Slovinsko - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Slovinsko
Slovinská republika
Vlajka Slovinska Znak Slovinska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Zdravljica
EU-Slovenia.svg
Miestny názov  
 • dlhý Republika Slovenija
 • krátky Slovenija
Hlavné mesto Ľubľana
46°03′ s.š. 14°30′ v.d.
Najväčšie mesto Ľubľana
Úradné jazyky slovinčina
Demonym Slovinec, Slovinka[1]
Štátne zriadenie
Prezidentka
Predseda vlády
republika
Nataša Pirc Musar
Robert Golob
Vznik 25. jún 1991
Susedia Taliansko, Rakúsko, Maďarsko, Chorvátsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
20 271 km² (151.)  
122 km² (0,7 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2020)
 • sčítanie (2002)

 • hustota (2020)
 
2 095 036 (147.)
1 964 036

102/km² (106.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2020
56 miliárd $ (80..)
27 452 $ (34..)
Index ľudského rozvoja (2018) 0,902 (24..) –
Mena euro (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
CET (UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód SVN / SI
Medzinárodná poznávacia značka SLO
Internetová doména .si
Smerové telefónne číslo +386
Gramotnosť: 99%

Súradnice: 46°S 15°V / 46°S 15°V / 46; 15

Slovinsko (slov. Slovenija),[2] dlhý tvar Slovinská republika (slov. Republika Slovenija), je štát nachádzajúci sa v Európe na križovatke hlavných európskych kultúrnych a obchodných ciest. Hraničí na západe s Talianskom, na severe s Rakúskom, na severovýchode s Maďarskom, na juhovýchode s Chorvátskom a na juhozápade s Jadranským morom.[3] Slovinsko má rozlohu 20 271 km2 a 2 095 036 obyvateľov.[4] Je jedným z bývalých štátov Juhoslávie. Je to parlamentná republika, a je členom Európskej únie, Spojených národov a NATO. Hlavným a najväčším mestom je Ľubľana.

Slovinsko má prevažne hornatý terén[5] s prevažne kontinentálnym podnebím,[6] s výnimkou Slovinského prímoria, ktoré má stredozemné podnebie, a Júlskych Álp na severozápade, ktoré majú alpské podnebie.[7] Zároveň sa na území Slovinska stretávajú Dináre a Panónska nížina. Je to krajina, ktorá sa vyznačuje významnou biologickou diverzitou,[8][9] je jednou z najbohatších na vodu v Európe[10] s hustou riečnou sieťou, bohatým vodným systémom a významnými krasovými podzemnými tokmi.[11] Viac ako polovica územia je pokrytá lesmi.[12] Ľudské osídlenie Slovinska je roztrúsené a nerovnomerné.

Slovinsko bolo historicky križovatkou slovanských, germánskych a románskych jazykov a kultúr.[13][14][15] Hoci populácia nie je úplne homogénna, väčšinu tvoria Slovinci.[16] Juhoslovanský jazyk slovinčina je úradným jazykom v celej krajine. Slovinsko je do značnej miery sekularizovanou krajinou, ale jeho kultúru a identitu významne ovplyvnili katolicizmus a luteránstvo.[17] Ekonomika Slovinska je malá, otvorená a orientovaná na vývoz, a preto je silne ovplyvnená podmienkami ekonomík vyvážajúcich partnerov. Platí to najmä pre Nemecko, najväčšieho obchodného partnera Slovinska.[18] Podobne ako väčšina vyspelého sveta bolo Slovinsko vážne zasiahnuté krízou eurozóny, ktorá sa začala v roku 2009, ale začala sa zotavovať v roku 2014.[19] Hlavnou ekonomickou hnacou silou krajiny je odvetvie služieb, po ktorom nasleduje výroba a stavebníctvo.[20]

Historicky bolo územie Slovinska súčasťou mnohých rôznych štátov, ako napríklad: Rímska ríša, Byzantská ríša, Karolínska ríša, Svätá rímska ríša, Uhorsko, Benátska republika, Rakúske cisárstvo a Rakúsko-Uhorsko. V októbri 1918 vznikol štát Slovincov, Chorvátov a Srbov. V decembri 1918 sa zlúčili so Srbským kráľovstvom do Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (v roku 1929 premenované na Juhoslovanské kráľovstvo).

Počas druhej svetovej vojny (1939 - 1945) okupovalo Nemecko, Taliansko a Maďarsko územia zahŕňajúce dnešné Slovinsko. V roku 1945 sa Slovinsko stalo zakladajúcim členom Juhoslovanskej federatívnej ľudovej republiky, premenovanej v roku 1963 na Juhoslovanskú socialistickú federatívnu republiku. V prvých rokoch po druhej svetovej vojne bol tento štát pôvodne spojencom východného bloku, ale z dôvodu rozdelenia Tita a Stalina v roku 1948 nikdy nepodpísalo Varšavskú zmluvu a v roku 1961 sa stalo jedným zo zakladateľov hnutia nezúčastnených krajín.

V júni 1991, po zavedení viacstrannej zastupiteľskej demokracie, sa Slovinsko stalo prvou republikou, ktorá sa oddelila od Juhoslávie a stala sa nezávislým suverénnym štátom. V roku 2004 vstúpilo do NATO a Európskej únie; v roku 2007 sa stalo prvou predtým komunistickou krajinou, ktorá vstúpila do eurozóny;[21] a v roku 2010 sa pripojilo k OECD, globálnej asociácii rozvinutých krajín s vysokými príjmami.[22] Slovinsko je vysoko rozvinutá krajina[23][24] s vysokými príjmami s veľmi vysokým indexom ľudského rozvoja.[25] Je na 12. mieste v indexe ľudského rozvoja upraveného o nerovnosť.

15. mája 2020 sa Slovinsko stalo prvou európskou krajinou, ktorá vyhlásila ukončenie pandémie COVID-19.[26] Francúzska automobilka Renault prepustila Slovinských pracovníkov v závode v dôsledku pandémie.[27]

Etymológia

Názov Slovinsko znamená „Slovanská krajina“ v slovinčine a iných juhoslovanských jazykoch. Ide teda o príbuzne slovo ako Slavónsko, Slovensko a Slovania. Etymológia samotného Slav zostáva neistá.

Oficiálne názvy
Dátum Názov
1945 - 1946 Federálne Slovinsko
1946 - 1963 Slovinská ľudová republika
1963 - 1990 Slovinská socialistická republika
1990 - súčasnosť Slovinská republika

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Slovinska

Pravek a starovek

Južná stena Rímskej Emony (rekonštrukcia) v dnešnej Ľubľane

Oblasť súčasného Slovinska bola osídlená už v období staršej doby kamennej, čo potvrdzujú kamenné a kostené nálezy. Gréckej a rímskej pramene zmieňujú, že v období okolo 2 tisícročia p.n.l. bola oblasť osídlená Ilýrmi. Práve od názvov niektorých ilýrskych kmeňov vznikli pomenovania niektorých jadranských oblastí - Dalmácia (kmeň Dalmátov) či Istria (kmeň Histri). Okolo roku 1000 p.n.l. v tejto oblasti pravdepodobne založili v rámci svojich kolonizačných aktivít osady Gréci. V dobe železnej osídlili oblasť Kelti. Najvýznamnejšie keltský kmeň - Norikovia - založil v priestore súčasného rakúskeho Korutánska prvý štátny útvar, ktorý neskoršie rímske pramene označujú za Norické kráľovstvo. Centrum kráľovstva sa nachádzalo približne 7 kilometrov na sever od dnešného Klagenfurtu. Od druhého storočia p.n.l. malo kráľovstvo obchodné styky s Rímom, s čím súvisel vznik rímskych miest - Emona, Poetovio, Nevioduna. Rimania sa Norického kráľovstva zmocnili v období rokov 15 až 10 p.n.l. V tejto dobe bola tiež zriadená rímska provincia Noricum. Od štvrtého storočia nášho letopočtu bola rímska prítomnosť ohrozovaná celým radom barbarských kmeňov. Tie v roku 379 vyplienili jedno z najväčších rímskych miest v oblasti - Poetovio (dnešný Ptuj). V piatom storočí z oblasti panónskej nížiny pretiahli Huni, rovnakou cestou potom prešli aj Ostrogóti. V polovici šiesteho storočia prišiel do oblasti dnešného Slovinska germánsky kmeň z panónskej nížiny - Longobardi. Vykopávky z okolia Kranje naznačujú, že určitú dobu priestor súčasného Slovinska obývali. Po odchode Langobardov prichádzajú v šiestom storočí do alpských údolí slovanské kmene - tzv. Alpskí Slovania.

Stredovek

Karantánia (880)

Existujú dve hypotézy o príchode alpských Slovanov do tejto oblasti. V súčasnosti je všeobecne prijímaná a doložená tézami, že priestor Slovinska bol osídlený dvoma vlnami obyvateľov: prvá vlna dorazila okolo roku 550 zo severu z oblastí osídlených západnými Slovanmi. Nálezy, ktoré by túto tézu potvrdili, boli nájdené až na sklonku dvadsiateho storočia pri výstavbe diaľnice v okolí Mariboru. Druhá vlna prišla neskôr pozdĺž riek Drávy a Sávy z juhovýchodu. V minulosti - v časoch Juhoslávie - za neexistencie nálezov, ktoré by preukazovali väzbu so severnými oblasťami, bola podporovaná predstava, že celý priestor bol osídlený práve z juhovýchodu, čo malo potvrdzovať jednotný pôvod južných Slovanov. Slovania boli zo západu zafixovaní langobradským limes a zo severu Karavankami, kam boli vytlačení nemeckou kolonizáciou, ktorá prebiehala od ôsmeho storočia.

