A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Súradnice: 29°54′0.14″S 31°11′56.56″V / 29,9000389°S 31,1990444°V
Veserkafov slnečný chrám je jeden zo šiestich doložených staroegyptských slnečných chrámov na pyramídovom poli pri dnešnom Abú Síre v Egypte. V súčasnosti je známy okrem neho ešte Niuserreho slnečný chrám. Jeho pozostatky ležia blízko kráľovských pyramíd, s ktorými bol spätý kultom aj prevádzkou nekropoly.
Slnečný chrám v Abú Síre dal postaviť faraón Veserkaf (okolo 2465–2458 pred Kr.), zakladateľ 5. dynastie faraónov Starej ríše. Ústredným prvkom komplexu chrámu bol obelisk, ktorý bol symbolom slnečného kultu. Pod ním sa nachádzal oltár, na ktorý sa prinášali obetné dary, napr. mäso alebo zelenina. Tie sa po obetovaní distribuovali ďalej aj do zádušných chrámov pyramíd. Veserkafov chrám bol pravdepodobne prvým objektom podobného významu na území staroegyptského pohrebiska pri dnešnom Abú Síre. Veserkafov syn a nástupca faraón Sahure bol prvým, ktorý si postavil blízko otcovho chrámu svoj pyramídový komplex.[3] Veserkafov chrám predstavuje najranejší variant staroegyptského slnečného chrámu[4] a tomu zodpovedá aj jeho jednoduchosť. Okrem toho nebol kvôli krátkej 7-ročnej Veserkafovej vláde dokončený a podľa dnešných poznatkov bol na počiatku svojho vzniku bez obelisku. Ten bol vztýčený až v druhej fáze, ktorá prebehla za vlády jeho nástupcu Neferirkareho. Posledné dve prestavby sa uskutočnili až za vlády faraóna Niuserreho.[5][6]
Chrámový komplex má veľmi podobnú skladbu ako typický pyramídový komplex tohto obdobia. Okrem vlastnej budovy horného chrámu a ohrady okolo areálu má vzostupnú cestu, ktorá vedie z údolného chrámu, umiestneného pri vodnej ploche spájajúcej komplex s riekou Níl. Nie je presne orientovaný na svetové strany alebo na iný smer, aj keď existuje hypotéza o orientácii podľa určitých astronomických bodov. V areáli sa našiel hlinený oltár z nepálených tehál z poslednej fázy prestavby a päť obdĺžnikových lavíc neznámeho účelu z hliny a kamenných úlomkov. Stavba horného chrámu a vzostupná cesta bola prispôsobená frekventovanému prísunu obetných darov a zvierat, ktoré do chrámu každodenne prúdili.[6] Komplex je veľmi poškodený ťažbou kameňa, ktorá prebiehala už počas staroveku. Horný chrám je v tak zlom stave, že jeho teoretická rekonštrukcia mohla byť urobená len s veľkou dávkou dedukcie. Predná časť údolného chrámu zmizla, stopy s polohou prvkov nádvoria sa však zachovali.
V rokoch 1955–57 tu viedol systematický archeologický výskum nemecký egyptológ Herbert Ricke.
Referencie
- ↑ V názve chrámu bol namiesto obelisku znak v tvare lichobežníka, nad ktorým bol obelisk. Znázorňoval ohradu s obeliskom. (Baines a Málek 1980, s. 152)
- ↑ Nechen (starogr. Hierakonpolis) bolo hlavné mesto na začiatku dejín zjednoteného Egypta v 2. pol. 4. tisícročia pred Kr. Druhý význam staroeg. nechen je „zásobáreň“, tj. Reova zásobáreň, pravdepodobne symbolických obetných darov. (Verner 2008, poznámka na str. 204) Niekedy sa meno prekladá aj ako Reova pevnosť. (Lehner 1997, s. 150)
- ↑ Verner 2008, s. 204–209
- ↑ Jeho jediným predchodcom, len s inou vnútornou skladbou, je Chrám Sfingy v Gíze z obdobia 4. dynastie, postavený pravdepodobne faraónom Rachefom. (Lehner 1997, s. 150)
- ↑ Baines a Málek 1980, s. 152
- ↑ a b Lehner 1997, s. 150
Pozri aj
Literatúra
- Baines, John; Málek, Jaromír (1980), Cultural Atlas of Ancient Egypt, New York, NY: Facts on File Publications (vyd. 2000), ISBN 9780871963345
- Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473
- Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čenej (Thinis)
Červená pyramída
Šabakov kameň
Škorpión I.
Štyria Horovi synovia
Šu
Abú Míná
Ahmose II.
Aje II.
Alexandrijská knižnica
Alexandrijské museion
Amaunet
Amemait
Amenemhet I.
Anuket
Aton
Atum
Badarijská kultúra
Ba (egyptská mytológia)
Bes (boh)
Bezhlavá pyramída
Caru
Cebnucer
Chaba
Chasechemuej
Chasut
Chemenu
Cheprer
Chnum
Chons
Chontamentej
Chufu
Džanet
Džed
Džer
Den
Duat
Egypťania (starovek)
Egyptčina (stará)
Egyptológia
Faraónova mastaba
Geb
Gryf
Hapi (boh záplav)
Hebenu
Heket
Henennesu
Hermopoliské Osmoro
Hetepsechemuej
Hieratické písmo
Hor-Aha
Horný a Dolný Egypt
Horovo meno
Horovo oko
Hrobka v Dare
Hunej
Imset
Iunu
Ka (staroveký Egypt)
Kes
Kleopatra I.
Kuk (boh)
Lepsius I
Lepsius XXIV
Lomená pyramída
Luxor (Egypt)
Maat
Mahes
Maliarstvo v starovekom Egypte
Mastaba
Menhit
Menkaureho pyramída
Merenreho pyramída
Mereteseger
Min (boh)
Moncu
Nagáda (archeologická lokalita)
Nagáda I
Nagáda II
Nagádska kultúra
Narmerova paleta
Naukratis
Nebtej
Nechbet
Nechen
Nedokončená pyramída
Neferirkareho pyramída
Neko II.
Nun (egyptské božstvo)
Obelisk
Ostrakón
Palermská doska
Papyrus (výrobok)
Persobek
Perusir
Pervadžet
Punt (staroveký Egypt)
Pylón
Pyramída Chentkaus II.
Pyramída Nubcheperreho Antefa
Réov syn
Rachefova pyramída
Radžedef
Radžedefova pyramída
Rahotep
Rešep
Saj
Sešat
Sechemchetova pyramída
Sistrum
Smenchkare
Snofru
Sobek
Sokar
Stará egyptčina
Staroegyptská astronómia
Taremu
Tefnut
Teti II.
Thamfthis
Trónne meno
Turínsky zoznam kráľov
Vadžet
Veľká sfinga
Venisova pyramída
Vepuauet
Veserkafov slnečný chrám
Wadži
Was (znak)
Zoznam hrobiek v Údolí kráľov
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk