A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Suvalská gubernia rus. Сувалкская губеpния lit. Suvalkų gubernija poľ. Gubernia suwalska
| |||||||
Geografia
| |||||||
Rozloha
|
12 300 km²
| ||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Počet obyvateľov
|
582 913 (1897)
652 000 (1913) | ||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||
Štátny útvar | |||||||
Zánik
|
nemecká okupácia
| ||||||
|
Suvalská gubernia (rus. Сувалкская губеpния, lit. Suvalkų gubernija, poľ. Gubernia suwalska) bola vnútrozemská gubernia Ruskej ríše. Nachádzala sa na krajnom západe európskej časti Ruska na území dnešnej Litvy, Poľska, malé časti sú dnes súčasťou Bieloruska.
Administratívnym centrom gubernie bolo mesto Suwałki (dnes Podleské vojvodstvo, severovýchodné Poľsko).
Dejiny
Gubernia bola vytvorená v roku 1867 z časti územia Augustóvskej gubernie (bývalé Kongresové Poľsko). Suvalská gubernia predstavovala najvyspelejšiu oblasť Litvy v Ruskej ríši. Táto skutočnosť pramenila z toho, že na území Kongresového Poľska (Varšavské veľkokniežatstvo počas napoleonských vojen) bolo nevoľníctvo zrušené Napoleonom a po obnovení ruskej vlády už nebolo znovu zavedené.
Geografia
Na území gubernie v meste Virbalis (rus. Вержболово – Veržbolovo) sa nachádzala colnica, najvýznamnejšia v Ruskej ríši. Stála na hranici s Nemeckou ríšou.
Administratívne delenie
Gubernia bola rozdelená na sedem újazdov:
Újazd | Mesto | Rozloha (v km²) |
Počet obyvateľov (1897) | |
---|---|---|---|---|
1 | Augustóvsky | Augustów (12 743 obyv.) | 1 898,2 | 79 214 |
2 | Kudirkos-naumiestiský | Kudirkos-Naumiestis (4 595 obyv.) | 1 663,3 | 67 295 |
3 | Vilkaviškiský | Vilkaviškis (5 788 obyv.) | 1 190,4 | 76 883 |
4 | Kalvarijský | Kalvarija (9 378 obyv.) | 1 246,1 | 70 425 |
5 | Marijampolský | Marijampolė (6 737 obyv.) | 2 042,1 | 114 262 |
6 | Sejnský | Sejnský (3 778 obyv.) | 2 128,5 | 81 924 |
7 | Suvalský | Suwałki (22 648 obyv.) | 1 380,6 | 92 910 |
Národnostné zloženie
Národnostné zloženie podľa sčítania 1897[1]:
Újazd | Litovci | Poliaci | Židia | Nemci | Bielorusi | Rusi |
---|---|---|---|---|---|---|
Celá gubernia | 52,2 % | 23,0 % | 10,1 % | 5,2 % | 4,6 % | 4,2 % |
Augustówsky | … | 49,1 % | 11,6 % | … | 32,5 % | 5,4 % |
Kudirkos-naumiestiský | 82,8 % | 1,3 % | 7,4 % | 7,1 % | … | … |
Vilkaviškiský | 68,7 % | 3,9 % | 8,5 % | 15,9 % | … | 2,1 % |
Kalvarijský | 72,6 % | 10,1 % | 9,3 % | 3,6 % | … | 3,7 % |
Marijampolský | 77,0 % | 2,9 % | 10,3 % | 5,0 % | … | 4,0 % |
Sejnský | 59,7 % | 22,9 % | 11,8 % | 1,2 % | … | 4,4 % |
Suvalský | 8,5 % | 66,8 % | 11,3 % | 4,3 % | … | 7,9 % |
Referencie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Suvalská gubernia
Pozri aj
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Сувалкская губерния na ruskej Wikipédii a Suvalkų gubernija na litovskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
20. storočie v Poľsku
21. storočie v Poľsku
Archeológia v Poľsku
Archeologické lokality v Poľsku
Bitky v Poľsku
Dejiny miest v Poľsku
Česko-slovensko-poľský spor o Tešínsko
Andrusovské prímerie
Armia Krajowa
Bučačská mierová zmluva
Curzonova línia
Dejiny Poľska
Delenia Poľska
Divoké polia
Dmowského línia
Druhá poľská republika
Druhé delenie Poľska
Florynka
Generálny gouvernement
Habsburská monarchia
Haličsko-volynské kniežatstvo
Halič (región)
Hnezdniansky zjazd
Jagelovci
Jedisan
Kališský štatút
Kościuszkovo povstanie
Košické privilégium
Krakovský zlatý
Krewská únia
Leopold Okulicki
Let Poland be Poland (televízny program)
Litvinovov pakt
Lublinská únia
Mongolský vpád do Európy
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Novembrové povstanie
Okrúhly stôl
Oliwský mier
Piast
Piastovci
Poľská ľudová republika
Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)
Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)
Poľský podzemný štát
Poľský výbor národného oslobodenia
Poľsko-ruská vojna (1792)
Poľsko-uhorská personálna únia
Povstanie vo varšavskom gete
Provincia 13 spišských miest
Pruské kráľovstvo
Prvé delenie Poľska
Rakúsko-Uhorsko
Republika oboch národov
Rusínska národná republika Lemkov
Slobodné mesto Gdansk (napoleonské vojny)
Spišský záloh
Spor o Morské oko
Suvalská gubernia
Tretie delenie Poľska
Ukrajinci v Poľsku
Východné Pomoransko
Východné Prusko
Valdénstvo
Varšavské geto
Varšavské kniežatstvo
Varšavské povstanie
Veľká Morava
Západné Prusko
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk