A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Slovinská republika | |||||
| |||||
| Národné motto: nie je | |||||
| Štátna hymna: Zdravljica | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Republika Slovenija | ||||
| • krátky | Slovenija | ||||
| Hlavné mesto | Ľubľana 46°03′ s.š. 14°30′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Ľubľana | ||||
| Úradné jazyky | slovinčina | ||||
| Demonym | Slovinec, Slovinka[1] | ||||
| Štátne zriadenie Prezidentka Predseda vlády |
republika Nataša Pirc Musar Robert Golob | ||||
| Vznik | 25. jún 1991 | ||||
| Susedia | Taliansko, Rakúsko, Maďarsko, Chorvátsko | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
20 271 km² (151.) 122 km² (0,7 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2020) • sčítanie (2002) • hustota (2020) |
2 095 036 (147.) 1 964 036 102/km² (106.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2020 56 miliárd $ (80..) 27 452 $ (34..) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2018) | 0,902 (24..) – | ||||
| Mena | euro (EUR) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
CET (UTC+1) (UTC+2) | ||||
| Medzinárodný kód | SVN / SI | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | SLO | ||||
| Internetová doména | .si | ||||
| Smerové telefónne číslo | +386 | ||||
| Gramotnosť: 99% | |||||
Súradnice: 46°S 15°V / 46°S 15°V
Slovinsko (slov. Slovenija),[2] dlhý tvar Slovinská republika (slov. Republika Slovenija), je štát nachádzajúci sa v Európe na križovatke hlavných európskych kultúrnych a obchodných ciest. Hraničí na západe s Talianskom, na severe s Rakúskom, na severovýchode s Maďarskom, na juhovýchode s Chorvátskom a na juhozápade s Jadranským morom.[3] Slovinsko má rozlohu 20 271 km2 a 2 095 036 obyvateľov.[4] Je jedným z bývalých štátov Juhoslávie. Je to parlamentná republika, a je členom Európskej únie, Spojených národov a NATO. Hlavným a najväčším mestom je Ľubľana.
Slovinsko má prevažne hornatý terén[5] s prevažne kontinentálnym podnebím,[6] s výnimkou Slovinského prímoria, ktoré má stredozemné podnebie, a Júlskych Álp na severozápade, ktoré majú alpské podnebie.[7] Zároveň sa na území Slovinska stretávajú Dináre a Panónska nížina. Je to krajina, ktorá sa vyznačuje významnou biologickou diverzitou,[8][9] je jednou z najbohatších na vodu v Európe[10] s hustou riečnou sieťou, bohatým vodným systémom a významnými krasovými podzemnými tokmi.[11] Viac ako polovica územia je pokrytá lesmi.[12] Ľudské osídlenie Slovinska je roztrúsené a nerovnomerné.
Slovinsko bolo historicky križovatkou slovanských, germánskych a románskych jazykov a kultúr.[13][14][15] Hoci populácia nie je úplne homogénna, väčšinu tvoria Slovinci.[16] Juhoslovanský jazyk slovinčina je úradným jazykom v celej krajine. Slovinsko je do značnej miery sekularizovanou krajinou, ale jeho kultúru a identitu významne ovplyvnili katolicizmus a luteránstvo.[17] Ekonomika Slovinska je malá, otvorená a orientovaná na vývoz, a preto je silne ovplyvnená podmienkami ekonomík vyvážajúcich partnerov. Platí to najmä pre Nemecko, najväčšieho obchodného partnera Slovinska.[18] Podobne ako väčšina vyspelého sveta bolo Slovinsko vážne zasiahnuté krízou eurozóny, ktorá sa začala v roku 2009, ale začala sa zotavovať v roku 2014.[19] Hlavnou ekonomickou hnacou silou krajiny je odvetvie služieb, po ktorom nasleduje výroba a stavebníctvo.[20]
Historicky bolo územie Slovinska súčasťou mnohých rôznych štátov, ako napríklad: Rímska ríša, Byzantská ríša, Karolínska ríša, Svätá rímska ríša, Uhorsko, Benátska republika, Rakúske cisárstvo a Rakúsko-Uhorsko. V októbri 1918 vznikol štát Slovincov, Chorvátov a Srbov. V decembri 1918 sa zlúčili so Srbským kráľovstvom do Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (v roku 1929 premenované na Juhoslovanské kráľovstvo).
Počas druhej svetovej vojny (1939 - 1945) okupovalo Nemecko, Taliansko a Maďarsko územia zahŕňajúce dnešné Slovinsko. V roku 1945 sa Slovinsko stalo zakladajúcim členom Juhoslovanskej federatívnej ľudovej republiky, premenovanej v roku 1963 na Juhoslovanskú socialistickú federatívnu republiku. V prvých rokoch po druhej svetovej vojne bol tento štát pôvodne spojencom východného bloku, ale z dôvodu rozdelenia Tita a Stalina v roku 1948 nikdy nepodpísalo Varšavskú zmluvu a v roku 1961 sa stalo jedným zo zakladateľov hnutia nezúčastnených krajín.
V júni 1991, po zavedení viacstrannej zastupiteľskej demokracie, sa Slovinsko stalo prvou republikou, ktorá sa oddelila od Juhoslávie a stala sa nezávislým suverénnym štátom. V roku 2004 vstúpilo do NATO a Európskej únie; v roku 2007 sa stalo prvou predtým komunistickou krajinou, ktorá vstúpila do eurozóny;[21] a v roku 2010 sa pripojilo k OECD, globálnej asociácii rozvinutých krajín s vysokými príjmami.[22] Slovinsko je vysoko rozvinutá krajina[23][24] s vysokými príjmami s veľmi vysokým indexom ľudského rozvoja.[25] Je na 12. mieste v indexe ľudského rozvoja upraveného o nerovnosť.
15. mája 2020 sa Slovinsko stalo prvou európskou krajinou, ktorá vyhlásila ukončenie pandémie COVID-19.[26] Francúzska automobilka Renault prepustila Slovinských pracovníkov v závode v dôsledku pandémie.[27]
Etymológia
Názov Slovinsko znamená „Slovanská krajina“ v slovinčine a iných juhoslovanských jazykoch. Ide teda o príbuzne slovo ako Slavónsko, Slovensko a Slovania. Etymológia samotného Slav zostáva neistá.
| Dátum | Názov |
|---|---|
| 1945 - 1946 | Federálne Slovinsko |
| 1946 - 1963 | Slovinská ľudová republika |
| 1963 - 1990 | Slovinská socialistická republika |
| 1990 - súčasnosť | Slovinská republika |
Dejiny
Pravek a starovek
Oblasť súčasného Slovinska bola osídlená už v období staršej doby kamennej, čo potvrdzujú kamenné a kostené nálezy. Gréckej a rímskej pramene zmieňujú, že v období okolo 2 tisícročia p.n.l. bola oblasť osídlená Ilýrmi. Práve od názvov niektorých ilýrskych kmeňov vznikli pomenovania niektorých jadranských oblastí - Dalmácia (kmeň Dalmátov) či Istria (kmeň Histri). Okolo roku 1000 p.n.l. v tejto oblasti pravdepodobne založili v rámci svojich kolonizačných aktivít osady Gréci. V dobe železnej osídlili oblasť Kelti. Najvýznamnejšie keltský kmeň - Norikovia - založil v priestore súčasného rakúskeho Korutánska prvý štátny útvar, ktorý neskoršie rímske pramene označujú za Norické kráľovstvo. Centrum kráľovstva sa nachádzalo približne 7 kilometrov na sever od dnešného Klagenfurtu. Od druhého storočia p.n.l. malo kráľovstvo obchodné styky s Rímom, s čím súvisel vznik rímskych miest - Emona, Poetovio, Nevioduna. Rimania sa Norického kráľovstva zmocnili v období rokov 15 až 10 p.n.l. V tejto dobe bola tiež zriadená rímska provincia Noricum. Od štvrtého storočia nášho letopočtu bola rímska prítomnosť ohrozovaná celým radom barbarských kmeňov. Tie v roku 379 vyplienili jedno z najväčších rímskych miest v oblasti - Poetovio (dnešný Ptuj). V piatom storočí z oblasti panónskej nížiny pretiahli Huni, rovnakou cestou potom prešli aj Ostrogóti. V polovici šiesteho storočia prišiel do oblasti dnešného Slovinska germánsky kmeň z panónskej nížiny - Longobardi. Vykopávky z okolia Kranje naznačujú, že určitú dobu priestor súčasného Slovinska obývali. Po odchode Langobardov prichádzajú v šiestom storočí do alpských údolí slovanské kmene - tzv. Alpskí Slovania.
Stredovek
Existujú dve hypotézy o príchode alpských Slovanov do tejto oblasti. V súčasnosti je všeobecne prijímaná a doložená tézami, že priestor Slovinska bol osídlený dvoma vlnami obyvateľov: prvá vlna dorazila okolo roku 550 zo severu z oblastí osídlených západnými Slovanmi. Nálezy, ktoré by túto tézu potvrdili, boli nájdené až na sklonku dvadsiateho storočia pri výstavbe diaľnice v okolí Mariboru. Druhá vlna prišla neskôr pozdĺž riek Drávy a Sávy z juhovýchodu. V minulosti - v časoch Juhoslávie - za neexistencie nálezov, ktoré by preukazovali väzbu so severnými oblasťami, bola podporovaná predstava, že celý priestor bol osídlený práve z juhovýchodu, čo malo potvrdzovať jednotný pôvod južných Slovanov. Slovania boli zo západu zafixovaní langobradským limes a zo severu Karavankami, kam boli vytlačení nemeckou kolonizáciou, ktorá prebiehala od ôsmeho storočia.
Fredegarova kronika hovorí o vláde Valuka, ktorý mal byť Samovým vrstovníkom a spojencom zapojeným do kmeňového zväzu vzniknutým k obrane proti Avarom. Prvýkrát v roku 670 sa o krajinu, v ktorej žijú alpskí Slovania, hovorí ako o Karantánii (Carantania, civitas Carantana), ktorej jadrom boli dnešné Korutánsko. Anonymný ravennský autor pre alpských Slovanov použil starého keltského pomenovania. Tiež langobardskí historici používali pre alpských Slovanov pomenovanie Karantánci. Centrom Karantánie bol Krnski grad (Karnburg) ležiaci neďaleko dnešného Klagenfurtu. V čele karantánských Slovanov bol knieža, na ktorého výbere sa podieľali tzv. kosezovia. Jednalo sa o vojenskú družinu, ktorá vznikla z niekdajších slobodných sedliakov. Keď okolo roku 740 zosilneli útoky Avarov, požiadali karantánskí Slovania o pomoc Bavorov. V roku 745 za vlády kniežaťa Boruta Karantánci dobrovoľne prijali ochranu a politickú nadvládu Bavorov a skrze túto nadvládu dochádza k novej vlne christianizácie (prvá prebehla už v rímskych dobách). Z Bavorska prišli do súčasného slovinského priestoru misionári, ako rukojemníci prijali v Bavorsku kresťanstvo aj prvé karantánské kniežatá - Gorazd a Hotimir. Hotimir si od salzburského biskupa vyžiadal chorbiskupa a touto funkciou bol poverený Ir Modestus, z ktorého spisov vyplýva, že vzbury proti pokresťančeniu boli Bavormi násilne potláčané. Akonáhle sa v roku 788 stalo Bavorsko súčasťou Franskej ríše, dostala sa aj doteraz v zásade autonómna Karantánia pod Franskú nadvládu. Z prameňov vyplýva, že v ôsmom storočí južne od Karavanska existovalo malé slovanské kniežatstvo - Karniola - s centrom v niekdajšom opevnenom stredisku Keltov i neskorších Rimanov Carnia (dnešný Kranj). V roku 795 spojené vojská Frankov, Karantáncov a Karniolovcov drvivo porazili v Panónskej nížine Avarov. Karantáncom aj Karniolcom bolo ťaženie proti Avarom Frankami prikázané. V rokoch 819 až 823 sa Slovania z Karantánie a Karnioly pripojili k protifranckému povstaniu Ljudevita Posávského. Po potlačení povstania bola politická autonómia týchto kniežatstiev fakticky zlikvidovaná a doterajšie slovanské kniežatá boli zbavené svojej moci. Na území niekdajšej Karnioly vznikla Kraňská marka. Všetky vyššie sociálne skupiny boli tvorené príslušníkmi nového nemeckého etnika, Slovania - označovaní ako Vindovia - žili najmä na juhu ako roľníci. Z tu vládnucich, pôvodom zahraničných rodov, sa dôraznejšie presadili najmä Eppensteinovci, Sponheimovci a Celjskovci, ktorí vďaka úspešnej sobášnej politike dosiahli hodnosti ríšskych kniežat. Nemecká nadvláda znamenala germanizáciu slovinských osád na sever od Drávy. K uchovaniu národnej identity prispela miestna inteligencia, tvorená najmä katolíckymi duchovnými. Až do 11. storočia si podstatná časť slovanského obyvateľstva udržala do značnej miery slobodné postavenie a riadila sa vlastnými zákonmi. Pod tlakom feudálnych vrstiev sa postupne slobodní roľníci menili v poloslobodných či v poddaných. Je doložená aj existencia otrokov. Hospodárenie sa sústredilo do dvorcov zakladaných panovníkom a jeho veľmoži. Podstatný rozvoj spoločnosti je spojený s urbanizáciou, ku ktorej dochádzalo od 9. a 10. storočia. Vznikajúci alebo ďalej sa rozrastajúce mestá a ich obyvatelia boli slobodní, postupom času získavali ďalšie výhody a privilégiá. Vedľa razenia mincí a vyberania poplatkov sa jednalo napríklad aj o právo na stavbu hradieb, volení vlastnej samosprávy a ďalšie. V súvislosti s tým sa vytváralo na dnešnom slovinskom území aj mestské právo. Význačným pozemkovým vlastníkom bola aj cirkev, ťažiaca z početných donácií. Významnú pozíciu tu mal aquilejský patriarchát a niektoré biskupstva, najmä freisinské a bamberské, vedľa nich vznikali v krajine od roku 1000 aj benediktínske kláštory. Tento vývoj sa premietol aj do kultúrnej oblasti, kde pôsobili rôzne vplyvy z okolitých krajín. Vo vrcholnom a neskorom stredoveku sa pôvodné dvorce rozpúšťali v prospech menších usadlostí, na ktorých robotovali sami poddaní roľníci výmenou za finančný obnos. Roľník bol povinný obmedzený počet dní v roku robotovať a odvádzať vrchnosti naturálne, neskôr peňažné, dávky. Doteraz pokračujúcu germanizáciu obyvateľstva zastavila zhruba od 15. storočia imigrácia slovanského obyvateľstva z krajín ohrozených Turkami. Pokračoval rozvoj miest, ktorých spoločenské elity hovorili najčastejšie nemeckým jazykom.
Geografia
Slovinsko sa nachádza v strednej a juhovýchodnej Európe, dotýka sa Álp a hraničí so Stredozemím. Najvyšší vrchol Slovinska je Triglav (2 864 m.n.m.); priemerná výška krajiny je 557 m.n.m.
V Slovinsku sa stretávajú štyri hlavné európske geografické oblasti: Alpy, Dináre, Panónska nížina a Stredozemné more. Hoci je pobrežie Jadranského mora blízko Stredozemného mora, väčšina Slovinska sa nachádza v povodí Čierneho mora. Alpy - vrátane Júlskych Álp, Kamniksko-Savinjaských Álp a reťazca Karavanka, ako aj masív Pohorje - dominujú severnému Slovinsku pozdĺž jeho dlhej hranice s Rakúskom. Pobrežie Slovinska na Jadrane sa rozprestiera od Talianska po Chorvátsko približne 47 km.
Výraz „krasová topografia“ sa vzťahuje na juhozápadnú slovinskú krasovú planinu, vápencovú oblasť podzemných riek, roklín a jaskýň, medzi Ľubľanou a Stredomorím. Na panónskej nížine na východe a severovýchode, smerom k chorvátskym a maďarským hraniciam je krajina v podstate rovinatá. Väčšina slovinského terénu je však kopcovitá alebo hornatá, s približne 90% povrchu, ktorý je 200 m.n.m.
Viac ako polovica krajiny (11 823 km2) je pokrytá lesmi.[28] Vďaka tomu je Slovinsko po Fínsku a Švédsku treťou najzalesnenejšou krajinou v Európe. Oblasti pokrývajú prevažne bukové, jedľové a bukovo-dubové lesy a majú pomerne vysokú výrobnú kapacitu.[29] Stále sa tu nachádzajú zvyšky pralesov, najväčšie v oblasti Kočevje. Lúky a pastviny pokrývajú 5 593 km2 a polia a záhrady 954 km2. Existuje 363 km2 sadov a 216 km2 viníc.
Geológia
Slovinsko sa nachádza v pomerne aktívnej seizmickej zóne kvôli svojej polohe na malej Apulskej platni, ktorá je stlačená medzi eurázijskou platňou na severe a africkou platňou na juhu a otáča sa proti smeru hodinových ručičiek.[30] Krajina je teda na križovatke troch dôležitých geotektonických jednotiek: Alpy na severe, Dináre na juhu a Panónska nížina na východe. Vedci dokázali v minulosti identifikovať 60 ničivých zemetrasení. Mnoho častí Slovinska má uhličitanovú pôdu a rozvinul sa rozsiahly podzemný systém.
Podnebie
Slovinsko sa nachádza v miernych zemepisných šírkach. Podnebie ovplyvňuje aj rôznorodosť reliéfu a vplyv Álp a Jadranského mora. Na severovýchode prevláda kontinentálny typ podnebia s najväčším rozdielom medzi zimnou a letnou teplotou. Na územiach pobrežia je Stredozemné podnebie. Vplyv mora na mieru teploty je viditeľný aj v údolí Soča, zatiaľ čo vo vysokohorských oblastiach je prítomné silné alpské podnebie. Medzi týmito tromi klimatickými systémami existuje vo väčšine krajiny silná interakcia.[31][32]
Zrážky, ktoré často pochádzajú z Janovského zálivu,[33] sa v krajine líšia. V niektorých západných oblastiach je viac ako 3 500 mm zrážok a v Prekmurie klesá na 800 mm zrážok. Cez zimu je sneh pomerne častý a rekordná snehová vrstva v Ľubľane bola zaznamenaná v roku 1952 pri 146 cm snehu.
V porovnaní so západnou Európou nie je Slovinsko príliš veterné, pretože leží v úpätí Álp. Priemerné rýchlosti vetra sú nižšie ako na pláňach okolitých krajín. Kvôli členitému terénu sú prítomné miestne vertikálne vetry s dennými obdobiami. Okrem toho existujú tri vetry osobitného územného významu: bora, jugo a foehn. Jugo a bora sú charakteristické pre Prímorie. Zatiaľ čo jugo je vlhký a teplý, bora je zvyčajne chladná a nárazovitá. Foehn je typický pre alpské regióny na severe Slovinska. V Slovinsku sa zvyčajne vyskytuje severovýchodný vietor, juhovýchodný vietor a severný vietor.[34]
Vodstvo
Územie Slovinska (16 423 km2, t.j. 81%) patrí do povodia Čierneho mora a menšia časť (3 850 km2, t.j. 19%) patrí do povodia Jadranského mora. Tieto dve časti sa delia na menšie jednotky, pokiaľ ide o ich centrálne rieky, povodie rieky Mura, povodie Drávy, povodie Sávy s povodím Kopy a povodie jadranských riek.[35] V porovnaní s ostatnými rozvinutými krajinami sa kvalita vody v Slovinsku považuje za jednu z najvyšších v Európe. Jedným z dôvodov je nepochybne to, že väčšina riek vzniká na hornatom území Slovinska. To však neznamená, že Slovinsko nemá problémy s kvalitou povrchových a podzemných vôd, najmä v oblastiach s intenzívnym poľnohospodárstvom.[36]
Biodiverzita
Slovinsko podpísalo 13. júna 1992 Dohovor o biologickej diverzite a 9. júla 1996 sa stalo zmluvnou stranou dohovoru.[37] Následne vypracovala národnú stratégiu a akčný plán pre biodiverzitu, ktorá bola prijatá dohovorom 30. mája 2002.
Slovinsko sa vyznačuje výnimočne širokou škálou biotopov[38] v dôsledku kontaktu geologických jednotiek a biogeografických regiónov a v dôsledku ľudských vplyvov. Približne 12,5% územia je chránených s 35,5% v ekologickej sieti Natura 2000.[39] Napriek tomu z dôvodu znečistenia a zhoršovania životného prostredia diverzita klesá.
Živočíšstvo
Biologická diverzita krajiny je vysoká, pričom 1% svetových organizmov sa nachádza na 0,004% zemského povrchu.[40] Existuje 75 druhov cicavcov, medzi ktoré patria svišť, kozorožec alpský a kamzík. Existuje tu mnoho jeleňov, srncov, kancov a zajacov.[41] Plch sivý sa často vyskytuje v slovinských bukových lesoch. Chytanie týchto zvierat je dlhá tradícia a je súčasťou slovinskej národnej identity.[42]
Medzi dôležité mäsožravce patrí rys ostrovid,[43][44] európske mačky divé, líšky (najmä líška hrdzavá) a šakal európsky.[45] Nachádzajú sa tu ježkovia, bodliaky a hady, ako sú zmije a užovka obojková. Podľa posledných odhadov má Slovinsko cca. 40-60 vlkov[46] a asi 450 medveďov hnedých.[47][48]
V Slovinsku sa vyskytuje mimoriadne rozmanitý počet jaskýň s niekoľkými desiatkami endemických druhov.[49] Medzi jaskynnými stavovcami je jediný známy jaskyniar vodný, ktorý žije v krase, Dolnom Kraňsku a Bielom Kraňsku.
Jediným regulárnym druhom veľrýb, ktorý sa vyskytuje v severnom Jadranskom mori, je delfín skákavý (Tursiops truncatus).[50]
Žije tu široká škála vtákov, ako je napríklad sova obyčajná, myšiarka ušatá, výr, jastraba a hadiar krátkoprstý. Zaznamenali sa aj iné dravé vtáky, ako aj rastúci počet havranov a vrán a migrujúcich do Ľubľany a Mariboru, kde sa usadia.[51] Medzi ďalšie vtáky patrí tesár čierny a žlna zelená a bocian biely, ktoré hniezdia hlavne v Prekmurie.
V Slovinsku existuje 13 domácich zvierat[52] z ôsmich druhov (sliepky, ošípané, psy, kone, ovce, kozy, včely a hovädzí dobytok).[53] Medzi nimi sú krašský ovčiak,[54] kranská včela a lipicánsky kôň. Salmo marmoratus sú pôvodné slovinské ryby.[55] Slovinsko je tiež domovom sumca západného.
Huby
Zo Slovinska bolo zaznamenaných viac ako 2 400 druhov húb[56] a keďže toto číslo nezahŕňa huby tvoriace lišajníky, celkový počet už známych slovinských húb je nepochybne oveľa vyšší. Ostáva ešte objaviť mnoho ďalších.
Rastlinstvo
Slovinsko je treťou najlesnatejšou krajinou v Európe[57] a 58,3% územia pokrývajú lesy.[58] Lesy sú dôležitým prírodným zdrojom a ťažba dreva je obmedzená na minimum. Vo vnútrozemí krajiny sú typické stredoeurópske lesy, prevažne dubové a bukové. V horách sa vyskytujú smreky, jedle a borovice. Borovice rastú na náhornej plošine Kras, aj keď iba jedna tretina tejto oblasti je pokrytá borovicovým lesom. Lipa, bežná v slovinských lesoch, je národným symbolom.
Slovinsko má na svojom území veľa rastlín z etnobotanicky užitočných skupín. Z 59 známych druhov etnobotanického významu sú niektoré druhy ako prilbica modrá, konopa siatá a tis obyčajný obmedzené podľa Úradného vestníka Slovinskej republiky.[59]
Politika
Slovinsko je parlamentnou demokratickou republikou s viacstranným systémom. Hlavou štátu je prezident, ktorý je volený ľudovým hlasovaním a má dôležitú integračnú úlohu.[60] Prezident je volený na päť rokov a najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Má prevažne reprezentatívnu úlohu a je hlavným veliteľom slovinských ozbrojených síl.[61]
Výkonným a správnym orgánom v Slovinsku je vláda Slovinska (Vlada Republike Slovenije), ktorej lídrom je predseda vlády a rada ministrov alebo vláda, ktorých volí Národné zhromaždenie (Državni zbor Republike Slovenije). Zákonodarnú moc má dvojkomorový parlament Slovinska, ktorý sa vyznačuje asymetrickou dualitou. Prevažná časť moci je sústredená v Národnom zhromaždení, ktoré pozostáva z deväťdesiatich členov. Z toho 88 je volených všetkými občanmi v systéme pomerného zastúpenia, zatiaľ čo dvaja sú volení registrovanými členmi autochtónnej maďarskej a talianskej menšiny. Voľby sa konajú každé štyri roky. Národná rada (Državni svet Republike Slovenije), ktorá sa skladá zo štyridsiatich členov vymenovaných za zastupovanie sociálnych, ekonomických, profesionálnych a miestnych záujmových skupín, má obmedzenú poradenskú a kontrolnú právomoc. Obdobie rokov 1992 až 2004 bolo poznačené vládou liberálnej demokracie Slovinska, ktorá bola zodpovedná za postupný prechod z Titoistického hospodárstva na kapitalistické trhové hospodárstvo. Neskôr pritiahlo veľa kritiky neoliberálnych ekonómov, ktorí požadovali menej postupný prístup. Prezident strany Janez Drnovšek, ktorý pôsobil ako predseda vlády v rokoch 1992 až 2002, bol spolu s prezidentom Milanom Kučanom (ktorý pôsobil v rokoch 1990 až 2002) jedným z najvplyvnejších slovinských politikov 90. rokov.[62][63][64]
Obdobie rokov 2005 až 2008 sa po vstupe do EÚ vyznačovalo nadmerným nadšením. Počas prvého funkčného obdobia vlády Janeza Janša prvýkrát po nezávislosti slovinské banky zistili, že pomer pôžičiek vymkol spod kontroly. Došlo k nadmerným pôžičkám od zahraničných bánk a potom k nadmernému úverovaniu zákazníkov vrátane miestnych obchodných magnátov.
Po začatí finančnej krízy v rokoch 2007 až 2010 a európskej krízy štátneho dlhu musela ľavicová koalícia, ktorá nahradila Janšovu vládu vo voľbách v roku 2008, čeliť dôsledkom nadmerného požičiavania v rokoch 2005 až 2008. Pokusy o uskutočnenie reforiem, ktoré by pomohli hospodárskemu oživeniu, sa stretli s protestujúcimi študentmi, ktorých viedol študent, ktorý sa neskôr stal členom SDS Janeza Janša, a odbormi. Navrhované reformy boli odložené v referende. Ľavicová vláda bola bez hlasovania vylúčená. Janez Janša pripísal rozmach výdavkov a nadmerných pôžičiek obdobiu ľavicovej vlády; navrhol tvrdé úsporné reformy, ktoré predtým odložil. Niektorí ekonómovia vo všeobecnosti odhadujú, že ľavicové a pravicové strany sa pripisujú nadmernému požičiavaniu a prevzatiu manažérov; dôvodom bolo to, že každá strana sa snažila založiť ekonomickú elitu, ktorá bude podporovať politické sily.[65]
Súdnictvo
Súdne právomoci v Slovinsku vykonávajú sudcovia, ktorých volí národné zhromaždenie. Súdnu moc v Slovinsku vykonávajú súdy so všeobecnou zodpovednosťou a špecializované súdy, ktoré sa zaoberajú záležitosťami týkajúcimi sa konkrétnych právnych oblastí. Štátny prokurátor je nezávislý štátny orgán zodpovedný za stíhanie prípadov podozrivých zo spáchania trestných činov. Ústavný súd, zložený z deviatich sudcov zvolených na deväťročné funkčné obdobie, rozhoduje o súlade zákonov s ústavou; všetky zákony a nariadenia musia tiež byť v súlade so všeobecnými zásadami medzinárodného práva a ratifikovanými medzinárodnými dohodami.
Administratívne členenia a tradičné regióny
Samosprávy
Slovinsko je oficiálne rozdelené na 212 občín (z ktorých jedenásť má štatút mestských samospráv). Občiny sú jediné orgány miestnej samosprávy v Slovinsku. Na čele každej občiny je starosta (župan), ktorý je volený každé štyri roky ľudovým hlasovaním, a mestská rada (občinski svet). Vo väčšine občín je obecná rada volená prostredníctvom systému pomerného zastúpenia; len niekoľko menších občín používa väčšinový volebný systém. V mestských samosprávach sa občinské rady nazývajú mestské rady.[66] Každá občina má tiež lídra mestskej správy (načelnik občinske uprave) menovaného starostom, ktorý je zodpovedný za fungovanie miestnej správy.
