Veľký Mengusovský štít
vrch
Zľava Veľký a Prostredný Mengusovský štít.
Štáty	Slovensko,   Poľsko
Regióny	Prešovský, Malopoľské vojvodstvo
Okresy	Poprad, Powiat tatrzański
Obce	Vysoké Tatry, Tatranská Bukovina
Časť	Vysoké Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodia	Dunajec, Poprad
Nadmorská výška	2 431,5 m n. m.
Súradnice	49°11′14″S 20°03′35″V / 49,1871°S 20,0598°V / 49.1871; 20.0598
Najľahší výstup	Len s horským vodcom
Prvovýstup	Ludwik Chałubiński, Wojciech Roj, Maciej Sieczka
- dátum	28. jún 1877
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Mięguszowiecki Szczyt Wielki
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Veľký Mengusovský štít (2 431,5 m n. m.^[1]; poľ. Mięguszowiecki Szczyt Wielki) je najvyšší z troch Mengusovských štítov v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Mengusovskej doliny nad Štrbským Plesom, približne 19 km severozápadne od Popradu.^[2]

Názov štítu vychádza z názvu obce Mengusovce a Mengusovskej doliny, nad ktorou sa vypína.^[3]

Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.^[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Južná časť hrebeňa patrí do okresu Poprad a katastra mesta Vysoké Tatry, severne sa zvažujúca časť patrí do Powiatu tatrzańského a gminy Tatranská Bukovina. Najbližšími sídlami sú južne situované Štrbské Pleso a Vyšné Hágy, juhovýchodne sa nachádza Nová Polianka, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby a Starý Smokovec a severovýchodne Tatranská Javorina.^[5][1] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti a južná časť aj do národnej prírodnej rezervácie Mengusovská dolina.^[2]

Hincova veža sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Rysmi (2 503 m n. m.) a Čubrinou (2 376 m n. m.). Severná stena je nad kotlinou Morského Oka, južná nad Veľkým Hincovým Plesom. Od Prostredného Mengusovského štítu ho delí Vyšné Mengusovské sedlo, od Čubriny Hincovo sedlo. Má dva vrcholy, nižší - východný a hlavný - západný. V západnom hrebeni sa nachádza Mengusovská vežička. 300 metrová južná stena nad Hincovou kotlinou je priečne prerušená Veľkou Mengusovskou lávkou, obvyklá normálka. Na sever do Poľska spadá jednou z najvyšších tatranských stien, vysokou 820 m (severná stena Malého Kežmarského štítu má 900 m). Pilier medzi východnou a severnou stenou má výšku 880 m, šikmú dĺžku vyše 1 000 m.^[3]

Severným smerom sa nachádza Miedziane (2 233 m n. m.), Mních (2 067 m n. m.), Opalony Wierch (2 115 m n. m.) a Nižný Žabí štít (2 098 m n. m.), východne leží Mlynár (2 170 m n. m.), Vyšný Žabí štít (2 259 m n. m.), Ťažká veža (2 254 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Žabia veža (2 340 m n. m.), južne Hincova veža (2 377 m n. m.), Mengusovský Volovec (2 228 m n. m.), Ostrva (1 984 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Hlinská veža (2 330 m n. m.) a Kôprovský štít (2 367 m n. m.) a západne Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Čubrina (2 376 m n. m.) a Hrubý štít (2 178 m n. m.).^[1] Severne a východne sa nachádza Dolina Rybiego Potoku, z ktorej voda odteká Rybím potokom do Bielej vody a Dunajca, južne sa nachádza Mengusovská dolina, ktorou vodu odvádza Hincov potok, zdrojnica rieky Poprad.^[3] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.^[2] Južne leží mohutné Veľké Hincovo pleso, severne Morskie Oko a východne Czarny Staw pod Rysami.^[1]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol^[5] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, východná časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou, Oravské Beskydy a nezriedka aj mnohé vrchy v južnom Poľsku.^[6]

Štít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku^[2], preto je dostupný len s horským vodcom. Do Mengusovského sedla vedie od rázcestia Czarny Staw pod Rysami zeleno značený turistický chodník.^[2]

• 1877 Prvovýstup L. Chałubiński, W. Roj a Maciej Sieczka, z Hincovho sedla s exponovaným obchádzaním hrebeňa.
• 1906 Klasická cesta celou sev. stenou, J. Chmielowski, K. Bachleda a W. Tylka Suleja.
• 1935 Prvovýstup kompletným Mengusovským pilierom Z. Koroszadowicz a J. W. Żuławski
• 1950 Prvý slovenský výstup pilierom A. Puškáš a J. Šuňa.
• 1957 Slovenský zimný výstup pilierom J. Psotka a Zdeno Zibrín.
• 1992 Jedna z najväčších poľských horolezeckých tragédií sa odohrala vo Východnej stene. Po zvrate počasia najprv zmrzla jedna horolezkyňa, potom sa pri zlaňovaní zrútili zvyšní traja.^[3]

• 
  Čubrina, Veľký, Prostredný a Východný Mengusovský štít.
• 
  Veľký Mengusovský štít a Čubrina.
• 
  Východná stena Veľkého Mengusovského štítu, pilier sa ťahá vpravo dolu.

• A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VII. diel, 1981.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľký Mengusovský štít

• Vysoké Tatry
• Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)
• Tatranský národný park
• Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách

• Poloha na turistickej mape
• Na SummitPost.org
• Popis podľa Andrášiho
• Len nákres normálky, bez popisu
• O štíte po poľsky