Východná Vysoká
vrch
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obce	Tatranská Javorina, Vysoké Tatry
Časť	Vysoké Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodia	Dunajec, Poprad
Nadmorská výška	2 428,6 m n. m.
Súradnice	49°10′31″S 20°08′43″V / 49,1753°S 20,1454°V / 49.1753; 20.1454
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po zelenej značke z Tatranskej Polianky
Prvovýstup	László Jarmay Ján Hunsdorfer
- dátum	1890
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Východná Vysoká
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Východná Vysoká^[1] (2 428,6 m n. m.^[2]; poľ. Mała Wysoka, maď. KisViszoka, nem. Kleine Viszoka, Kleine Vysoka) je rozložitý pyramídový vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Leží nad Novou Poliankou, približne 15 km severozápadne od Popradu.^[3] Východne stojí Zbojnícka chata, južne Sliezsky dom.^[2]

Názov

Názov Vysoká podčiarkuje vysoký kopec, z ktorého je dobrý výhľad na okolitú krajinu. V adjektíve Východná vyjadruje jeho východnejšiu polohu od západne ležiacej a vyššej Vysokej. Súčasný názov má od roku 1922, keď o ňom písal Miloš Janoška v časopise Krásy Slovenska. Nezmyselný starý názov Malá Vysoká, ktorý má korene v 70. rokoch 19. storočia, dožíva v poľskom názvosloví. Rovnaký význam má v nemeckom a maďarskom názvosloví.^[4]

Poloha

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.^[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.^[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy, Nová Polianka a Tatranská Polianka, juhovýchodne leží Starý Smokovec a Tatranská Lesná, východne Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a juhozápadne Štrbské Pleso.^[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a na jeho vrchole sa stretávajú hranice národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina, Velická dolina a Studené doliny.^[3]

Opis

Východná Vysoká je uzlový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Lavínovým štítom (2 606 m n. m.) a Javorovým štítom (2 418 m n. m.), presnejšie medzi Poľským hrebeňom a Prielomom. Juhovýchodným smerom z nej odbočuje mohutná rázsocha, v ktorej sa nachádza Bradavica, Velické granáty a Slavkovský štít.^[4] Do Velickej doliny na juhozápade spadá plynule suťoviskami. Nad Veľkou Studenou dolinou na východe sa čnie strmá stena, rovnako ako nad Zamrznutým plesom v Zamrznutom kotli vo Svišťovej doline, ktorá je v závere Bielovodskej doliny.

Severným smerom sa nachádza Veža nad poľanou (1 866 m n. m.), Divá veža (2 373 m n. m.), Široká (2 210 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.), Svišťový štít (2 383 m n. m.) a Veľká Javorová veža (2 291 m n. m.), východným Malý Javorový štít (2 380 m n. m.), Javorový štít (2 418 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.) a Slavkovský štít (2 452 m n. m.), južne Bradavica (2 476 m n. m.), Kvetnicová veža (2 433 m n. m.) a Gerlachovský štít (2 654 m n. m.) a západným Lavínový štít (2 606 m n. m.), Litvorový štít (2 423 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Hrubá veža (2 086 m n. m.).^[2] Severozápadne sa steny štítu zvažujú do Zmrznutého kotla, ktorý odvodňuje Litvorový potok do Bielej vody v povodí Dunajca, východne leží v závere Veľkej Studenej doliny situovaná Divá kotlina, z ktorej voda odteká do Studeného potoka v povodí rieky Poprad a rovnakým smerom odteká voda Velickým potokom z južne ležiacej Velickej doliny. Na vrchol vedie značený turistický chodník zo sedla Poľský hrebeň.^[3]

Výhľady

Turisticky prístupný skalnatý vrchol^[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú najmä okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, hrebeň Belianskych Tatier, no tiež Oravské Beskydy, Levočské vrchy, Branisko, Volovské a Stolické vrchy, Kráľova hoľa a vrchy v južnom Poľsku a severnom Maďarsku.^[7]

Z vrcholu štítu je prekrásny výhľad na celé Tatry, do Veľkej Studenej doliny, Velickej doliny, i na okolité štíty (Gerlachovský, Litvorový, Vysoká, Bradavica a iné).

Turistika

Prví návštevníci boli pravdepodobne pytliaci, bylinkári alebo hľadači pokladov. Písomne zachytený prvý turistický výstup sa nezachoval. V roku 1892 bol vybudovaný chodník na vrchol štítu z Poľského hrebeňa.

Najčastejší výstup na vrchol začína v Starom Smokovci, v Tatranskej Polianke alebo v Lysej Poľane.

Prístup

Východná Vysoká sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi. Ako na jeden z mála štítov sem vedie značený chodník.^[3]

• po žltej turistickej značke z Poľského hrebeňa (chodník je v najťažších miestach zabezpečený reťazami)
• po zelenej značke do sedla Poľský hrebeň:
  • od juhu z Tatranskej Polianky okolo chaty Sliezsky dom
  • od severu z rázc. Zamrznutý kotol
• po modrej značke cez rázc. Zamrznutý kotol do sedla Poľský hrebeň:
  • od severu z Lysej Poľany cez Litvorovú dolinu
  • od východu z Tatranskej Lomnice okolo Zbojníckej chaty a Prielom^[3][6]

Galéria

• 

  Vľavo Divá veža a Veža nad Prielomom, vpravo stena Východnej Vysokej.

• 

  Divá veža a rozložitý Svišťový štít.

• 

  Divá veža a Východná Vysoká.

• 

  Zľava Divá veža, Východná Vysoká, Kupola a Bradavica.

Referencie

Pozri aj

• Vysoké Tatry
• Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)
• Velická dolina (národná prírodná rezervácia)
• Studené doliny
• Tatranský národný park
• Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Východná Vysoká

Externé odkazy

• Poloha na turistickej mape
• Lezenie z Divej kotliny

Panoráma z vrcholu Východnej Vysokej