Správne obvody
Medzi občinami a Slovinskou republikou neexistuje žiadna oficiálna sprostredkovateľská jednotka. 62 správnych obvodov, ktoré sa oficiálne nazývajú „administratívne jednotky“ (upravne enote), sú iba podskupinami štátnej správy a sú pomenované podľa ich príslušných sídiel. Na jeho čele je vedúci oddelenia (načelnik upravne enote), ktorého menuje minister verejnej správy.
Tradičné regióny a identity
Tradičné regióny boli založené na bývalých habsburských korunných krajinách, medzi ktoré patrili Kraňsko, Korutánsko, Štajersko a Prímorie. Hlavné mesto Ľubľana bolo historicky administratívnym centrom Kraňska a patrilo do Vnútorného Kraňska,[67] s výnimkou okresu Šentvid, ktorý sa nachádzal v Hornom Kraňsku a tiež v čase, keď bola hranica medzi nemeckým anektovaným územím a talianskou provinciou Ľubľana počas druhej svetovej vojny.
Štatistické regióny
Dvanásť štatistických regiónov nemá administratívnu funkciu a na účely regionálnej politiky Európskej únie sa člení na dva makroregióny.[68] Tieto dva makroregióny sú:
- Východné Slovinsko (Vzhodna Slovenija - SI01), ktoré zoskupuje štatistické regióny Mura, Dráva, Korutánsko, Savinja, Stredná Sáva, Dolná Sáva, Juhovýchodné Slovinsko a Vnútorné Kraňsko.
- Západné Slovinsko (Zahodna Slovenija - SI02), ktoré zoskupuje štatistické regióny Stredné Slovinsko, Horné Kraňsko, Gorizia a Pobrežie.
Vojsko
Slovinské ozbrojené sily poskytujú vojenskú obranu nezávisle alebo v rámci aliancie v súlade s medzinárodnými dohodami. Keďže v roku 2003 bolo branné právo zrušené, je organizované ako plne profesionálna armáda.[69] Hlavným veliteľom je prezidentom Slovinskej republiky, zatiaľ čo operačné velenie je v právomoci náčelníka generálneho štábu slovinských ozbrojených síl. V roku 2016 predstavovali vojenské výdavky odhadom 0,91% HDP krajiny. Od vstupu do NATO sa slovinské ozbrojené sily aktívnejšie podieľajú na podpore medzinárodného mieru. Zúčastnili sa na operáciách na podporu mieru a humanitárnych činnostiach. Slovinskí vojaci sú okrem iného súčasťou medzinárodných síl pôsobiacich v Bosne a Hercegovine, Kosove a Afganistane.[70]
Ekonomika
Slovinsko má rozvinutú ekonomiku a je na obyvateľa najbohatšou slovanskou krajinou podľa nominálneho HDP[71] a druhou najbohatšou podľa HDP (PPP) za Českom.[72] Slovinsko patrí tiež medzi svetové ekonomiky z hľadiska ľudského kapitálu.[73] Slovinsko bolo začiatkom roku 2007 prvým novým členom, ktorý zaviedol euro ako svoju menu a nahradil toliar. Od roku 2010 je členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.[74] Medzi jednotlivými regiónmi existuje veľký rozdiel v prosperite. Ekonomicky najbohatšími regiónmi sú regióny Strednoslovinska, ktoré zahŕňajú hlavné mesto Ľubľana a regióny západného Slovinska, ako sú Gorický región a Pobrežno-krasový región , zatiaľ čo najbohatšími regiónmi sú Pomurský región, Zasávsky región a Vnútornokraňsko-krasový región.[75]
Ekonomický rast
V rokoch 2004 až 2006 vzrástla ekonomika v Slovinsku v priemere o takmer 5% ročne; v roku 2007 sa zvýšila o takmer 7%. Nárast rastu bol podporený dlhmi, najmä medzi firmami a najmä v stavebníctve. Finančná kríza v rokoch 2007 až 2010 a dlhová kríza v eurozóne mali významný vplyv na domácu ekonomiku.[76] V roku 2009 sa slovinský HDP na obyvateľa znížil o 8%, čo je najväčší pokles v Európskej únii po pobaltských krajinách a Fínsku. Zvyšujúcim sa zaťažením slovinskej ekonomiky je jej rýchlo starnúca populácia.[77]
V auguste 2012 dosiahla medziročná redukcia 0,8%, v prvom štvrťroku však došlo k rastu o 0,2% (v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom po úprave údajov podľa ročných období a pracovných dní).[78] Medziročný pokles bol spôsobený poklesom domácej spotreby a spomalením rastu vývozu. Pokles domácej spotreby sa pripisuje fiškálnej úspore, zmrazeniu rozpočtových výdavkov v posledných mesiacoch roku 2011,[79] zlyhaniu úsilia o vykonávanie hospodárskych reforiem, nevhodnému financovaniu a zníženiu vývozu.[80]
V dôsledku účinkov krízy sa v roku 2013 očakávalo, že z fondov EÚ bude musieť dostať pomoc niekoľko bánk, avšak potrebný kapitál bola krajina schopná pokryť z vlastných zdrojov. Fiškálne opatrenia a právne predpisy zamerané na zníženie výdavkov, ako aj niekoľko privatizácií, od roku 2014 podporili oživenie ekonomiky.[81] Reálna miera ekonomického rastu bola v roku 2016 na úrovni 2,5% a v roku 2017 sa zrýchlila na 5%.[82] Stavebníctvo zaznamenalo nedávno nárast a očakáva sa, že odvetvie cestovného ruchu bude mať neustále rastúci počet.[83]
Národný dlh
Celkový štátny dlh Slovinska sa počas veľkej recesie výrazne zvýšil a od roku 2019 klesal; na konci roku 2018 predstavoval 32,223 miliárd €, čo je 70% HDP.[84]
Služby a priemysel
Takmer dve tretiny ľudí sú zamestnaných v službách a viac ako tretina v priemysle a stavebníctve.[85] Slovinsko využíva výhody vzdelanej pracovnej sily, dobre rozvinutej infraštruktúry a svojej polohy na križovatke hlavných obchodných ciest.
Úroveň priamych zahraničných investícií (PZI) na obyvateľa v Slovinsku je jednou z najnižších v EÚ a produktivita práce a konkurencieschopnosť slovinskej ekonomiky sú stále výrazne pod priemerom EÚ.[86][87] Dane sú relatívne vysoké, trh práce vnímajú obchodné záujmy ako nepružné a priemyselné odvetvia strácajú predaj v Číne, Indii a inde.[88]
Vysoká miera otvorenosti spôsobuje, že Slovinsko je mimoriadne citlivé na ekonomické podmienky svojich hlavných obchodných partnerov a zmeny v medzinárodnej cenovej konkurencieschopnosti.[89] Hlavnými priemyselnými odvetviami sú motorové vozidlá, elektrické a elektronické zariadenia, stroje, farmaceutika a palivá. Medzi hlavné slovinské spoločnosti pôsobiace v Slovinsku patria výrobca domácich spotrebičov Gorenje, farmaceutické spoločnosti Krka a Lek (dcérska spoločnosť Novartis), ropná distribučná spoločnosť Petrol Group, distribučná spoločnosť GEN-I a Revoz, výrobná dcérska spoločnosť Renaultu.[90][91][92]
Energiaupraviť | upraviť zdroj
V roku 2018 bola čistá výroba energie 12 262 GWh a spotreba 14 501 GWh. Vodné elektrárne vyrobili 4 421 GWh, tepelné elektrárne 4 049 GWh a jadrová elektráreň Krško vyrobila 2 742 GWh (50% podiel ide do Slovinska; ďalších 50% ide do Chorvátska kvôli spoločnému vlastníctvu). Domáca spotreba elektrickej energie bola pokrytá domácou produkciou 84,6%; percento klesá z roka na rok, čo znamená, že Slovinsko je stále viac závislé od dovozu elektriny.[93]
Stavba nového bloku tepelnej elektrárne Šoštanj s výkonom 600 MW bola na jeseň roku 2014 uvedená do prevádzky.[94] Nová vodná elektráreň HE Krško s výkonom 39,5 MW bola dokončená v roku 2013 a odvtedy je najväčším samostatným výrobcom energie, ktorý predstavuje hrubú výrobu energie v roku 2018.[95] V roku 2018 boli na rieke Sáva postavené vodné elektrárne Brežice s výkonom 41,5 MW a elektrárňa Mokrice s výkonom 30,5 MW. V roku 2030 sa plánuje dokončenie výstavby ďalších 10 vodných elektrární s kumulatívnou kapacitou 338 MW. V štádiu plánovania je veľká prečerpávacia vodná elektráreň Kozjak na rieke Dráva.
