Mikuláš)
Banícka a lesnícka akadémia (súbor budov)
Bazilika svätého Egídia (Bardejov)
Bazilika svätého Jakuba (Levoča)
Beckov (hrad)
Biskupský palác (Nitra)
Bojnický zámok
Branč (hrad)
Budimírsky kaštieľ
Budova bývalej notárskej ubytovne v Banskej Bystrici
Budova Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity
Budova Matice slovenskej (Martin)
Budova Slovenského národného múzea (Martin)
Dóm svätej Alžbety
Devín (hrad)
Dielo Jána Szilassyho
Dielo Majstra Pavla z Levoče
Dukelské bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku
Evanjelická spojená škola (Prešov)
Evanjelické kolégium
Evanjelické lýceum (Kežmarok)
Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)
Evanjelický kostol (Štítnik)
Evanjelický kostol (Spišská Nová Ves)
Evanjelický kostol (Spišské Podhradie)
Fortifikačný systém mesta Komárno
Hámor v Medzeve
Havránok
Historická lesná úvraťová železnica
Historický fond Diecéznej knižnice
Holíčsky hrad
Humenský zámok
Kaštieľ Svätý Anton
Kaštieľ v Betliari
Kaštieľ v Budmericiach
Kaštieľ v Bytči
Kaštieľ v Strážkach
Kalište
Kamenný most v Dravciach
Kamenný most v Novoveskej Hute
Kamenný most v Spišskom Hrhove
Kaplnka svätej Rozálie (Košice)
Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)
Katedrála svätého Martina (Bratislava)
Kláštorisko
Kláštorný komplex pavlínov (Šaštín-Stráže)
Kláštor Hronský Beňadik
Kostolec (hradisko)
Kostol Ducha Svätého (Žehra)
Kostol Kráľovnej pokoja (Košice)
Kostol Krista Kráľa (Chorvátsky Grob)
Kostol Krista Kráľa (Košice)
Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)
Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica)
Kostol Narodenia Panny Márie (Horné Krškany)
Kostol Panny Márie Ružencovej (Černová)
Kostol Povýšenia svätého Kríža (Ružomberok)
Kostol svätého Antona Pustovníka (Červený Kláštor)
Kostol svätého Jána z Boha a kláštor Milosrdných bratov
Kostol svätého Juraja (Kostoľany pod Tribečom)
Kostol svätého Michala (Košice)
Kostol svätého Mikuláša (Liptovský Mikuláš)
Kostol svätého Ondreja (Ružomberok)
Kostol svätého Ondreja (Spišské Hanušovce)
Kostol svätých Petra a Pavla (Matiašovce)
Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (Kremnica)
Kostol Všetkých svätých (Kynek)
Kováčska vyhňa v Moldave nad Bodvou
Krásna Hôrka
Krajská galéria v Prešove
Krajské múzeum (Prešov)
Kumšt (vodná veža)
Levočská brána (Spišská Nová Ves)
Múzeum dopravy v Bratislave
Múzeum J.M. Petzvala v Spišskej Belej
Mariánsky stĺp (Spišská Nová Ves)
Mestská radnica (Bardejov)
Mestský hrad v Banskej Štiavnici
Mestský hrad v Banskej Bystrici
Mohyla Milana Rastislava Štefánika (Bradlo)
Molpír
Národná kultúrna pamiatka Solivar
Národné kultúrne pamiatky v archívoch Slovenskej republiky
Národný cintorín v Martine
Nitriansky hrad
Oravský hrad
Ortodoxná synagóga v Prešove
Pamätné budovy SNP (Banská Bystrica)
Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania
Pamätný dom Čierny orol
Pamätný dom Slovenskej národnej rady
Pamiatky černovskej masakry
Poľská brána (Levoča)
Premonštrátsky kláštor (Jasov)
Protiturecká pevnosť (Komárno)
Prvé slovenské patronátne gymnáziá
Prvý stoličný dom
Rímsky vojenský tábor v Iži
Radnica (Kežmarok)
Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka
Rotunda svätého Juraja (Skalica)
Súbor pamiatok k osobnosti Ľudovíta Štúra (Modra)
Súbor pamiatok k osobnosti Andreja Hlinku
Slavín (Bratislava)
Smolenický kaštieľ
Spišský hrad
Starý hrad (hrad)
Starý minoritský kostol
Strečno (hrad)
Synagóga v Banskej Štiavnici
Synagóga v Liptovskom Mikuláši
Synagóga v Lučenci
Synagóga v Malackách
Trenčiansky hrad
Universitas Istropolitana
Univerzitné budovy (Trnava)
Veľká lúka (Dúbravka)
Vysoká pec Karol
Zoznam národných kultúrnych pamiatok na Slovensku vyhlásených pred rokom 2002
Zvolenský hrad (nový)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk