Spišský štít

	Spišský štít
	vrch
	Zľava Baranie rohy, Baranie sedlo a Spišský štít.
Štát	Slovensko
Región	Prešovský kraj
Okres	Poprad
Pohorie	Vysoké Tatry
Nadmorská výška	2 483 m n. m. ;
Súradnice	49°11′57″S 20°12′2″V / 49,19917°S 20,20056°V
Najľahší výstup	I, len s horským vodcom.
Prvovýstup	Jozef Déry, Ján Hunsdorfer
- dátum	21. júl 1896
	Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Spišský štít
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°11′57″S 20°12′2″V / 49,19917°S 20,20056°V

Spišský štít (poľ. Spiska Grzęda, maď. Dérycsúcs, nem. Déryspitze) je pekný, zubatý vrchol v rázsoche Lomnického štítu. V konkurencii vyšších susedov príliš nevyniká, hoci je zdobený krásnymi vežami.

Topografia

Má dva vrcholy, hlavný severozápadný a nižší juhovýchodný. Za ním sa ešte nachádza Spišská ihla. Od Baraních rohov ho oddeľuje Baranie sedlo, od Ovčiarskej veže zas Ovčiarska lávka. Z hlavného vrcholu vybieha na juhozápad hrebeň na ktorom je Vyšná Mačacia štrbina, Zadná Mačacia veža, Mačacia štrbina a Mačacia veža, pod ňou je Mačací hrb.

Názov

Štít nazvali podľa Spišskej župy, ku ktorej patrila časť Vysokých Tatier. Znalci tatranských reálií nevedia vysvetliť prečo dostal tento názov. V nemeckom názvosloví vytvoril František Dénes roku 1898 pre Spišský štít názvy Déryspitze, Dérycsúcs, na počesť tabulárneho sudcu Jozefa Déryho, čestného predsedu Uhorského karpatského spolku a čestného člena Poľského tovarišstva tatranského, ktorý naň ako prvý vystúpil 21. júla 1896.^[1]

Niekoľko výstupov

1896 Prvovýstup Jozef Déry a Ján Hunsdorfer^[2]
1904 Prvovýstup cez Vyšnú Mačaciu štrbinu E. Halász, Karol Jordán, S. Nikolics a J. Breuer, II.
1907 Prvovýstup SZ hrebeňom z Baranieho sedla Zygmunt Klemensiewicz a A. Znamiecki (zostup). Gyula Komarnicki a Roman Komarnicki, H. a O. Schweickhartovci (výstup), III.^[3]^[4]

Galéria

Vpravo Baranie sedlo za konárom, maličký ježko Spiškého štítu, Pyšné štíty a Malý Kežmarský štít.
Vpravo južná stena Mačacej veže nad Horným Spišským plesom.

Referencie

↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
↑ BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
↑ Na Spišský štít cestou Klemensiewicza
↑ KROUTIL, František. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. : Olympia, 1977.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spišský štít

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

[2] BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.

[3] Na Spišský štít cestou Klemensiewicza

[4] KROUTIL, František. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. : Olympia, 1977.

[1]

[2]

[3]

[4]

z d u Tatry
Podcelky (časti)	Západné Tatry Červené vrchy Liptovské kopy Liptovské Tatry Osobitá Roháče Sivý vrch Východné Tatry Belianske Tatry Vysoké Tatry
Veľkoplošné chránené územie	Tatranský národný park Tatrzański Park Narodowy (Poľsko)
Národné prírodné rezervácie	Batizovská dolina Belianske lúky Belianske Tatry Bielovodská dolina Dolina Bielej vody Furkotská dolina Javorová dolina Juráňova dolina Kotlový žľab Kôprová dolina Mengusovská dolina Mlynická dolina Mních Mokriny Mraznica Nefcerka Osobitá Pramenište Roháčske plesá Sivý vrch Skalnatá dolina Slavkovská dolina Studené doliny Suchá dolina Štôlska dolina Tichá dolina Uhlištiatka Važecká dolina Velická dolina
Prírodné rezervácie	Baba Blatá Bor Bôrik Brezina Čikovská Fľak Goliašová Grapa Hrádok nad Pavúčou dolinou Jedliny Jelšina Kút Mačie diery Machy Medzi bormi Pálenica Pastierske Pavlová Pod Črchľou Poš Rašelinisko Skalka Slavkovský jarok Surovec Úplazíky
Národné prírodné pamiatky	Belianska jaskyňa Brestovská jaskyňa Javorinka
Prírodné pamiatky	Hybická tiesňava
Vybrané vrcholy Východných Tatier	Gerlachovský (2 654) Gerlachovská veža (2 642) Lomnický (2 633) Ľadový (2 627) Pyšný (2 621) Zadný Gerlach (2 616) Lavínový (2 606) Malý Ľadový (2 602) Kotlový (2 601) Lavínová veža (2 600) Malý Pyšný (2 590) Veľká Litvorová veža (2 581) Strapatá veža (2 565) Kežmarský (2 556) Vysoká (2 547) Malá Litvorová veža (2 547) Supia veža (2 540) Končistá (2 537) Baranie rohy (2 526) Dračí (2 523) Veľká Vidlová veža (2 522) Veterný (2 515) Malý Kežmarský (2 514) Zadný Ľadový (2 512) Rysy (2 503) Kriváň (2 495) Bradavica (2 476) Slavkovský (2 452) Východná Vysoká (2 429) Kôprovský (2 363) Jahňací (2 230) Havran (2 151) Ždiarska vidla (2 141) Hlúpy (2 061) Zadné Jatky (2 020)
Vybrané sedlá Východných Tatier	Bystré (2 314) Furkotské sedlo (2 277) Kopské (1 750) Ľaliové (1 952) Lomnické (2 190) pod Ostrvou (1 966) pod Svišťovkou (2 023) Poľský hrebeň (2 200) Predné Kopské (1 780) Priečne (2 353) Prielom (2 290) Sedielko (2376) Široké (1 826) Váha (2 340) Vyšné Kôprovské (2 180)
Vybrané vrchy Západných Tatier	Bystrá (2 248) Jakubina (2 194) Baranec (2 185) Baníkov (2 178) Plačlivé (2 125) Ostrý Roháč (2 088) Volovec (2 063) Brestová (1 903) Sivý vrch (1 805) Osobitá (1687)
Sedlá Západných Tatier	Baníkovské (2 045) Bystré (1 960) Gáborovo (1 890) Jamnícke (1 908) Pálenica (1 570) Parichvost (1 870) Pyšné (1 791) Račkovo (1 958) Smutné (1 965) Tomanovské (1 686) Žiarske (1 917)
Zoznamy	štítov Vysokých Tatier vrcholov v Západných Tatrách vrcholov v Belianskych Tatrách dvojtisícoviek Tatier sediel Vysokých Tatier