Na konci roku 2018 bolo nainštalovaných najmenej 295 MWp fotovoltaických modulov a 31,4 MW bioplynových elektrární. Oproti roku 2017 prispeli obnoviteľné zdroje energie k celkovej spotrebe energie o 5,6 percentuálneho bodu viac. Existuje záujem pridať viac výroby v oblasti solárnych a veterných zdrojov energie (dotačné schémy zvyšujú ekonomickú uskutočniteľnosť), ale postupy urovnávania mikroklóbií si vyžadujú obrovské úsilie o efektívnosť tejto iniciatívy (dilema ochrany prírody a zariadení na výrobu energie).[96]
Cestovný ruchupraviť | upraviť zdroj
Slovinsko ponúka turistom širokú škálu prírodných a kultúrnych za><<riadení. Rozvinuli sa rôzne formy cestovného ruchu. Gravitačná oblasť cestovného ruchu je značne veľká, turistický trh je však malý. Neexistoval rozsiahly cestovný ruch ani akútne environmentálne tlaky;[97] v roku 2017 vyhlásil časopis National Geographic Traveller's Magazine Slovinsko za krajinu s najudržateľnejším cestovným ruchom na svete.[98]
Hlavné mesto krajiny Ľubľana má mnoho významných barokových a viedenských secesných budov, s niekoľkými významnými dielami rodeného architekta Jožeho Plečnika[99] a tiež jeho žiaka, architekta Eda Ravnikara.
Na severozápadnom cípe krajiny ležia Júlske Alpy s jazerom Bled a údolím Soča, ako aj najvyšší vrchol národa, hora Triglav uprostred národného parku Triglav. Medzi ďalšie pohoria patria Kamnicko-Savinjské Alpy, Karavanky a Pohorje, ktoré sú obľúbené medzi lyžiarmi a turistami.[100]
Najznámejšími jaskyňami sú jaskyňa Postojna a jaskyne Škocjan zapísané na zozname UNESCO. Región Slovinskej Istrie sa stretáva s Jadranským morom, kde najdôležitejšou historickou pamiatkou je benátske gotické stredomorské mesto Piran, zatiaľ čo sídlo Portorož v lete láka davy ľudí.[101]
Kopce okolo druhého najväčšieho slovinského mesta Maribor sú známe svojou výrobou vína. Severovýchodná časť krajiny je bohatá na kúpele,[102] pričom v posledných dvoch desaťročiach rástol význam miest Rogaška Slatina, Radenci, Čatež ob Savi, Dobrna a Moravske Toplice.[103]
Medzi ďalšie obľúbené turistické destinácie patria historické mestá Ptuj a Škofja Loka a niekoľko hradov, ako napríklad Predjamský hrad.[104][105]
Medzi dôležité súčasti cestovného ruchu v Slovinsku patrí kongresová a hazardná turistika. Slovinsko je krajina s najvyšším percentuálnym podielom kasín na 1 000 obyvateľov v Európskej únii.[106] Perla v Novej Gorici je najväčšie kasíno v regióne.[107]
Väčšina zahraničných turistov v Slovinsku pochádza z kľúčových európskych trhov: Talianska, Rakúska, Nemecka, Chorvátska, Beneluxu, Srbska, Ruska a Ukrajiny, po ktorých nasleduje Spojené kráľovstvo a Írsko.[108] Európski turisti vytvárajú viac ako 90% turistického príjmu Slovinska. V roku 2016 bolo holandskou organizáciou Green Destinations vyhlásené za prvú ekologickú krajinu na svete.[109] Po vyhlásení za najudržateľnejšiu krajinu v roku 2016 malo Slovinsko veľkú úlohu v ITB v Berlíne na podporu trvalo udržateľného cestovného ruchu.
Dopravaupraviť | upraviť zdroj
Od staroveku diktovala geografia dopravné trasy v Slovinsku. Pri rozvoji dopravných koridorov oblasti zohrávali úlohu významné pohoria, hlavné rieky a blízkosť Dunaja. Jednou z nedávnych zvláštnych výhod sú paneurópske dopravné koridory V (najrýchlejšie spojenie medzi severným Jadranom a strednou a východnou Európou) a X (spájajúce strednú Európu s Balkánom). To dáva Slovinsku osobitné postavenie v európskej sociálnej, hospodárskej a kultúrnej integrácii a reštrukturalizácii.[110]
Cestná nákladná a osobná doprava predstavuje najväčšiu časť dopravy v Slovinsku s 80%.[111] Osobné automobily sú omnoho obľúbenejšie ako verejná cestná osobná doprava, ktorá sa výrazne znížila.[112] V porovnaní s priemerom Európskej únie má Slovinsko veľmi vysokú hustotu diaľníc.[113] Diaľničný systém, ktorého výstavba sa po roku 1994 zrýchlila,[114] Slovinsko pomaly, ale stabilne zmenilo na veľké súmestie.[115] Ostatné štátne cesty sa rýchlo zhoršovali v dôsledku zanedbávania a celkového nárastu premávky.
Existujúce slovinské železnice sú zastarané a nemôžu konkurovať diaľničnej sieti; čiastočne aj v dôsledku rozptýleného osídlenia obyvateľstva.[116] Z tohto dôvodu a predpokladaného nárastu premávky cez prístav Koper, ktorý je predovšetkým vlakom, je druhá železničná trať na trase Koper-Divača v počiatočných fázach začatia výstavby.[117] Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov sa zanedbávala údržba a modernizácia slovinskej železničnej siete.[118] V dôsledku zastaranej infraštruktúry sa podiel železničnej nákladnej dopravy v Slovinsku znížil.[119] Železničná osobná doprava sa zotavuje po veľkom poklese z 90. rokov. Celoeurópske železničné koridory V a X a niekoľko ďalších významných európskych železničných tratí sa pretínajú v Slovinsku. Všetky medzinárodné tranzitné vlaky v Slovinsku prechádzajú železničným uzlom v Ľubľane.[120]
Hlavným slovinským prístavom je prístav Koper. Je to najväčší prístav na severnom Jadrane z hľadiska kontajnerovej dopravy[121] s takmer 590 000 TEU ročne[122] a smeruje do všetkých hlavných svetových prístavov.[123] Je to omnoho bližšie k cieľom východne od Suezského prieplavu ako k prístavom v severnej Európe. Okrem toho sa námorná osobná doprava väčšinou uskutočňuje v Koperi.[124] Dva menšie prístavy používané na medzinárodnú osobnú a nákladnú dopravu sa nachádzajú v Izole a Pirane. Osobná preprava sa uskutočňuje hlavne s Talianskom a Chorvátskom.[125] Splošna plovba, jediná slovinská lodná spoločnosť, prepravuje náklad a je aktívna iba v zahraničných prístavoch.
Letecká doprava v Slovinsku je pomerne nízka, od roku 1991 sa však výrazne zvýšila.[126] Z troch medzinárodných letísk v Slovinsku je letisko Joža Pučnika Ľubľana v strednom Slovinsku najrušnejšie a má spojenie s mnohými významnými európskymi destináciami.[127] Letisko Edvarda Rusjana Maribor sa nachádza vo východnej časti krajiny a letisko Portorož v západnej časti. Štátna spoločnosť Adria Airways je najväčšou slovinskou leteckou spoločnosťou; v roku 2019 však vyhlásila bankrot a ukončila operácie. Od roku 2003 vstúpilo na trh niekoľko nových dopravcov, najmä nízkonákladové letecké spoločnosti. Jediným slovinským vojenským letiskom je letecká základňa Cerklje ob Krki v juhozápadnej časti krajiny.[128] V Slovinsku je tiež 12 verejných letísk.
Demografiaupraviť | upraviť zdroj
S počtom obyvateľov 101 na kilometer štvorcový sa Slovinsko zaraďuje medzi európske krajiny s nízkou hustotou obyvateľstva (v porovnaní so 402 obyvateľmi na km2 v Holandsku alebo 195 obyvateľmi na km2 v prípade Talianska). Štatistický región Vnútornokraňsko-krasový región má najnižšiu hustotu obyvateľstva, zatiaľ čo štatistický región Strednoslovinsko má najvyššiu.[129]
Slovinsko patrí medzi európske krajiny s najvýraznejším starnutím populácie, ktoré možno pripísať nízkej pôrodnosti a zvyšujúcej sa strednej dĺžke života.[130] Takmer všetci slovinskí obyvatelia starší ako 64 rokov sú na dôchodku bez výrazného rozdielu medzi pohlaviami.[131] Skupina v produktívnom veku sa napriek prisťahovalectvu zmenšuje.[132] Návrh na zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo súčasných 57 rokov pre ženy a 58 rokov pre mužov bol v referende v roku 2011 zamietnutý. Okrem toho je stále výrazný rozdiel medzi pohlaviami, pokiaľ ide o očakávanú dĺžku života. Celková miera pôrodnosti sa v roku 2014 odhadovala na 1,33 narodených detí/žien, čo je nižšia miera ako miera reprodukcie na úrovni 2,1.[133] Väčšina detí sa rodí slobodným ženám (v roku 2016 bolo 58,6% všetkých narodených detí nemanželských).[134] V roku 2018 bola priemerná dĺžka života 81,1 roka (muži 78,2 roka a ženy 84 rokov).[135]
V roku 2009 bola miera samovrážd v Slovinsku 22 ku 100 000 osôb ročne, čo z tohto hľadiska Slovinsko zaraďuje medzi najvyššie hodnotené európske krajiny.[136] Od roku 2000 do roku 2010 sa však počet samovrážd znížila asi o 30%. Rozdiely medzi regiónmi a pohlaviami sú výrazné.[137]
Urbanizáciaupraviť | upraviť zdroj
Podľa definície žije 65% až 79% ľudí v širších mestských oblastiach.[138] Podľa definície OECD pre vidiecke oblasti nie je žiadny zo slovinských štatistických regiónov väčšinou urbanizovaný, čo znamená, že 15% alebo menej obyvateľstva žije vo vidieckych komunitách. Podľa tejto definície sú štatistické regióny klasifikované:
- väčšinou vidiecke regióny: Pomurský región, Podrávsky región, Korutánsky región, Sávsky región, Dolnoposávsky región, Vnútornokraňsko-krasový región, Gorický región, Juhovýchodné Slovinsko
- mierne vidiecke regióny: Zasávsky región, Hornokraňský región, Pobrežno-krasový región, Strednoslovinský región.[139]
Jediné veľké mesto je hlavné mesto Ľubľana. Medzi ďalšie (stredné) mestá patria Maribor, Celje a Kranj.[140][141] Celkovo je v Slovinsku jedenásť mestských oblastí.