Fredegarova kronika hovorí o vláde Valuka, ktorý mal byť Samovým vrstovníkom a spojencom zapojeným do kmeňového zväzu vzniknutým k obrane proti Avarom. Prvýkrát v roku 670 sa o krajinu, v ktorej žijú alpskí Slovania, hovorí ako o Karantánii (Carantania, civitas Carantana), ktorej jadrom boli dnešné Korutánsko. Anonymný ravennský autor pre alpských Slovanov použil starého keltského pomenovania. Tiež langobardskí historici používali pre alpských Slovanov pomenovanie Karantánci. Centrom Karantánie bol Krnski grad (Karnburg) ležiaci neďaleko dnešného Klagenfurtu. V čele karantánských Slovanov bol knieža, na ktorého výbere sa podieľali tzv. kosezovia. Jednalo sa o vojenskú družinu, ktorá vznikla z niekdajších slobodných sedliakov. Keď okolo roku 740 zosilneli útoky Avarov, požiadali karantánskí Slovania o pomoc Bavorov. V roku 745 za vlády kniežaťa Boruta Karantánci dobrovoľne prijali ochranu a politickú nadvládu Bavorov a skrze túto nadvládu dochádza k novej vlne christianizácie (prvá prebehla už v rímskych dobách). Z Bavorska prišli do súčasného slovinského priestoru misionári, ako rukojemníci prijali v Bavorsku kresťanstvo aj prvé karantánské kniežatá - Gorazd a Hotimir. Hotimir si od salzburského biskupa vyžiadal chorbiskupa a touto funkciou bol poverený Ir Modestus, z ktorého spisov vyplýva, že vzbury proti pokresťančeniu boli Bavormi násilne potláčané. Akonáhle sa v roku 788 stalo Bavorsko súčasťou Franskej ríše, dostala sa aj doteraz v zásade autonómna Karantánia pod Franskú nadvládu. Z prameňov vyplýva, že v ôsmom storočí južne od Karavanska existovalo malé slovanské kniežatstvo - Karniola - s centrom v niekdajšom opevnenom stredisku Keltov i neskorších Rimanov Carnia (dnešný Kranj). V roku 795 spojené vojská Frankov, Karantáncov a Karniolovcov drvivo porazili v Panónskej nížine Avarov. Karantáncom aj Karniolcom bolo ťaženie proti Avarom Frankami prikázané. V rokoch 819 až 823 sa Slovania z Karantánie a Karnioly pripojili k protifranckému povstaniu Ljudevita Posávského. Po potlačení povstania bola politická autonómia týchto kniežatstiev fakticky zlikvidovaná a doterajšie slovanské kniežatá boli zbavené svojej moci. Na území niekdajšej Karnioly vznikla Kraňská marka. Všetky vyššie sociálne skupiny boli tvorené príslušníkmi nového nemeckého etnika, Slovania - označovaní ako Vindovia - žili najmä na juhu ako roľníci. Z tu vládnucich, pôvodom zahraničných rodov, sa dôraznejšie presadili najmä Eppensteinovci, Sponheimovci a Celjskovci, ktorí vďaka úspešnej sobášnej politike dosiahli hodnosti ríšskych kniežat. Nemecká nadvláda znamenala germanizáciu slovinských osád na sever od Drávy. K uchovaniu národnej identity prispela miestna inteligencia, tvorená najmä katolíckymi duchovnými. Až do 11. storočia si podstatná časť slovanského obyvateľstva udržala do značnej miery slobodné postavenie a riadila sa vlastnými zákonmi. Pod tlakom feudálnych vrstiev sa postupne slobodní roľníci menili v poloslobodných či v poddaných. Je doložená aj existencia otrokov. Hospodárenie sa sústredilo do dvorcov zakladaných panovníkom a jeho veľmoži. Podstatný rozvoj spoločnosti je spojený s urbanizáciou, ku ktorej dochádzalo od 9. a 10. storočia. Vznikajúci alebo ďalej sa rozrastajúce mestá a ich obyvatelia boli slobodní, postupom času získavali ďalšie výhody a privilégiá. Vedľa razenia mincí a vyberania poplatkov sa jednalo napríklad aj o právo na stavbu hradieb, volení vlastnej samosprávy a ďalšie. V súvislosti s tým sa vytváralo na dnešnom slovinskom území aj mestské právo. Význačným pozemkovým vlastníkom bola aj cirkev, ťažiaca z početných donácií. Významnú pozíciu tu mal aquilejský patriarchát a niektoré biskupstva, najmä freisinské a bamberské, vedľa nich vznikali v krajine od roku 1000 aj benediktínske kláštory. Tento vývoj sa premietol aj do kultúrnej oblasti, kde pôsobili rôzne vplyvy z okolitých krajín. Vo vrcholnom a neskorom stredoveku sa pôvodné dvorce rozpúšťali v prospech menších usadlostí, na ktorých robotovali sami poddaní roľníci výmenou za finančný obnos. Roľník bol povinný obmedzený počet dní v roku robotovať a odvádzať vrchnosti naturálne, neskôr peňažné, dávky. Doteraz pokračujúcu germanizáciu obyvateľstva zastavila zhruba od 15. storočia imigrácia slovanského obyvateľstva z krajín ohrozených Turkami. Pokračoval rozvoj miest, ktorých spoločenské elity hovorili najčastejšie nemeckým jazykom.

Geografia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Slovinska
Topografická mapa Slovinska

Slovinsko sa nachádza v strednej a juhovýchodnej Európe, dotýka sa Álp a hraničí so Stredozemím. Najvyšší vrchol Slovinska je Triglav (2 864 m.n.m.); priemerná výška krajiny je 557 m.n.m.

V Slovinsku sa stretávajú štyri hlavné európske geografické oblasti: Alpy, Dináre, Panónska nížina a Stredozemné more. Hoci je pobrežie Jadranského mora blízko Stredozemného mora, väčšina Slovinska sa nachádza v povodí Čierneho mora. Alpy - vrátane Júlskych Álp, Kamniksko-Savinjaských Álp a reťazca Karavanka, ako aj masív Pohorje - dominujú severnému Slovinsku pozdĺž jeho dlhej hranice s Rakúskom. Pobrežie Slovinska na Jadrane sa rozprestiera od Talianska po Chorvátsko približne 47 km.

Vrch Triglav

Výraz „krasová topografia“ sa vzťahuje na juhozápadnú slovinskú krasovú planinu, vápencovú oblasť podzemných riek, roklín a jaskýň, medzi Ľubľanou a Stredomorím. Na panónskej nížine na východe a severovýchode, smerom k chorvátskym a maďarským hraniciam je krajina v podstate rovinatá. Väčšina slovinského terénu je však kopcovitá alebo hornatá, s približne 90% povrchu, ktorý je 200 m.n.m.

Viac ako polovica krajiny (11 823 km2) je pokrytá lesmi.[28] Vďaka tomu je Slovinsko po Fínsku a Švédsku treťou najzalesnenejšou krajinou v Európe. Oblasti pokrývajú prevažne bukové, jedľové a bukovo-dubové lesy a majú pomerne vysokú výrobnú kapacitu.[29] Stále sa tu nachádzajú zvyšky pralesov, najväčšie v oblasti Kočevje. Lúky a pastviny pokrývajú 5 593 km2 a polia a záhrady 954 km2. Existuje 363 km2 sadov a 216 km2 viníc.

Geológia

Slovinsko sa nachádza v pomerne aktívnej seizmickej zóne kvôli svojej polohe na malej Apulskej platni, ktorá je stlačená medzi eurázijskou platňou na severe a africkou platňou na juhu a otáča sa proti smeru hodinových ručičiek.[30] Krajina je teda na križovatke troch dôležitých geotektonických jednotiek: Alpy na severe, Dináre na juhu a Panónska nížina na východe. Vedci dokázali v minulosti identifikovať 60 ničivých zemetrasení. Mnoho častí Slovinska má uhličitanovú pôdu a rozvinul sa rozsiahly podzemný systém.

Podnebie

Typy podnebia v Slovinsku v rokoch 1970 až 2000.
Cez národný park Triglav preteká rieka Soča

Slovinsko sa nachádza v miernych zemepisných šírkach. Podnebie ovplyvňuje aj rôznorodosť reliéfu a vplyv Álp a Jadranského mora. Na severovýchode prevláda kontinentálny typ podnebia s najväčším rozdielom medzi zimnou a letnou teplotou. Na územiach pobrežia je Stredozemné podnebie. Vplyv mora na mieru teploty je viditeľný aj v údolí Soča, zatiaľ čo vo vysokohorských oblastiach je prítomné silné alpské podnebie. Medzi týmito tromi klimatickými systémami existuje vo väčšine krajiny silná interakcia.[31][32]

Zrážky, ktoré často pochádzajú z Janovského zálivu,[33] sa v krajine líšia. V niektorých západných oblastiach je viac ako 3 500 mm zrážok a v Prekmurie klesá na 800 mm zrážok. Cez zimu je sneh pomerne častý a rekordná snehová vrstva v Ľubľane bola zaznamenaná v roku 1952 pri 146 cm snehu.

V porovnaní so západnou Európou nie je Slovinsko príliš veterné, pretože leží v úpätí Álp. Priemerné rýchlosti vetra sú nižšie ako na pláňach okolitých krajín. Kvôli členitému terénu sú prítomné miestne vertikálne vetry s dennými obdobiami. Okrem toho existujú tri vetry osobitného územného významu: bora, jugo a foehn. Jugo a bora sú charakteristické pre Prímorie. Zatiaľ čo jugo je vlhký a teplý, bora je zvyčajne chladná a nárazovitá. Foehn je typický pre alpské regióny na severe Slovinska. V Slovinsku sa zvyčajne vyskytuje severovýchodný vietor, juhovýchodný vietor a severný vietor.[34]

Vodstvo

Bohinjsko jazero, najväčšie slovinské jazero, jeden z dvoch prameňov rieky Sávy

Územie Slovinska (16 423 km2, t.j. 81%) patrí do povodia Čierneho mora a menšia časť (3 850 km2, t.j. 19%) patrí do povodia Jadranského mora. Tieto dve časti sa delia na menšie jednotky, pokiaľ ide o ich centrálne rieky, povodie rieky Mura, povodie Drávy, povodie Sávy s povodím Kopy a povodie jadranských riek.[35] V porovnaní s ostatnými rozvinutými krajinami sa kvalita vody v Slovinsku považuje za jednu z najvyšších v Európe. Jedným z dôvodov je nepochybne to, že väčšina riek vzniká na hornatom území Slovinska. To však neznamená, že Slovinsko nemá problémy s kvalitou povrchových a podzemných vôd, najmä v oblastiach s intenzívnym poľnohospodárstvom.[36]

Biodiverzita

Jaskyniara vodného je možné nájsť v jaskyni Postojna a ďalších jaskyniach v krajine.

Slovinsko podpísalo 13. júna 1992 Dohovor o biologickej diverzite a 9. júla 1996 sa stalo zmluvnou stranou dohovoru.[37] Následne vypracovala národnú stratégiu a akčný plán pre biodiverzitu, ktorá bola prijatá dohovorom 30. mája 2002.

Slovinsko sa vyznačuje výnimočne širokou škálou biotopov[38] v dôsledku kontaktu geologických jednotiek a biogeografických regiónov a v dôsledku ľudských vplyvov. Približne 12,5% územia je chránených s 35,5% v ekologickej sieti Natura 2000.[39] Napriek tomu z dôvodu znečistenia a zhoršovania životného prostredia diverzita klesá.

Živočíšstvo

Biologická diverzita krajiny je vysoká, pričom 1% svetových organizmov sa nachádza na 0,004% zemského povrchu.[40] Existuje 75 druhov cicavcov, medzi ktoré patria svišť, kozorožec alpský a kamzík. Existuje tu mnoho jeleňov, srncov, kancov a zajacov.[41] Plch sivý sa často vyskytuje v slovinských bukových lesoch. Chytanie týchto zvierat je dlhá tradícia a je súčasťou slovinskej národnej identity.[42]

Včela

Medzi dôležité mäsožravce patrí rys ostrovid,[43][44] európske mačky divé, líšky (najmä líška hrdzavá) a šakal európsky.[45] Nachádzajú sa tu ježkovia, bodliaky a hady, ako sú zmije a užovka obojková. Podľa posledných odhadov má Slovinsko cca. 40-60 vlkov[46] a asi 450 medveďov hnedých.[47][48]

V Slovinsku sa vyskytuje mimoriadne rozmanitý počet jaskýň s niekoľkými desiatkami endemických druhov.[49] Medzi jaskynnými stavovcami je jediný známy jaskyniar vodný, ktorý žije v krase, Dolnom Kraňsku a Bielom Kraňsku.

Jediným regulárnym druhom veľrýb, ktorý sa vyskytuje v severnom Jadranskom mori, je delfín skákavý (Tursiops truncatus).[50]

Žije tu široká škála vtákov, ako je napríklad sova obyčajná, myšiarka ušatá, výr, jastraba a hadiar krátkoprstý. Zaznamenali sa aj iné dravé vtáky, ako aj rastúci počet havranov a vrán a migrujúcich do Ľubľany a Mariboru, kde sa usadia.[51] Medzi ďalšie vtáky patrí tesár čierny a žlna zelená a bocian biely, ktoré hniezdia hlavne v Prekmurie.

Moderné pasenie lipicánov

V Slovinsku existuje 13 domácich zvierat[52] z ôsmich druhov (sliepky, ošípané, psy, kone, ovce, kozy, včely a hovädzí dobytok).[53] Medzi nimi sú krašský ovčiak,[54] kranská včela a lipicánsky kôň. Salmo marmoratus sú pôvodné slovinské ryby.[55] Slovinsko je tiež domovom sumca západného.

Huby

Zo Slovinska bolo zaznamenaných viac ako 2 400 druhov húb[56] a keďže toto číslo nezahŕňa huby tvoriace lišajníky, celkový počet už známych slovinských húb je nepochybne oveľa vyšší. Ostáva ešte objaviť mnoho ďalších.

Rastlinstvo

Slovinsko je treťou najlesnatejšou krajinou v Európe[57] a 58,3% územia pokrývajú lesy.[58] Lesy sú dôležitým prírodným zdrojom a ťažba dreva je obmedzená na minimum. Vo vnútrozemí krajiny sú typické stredoeurópske lesy, prevažne dubové a bukové. V horách sa vyskytujú smreky, jedle a borovice. Borovice rastú na náhornej plošine Kras, aj keď iba jedna tretina tejto oblasti je pokrytá borovicovým lesom. Lipa, bežná v slovinských lesoch, je národným symbolom.

Slovinsko má na svojom území veľa rastlín z etnobotanicky užitočných skupín. Z 59 známych druhov etnobotanického významu sú niektoré druhy ako prilbica modrá, konopa siatá a tis obyčajný obmedzené podľa Úradného vestníka Slovinskej republiky.[59]

Politika

Bližšie informácie v hlavnom článku: Politika Slovinska
Budova vlády a kancelária prezidenta v Ľubľane
Prezident Borut Pahor

Slovinsko je parlamentnou demokratickou republikou s viacstranným systémom. Hlavou štátu je prezident, ktorý je volený ľudovým hlasovaním a má dôležitú integračnú úlohu.[60] Prezident je volený na päť rokov a najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Má prevažne reprezentatívnu úlohu a je hlavným veliteľom slovinských ozbrojených síl.[61]

Výkonným a správnym orgánom v Slovinsku je vláda Slovinska (Vlada Republike Slovenije), ktorej lídrom je predseda vlády a rada ministrov alebo vláda, ktorých volí Národné zhromaždenie (Državni zbor Republike Slovenije). Zákonodarnú moc má dvojkomorový parlament Slovinska, ktorý sa vyznačuje asymetrickou dualitou. Prevažná časť moci je sústredená v Národnom zhromaždení, ktoré pozostáva z deväťdesiatich členov. Z toho 88 je volených všetkými občanmi v systéme pomerného zastúpenia, zatiaľ čo dvaja sú volení registrovanými členmi autochtónnej maďarskej a talianskej menšiny. Voľby sa konajú každé štyri roky. Národná rada (Državni svet Republike Slovenije), ktorá sa skladá zo štyridsiatich členov vymenovaných za zastupovanie sociálnych, ekonomických, profesionálnych a miestnych záujmových skupín, má obmedzenú poradenskú a kontrolnú právomoc. Obdobie rokov 1992 až 2004 bolo poznačené vládou liberálnej demokracie Slovinska, ktorá bola zodpovedná za postupný prechod z Titoistického hospodárstva na kapitalistické trhové hospodárstvo. Neskôr pritiahlo veľa kritiky neoliberálnych ekonómov, ktorí požadovali menej postupný prístup. Prezident strany Janez Drnovšek, ktorý pôsobil ako predseda vlády v rokoch 1992 až 2002, bol spolu s prezidentom Milanom Kučanom (ktorý pôsobil v rokoch 1990 až 2002) jedným z najvplyvnejších slovinských politikov 90. rokov.[62][63][64]

Obdobie rokov 2005 až 2008 sa po vstupe do EÚ vyznačovalo nadmerným nadšením. Počas prvého funkčného obdobia vlády Janeza Janša prvýkrát po nezávislosti slovinské banky zistili, že pomer pôžičiek vymkol spod kontroly. Došlo k nadmerným pôžičkám od zahraničných bánk a potom k nadmernému úverovaniu zákazníkov vrátane miestnych obchodných magnátov.

Po začatí finančnej krízy v rokoch 2007 až 2010 a európskej krízy štátneho dlhu musela ľavicová koalícia, ktorá nahradila Janšovu vládu vo voľbách v roku 2008, čeliť dôsledkom nadmerného požičiavania v rokoch 2005 až 2008. Pokusy o uskutočnenie reforiem, ktoré by pomohli hospodárskemu oživeniu, sa stretli s protestujúcimi študentmi, ktorých viedol študent, ktorý sa neskôr stal členom SDS Janeza Janša, a odbormi. Navrhované reformy boli odložené v referende. Ľavicová vláda bola bez hlasovania vylúčená. Janez Janša pripísal rozmach výdavkov a nadmerných pôžičiek obdobiu ľavicovej vlády; navrhol tvrdé úsporné reformy, ktoré predtým odložil. Niektorí ekonómovia vo všeobecnosti odhadujú, že ľavicové a pravicové strany sa pripisujú nadmernému požičiavaniu a prevzatiu manažérov; dôvodom bolo to, že každá strana sa snažila založiť ekonomickú elitu, ktorá bude podporovať politické sily.[65]

Súdnictvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Súdnictvo Slovinska

Súdne právomoci v Slovinsku vykonávajú sudcovia, ktorých volí národné zhromaždenie. Súdnu moc v Slovinsku vykonávajú súdy so všeobecnou zodpovednosťou a špecializované súdy, ktoré sa zaoberajú záležitosťami týkajúcimi sa konkrétnych právnych oblastí. Štátny prokurátor je nezávislý štátny orgán zodpovedný za stíhanie prípadov podozrivých zo spáchania trestných činov. Ústavný súd, zložený z deviatich sudcov zvolených na deväťročné funkčné obdobie, rozhoduje o súlade zákonov s ústavou; všetky zákony a nariadenia musia tiež byť v súlade so všeobecnými zásadami medzinárodného práva a ratifikovanými medzinárodnými dohodami.

