O iných významoch výrazu Livónsky rád pozri Livónsky rád (rozlišovacia stránka).

Rád mečových bratov
znak rádu
Základné informácie
Latinský názov	Fratres militiæ Christi Livoniae
Vznik	1202 1204 (oficiálne schválený pápežom Inocentom III.)
Zánik	1237 (zlúčenie s Rádom nemeckých rytierov a vytvorenie samostatnej vetvy tzv. Livónsky rád)
Typ	rytiersko-vojenský rád
Úloha	šírenie a obrana kresťanskej viery v Pobaltí
Zakladateľ	rížsky biskup Albert von Buxhoevden
Sídlo	Viljandi
Veľmajster	Volquin
Pôsobenie	Pobaltie
Jazyk	nemčina a latinčina
Odev	Biely plášť doplnený červený meč a rovnoramenný kríž s rozšírenými koncami
Ďalšie informácie
Wikimedia Commons	Rád mečových bratov

Dejiny Lotyšska

Starovek Jantárová cesta (história) Varjagovia Livónsko Kurlandia Zemgalovia Selovia Latgalsko Stredovek Rád mečových bratov Bitka pri jazere Durbe Terra Mariana Hanza Livónska vojna (1558–1582/1583) Novovek Kurlandské a Zemgalské kniežatstvo Zadaugavské vojvodstvo Poľsko-švédska vojna (1600 - 1629) Severná vojna Prvá svetová vojna Lotyšská republika Lotyšská republika (1918-1940) Pakt Ribbentrop-Molotov Druhá svetová vojna Lotyšská SSR Lesní bratia (1944-1953) Lotyšská republika (1990-)

Rád mečových bratov (lat. Fratres miliciae Christi de Livonia) známy aj pod názvami Rytieri meča, Livónsky rád alebo Livónski rytieri zohral úlohu pri šírení kresťanstva v Livónsku (dnes súčasťou Lotyšska a Estónska). Rád mečových bratov bol založený v roku 1202 a zanikol v roku 1561.

Heraldika

V erbe rádu sa nachádzajú červené skrížené meče a kríže v bielom poli.

Dejiny

Rád mečových bratov bol založený v roku 1202 v Rige podľa vzoru Rádu templárov rižským biskupom Albertom von Buxhoevden. Pápež Inocent III. ho v roku 1204 potvrdil a prikázal mu poslušnosť voči biskupom (čo rád ignoroval)^{[chýba zdroj}. Na čele Rádu mečových bratov stál doživotne volený veľmajster. Okrem rytierov, ktorí mali pochádzať z ušľachtilého rodu, Rád mečových bratov zjednocoval vojakov, mníchov a remeselníkov. Hlavným mestom Rádu mečových bratov bolo Viljandi (dnes Estónsko).

Počas niekoľkých rokov si Rád mečových bratov prisvojil celé Livónsko a časť Estónska. Pri ďalšej expanzii sa stále dostával do väčších konfliktov s okolitými baltskými kmeňmi, v roku 1236 utrpel veľkú porážku od spojených vojsk Semigalov a Samogitov neďaleko Šiauliai (v dnešnej Litve). Konflikty existovali aj so Svätou stolicou, ktorá Rádu mečových bratov vyčítala brutálny postup voči pohanom aj voči pokrsteným, a snahu starať sa viac o vlastný majetok ako o šírenie kresťanstva.

V marci 1226 vydal vtedajší pápež Gregor IX. v Rimini Zlatú bulu, ktorou Rád nemeckých rytierov poveril šírením kresťanstva na území pohanských baltských Prusov. Preto došlo k únii Rádu Nemeckých rytierov s Rádom mečových bratov. Túto úniu potvrdil pápež Gregor IX. listinou Za zjednotenie dvoch Rádov z 30. mája 1237. Rád mečových bratov napriek tomu expandoval, okolo roku 1290 si prisvojil Kursko.

Po roku 1525 vládol Rád mečových bratov samostatne v Livónsku, po zániku Livónska roku 1561 bol s konečnou platnosťou zrušený a zlúčený s Rádom nemeckých rytierov.

Pozri aj

• Zoznam veľmajstrov Rádu mečových bratov
• Livónsko
• Rád nemeckých rytierov

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rád mečových bratov