| Najväčšie mestá v Slovinsku (1. január 2019) | |||
|---|---|---|---|
| Por. | Názov | Štatistický región | Pop. |
| 1. | Ľubľana | Strednoslovinský región | 284 355 |
| 2. | Maribor | Podrávsky región | 95 767 |
| 3. | Celje | Sávsky región | 37 875 |
| 4. | Kranj | Hornokraňský región | 37 463 |
| 5. | Koper | Pobrežno-krasový región | 25 611 |
| 6. | Velenje | Sávsky región | 25 327 |
| 7. | Novo mesto | Juhovýchodné Slovinsko | 23 719 |
| 8. | Ptuj | Podrávsky región | 17 858 |
| 9. | Kamnik | Strednoslovinský región | 13 742 |
| 10. | Trbovlje | Zasávsky región | 13 718 |
Jazykyupraviť | upraviť zdroj
Úradným jazykom v Slovinsku je slovinčina, ktorá je členom juhoslovanskej jazykovej skupiny. V roku 2002 bola slovinčina podľa sčítania ľudu rodným jazykom približne 88% slovinskej populácie, pričom viac ako 92% slovinskej populácie ňou hovorilo v domácnostiach.[142][143] Táto štatistika zaraďuje Slovinsko medzi najhomogénnejšie krajiny v EÚ, pokiaľ ide o podiel osôb hovoriacich prevažujúcim materinským jazykom.[144]
Slovinčina je dialektmi veľmi rozmanitý slovanský jazyk[145] s rôznymi stupňami vzájomnej zrozumiteľnosti. Počty dialektov sa pohybujú od menej ako siedmich dialektov, často považovaných za skupiny dialektov alebo dialekty, ktoré sa ďalej delia na 50 dialektov. Iné zdroje charakterizujú počet dialektov deväť alebo osem.
Maďarčina a taliančina, ktorými hovoria príslušné menšiny, majú štatút úradných jazykov v etnicky zmiešaných regiónoch pozdĺž maďarských a talianskych hraníc. Dokonca aj pasy sú vydané v týchto oblastiach dvojjazyčné. V roku 2002 okolo 0,2% slovinskej populácie hovorilo taliansky a približne 0,4% hovorilo maďarsky ako svojim rodným jazykom. Maďarčina je spolu so slovinčinou oficiálnym jazykom v 30 obciach v 5 občinách (z ktorých 3 sú oficiálne dvojjazyčné). Taliančina je spolu so slovinčinou oficiálnym jazykom v 25 obciach a 4 občinách (všetky z nich sú dvojjazyčné).
Rómčina,[146] ktorou v rodnom jazyku v roku 2002 hovorilo 0,2% ľudí, je v Slovinsku zákonom chráneným jazykom. Ľudia, ktorí hovoria rómskym jazykom, patria predovšetkým do geograficky rozptýlenej a marginalizovanej rómskej komunity.[147]
Nemčina, ktorá bola pred druhou svetovou vojnou najväčším jazykom menšín v Slovinsku (okolo 4% obyvateľstva v roku 1921), je v súčasnosti rodným jazykom len okolo 0,08% obyvateľstva, z ktorých väčšina má viac ako 60 rokov.
Značný počet ľudí v Slovinsku hovorí ako svojim rodným jazykom variantami srbochorvátčiny (srbčinou, chorvátčinou, bosniančinou alebo čiernohorčinou). Väčšinou ide o prisťahovalcov, ktorí sa presťahovali do Slovinska z iných bývalých republík Juhoslávie od šesťdesiatych rokov do konca osemdesiatych rokov a ich potomkov. V roku 2002 používalo 0,4% slovinskej populácie ako rodený jazyk albánčinu a 0,2% rodený jazyk macedónčinu. Čeština, štvrtý najväčší menšinový jazyk v Slovinsku pred druhou svetovou vojnou (po nemeckom, maďarskom a srbochorvátskom jazyku), je teraz rodným jazykom niekoľkých stoviek obyvateľov Slovinska.
Pokiaľ ide o znalosť cudzích jazykov, Slovinsko patrí medzi najlepšie európske krajiny. Najviac vyučovanými cudzími jazykmi sú angličtina, nemčina, taliančina, francúzština a španielčina. V roku 2007 hovorilo aspoň jedným cudzím jazykom 92% obyvateľstva vo veku od 25 do 64 rokov a okolo 71,8% hovorilo najmenej dvoma cudzími jazykmi, čo bolo najvyššie percento v Európskej únii.[148] Podľa prieskumu Eurobarometer mohla väčšina Slovincov od roku 2005 hovoriť po chorvátsky (61%) a po anglicky (56%).[149]
Podľa tohto prieskumu hovorilo 42% Slovincov nemecky, čo bolo jedno z najvyšších percent mimo nemecky hovoriacich krajín. Taliansky sa často hovorí na slovinskom pobreží a v niektorých ďalších oblastiach Prímoria. Asi 15% Slovincov hovorí po taliansky, čo je (podľa prieskumu Eurobarometer) tretie s najvyššou percentuálnou hodnotou hovorení taliančiny v Európskej únii po Taliansku a Malte.[150]
Prisťahovalectvoupraviť | upraviť zdroj
V roku 2015 sa asi 12% (237 616 osôb) obyvateľov Slovinska narodilo v zahraničí.[151] Približne 86% populácie narodenej v zahraničí pochádza z iných krajín bývalého štátu Juhoslávia ako (v zostupnom poradí) z Bosny a Hercegoviny, po ktorej nasledujú prisťahovalci z Chorvátska, Srbska, Severného Macedónska a Kosova.
Na začiatku roku 2017 žilo v krajine asi 114 438 ľudí s cudziny, ktoré tvoria 5,5% z celkovej populácie. Z týchto cudzincov malo 76% občianstvo iných krajín bývalého štátu Juhoslávia (okrem Chorvátska). 16,4% malo občianstvo EÚ a 7,6% malo občianstvo iných krajín.
Podľa sčítania obyvateľov z roku 2002 sú hlavnými etnickými skupinami Slovinska Slovinci (83%), avšak ich podiel na celkovej populácii sa neustále znižuje vzhľadom na ich relatívne nízku mieru plodnosti. Najmenej 13% (v roku 2002) populácie boli prisťahovalci z iných častí bývalej Juhoslávie a ich potomkovia.[152] Usadili sa najmä v mestách a prímestských oblastiach.[153] Relatívne malé, ale chránené Ústavou Slovinska, sú maďarská a talianska etnická menšina.[154][155][156] Osobitné postavenie zastáva autochtónna a geograficky rozptýlená rómska etnická komunita.[157][158]
Počet ľudí emigrujúcich do Slovinska od roku 1995 neustále rástol[159] a v posledných rokoch sa zvyšuje ešte rýchlejšie. Po vstupe Slovinska do EÚ v roku 2004 sa ročný počet prisťahovalcov od roku 2006 zdvojnásobil a od roku 2009 sa opäť zvýšil o polovicu. V roku 2007 malo Slovinsko jednu z najrýchlejšie rastúcich čistých mier migrácie v Európskej únii.
Náboženstvo
Najviac obyvateľov sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi. Pôsobí tu aj evanjelická cirkev augsburského vyznania, pravoslávna cirkev a žijú tu i moslimovia a neveriaci.
Súhrnné informácieupraviť | upraviť zdroj
- Rozloha: 20 253 km² Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Édouard Philippe
Élisabeth Borneová
Émile Loubet
Úředník
Úmrtí v roce 2022
Ústava Socialistické federativní republiky Jugoslávie (1974)
Číňané
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časové pásmo
Černá Hora
Černá Hora (rozcestník)
Černohorština
Černohorci
Černohorská hymna
Černohorská vlajka
Černohorské knížecí biskupství
Černohorské knížectví
Černohorské království
Česká televize
Česká tisková kancelář
Česká Wikipedie
Český rozhlas
Česko
Čestný odznak Za zásluhy o Rakouskou republiku
Četnici
Členský stát Evropské unie
ČT24
Čtvrtá Francouzská republika
Ču Jou-sung
Ľudovít Ódor
Řád čestné legie
Řád aztéckého orla
Řád bílé růže
Řád britského impéria
Řád Hejdara Alijeva
Řád Jižního kříže
Řád kříže země Panny Marie
Řád Leopolda
Řád nizozemského lva
Řád osvoboditele generála San Martína
Řád Pia IX.
Řád republiky (Tunisko)
Řád rumunské hvězdy
Řád Serafínů
Řád slávy (Arménie)
Řád slona
Řád Spasitele
Řád Stará planina
Řád svatého Olafa
Řád svobody (Portugalsko)
Řád tří hvězd
Řád Vitolda Velikého
Řád zásluh o Italskou republiku
Řád za chrabrost (Kamerun)
Říše Čching
Říše Ming
Římské provincie
Římskokatolická (termín)
Řecko
Šablona:Cite news
Šablona:Cite web
Šavnik
Španělsko
Štěpán Vojislav
Štrasburk
Švýcarsko
Žabljak
Železniční trať Bělehrad–Bar
.me
1. květen
1185
1186
1371
1384
1391
14. květen
1420
1537
1584
1585
1657
1667
1673
1674
1797
1813
1814
1862
19. duben
1910
1912
1916
1918
1922
1929
1941
1942
1943
1944
1946
1949
1963
1977
1979
1992
20. duben
2006
2014
2015
2016
2017
2023
21. prosinec
23. červenec
23. duben
24. duben
26. duben
26. listopad
28. duben
3. únor
3. červen
3. století př. n. l.