Administratívne členenia a tradičné regióny

Bližšie informácie v článkoch: Štatistické regióny Slovinska a Občina (Slovinsko)

Samosprávy

Tradičné regióny Slovinska - 1.) Slovinské prímorie, 2.a) Horné Kraňsko, 2.b) Vnútorné Kraňsko, 2.c) Dolné Kraňsko, 3.) Korutánsko, 4.) Dolné Štajersko, 5.) Prekmurie

Slovinsko je oficiálne rozdelené na 212 občín (z ktorých jedenásť má štatút mestských samospráv). Občiny sú jediné orgány miestnej samosprávy v Slovinsku. Na čele každej občiny je starosta (župan), ktorý je volený každé štyri roky ľudovým hlasovaním, a mestská rada (občinski svet). Vo väčšine občín je obecná rada volená prostredníctvom systému pomerného zastúpenia; len niekoľko menších občín používa väčšinový volebný systém. V mestských samosprávach sa občinské rady nazývajú mestské rady.[66] Každá občina má tiež lídra mestskej správy (načelnik občinske uprave) menovaného starostom, ktorý je zodpovedný za fungovanie miestnej správy.

Štatistické regióny: 1. Gorizia, 2. Horné Kraňsko, 3. Korutánsko, 4. Dráva, 5. Mura, 6. Stredné Slovinsko, 7. Centrálna Sáva, 8. Savinja, 9. Pobrežie, 10. Vnútorné Kraňsko, 11. Juhovýchodné Slovinsko, 12. Dolná Sáva

Správne obvody

Medzi občinami a Slovinskou republikou neexistuje žiadna oficiálna sprostredkovateľská jednotka. 62 správnych obvodov, ktoré sa oficiálne nazývajú „administratívne jednotky“ (upravne enote), sú iba podskupinami štátnej správy a sú pomenované podľa ich príslušných sídiel. Na jeho čele je vedúci oddelenia (načelnik upravne enote), ktorého menuje minister verejnej správy.

Tradičné regióny a identity

Tradičné regióny boli založené na bývalých habsburských korunných krajinách, medzi ktoré patrili Kraňsko, Korutánsko, Štajersko a Prímorie. Hlavné mesto Ľubľana bolo historicky administratívnym centrom Kraňska a patrilo do Vnútorného Kraňska,[67] s výnimkou okresu Šentvid, ktorý sa nachádzal v Hornom Kraňsku a tiež v čase, keď bola hranica medzi nemeckým anektovaným územím a talianskou provinciou Ľubľana počas druhej svetovej vojny.

Štatistické regióny

Dvanásť štatistických regiónov nemá administratívnu funkciu a na účely regionálnej politiky Európskej únie sa člení na dva makroregióny.[68] Tieto dva makroregióny sú:

  • Východné Slovinsko (Vzhodna Slovenija - SI01), ktoré zoskupuje štatistické regióny Mura, Dráva, Korutánsko, Savinja, Stredná Sáva, Dolná Sáva, Juhovýchodné Slovinsko a Vnútorné Kraňsko.
  • Západné Slovinsko (Zahodna Slovenija - SI02), ktoré zoskupuje štatistické regióny Stredné Slovinsko, Horné Kraňsko, Gorizia a Pobrežie.

Vojsko

Bližšie informácie v hlavnom článku: Slovinská armáda
Slovinskí vojaci 3. roty 10. pluku na vojenskom cvičení
Eurocopter AS532 Cougar slovinskej armády

Slovinské ozbrojené sily poskytujú vojenskú obranu nezávisle alebo v rámci aliancie v súlade s medzinárodnými dohodami. Keďže v roku 2003 bolo branné právo zrušené, je organizované ako plne profesionálna armáda.[69] Hlavným veliteľom je prezidentom Slovinskej republiky, zatiaľ čo operačné velenie je v právomoci náčelníka generálneho štábu slovinských ozbrojených síl. V roku 2016 predstavovali vojenské výdavky odhadom 0,91% HDP krajiny. Od vstupu do NATO sa slovinské ozbrojené sily aktívnejšie podieľajú na podpore medzinárodného mieru. Zúčastnili sa na operáciách na podporu mieru a humanitárnych činnostiach. Slovinskí vojaci sú okrem iného súčasťou medzinárodných síl pôsobiacich v Bosne a Hercegovine, Kosove a Afganistane.[70]


Ekonomika

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ekonomika Slovinska
Od roku 2007 je Slovinsko súčasťou eurozóny (tmavomodrá).

Slovinsko má rozvinutú ekonomiku a je na obyvateľa najbohatšou slovanskou krajinou podľa nominálneho HDP[71] a druhou najbohatšou podľa HDP (PPP) za Českom.[72] Slovinsko patrí tiež medzi svetové ekonomiky z hľadiska ľudského kapitálu.[73] Slovinsko bolo začiatkom roku 2007 prvým novým členom, ktorý zaviedol euro ako svoju menu a nahradil toliar. Od roku 2010 je členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.[74] Medzi jednotlivými regiónmi existuje veľký rozdiel v prosperite. Ekonomicky najbohatšími regiónmi sú regióny Strednoslovinska, ktoré zahŕňajú hlavné mesto Ľubľana a regióny západného Slovinska, ako sú Gorický región a Pobrežno-krasový región , zatiaľ čo najbohatšími regiónmi sú Pomurský región, Zasávsky región a Vnútornokraňsko-krasový región.[75]

Ekonomický rast

Pomer pôžičiek a vkladov v Slovinsku podľa rokov - vrátane obdobia rozmachu 2005 až 2008.

V rokoch 2004 až 2006 vzrástla ekonomika v Slovinsku v priemere o takmer 5% ročne; v roku 2007 sa zvýšila o takmer 7%. Nárast rastu bol podporený dlhmi, najmä medzi firmami a najmä v stavebníctve. Finančná kríza v rokoch 2007 až 2010 a dlhová kríza v eurozóne mali významný vplyv na domácu ekonomiku.[76] V roku 2009 sa slovinský HDP na obyvateľa znížil o 8%, čo je najväčší pokles v Európskej únii po pobaltských krajinách a Fínsku. Zvyšujúcim sa zaťažením slovinskej ekonomiky je jej rýchlo starnúca populácia.[77]

V auguste 2012 dosiahla medziročná redukcia 0,8%, v prvom štvrťroku však došlo k rastu o 0,2% (v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom po úprave údajov podľa ročných období a pracovných dní).[78] Medziročný pokles bol spôsobený poklesom domácej spotreby a spomalením rastu vývozu. Pokles domácej spotreby sa pripisuje fiškálnej úspore, zmrazeniu rozpočtových výdavkov v posledných mesiacoch roku 2011,[79] zlyhaniu úsilia o vykonávanie hospodárskych reforiem, nevhodnému financovaniu a zníženiu vývozu.[80]

V dôsledku účinkov krízy sa v roku 2013 očakávalo, že z fondov EÚ bude musieť dostať pomoc niekoľko bánk, avšak potrebný kapitál bola krajina schopná pokryť z vlastných zdrojov. Fiškálne opatrenia a právne predpisy zamerané na zníženie výdavkov, ako aj niekoľko privatizácií, od roku 2014 podporili oživenie ekonomiky.[81] Reálna miera ekonomického rastu bola v roku 2016 na úrovni 2,5% a v roku 2017 sa zrýchlila na 5%.[82] Stavebníctvo zaznamenalo nedávno nárast a očakáva sa, že odvetvie cestovného ruchu bude mať neustále rastúci počet.[83]

Národný dlh

Celkový štátny dlh Slovinska sa počas veľkej recesie výrazne zvýšil a od roku 2019 klesal; na konci roku 2018 predstavoval 32,223 miliárd €, čo je 70% HDP.[84]

Služby a priemysel

Grafické zobrazenie vývozu slovinských výrobkov do 28 farebne označených kategórií

Takmer dve tretiny ľudí sú zamestnaných v službách a viac ako tretina v priemysle a stavebníctve.[85] Slovinsko využíva výhody vzdelanej pracovnej sily, dobre rozvinutej infraštruktúry a svojej polohy na križovatke hlavných obchodných ciest.

Úroveň priamych zahraničných investícií (PZI) na obyvateľa v Slovinsku je jednou z najnižších v EÚ a produktivita práce a konkurencieschopnosť slovinskej ekonomiky sú stále výrazne pod priemerom EÚ.[86][87] Dane sú relatívne vysoké, trh práce vnímajú obchodné záujmy ako nepružné a priemyselné odvetvia strácajú predaj v Číne, Indii a inde.[88]

Vysoká miera otvorenosti spôsobuje, že Slovinsko je mimoriadne citlivé na ekonomické podmienky svojich hlavných obchodných partnerov a zmeny v medzinárodnej cenovej konkurencieschopnosti.[89] Hlavnými priemyselnými odvetviami sú motorové vozidlá, elektrické a elektronické zariadenia, stroje, farmaceutika a palivá. Medzi hlavné slovinské spoločnosti pôsobiace v Slovinsku patria výrobca domácich spotrebičov Gorenje, farmaceutické spoločnosti Krka a Lek (dcérska spoločnosť Novartis), ropná distribučná spoločnosť Petrol Group, distribučná spoločnosť GEN-I a Revoz, výrobná dcérska spoločnosť Renaultu.[90][91][92]

Energiaupraviť | upraviť zdroj

Bližšie informácie v hlavnom článku: Energia v Slovinsku

V roku 2018 bola čistá výroba energie 12 262 GWh a spotreba 14 501 GWh. Vodné elektrárne vyrobili 4 421 GWh, tepelné elektrárne 4 049 GWh a jadrová elektráreň Krško vyrobila 2 742 GWh (50% podiel ide do Slovinska; ďalších 50% ide do Chorvátska kvôli spoločnému vlastníctvu). Domáca spotreba elektrickej energie bola pokrytá domácou produkciou 84,6%; percento klesá z roka na rok, čo znamená, že Slovinsko je stále viac závislé od dovozu elektriny.[93]

Stavba nového bloku tepelnej elektrárne Šoštanj s výkonom 600 MW bola na jeseň roku 2014 uvedená do prevádzky.[94] Nová vodná elektráreň HE Krško s výkonom 39,5 MW bola dokončená v roku 2013 a odvtedy je najväčším samostatným výrobcom energie, ktorý predstavuje hrubú výrobu energie v roku 2018.[95] V roku 2018 boli na rieke Sáva postavené vodné elektrárne Brežice s výkonom 41,5 MW a elektrárňa Mokrice s výkonom 30,5 MW. V roku 2030 sa plánuje dokončenie výstavby ďalších 10 vodných elektrární s kumulatívnou kapacitou 338 MW. V štádiu plánovania je veľká prečerpávacia vodná elektráreň Kozjak na rieke Dráva.

Na konci roku 2018 bolo nainštalovaných najmenej 295 MWp fotovoltaických modulov a 31,4 MW bioplynových elektrární. Oproti roku 2017 prispeli obnoviteľné zdroje energie k celkovej spotrebe energie o 5,6 percentuálneho bodu viac. Existuje záujem pridať viac výroby v oblasti solárnych a veterných zdrojov energie (dotačné schémy zvyšujú ekonomickú uskutočniteľnosť), ale postupy urovnávania mikroklóbií si vyžadujú obrovské úsilie o efektívnosť tejto iniciatívy (dilema ochrany prírody a zariadení na výrobu energie).[96]

Cestovný ruchupraviť | upraviť zdroj

Bližšie informácie v hlavnom článku: Cestovný ruch v Slovinsku

Slovinsko ponúka turistom širokú škálu prírodných a kultúrnych za><<riadení. Rozvinuli sa rôzne formy cestovného ruchu. Gravitačná oblasť cestovného ruchu je značne veľká, turistický trh je však malý. Neexistoval rozsiahly cestovný ruch ani akútne environmentálne tlaky;[97] v roku 2017 vyhlásil časopis National Geographic Traveller's Magazine Slovinsko za krajinu s najudržateľnejším cestovným ruchom na svete.[98]

Staré mesto Piran na slovinskom pobreží

Hlavné mesto krajiny Ľubľana má mnoho významných barokových a viedenských secesných budov, s niekoľkými významnými dielami rodeného architekta Jožeho Plečnika[99] a tiež jeho žiaka, architekta Eda Ravnikara.

Na severozápadnom cípe krajiny ležia Júlske Alpy s jazerom Bled a údolím Soča, ako aj najvyšší vrchol národa, hora Triglav uprostred národného parku Triglav. Medzi ďalšie pohoria patria Kamnicko-Savinjské Alpy, Karavanky a Pohorje, ktoré sú obľúbené medzi lyžiarmi a turistami.[100]

Najznámejšími jaskyňami sú jaskyňa Postojna a jaskyne Škocjan zapísané na zozname UNESCO. Región Slovinskej Istrie sa stretáva s Jadranským morom, kde najdôležitejšou historickou pamiatkou je benátske gotické stredomorské mesto Piran, zatiaľ čo sídlo Portorož v lete láka davy ľudí.[101]

Bledské jazero so svojím ostrovom

Kopce okolo druhého najväčšieho slovinského mesta Maribor sú známe svojou výrobou vína. Severovýchodná časť krajiny je bohatá na kúpele,[102] pričom v posledných dvoch desaťročiach rástol význam miest Rogaška Slatina, Radenci, Čatež ob Savi, Dobrna a Moravske Toplice.[103]

Medzi ďalšie obľúbené turistické destinácie patria historické mestá Ptuj a Škofja Loka a niekoľko hradov, ako napríklad Predjamský hrad.[104][105]

Medzi dôležité súčasti cestovného ruchu v Slovinsku patrí kongresová a hazardná turistika. Slovinsko je krajina s najvyšším percentuálnym podielom kasín na 1 000 obyvateľov v Európskej únii.[106] Perla v Novej Gorici je najväčšie kasíno v regióne.[107]

Väčšina zahraničných turistov v Slovinsku pochádza z kľúčových európskych trhov: Talianska, Rakúska, Nemecka, Chorvátska, Beneluxu, Srbska, Ruska a Ukrajiny, po ktorých nasleduje Spojené kráľovstvo a Írsko.[108] Európski turisti vytvárajú viac ako 90% turistického príjmu Slovinska. V roku 2016 bolo holandskou organizáciou Green Destinations vyhlásené za prvú ekologickú krajinu na svete.[109] Po vyhlásení za najudržateľnejšiu krajinu v roku 2016 malo Slovinsko veľkú úlohu v ITB v Berlíne na podporu trvalo udržateľného cestovného ruchu.

Dopravaupraviť | upraviť zdroj

Bližšie informácie v hlavnom článku: Doprava v Slovinsku
Sklápací vlak Pendolino

Od staroveku diktovala geografia dopravné trasy v Slovinsku. Pri rozvoji dopravných koridorov oblasti zohrávali úlohu významné pohoria, hlavné rieky a blízkosť Dunaja. Jednou z nedávnych zvláštnych výhod sú paneurópske dopravné koridory V (najrýchlejšie spojenie medzi severným Jadranom a strednou a východnou Európou) a X (spájajúce strednú Európu s Balkánom). To dáva Slovinsku osobitné postavenie v európskej sociálnej, hospodárskej a kultúrnej integrácii a reštrukturalizácii.[110]

Diaľnice v Slovinsku v auguste 2020; hlavné mesto Ľubľana leží v priesečníku hlavných smerov sever - juh a západ - východ

Cestná nákladná a osobná doprava predstavuje najväčšiu časť dopravy v Slovinsku s 80%.[111] Osobné automobily sú omnoho obľúbenejšie ako verejná cestná osobná doprava, ktorá sa výrazne znížila.[112] V porovnaní s priemerom Európskej únie má Slovinsko veľmi vysokú hustotu diaľníc.[113] Diaľničný systém, ktorého výstavba sa po roku 1994 zrýchlila,[114] Slovinsko pomaly, ale stabilne zmenilo na veľké súmestie.[115] Ostatné štátne cesty sa rýchlo zhoršovali v dôsledku zanedbávania a celkového nárastu premávky.

Existujúce slovinské železnice sú zastarané a nemôžu konkurovať diaľničnej sieti; čiastočne aj v dôsledku rozptýleného osídlenia obyvateľstva.[116] Z tohto dôvodu a predpokladaného nárastu premávky cez prístav Koper, ktorý je predovšetkým vlakom, je druhá železničná trať na trase Koper-Divača v počiatočných fázach začatia výstavby.[117] Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov sa zanedbávala údržba a modernizácia slovinskej železničnej siete.[118] V dôsledku zastaranej infraštruktúry sa podiel železničnej nákladnej dopravy v Slovinsku znížil.[119] Železničná osobná doprava sa zotavuje po veľkom poklese z 90. rokov. Celoeurópske železničné koridory V a X a niekoľko ďalších významných európskych železničných tratí sa pretínajú v Slovinsku. Všetky medzinárodné tranzitné vlaky v Slovinsku prechádzajú železničným uzlom v Ľubľane.[120]

Letisko Joža Pučnika Ľubľana je najväčším medzinárodným letiskom v krajine

Hlavným slovinským prístavom je prístav Koper. Je to najväčší prístav na severnom Jadrane z hľadiska kontajnerovej dopravy[121] s takmer 590 000 TEU ročne[122] a smeruje do všetkých hlavných svetových prístavov.[123] Je to omnoho bližšie k cieľom východne od Suezského prieplavu ako k prístavom v severnej Európe. Okrem toho sa námorná osobná doprava väčšinou uskutočňuje v Koperi.[124] Dva menšie prístavy používané na medzinárodnú osobnú a nákladnú dopravu sa nachádzajú v Izole a Pirane. Osobná preprava sa uskutočňuje hlavne s Talianskom a Chorvátskom.[125] Splošna plovba, jediná slovinská lodná spoločnosť, prepravuje náklad a je aktívna iba v zahraničných prístavoch.

Letecká doprava v Slovinsku je pomerne nízka, od roku 1991 sa však výrazne zvýšila.[126] Z troch medzinárodných letísk v Slovinsku je letisko Joža Pučnika Ľubľana v strednom Slovinsku najrušnejšie a má spojenie s mnohými významnými európskymi destináciami.[127] Letisko Edvarda Rusjana Maribor sa nachádza vo východnej časti krajiny a letisko Portorož v západnej časti. Štátna spoločnosť Adria Airways je najväčšou slovinskou leteckou spoločnosťou; v roku 2019 však vyhlásila bankrot a ukončila operácie. Od roku 2003 vstúpilo na trh niekoľko nových dopravcov, najmä nízkonákladové letecké spoločnosti. Jediným slovinským vojenským letiskom je letecká základňa Cerklje ob Krki v juhozápadnej časti krajiny.[128] V Slovinsku je tiež 12 verejných letísk.

Demografiaupraviť | upraviť zdroj

Bližšie informácie v hlavnom článku: Demografia Slovinska

S počtom obyvateľov 101 na kilometer štvorcový sa Slovinsko zaraďuje medzi európske krajiny s nízkou hustotou obyvateľstva (v porovnaní so 402 obyvateľmi na km2 v Holandsku alebo 195 obyvateľmi na km2 v prípade Talianska). Štatistický región Vnútornokraňsko-krasový región má najnižšiu hustotu obyvateľstva, zatiaľ čo štatistický región Strednoslovinsko má najvyššiu.[129]

Slovinsko patrí medzi európske krajiny s najvýraznejším starnutím populácie, ktoré možno pripísať nízkej pôrodnosti a zvyšujúcej sa strednej dĺžke života.[130] Takmer všetci slovinskí obyvatelia starší ako 64 rokov sú na dôchodku bez výrazného rozdielu medzi pohlaviami.[131] Skupina v produktívnom veku sa napriek prisťahovalectvu zmenšuje.[132] Návrh na zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo súčasných 57 rokov pre ženy a 58 rokov pre mužov bol v referende v roku 2011 zamietnutý. Okrem toho je stále výrazný rozdiel medzi pohlaviami, pokiaľ ide o očakávanú dĺžku života. Celková miera pôrodnosti sa v roku 2014 odhadovala na 1,33 narodených detí/žien, čo je nižšia miera ako miera reprodukcie na úrovni 2,1.[133] Väčšina detí sa rodí slobodným ženám (v roku 2016 bolo 58,6% všetkých narodených detí nemanželských).[134] V roku 2018 bola priemerná dĺžka života 81,1 roka (muži 78,2 roka a ženy 84 rokov).[135]

V roku 2009 bola miera samovrážd v Slovinsku 22 ku 100 000 osôb ročne, čo z tohto hľadiska Slovinsko zaraďuje medzi najvyššie hodnotené európske krajiny.[136] Od roku 2000 do roku 2010 sa však počet samovrážd znížila asi o 30%. Rozdiely medzi regiónmi a pohlaviami sú výrazné.[137]

Hustota obyvateľstva v Slovinsku podľa občín. Viditeľné sú štyri hlavné mestské oblasti: Ľubľana a Kranj (v strede), Maribor (severovýchod) a Slovinská Istria (juhozápad).