30. srpen
4. století př. n. l.
5. květen
6. století př. n. l.
7. století
7. století př. n. l.
9. století
Adolf Hitler
Adolphe Thiers
Advokát
Afrika
Aggregat
Agnosticismus
Aktuálně.cz
Alžírská válka
Alžírsko
Alar Karis
Albánština
Albánci
Albánie
Albert Lebrun
Alexander De Croo
Alexander Stubb
Alexander Van der Bellen
Alexandre Millerand
Alma mater
Americký dolar
Amiens
Andorra
Andrej Babiš
Andrej Plenković
Andrijevica
Andrzej Duda
Angela Merkelová
Anhydrit
António Costa
Antifašistická rada národního osvobození Jugoslávie
Antonio Segni
Antverpy
Apple II
Armand Fallières
Arras
Arso Jovanović
Arturs Krišjānis Kariņš
Autoritní kontrola
Avaři
Azovstal
Balistická raketa
Balkán
Balkánské války
Bankéř
Baroko
Bar (Černá Hora)
Bejrút
Belgie
Benátky
Benátská Albánie
Benátská republika
Benito Mussolini
Berane
Berlínský kongres
Bernard Arnault
Bibliografie dějin Českých zemí
Bijelo Polje
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Puebly
Boka Kotorská
Boka Kotorska
Bonn
Bordeaux
Bosňáci
Bosenština
Bosna (historická země)
Bosna a Hercegovina
Brazílie
Brigitte Macron
Brigitte Macronová
Brodarevo
Budva
Buna
Byzantská říše
Bzenecká lípa
Calcio storico fiorentino
Cambrai
Carlo Azeglio Ciampi
CEFTA
Celostní motorický test
Cetinje
Charles de Gaulle
Charles Michel
Chorvatština
Chorvatsko
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
Cvičení se švihadlem
Cynismus
Dánsko
Dějiny Černé Hory
Důchodce
DaKine
Dalmácie
Dalmácie (provincie)
Danilovgrad
Danilo I. Petrović-Njegoš
Danilo II. Petrović-Njegoš
Deçan
Demokracie je svoboda – La Margherita
Demokratická strana (Itálie)
De facto
Die Zeit
Doména nejvyššího řádu#Národnà doména nejvyššÃho řádu
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Donald Trump
Dora - Zadrátované myšlenky a vzpomínky
Druhá Francouzská republika
Druhá světová válka
Dubnica nad Váhom
Dubnová válka (Jugoslávie)
Dubrovník
Duklja
Dynastie Jižní Ming
Dynastie Petrovićů-Njegošů
Economia
Edgars Rinkēvičs
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Ekonomika Černé Hory
Elysejský palác
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Enrico De Nicola
En Marche!
Euro
Evropská komise
Evropská migrační krize
Evropská rada
Evropská unie
Explorer 1
Félix Faure
Fanoušek
Filip Belgický
Filip VI. Španělský
Filosof
Finsko
First-person shooter
Flexibilita
François Bayrou
François Fillon
François Hollande
François Mitterrand
Francesco Cossiga
Francie
Francouzská intervence v Mexiku
Francouzská národní knihovna
Frank-Walter Steinmeier
Frankfurter Allgemeine Zeitung
Frankfurt nad Mohanem
František Jelínek
Frederik X.
Gótové
G20
Gaston Doumergue
Geigerův-Müllerův počítač
Gemeinsame Normdatei
Geodata
Georges Pompidou
George Vella
Giniho koeficient
Giorgia Meloniová
Giorgio Napolitano
Giovanni Gronchi
Giovanni Leone
Gitanas Nausėda
Giuliano Amato
Giuseppe Conte
Giuseppe Saragat
Gjakova
Gotika
Gusinje
Guy Lafleur
Hadí žena
Hamburk
Hasselt
Herbert Friedman
Hercegovina
Hercegovské povstání
Herceg Novi
Hlava státu
Hlavní město
Hlavní strana
Hnutí žlutých vest
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Horseball
Hospodářský růst
Hradba
Hrubý domácí produkt
Hustota zalidnění
Ignacio Zaragoza
Ilýrie (provincie)
Ilyrové
Imigrace
Imperial War Museum
Index lidského rozvoje
Inerciální navigace
Ingenuity
Institut d'études politiques de Paris
International Standard Book Number
Internet Archive
Investice
IROZHLAS
Islám
Islamizace
ISO 3166-1
ISO 3166-2:ME
Istituto centrale per il catalogo unico delle biblioteche italiane e per le informazioni bibliografiche
Istok
Itálie
Italština
Italská lidová strana (1994)
Jacques Chirac
Jaderské moře
Jakov Milatović
James Van Allen
Janez Janša
Jan Kostrhun
Jazyk (lingvistika)
Jean-Luc Mélenchon
Jean-Yves Le Drian
Jean Casimir-Perier
Jean Castex
Jemen
Jihovýchodní Evropa
Jindřich I. Lucemburský (velkovévoda)
Joan Enric Vives Sicília
Jojo
Josip Broz Tito
Jugoslávští partyzáni
Jugoslávie
Jugoslávské královské námořnictvo
Jugoslávský dinár
Jules Grévy
Juno I
Křesťanská demokracie (Itálie)
Kaja Kallasová
Kaligrafie
Karel XVI. Gustav
Karl Nehammer
Katalin Nováková
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katerina Sakellaropulosová
Katolicismus
Keltové
Kinantropologie
Klan
Klaus Iohannis
Klaus Schulze
Kníže-biskup
Knížectví Zeta
Kohnstein
Kolašin
Koncentrační tábor Buchenwald
Koncern
Konstantin Bodin
Koordinovaný světový čas
Korfská deklarace
Kosovo
Kotor
Králičí hop
Království Srbů, Chorvatů a Slovinců
Krsto Zrnov Popović
Krymská válka
Kuo-c’-ťien
Kvirinálský palác
Kyriakos Mitsotakis
Kyslík
Lékař
Laura Mattarellaová
La République En Marche!
Leo Varadkar
Les Républicains
Letní čas
Le Havre
Le Monde
Le Parisien
Le Touquet-Paris-Plage
Liberalismus
Library of Congress Control Number
Libye
Lidovky.cz
Lille
Locksport
Londýn
Louis Vuitton
Loutkový stát
Lovćen
Ludvík XVI.
Luigi Einaudi
Lutych
Lyceum Jindřicha IV.
Lyon
Měsíc
Maastricht
Maastrichtská smlouva
Madagaskar
Mafie
Maia Sanduová
Maltézský záslužný řád
Manuel Estiarte
Manuel Valls
Marcelo Rebelo de Sousa
Marie François Sadi Carnot
Marine Le Penová
Mario Draghi
Mariupol
Markéta II.
Mark Rutte
Massimo D'Alema
Mateusz Morawiecki
Matteo Renzi
Maturita
Meda Mládková
Metochie
Metropole
Metropolita
Mette Frederiksenová
Mexická vlna
Mezinárodní měnový fond
Mezinárodní poznávací značka
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Michael Černohorský
Michael D. Higgins
Michal Obrenović
Michal Vojislav
Michel Rocard
Milena Vukotić
Miloš Zeman
Milovan Djilas
Minimální mzda
Ministr obrany (Itálie)
Mistrovství Evropy v rádiovém orientačním běhu
Mittelbau-Dora
Mittelwerk
Mohamed bin Salmán
Mojkovac
Moldavsko
Mons
Mouvement démocrate
MusicBrainz
Mwai Kibaki
Náboženství
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Citace
Nápověda:Obsah
Nápověda:Reference
Národní řád lva
Národní řád Pobřeží slonoviny
Národní řád za zásluhy (Francie)
Národní fronta (Francie)
Národní hymna
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Národní sdružení (Francie)
Národní shromáždění (Francie)
Níkos Christodúlídés
Němčina
Německo
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
Nanking
Napoleon III.