Urbanizáciaupraviť | upraviť zdroj

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam miest v Slovinsku

Podľa definície žije 65% až 79% ľudí v širších mestských oblastiach.[138] Podľa definície OECD pre vidiecke oblasti nie je žiadny zo slovinských štatistických regiónov väčšinou urbanizovaný, čo znamená, že 15% alebo menej obyvateľstva žije vo vidieckych komunitách. Podľa tejto definície sú štatistické regióny klasifikované:

Jediné veľké mesto je hlavné mesto Ľubľana. Medzi ďalšie (stredné) mestá patria Maribor, Celje a Kranj.[140][141] Celkovo je v Slovinsku jedenásť mestských oblastí.

Najväčšie mestá v Slovinsku (1. január 2019)
Por. Názov Štatistický región Pop.
1. Ľubľana Strednoslovinský región 284 355
2. Maribor Podrávsky región 95 767
3. Celje Sávsky región 37 875
4. Kranj Hornokraňský región 37 463
5. Koper Pobrežno-krasový región 25 611
6. Velenje Sávsky región 25 327
7. Novo mesto Juhovýchodné Slovinsko 23 719
8. Ptuj Podrávsky región 17 858
9. Kamnik Strednoslovinský región 13 742
10. Trbovlje Zasávsky región 13 718


Jazykyupraviť | upraviť zdroj

Bližšie informácie v článkoch: Jazyky Slovinska a Slovinčina

Úradným jazykom v Slovinsku je slovinčina, ktorá je členom juhoslovanskej jazykovej skupiny. V roku 2002 bola slovinčina podľa sčítania ľudu rodným jazykom približne 88% slovinskej populácie, pričom viac ako 92% slovinskej populácie ňou hovorilo v domácnostiach.[142][143] Táto štatistika zaraďuje Slovinsko medzi najhomogénnejšie krajiny v EÚ, pokiaľ ide o podiel osôb hovoriacich prevažujúcim materinským jazykom.[144]

Slovinčina je dialektmi veľmi rozmanitý slovanský jazyk[145] s rôznymi stupňami vzájomnej zrozumiteľnosti. Počty dialektov sa pohybujú od menej ako siedmich dialektov, často považovaných za skupiny dialektov alebo dialekty, ktoré sa ďalej delia na 50 dialektov. Iné zdroje charakterizujú počet dialektov deväť alebo osem.

Maďarčina a taliančina, ktorými hovoria príslušné menšiny, majú štatút úradných jazykov v etnicky zmiešaných regiónoch pozdĺž maďarských a talianskych hraníc. Dokonca aj pasy sú vydané v týchto oblastiach dvojjazyčné. V roku 2002 okolo 0,2% slovinskej populácie hovorilo taliansky a približne 0,4% hovorilo maďarsky ako svojim rodným jazykom. Maďarčina je spolu so slovinčinou oficiálnym jazykom v 30 obciach v 5 občinách (z ktorých 3 sú oficiálne dvojjazyčné). Taliančina je spolu so slovinčinou oficiálnym jazykom v 25 obciach a 4 občinách (všetky z nich sú dvojjazyčné).

Rómčina,[146] ktorou v rodnom jazyku v roku 2002 hovorilo 0,2% ľudí, je v Slovinsku zákonom chráneným jazykom. Ľudia, ktorí hovoria rómskym jazykom, patria predovšetkým do geograficky rozptýlenej a marginalizovanej rómskej komunity.[147]

Nemčina, ktorá bola pred druhou svetovou vojnou najväčším jazykom menšín v Slovinsku (okolo 4% obyvateľstva v roku 1921), je v súčasnosti rodným jazykom len okolo 0,08% obyvateľstva, z ktorých väčšina má viac ako 60 rokov.

Značný počet ľudí v Slovinsku hovorí ako svojim rodným jazykom variantami srbochorvátčiny (srbčinou, chorvátčinou, bosniančinou alebo čiernohorčinou). Väčšinou ide o prisťahovalcov, ktorí sa presťahovali do Slovinska z iných bývalých republík Juhoslávie od šesťdesiatych rokov do konca osemdesiatych rokov a ich potomkov. V roku 2002 používalo 0,4% slovinskej populácie ako rodený jazyk albánčinu a 0,2% rodený jazyk macedónčinu. Čeština, štvrtý najväčší menšinový jazyk v Slovinsku pred druhou svetovou vojnou (po nemeckom, maďarskom a srbochorvátskom jazyku), je teraz rodným jazykom niekoľkých stoviek obyvateľov Slovinska.

Pokiaľ ide o znalosť cudzích jazykov, Slovinsko patrí medzi najlepšie európske krajiny. Najviac vyučovanými cudzími jazykmi sú angličtina, nemčina, taliančina, francúzština a španielčina. V roku 2007 hovorilo aspoň jedným cudzím jazykom 92% obyvateľstva vo veku od 25 do 64 rokov a okolo 71,8% hovorilo najmenej dvoma cudzími jazykmi, čo bolo najvyššie percento v Európskej únii.[148] Podľa prieskumu Eurobarometer mohla väčšina Slovincov od roku 2005 hovoriť po chorvátsky (61%) a po anglicky (56%).[149]

Podľa tohto prieskumu hovorilo 42% Slovincov nemecky, čo bolo jedno z najvyšších percent mimo nemecky hovoriacich krajín. Taliansky sa často hovorí na slovinskom pobreží a v niektorých ďalších oblastiach Prímoria. Asi 15% Slovincov hovorí po taliansky, čo je (podľa prieskumu Eurobarometer) tretie s najvyššou percentuálnou hodnotou hovorení taliančiny v Európskej únii po Taliansku a Malte.[150]

Prisťahovalectvoupraviť | upraviť zdroj

V roku 2015 sa asi 12% (237 616 osôb) obyvateľov Slovinska narodilo v zahraničí.[151] Približne 86% populácie narodenej v zahraničí pochádza z iných krajín bývalého štátu Juhoslávia ako (v zostupnom poradí) z Bosny a Hercegoviny, po ktorej nasledujú prisťahovalci z Chorvátska, Srbska, Severného Macedónska a Kosova.

Na začiatku roku 2017 žilo v krajine asi 114 438 ľudí s cudziny, ktoré tvoria 5,5% z celkovej populácie. Z týchto cudzincov malo 76% občianstvo iných krajín bývalého štátu Juhoslávia (okrem Chorvátska). 16,4% malo občianstvo EÚ a 7,6% malo občianstvo iných krajín.

Podľa sčítania obyvateľov z roku 2002 sú hlavnými etnickými skupinami Slovinska Slovinci (83%), avšak ich podiel na celkovej populácii sa neustále znižuje vzhľadom na ich relatívne nízku mieru plodnosti. Najmenej 13% (v roku 2002) populácie boli prisťahovalci z iných častí bývalej Juhoslávie a ich potomkovia.[152] Usadili sa najmä v mestách a prímestských oblastiach.[153] Relatívne malé, ale chránené Ústavou Slovinska, sú maďarská a talianska etnická menšina.[154][155][156] Osobitné postavenie zastáva autochtónna a geograficky rozptýlená rómska etnická komunita.[157][158]

Počet ľudí emigrujúcich do Slovinska od roku 1995 neustále rástol[159] a v posledných rokoch sa zvyšuje ešte rýchlejšie. Po vstupe Slovinska do EÚ v roku 2004 sa ročný počet prisťahovalcov od roku 2006 zdvojnásobil a od roku 2009 sa opäť zvýšil o polovicu. V roku 2007 malo Slovinsko jednu z najrýchlejšie rastúcich čistých mier migrácie v Európskej únii.

Náboženstvo

Najviac obyvateľov sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi. Pôsobí tu aj evanjelická cirkev augsburského vyznania, pravoslávna cirkev a žijú tu i moslimovia a neveriaci.