Nataša Pircová Musarová
National Archives and Records Administration
Nemanjići
Nestlé
Neurologie
Newton
Nezávislý stát Černá Hora
Nezávislý stát Chorvatsko
Nezávislost
Nicolas Hulot
Nicolas Sarkozy
Nikšić
Nikolaj Denkov
Nikola I. Petrović-Njegoš
Norwich
Novinky.cz
Občina (územní jednotka)
Obyvatelstvo
Olaf Scholz
Opčina
Opština (Černá Hora)
OpenStreetMap
Operace Paperclip
Organizace pro bezpečnost a spolupráci v Evropě
Organizace spojených národů
Oscar Luigi Scalfaro
Osmanská říše
Pátá Francouzská republika
Přírodní a kulturně historická oblast Kotor
Předseda Evropské komise
Předseda Evropské rady
Předseda vlády
Přerov
Paříž
Palermo
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Paolo Gentiloni
Parita kupní síly
Parlamentní republika
Parti socialiste (Francie)
Patrice de Mac-Mahon
Patrick Strzoda
Paul Deschanel
Paul Doumer
Paul Ricoeur
Pavol Mešťan
Peć
Pečeť
Pedagogika sportu
Pedro Sánchez
Peenemünde
Peko Dapčević
Perast
Peroxid vodíku
Perseverance
Petnjica
Petr Fiala
Petr I. Petrović-Njegoš
Petr II. Petrović-Njegoš
Petr Pavel
Petteri Orpo
Pevnost (stavba)
Pfizer
Pirát
Plav (Černá Hora)
Pljevlja
Plužine
Poštovní směrovací číslo
Pobřeží slonoviny
Podgorica
Podgorická skupština
Podněstří
Politik
Polská národní knihovna
Polsko
Porodnost
Portál:Černá Hora
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Druhá světová válka
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Itálie
Portál:Kultura
Portál:Letectví
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Politika
Portál:Sport
Pražský hrad
Pravda (noviny)
Pravoslaví
Prezident Francie
Prezident Itálie
Prijepolje
Profesionální sport
Profesor
Program Apollo
Protestantismus
První světová válka
Psychologie sportu
Q125103182
Q171080
Q171080#identifiers
Q171080#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q174640#identifiers
Q174640#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q3052772
Q3052772#P166
Q3956186
Q3956186#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q3956186#P166
Rádiový orientační běh
Rada Evropy
Radim Uzel
Rakety Saturn
Rakouské císařství
Rakousko
Rakousko-Uhersko
Raný středověk
Rasismus
Raymond Poincaré
Redstone
Referendum o nezávislosti Černé Hory
Remagen
René Coty
Renesance
Rentgenová astronomie#PoÄátky rentgenové astronomie
Republika Dubrovník
Risan
Rožaje
Robert Abela
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Románský sloh
Romanizace (kultura)
Rozloha
Rozpad Jugoslávie
Rumen Radev
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Ruské carství
Ruské impérium
Rusko
Rusko-turecká válka (1877–1878)
Sýrie
Saúdská Arábie
Sabotáž
Sandžak
Sandro Pertini
Sanstefanská mírová smlouva
Saturn I
Sauli Niinistö
Scud
Senegal
Sergio Mattarella
Severoatlantická aliance
Seznam měn
Seznam měst v Černé Hoře
Seznam mezinárodních poznávacích značek
Seznam mezinárodních směrových čísel
Seznam představitelů Černé Hory
Seznam prezidentů Francie
Seznam prezidentů Itálie
Seznam států podle státního zřízení
Seznam států světa podle data vzniku
Seznam států světa podle HDP na obyvatele
Seznam států světa podle hustoty zalidnění
Seznam států světa podle indexu lidského rozvoje
Seznam států světa podle nejvyšších hor
Seznam států světa podle počtu obyvatel
Seznam států světa podle rozlohy
SHS
Sjenica
Skadar
Skadarské jezero
Skipas
Slované
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Socialismus
Socialistická federativní republika Jugoslávie
Socialistická republika Černá Hora
Soubor:Ancient city Doclea - ruins 01.jpg
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:ARG Order of the Liberator San Martin - Grand Cross BAR.png
Soubor:Armoiries république française.svg
Soubor:Arrival Ceremony - The Official State Visit of France (27831310518).jpg
Soubor:AUT Honour for Services to the Republic of Austria - 1st Class BAR.png
Soubor:AZ Heydar Aliyev Order ribbon.png
Soubor:Benemeriti della cultura BAR.svg
Soubor:BRA Order of the Southern Cross - Grand Officer BAR.png
Soubor:BUL Order Stara planina ribbon.svg
Soubor:Bundesarchiv Bild 101I-185-0116-26A, Bucht von Kotor (-), jugoslawische Schiffe.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 141-1880, Peenemünde, Start einer V2.jpg
Soubor:Cathedral Kotor.JPG
Soubor:Coat of arms of Montenegro.svg
Soubor:Cote d'Ivoire Ordre national GC ribbon.svg
Soubor:Crkva Gospa od Zdravlja (Kotor).jpg
Soubor:Danilo Petrović Njegoš.jpg
Soubor:Doclea Roman city Podgorica.jpg
Soubor:Emmanuel Macron and Angela Merkel (Frankfurter Buchmesse 2017).jpg
Soubor:Emmanuel Macron June 2022 (cropped).jpg
Soubor:Emmanuel Macron signature.svg
Soubor:EST Order of the Cross of Terra Mariana - 1st Class BAR.png
Soubor:Europe-Montenegro.svg
Soubor:FIN Order of the White Rose Grand Cross BAR.png
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:Flag of Montenegro.svg
Soubor:Flag of the President of Italy.svg
Soubor:Fusée V2.jpg
Soubor:GER Bundesverdienstkreuz 9 Sond des Grosskreuzes.svg
Soubor:Grand Crest Ordre de Leopold.png
Soubor:GRE Order Redeemer 1Class.png
Soubor:Hotel Slavija, 1979 Yugoslavia Earthquake.jpg
Soubor:ITA OMRI 2001 GC BAR.svg
Soubor:Kotor-Grb.gif
Soubor:Kraljevina Duklja za vrijeme Bodina.gif
Soubor:Legion Honneur GC ribbon.svg
Soubor:LTU Order of Vytautas the Great with the Golden Chain BAR.png
Soubor:LVA Order of the Three Stars - Commander BAR.png
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Mattarella firma.svg
Soubor:MEX Orden del Aguila Azteca 2011 Collar BAR.svg
Soubor:MLT National Order of Merit BAR.svg
Soubor:National Order of Merit Grand Cross Ribbon.png
Soubor:NLD Order of the Dutch Lion - Grand Cross BAR.png
Soubor:OBE Civil ribbon.svg
Soubor:OPMM-co.svg
Soubor:Order BritEmp (civil) rib.PNG
Soubor:Order of the Elephant Ribbon bar.svg
Soubor:Order of the Republic (Tunisia) - ribbon bar.gif
Soubor:Order of Valour.svg
Soubor:Otvaranje barske pruge 28 maj 1976.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Previous logo of European Council.svg
Soubor:Proclamation of the Kingdom of Montenegro.jpg
Soubor:PRT Order of Liberty - Grand Collar BAR.png
Soubor:Ribbon bar of Order of Glory.png
Soubor:Roman Roads in Montenegro 6a.svg
Soubor:ROU Order of the Star of Romania 1999 Collar rosette.svg
Soubor:SEN Order of the Lion - Grand Cross BAR.png
Soubor:Seraphimerorden ribbon.svg
Soubor:Sergio Mattarella Presidente della Repubblica Italiana.jpg
Soubor:St Olavs Orden storkors stripe.svg
Soubor:Svetozar Vukmanović Tempo predaje zastavu Prvoj makedonskoj brigadi.jpg
Soubor:Tivat-Position.PNG
Soubor:USS Midway (CVB-41) V-2 launch (Operation Sandy).jpg
Soubor:V-2 rocket diagram.svg
Soubor:V1 + V2 (Imperial War Museum).jpg
Soubor:V2 engine.jpg
Soubor:V2 rocket.JPG
Soubor:VA Ordine Piano BAR.svg
Soubor:Vladimir Putin and Emmanuel Macron (2017-07-08) 01.jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Zatoka kotorska 02.jpg
Soudce
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/1-59416-012-0
Speciální:Zdroje knih/978-80-7453-729-5
Speciální:Zdroje knih/978-80-86107-49-3
Speciální:Zdroje knih/978-80-87567-77-7
Spojené arabské emiráty
Spojené království
Spojené státy americké
Sport
Sportovec
Sportovní hala
Sportovní marketing
Sportovní právo
Sportovní trénink
Srbština
Srbové
Srbská říše
Srbský despotát
Srbsko
Srbsko a Černá Hora
Stát
Státník
Státní znak Černé Hory
Středoevropský čas
Středoevropský letní čas
Stara Hercegovina
Starosta
Starověké Řecko
Starověký Řím
Suverénní řád Maltézských rytířů
Světová ekonomika
Světová obchodní organizace
Světové dědictví
Svazová republika Jugoslávie
Svetozar Vukmanović
Svobodná demokratická strana
Svrchovanost
Tělesné cvičení
Třída T 47
Třetí Francouzská republika
Tamás Sulyok
Tchán
Tejpování
Telefonní předvolba
Teokracie
The New York Times
Tiskař
Tivat
Tourcoing
Tournai
Tovaryšstvo Ježíšovo
Trojdohoda
Tunisko
Turbočerpadlo
Turecko
Tuzi
Ukrajina
Ulcinj
Ulf Kristersson
UNESCO
Unie pro Středomoří
Uniform Resource Locator
Univerzita Černohorská
Univerzita La Sapienza
Univerzita Paříž X
Univerzitní systém dokumentace
Uprchlické kvóty
Ursula von der Leyenová
Uznojem
Válka v Kosovu
Vánoční povstání
Výbuch v bejrútském přístavu 2020
V-1
V-2
V-3
Valéry Giscard d'Estaing
Vardarská bánovina
Vatikánská apoštolská knihovna
Vazal
Veljko Vlahović
Velká Albánie
Velmoc
Vichistická Francie
Viktor Emanuel III.
Viktor Orbán
Viktor Zvjahincev
Vilém Alexandr Nizozemský
Vincent Auriol
Virtual International Authority File
Visegrádská skupina
Vláda Édouarda Philippa
Vláda Černé Hory
Vladimir Putin
Vladyka
Vladyka (rozcestník)
Vlasta Prachatická
Vojenská intervence v Jemenu
Volby prezidenta Francie 2017
Volby prezidenta Francie 2022
Vostok 1
Vysoce intenzivní intervalový trénink
Vysokoškolský učitel
Vzdušný prostor
Walter Dornberger
Wernher von Braun
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Autorské právo#Publikovánà cizÃch autorských dÄ›l
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nefunkční externí odkazy
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:Vzhled a styl
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Sport
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wolfenstein 3D
WorldCat
Xavier Bettel
Yeşilköy
Západořímská říše
Záslužný řád Spolkové republiky Německo
Závody ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom
Zdeněk Fiala
Zeměpisné souřadnice
Zemětřesení
Zemětřesení v Černé Hoře (1979)
Zemětřesení v Dubrovníku (1667)
Zeta v době Balšićů
Zeta v době Crnojevićů
Zetská bánovina
Zla Kolata
Zoran Milanović
Zuzana Čaputová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