Súhrnné informácieupraviť | upraviť zdroj

  • Rozloha: 20 253 km²
  • Zdroj:
    Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Slovinsko


Írán
Íránské revoluční gardy
Únor 1948
Ústřední výbor Komunistické strany Československa
Úzkorozchodné dráhy na Ostravsku#Místní dráha Ostrava - Karviná (1909 - 1949)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Čechie (postava)
Čeleď
Česká ženská hokejová reprezentace do 18 let
Česká Wikipedie
České Budějovice
České království
Česko
Československo
Členský stát Evropské unie#RozÅ¡iÅ™ování EU
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Římské číslice
Řevnice
Šelmy
Šití
Špionáž
Štefan Rais
Švédsko
Švýcarsko
Železniční trať Svatý Mořic – Tirano
Ženevské jezero
Žlázokřídlecovití
1. březen
1. duben
1. květen
1. srpen
10. únor
10. červenec
10. leden
10. listopad
10. srpen
11. únor
11. duben
11. leden
11. prosinec
11. září
12. srpen
13. červen
13. květen
14. únor
14. květen
14. leden
14. srpen
15. únor
15. červen
15. březen
15. leden
15. srpen
16. říjen
16. březen
16. květen
16. leden
1634
17. únor
17. červen
17. květen
17. leden
17. listopad
18. únor
18. červen
18. červenec
18. říjen
18. leden
18. století
1824
1888
1889
1899
19. červenec
19. duben
19. leden
19. srpen
19. století
1904
1905
1906
1907
1908
1909
1909 ve fotografii
1909 v hudbě
1909 v letectví
1909 v loďstvech
1910
1911
1912
1913
1914
1919
1924
1929
1933
1944
1948
1950
1950–1959
1952
1954
1956
1957
1960
1962
1964
1966
1968
1969
1970
1971
1973
1974
1975
1976
1977
1978
1979
1980
1981
1982
1983
1984
1985
1986
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2. červenec
2. říjen
2. tisíciletí
20. květen
20. srpen
20. století
20. září
2000
2001
2002
2004
2006
2007
2024
21. březen
21. duben
21. listopad
21. století
22. červen
22. březen
22. květen
22. leden
22. září
23. červen
23. duben
23. květen
24. duben
24. květen
24. leden
24. srpen
25. únor
25. červenec
25. duben
26. květen
26. leden
26. srpen
26. září
27. červenec
27. květen
27. září
28. červen
28. červenec
29. březen
29. duben
29. září
3. duben
3. leden
3. prosinec
30. říjen
30. květen
30. leden
30. srpen
31. březen
31. květen
31. srpen
4. únor
4. květen
4. listopad
4. prosinec
4. září
5. březen
5. duben
5. leden
5. srpen
5. září
6. červen
6. říjen
6. duben
6. leden
6. září
7. červenec
7. říjen
7. březen
7. duben
7. září
8. únor
8. listopad
8. prosinec
8. srpen
9. duben
9. listopad
Abdikace
Adolf Šimperský
Adolf Born
Adolf Eichmann
Airbus A380
Akademie výtvarných umění v Praze
Akt (výtvarné umění)
Albrecht z Valdštejna
Alegorie
Alfons Mucha
Americká ženská hokejová reprezentace do 18 let
Americký dolar
Amnon Rubinstein
Amurský záliv
Andrea Mantegna
Andrija Mohorovičić
Anish Kapoor
Antonín Benjamin Svojsík
Antonín Houba
Antonio Cantafora
Archiv výtvarného umění
Arno Allan Penzias
Atlas Copco
Atlas V
Atletika na Letních olympijských hrách 2024 – skok vysoký ženy
Auguste Marie François Beernaert
Australian Open 2024
Autoritní kontrola
Ayrton Senna
Baobab
Baobab Grandidiérův
Barry Wilmore
BASIC
Baskicko (autonomní společenství)
BB Ge 4/4 82
Bedřich Nikodém
Belgie
Benjamin Netanjahu
Biatlon
Big Maybelle
Bilbao
Bitva na řece Jalu
Bizerta
Bledské jezero
Bledský ostrov
Bobek Bryen
Bobule
Bodypainting
Boeing Crew Flight Test
Boeing CST-100 Starliner
Borůvka
Bronz
Církev sjednocení
Canadair CL-415
Cape Canaveral Space Force Station
Carlos Sainz
Cedr
Chameleon obecný
Chirurgická maska
Chlorid cesný
Chorvatská fotbalová reprezentace
Commons:Featured pictures/cs
Cristiano Ronaldo
Dánsko
Děloha
Demokratická strana (USA)
Demokratické primárky voleb prezidenta USA 2016
Deskové malířství
Diamantová liga
Doprava v Česku
Dopravní letoun
Dresdner Striezelmarkt
Druhá světová válka
Dušan Grúň
Duha
Dvoukřídlí
Echolokace
Elektrické křeslo
Emanuela Kittrichová
Emil Theodor Kocher
Emirates
Encyklopedie
Endemit
Ercole Consalvi
Esjan
Estonsko
Evan O'Neill Kane
Evropská unie
Evropský parlament
Faerské ostrovy
Fakulta architektury ČVUT
Faxaflói
Felix Vodička
Ferdinand II. Štýrský
FGM-148 Javelin
Filadelfie
Filippo Tommaso Marinetti
Filozofická fakulta Univerzity Karlovy
Fontána
Formule 1
Francie
Frank Farian
Frank Gehry
František Štverák
František Bílkovský
František Gross
František Hudeček
František Janouch
František Josef Gerstner
František Kožík
František Pelcner
Frederik X.
Frekvenční modulace
Funningur
Futurismus
Fylogenetika
Galén (nakladatelství)
Galaxie Jižní větrník
Ganymedes (měsíc)
Gary Graham
Gediminas Kirkilas
Geoglyf
Geografie Česka
Georgij Mondzolevskij
Gibraltarský průliv
Grand Prix San Marina 1994
Gregoriánský kalendář
Grindavík
GRU
Guggenheimovo muzeum Bilbao
Guglielmo Marconi
HaaptsäitBléck/Archiver 2024
Hana Brejchová
Helena Langšádlová
Hibernace
Hillary Clintonová
HIV
Hladomor v Pásmu Gazy
Hlavní strana
Hmyz
Hmyzožravci
Hnízdní parazitismus
Holocén
Hubbleův vesmírný dalekohled
Humza Yousaf
Ida-Virumaa
Interleukin-9
International Standard Book Number
Invazní druh
Irák
Irbíl
Islámský stát
Island
Itálie
Ivan Jelínek
Izrael
Ján Bahna
James King and the Lonewolves
Jana Berdychová
Jana Hlaváčová
Jana z Arku
Janbú
Janina Lewandowska
Jan Blažej Santini-Aichel
Jan Blesík
Jan Jaroš
Jan Navrátil (lékař)
Jaroslava Mahučichová
Jaroslava Muchová
Jaroslav Doubrava (hudební skladatel)
Jaroslav Pecháček (spisovatel)
Jazyk (orgán)
Jedlé houby
Jiří Černý (hudební kritik)
Jiří Knapík
Jiří Lehovec
Jiří Neuwirt
Jiří Voženílek
Jižní Korea
Jižní ostrov (Nový Zéland)
Jicchak Herzog
Jihlava
Jindřich Křeček
Jindřich Praveček mladší
Jindřich Severa
Joe Albany
Joe Biden
John Cale
John Spencer, 8. hrabě Spencer
Josef Ehm
Josef Frank (politik)
Josef Jiří Kamenický
Josef Knop
Josef Košťálek
Josef Kocourek
Josef Korbel
Josef Mach
Josef Rejfíř
Josef Vachek
Julius Mackerle
Jupiter (planeta)
Křovinná vegetace
Kahramanmaraş
Kaldera
Kapitolská muzea
Kapitolská vlčice
Karel Šourek
Karel Absolon
Karel Höger
Karel Kachyňa
Karel Skopal
Karel Valter
Karl Ferdinand Braun
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katyňský masakr
Katy Perry
Kauza Vrbětice
Kim Čong-un
Kočkovití
Kolonie (biologie)
Komunistická strana Československa
Koncentrační tábor Lety
Kongregace Nejsvětějšího Vykupitele
Kopidlno
Korsuň-ševčenkovská operace
Koryčany
Kostel Nalezení svatého Kříže (Litomyšl)
Kostel Nanebevzetí Panny Marie a svatého Jana Křtitele
Kostel Nanebevzetí Panny Marie na ostrově na Bledském jezeře
Krabi (provincie)
Kraje v Estonsku
Krize v Rudém moři
Krokodýl (lokomotiva)
Kupředu, zpátky ni krok!
Kypr
Láva
Létavec
Labe
Labuť velká
Ladislav Hájek
Ladislav Svoboda (senátor)
Ladislav Zívr
Lakovka ametystová
Lamanšský průliv
Lebka
Lesní požár v Českosaském Švýcarsku
Letní olympijské hry 2024
Letouni
Lety (okres Písek)
Levhart skvrnitý
Libanon
Libanonská vlajka
Listonosovití
Litomyšl
Litva
Lockheed Martin
Lockheed Martin X-59 QueSST
Lodní vrak
Londýn
Lotyšsko
Louis Blériot
Louis Fürnberg
Louka
Louvre
Lucie Charvátová
Luigi Riva
Luka Modrić
Máňa Ženíšková
Mák setý
Mák vlčí
Měsíc (satelit)
Měsíc hrdosti
Maďarsko
Machairodontinae
Macintosh
Madagaskar
Magnetické pole
Makovice
Malíř
Malta
Marie-Adéla Lucemburská
Marie Kornelová
Marie Paříková
Marie Podvalová
Markéta Davidová
Markéta II.
Maroko
Martin Macík
Matyáš Gallas
Maxmilián Hájek
Meeting de Paris
Mezinárodní vesmírná stanice
Mikrořasy
Milada (jezero)
Miloslav Ducháč
Mistrovství světa v atletice 1987
Mistrovství světa v atletice 2023
Mistrovství světa v biatlonu 2024
Mistrovství světa v ledním hokeji žen do 18 let
Mladoturecká revoluce
Mnichov
Mohorovičićova diskontinuita
Monarchie v Dánsku
Monofyletismus
Muzeum romské kultury
Nádraží King's Cross
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní centrála proti organizovanému zločinu
Národní knihovna České republiky
Národní muzeum
Německá okupace Čech, Moravy a Slezska
Německo
Nadace Wikimedia
Nakladač
NASA
Nervión
Netopýrovití
Nobelova cena za chemii
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za fyziologii a lékařství
Nobelova cena za literaturu
Nobelova cena za mír
Norbert Lichý
Nové Město na Moravě
Nový Zéland
Obojživelné letadlo
Obrazce na planině Nazca
Obrněnky
Ochranovská hvězda
Okres Kroměříž
Oltářní obraz
Omaha Beach
Opera
Operace Overlord
Oportunismus
Otakar Španiel
Ota Dub
Ota Kraus
Ottův slovník naučný
Otto Fischer
Pákistán
Pátek
Písek (město)
Přátelské utkání
Památník holokaustu Romů a Sintů v Čechách
Pancéřování
Papua Nová Guinea
Patagium
Paul Auster
Paul Henri d'Estournelles de Constant
Pavel Dyba
Peřovec kukaččí
Peter Demetz
Petro Prokopovyč
Petr Pavel
Polarizační mikroskop
Polsko
Polyhistor
Pomocný T lymfocyt
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalská fotbalová reprezentace
Průběh pandemie covidu-19 v Česku
Praha
Predella
Premiér Izraele
Prezident České republiky
Prezident Spojených států amerických
Programovací jazyk
Program Copernicus
Protitanková řízená střela
Puštíkovití
Punkevní jeskyně
Pyreneje
Pyrenejský poloostrov
Q12024835
Q12024835#identifiers
Q12024835#identifiers&#124;Editovat na Wikidatech
Rakousko-Uhersko
Rallye Dakar 2024
Rastrovací elektronový mikroskop
Regent
Remorkér
René Roubíček
Renesanční malířství
Reykjanes
Reykjavík
Richard Týnský
Rituál
RMS Republic (1903)
Robert Kvaček
Robert Peary
Rok
Rolled Homogeneous Armour
Romulus a Remus
Ropné břidlice
Rozhlas a televize Slovenska
Rudá armáda
Ruda Šváb
Rudolf Kubín
Ruská invaze na Ukrajinu
Rusko
Rusko-japonská válka
Sístán a Balúčistán
Sýrie
Saúdská Arábie
San Zeno Maggiore (Verona)
Satelitní fotografie
Sediment
Selma Lagerlöfová
Sentinel (družice)
Serengeti
Severní Korea
Severní ostrov (Nový Zéland)
Severní pól
Seznam živelních katastrof podle počtu obětí
Seznam geomorfologických celků v Česku
Seznam ministrů pro vědu a výzkum České republiky
Seznam nepálských králů
Seznam představitelů Ukrajiny#Chronologický pÅ™ehled prezidentů od roku 1991
Seznam prezidentů České republiky
Seznam prezidentů Izraele
Seznam prvních ministrů Skotska
Seznam světového dědictví v Latinské Americe a Karibiku, M–V#Peru
Shawnacy Barber
Skok do výšky#Ženy (dráha)
Skotská národní strana
Skotsko
Slezské Beskydy
Slovensko
Slovinsko
Slunce
Sluneční erupce
Sluneční soustava
Smilodon
Sněhová fréza
Sochař
Socialistický realismus
Solar Dynamics Observatory
Son-mjong Mun
Sopečná erupce
Sopečný popel
Soubor:001 Juvenile leopard in the Serengeti National Park Photo by Giles Laurent.jpg
Soubor:093 Wild Mute swan at Lake Geneva during sunset Photo by Giles Laurent.jpg
Soubor:2004-tsunami.jpg
Soubor:2019-08-13 02 LEYNIR - IMO 9126388.jpg
Soubor:2022 04 Muzeum Těšínska expozice 4.jpg
Soubor:Adansonia grandidieri04.jpg
Soubor:Asian hornet (33283876513) (2).jpg
Soubor:August 2010 CME SDO Multi-Wavelength.jpg
Soubor:Biathlon World Cup 2023 Nové Město 7083.jpg
Soubor:Caesium Chloride.jpg
Soubor:Crâne de smilodon exposé au Museu de Zoologia da Universidade de São Paulo, Brazil.jpg
Soubor:Cristiano Ronaldo (L), Luka Modric (R) - Croatia vs. Portugal, 10th June 2013 (cropped).jpg
Soubor:Crowning Tribhuvan of Nepal (1911) (restoration).jpg
Soubor:Crucifixion - Andrea Mantegna - Louvre INV 368.jpg
Soubor:Czechia-geographic map-cz.svg
Soubor:Czech President Pavel to MEPs- “If Ukraine fails, so will we” - 53234962267.jpg
Soubor:Czech Republic - landscape near Koryčany.jpg
Soubor:Dresden, Striezelmarkt -- 2023 -- 9310.jpg
Soubor:Emirates Airbus A380-861 A6-EER MUC 2015 04.jpg
Soubor:Errimel Bizerte.jpg
Soubor:FGM-148 Javelin - ID 061024-A-0497K-004.JPEG
Soubor:Flag of Lebanon.svg
Soubor:Fresh bilberries picked in Tuntorp 4.jpg
Soubor:Funningur church 2022.jpg
Soubor:Ganymede - Perijove 34 Composite.jpg
Soubor:Golden Spiral by Brad Hammonds.jpg
Soubor:Hunter baby chameleon.jpg
Soubor:I-DPCN at work 03 (4203528315).jpg
Soubor:Internationale Sportnacht Davos 2014.jpg
Soubor:Karel Kachyňa 1990.jpg
Soubor:Katy Perry DNC July 2016 (cropped3) restored.jpg
Soubor:Keulemans Laughing Owl.jpg
Soubor:Líneas de Nazca, Nazca, Perú, 2015-07-29, DD 49.JPG
Soubor:London King's Cross rainbow light tunnel - 2023-06-25.jpg
Soubor:Lupa Capitolina, Rome.jpg
Soubor:Messier83 - Heic1403a.jpg
Soubor:Mount Tambora Volcano, Sumbawa Island, Indonesia.jpg
Soubor:Museo Guggenheim -- 2021 -- Bilbao, Euskadi, España.jpg
Soubor:NASA’s Boeing Crew Flight Test Launch (NHQ202406050029).jpg
Soubor:NormandySupply edit.jpg
Soubor:Nyctalus noctula.jpg
Soubor:Olympic champion Yaroslava Mahuchikh at Paris 2024.png
Soubor:Prag, Nationalmuseum, Brunnen -- 2019 -- 6841.jpg
Soubor:RhB Ge 4-4 Bernina Crocodile with Xrot d on Bernina pass.jpg
Soubor:RMS Republic.jpg
Soubor:Scanning electron micrograph of a human H9 T cell infected with HIV virus particles.jpg
Soubor:Self traditional folk face painting (2).jpg
Soubor:Slezské Beskydy - Rytířská stezka (cesta Nýdek - Velká Čantoryje).JPG
Soubor:Spain’s chilly blanket ESA22415247.jpeg
Soubor:The impressive Bled Island.jpg
Soubor:Violetter Lacktrichterling Laccaria amethystea.jpg
Soubor:VKG Ojamaa kaevandus.jpg
Soubor:Volcanic Ash Dunes.jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Woman sewing a face mask with a Singer machine 09.jpg
Souborný katalog České republiky
Souhvězdí Hydry
Sovka bělolící
Sovy
Speciální:Co odkazuje na/Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Speciální:Hledání
Speciální:Kategorie
Speciální:Moje diskuse
Speciální:Moje příspěvky
Speciální:Náhodná stránka
Speciální:Nové stránky
Speciální:Poslední změny
Speciální:Související změny/Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Speciální:Speciální stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7262-454-7
Speciální:Zdroje knih/978-80-7277-093-9
Spirální galaxie
Spojené království
Spojené státy americké
Spojenci (druhá světová válka)
Sršeň asijská
Sršeň asijská#Útoky na včely
SS Florida
Státní znak Libanonu
Stade de Genève
Stefka Kostadinovová
Stratovulkán
Sunita Williamsová
Světelný rok
Světové dědictví
Světový pohár v alpském lyžování 2012/2013
Světový pohár v biatlonu 2022/2023 – Nové Město na Moravě
Svartsengi
Tadaridovití
Tambora
Tanková výsadková loď
Tavurvur
Tchaj-wan
Ted Bundy
Tereza Vinklárková
Tereza Voborníková
Terry Southern
Th9 buňky
Thajsko
Tina Mazeová
Titanic
Točité schodiště
Trávnice (odbojová skupina)
Tramvaj
Tribhuvan
Tsunami
Tunisko
Tvorba (časopis, 1945–1962)
Učitel
Ukřižování Ježíše Krista
Ukrajina
Ulm
Ultrafialová fotografie
UNESCO
Václav Dobiáš
Václav Hilský
Václav Netušil
Válečná kořist
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Vánoční trh
Vápenec
Västra Götaland
Vítězný gól
Výbuchy muničních skladů ve Vrběticích
Východní fronta (druhá světová válka)
Výsadková loď
Včela medonosná#Včelstvo
Veřejnoprávní médium
Velká Čantoryje
Velká Čantoryje#Rytířská stezka
Verona
Veronika Lieblová
Vikipeedia:Nädala pildid 2024
Virtual International Authority File
Vláda Petra Fialy
Vladimír Kryštovský
Vladimír Neff
Vladimír Pecháček
Vladimír Skalička
Vlasta Děkanová
Vlasta Hilská
Vltava
Volby prezidenta USA 2016
Volodymyr Zelenskyj
Vyšehrad (část Prahy)
Vyhynulý taxon
Vylodění v Normandii
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipédia:Obrázky týždňa/archív 2024
Wikipedia:Beeld van die week/2024
Wikipedia:Bielden fon ju Wiek/2024
Wikipedia:Gambar pilihan/2024
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Autorské právo#Publikování cizích autorských dÄ›l
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Obrázek týdne/Archiv
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/leden
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikipedija:Slika tjedna/Galerija 2024.
Wikipedija:Wobraze tyźenja/2024
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wilhelm Ostwald
Západní Bengálsko
Západní fronta (druhá světová válka)
Západ slunce
Zavěšený most
Zeť
Zelená střecha
Zemětřesení a tsunami v Indickém oceánu 2004
Země Koruny české
Zletilost




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk