A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Dejiny Česko-Slovenska | |
| | |
| Prvý česko-slovenský odboj | 1914 – 1918 |
|---|---|
| Vznik Česko-Slovenska | 28. október 1918 |
| Prvá česko-slovenská republika | 1918 – 1938 |
| Mníchovská dohoda | 1938 |
| Druhá česko-slovenská republika | 1938 – 1939 |
| Dočasné štátne zriadenie | 1939 – 1945 |
| Druhý česko-slovenský odboj | 1939 – 1945 |
| Slovenská republika | 1939 – 1945 |
| Protektorát Čechy a Morava | 1939 – 1945 |
| Tretia česko-slovenská republika | 1945 – 1948 |
| Februárový prevrat | 1948 |
| Komunizmus v Česko-Slovensko | 1948 – 1989 |
| Pražská jar | 1967 – 1968 |
| Invázia Varšavského paktu | 21. august 1968 |
| Normalizácia | 1968 – 1989 |
| Nežná revolúcia | 1989 |
| Federatívna Republika (ČSFR) | 1990 – 1992 |
| Zánik Česko-Slovenska | 31. december 1992 |
Vznik Česko-Slovenska bol proces, ktorý viedol k vytvoreniu samostatného Česko-Slovenska. Česko-Slovensko bolo vyhlásené 28. októbra 1918 a jeho hranice boli vymedzené mierovými zmluvami a z nich vychádzajúcimi rozhodnutiami v rámci versailleského mierového systému.
Kontext

Dôsledkom vyhlásenia prvej svetovej vojny 28. júla 1914 boli národnostné otázky v Rakúsko-Uhorsku odsunuté do úzadia. Práve neriešenie národnostných otázok viedlo niektorých českých a slovenských politikov k uprednostneniu požiadavky samostatnosti pred federálnym usporiadaním monarchie. Po počiatočných represiách zostávali politici skôr pasívni a snažili sa nevytvárať zámienky k postupom proti nim.
Naproti tomu slovenský a český exil na čele s bývalým ríšskym poslancom Tomášom Garriguom Masarykom, generálom Milanom Rastislavom Štefánikom a diplomatom Eduardom Benešom presadzoval počas vojny u mocností Dohody vznik samostatného štátu Čechov a Slovákov (Masarykovo a Štefánikovo vyhlásenie, že Česi sú Slováci a Slováci Česi, sme jedno) a územné spojenie bývalých Zemí Koruny českej a Horného Uhorska. Tomu tiež napomáhali rôzne krajanské zbierky (prevažne v USA) a Česko-slovenské légie.
Česko-slovenské légie boli pôvodne vytvorené z Čechov a Slovákov žijúcich v Rusku, 28. septembra 1914 vznikla Česká družina, ktorá mala byť príkladom k vstupu do cárskej armády aj ďalším slovanským menšinám v Rusku (Chorvátom, Srbom atď. Bola pod ruským velením, spočiatku obozretným a krutým, no príchodom plukovníka Václava Platonoviča Trojanova sa pomery zlepšili). Následne bola doplnená o vojnových zajatcov, ktorí odmietali zostávať v zajateckých táboroch a dobrovoľne sa rozhodli vstúpiť do česko-slovenského vojska (po Zborovskej bitke v roku 1917 sa vstup do tohto vojska takmer zautomatizoval) a bojovať proti Rakúsko-Uhorsku a Nemecku. Dialo sa tak aj napriek tomu, že im v prípade zajatia hrozil trest smrti za vlastizradu. Riziko zajatí sa zvýšilo aj tým, že česko-slovenskí legionári boli poväčšine nasadení do prvej línie bojov (Talianske légie) alebo slúžili pre dobrú znalosť nemeckého aj slovanského (slovenčina a čeština) jazyka ako vyzvedači (predovšetkým v Rusku). Ich vojenské úspechy (napr. Zborov, Bachmač, Kazaň) zvýšili povedomie o nespokojnosti českého a slovenského národa. Slovákov bolo v légiách okolo 5 500, Čechov až okolo 100 tisíc. Pôvodne malo česko-slovenské vojsko vzniknúť v USA z českých a predovšetkým slovenských krajanov, pretože otcom myšlienky bol Štefánik, k tomu ale nedošlo (bol tam vykonávaný len obmedzený výcvik česko-slovenského legionárskeho vojska), a preto česko-slovenské légie prevzali úlohu česko-slovenského vojska – armády doteraz neexistujúceho štátu. Ako sa postupne ukázalo, zložiť vojsko z pôvodných vojnových zajatcov bolo veľmi problematické (porušenie predchádzajúcej prísahy; v podstate išlo o poddaných Rakúsko-Uhorska, ktorých v prípade zajatia čakala poprava za vlastizradu; únava z predchádzajúcich bojov atď.). Preto T. G. Masaryk ešte pred odchodom z Ruska vo februári 1918 zaistil, aby boli naše légie v Rusku súčasťou Francúzskej armády.
Január – september 1918
Domáci politici sa objavili na scéne pri trojkráľovej deklarácii na začiatku januára 1918. Tento dokument reagoval na zdanlivo bezvýznamné rokovania o separátnom mieri s Ruskom, na ktoré neboli pozvaní zástupcovia národov Rakúsko-Uhorska. Deklarácia obsahovala požiadavku samostatnosti a nebolo v nej ani slovo o Rakúsko-Uhorsku. Tým sa začal spoločný postup osamostatnenia doma aj v zahraničí.
8. januára 1918 bolo vyhlásených 14 bodov prezidenta USA Woodrowa Wilsona. Ich význam pre budúci česko-slovenský štát je nesporný, ale toto vyhlásenie ešte negarantovalo jeho vznik, iba požadovalo autonómiu pre rakúsko-uhorské národy. Garancia samostatnosti prišla až s odpoveďou prezidenta Wilsona na ponuku rakúskeho cisára a uhorského kráľa Karola I. zo 16. októbra 1918.
Masaryk dosiahol v priebehu roka 1918 prísľub uznania nezávislosti od hlavných západných mocností Dohody. V Paríži ustanovil dočasnú česko-slovenskú vládu. Medzitým sa domáce politické strany dohodli na vytvorení Národného výboru česko-slovenského, ktorý mal pripravovať prevzatie moci.
Maffie sa v septembri 1918 pripravovala na možnosť prevzatia moci nekrvavým vojenským prevratom.[1]
Už v priebehu roku 1918 bol budúci Česko-Slovenský štát medzinárodne prijatý. Česko-slovenské légie boli de facto uznané za spojeneckú armádu.[2] Česko-Slovenskú národnú radu uznali za základ budúcej česko-slovenskej vlády postupne 9. augusta Spojené kráľovstvo (Veľká Británia), 3. septembra Spojené štáty americké, 9. septembra Japonsko a 3. októbra Taliansko. Dočasnú česko-slovenskú vládu, zriadenú 14. októbra s predsedom T. G. Masarykom uznali už 15. októbra Francúzsko, 23. októbra Spojené kráľovstvo a Srbsko, 24. októbra Taliansko, 4. novembra Kuba, 12. novembra Spojené štáty americké a 24. novembra Belgicko. Uznanie ďalších spojeneckých štátov nasledovalo. Česko-Slovensko sa tak dostalo do úplne výnimočnej pozície, keďže sa stalo jediným nástupníckym štátom Rakúsko-Uhorska, ktorého budúcu existenciu spojenci uznali ešte pred konaním Parížskej mierovej konferencie v roku 1919.[3]
Október 1918, pokus o federalizáciu Rakúsko-Uhorska a Washingtonská deklarácia
5. októbra 1918 prišlo Nemecko s ponukou prímeria, k nej sa pridali Rakúsko aj Turecko. Česko-Slovensko v skutočnosti vznikalo v priebehu dvoch dní od 16. do 18. októbra 1918. Do tej doby nebolo celkom jasné, či v Európe vôbec k nejakým zmenám dôjde.
Na 14. októbra zvolala Socialistická rada generálny štrajk a rad demonštrácií, kde mal byť vyhlásený socialistický štát, nezávislý na Rakúsku.[4] Keď sa o tom dozvedel zástupca veliteľa pražskej vojenskej posádky, maršal Eduard Zanantoni, dal v Prahe rozmiestniť vojsko. Národný výbor sa obával krviprelievania, snažil sa pripravené demonštrácie odvolať a dištancoval sa od zamýšľaného vyhlásenia samostatnosti. Demonštrácie sa ale odvolať nepodarilo, k násiliu ale nedošlo, hoci niektorí z vodcov Socialistickej rady boli následne zatknutí.[4]
Tieto udalosti vydesili rakúsko-uhorskú vládu, ktorá sa veľmi obávala chaosu a vzostupu boľševizmu.[4] 16. októbra do Prahy poslala majora Rudolfa Kalhousa, aby s vodcami dohodol udržanie disciplíny u plukov. Rašín mu to sľúbil výmenou za sľub lepšieho prístupu Viedne voči Čechom.[4]
16. októbra bola zverejnená posledná rakúska ponuka adresovaná prezidentovi Wilsonovi, odovzdaná Rakúskom švédskej diplomacii už 7. októbra, kedy sa Karol I. ešte na poslednú chvíľu snažil zachrániť svoju monarchiu. Jeho ponuka bola zo strany USA za dva dni odmietnutá. Ponuka zahŕňala autonómiu pre Čechov, ale len pre nich, pre Slovákov nie; "... Táto nová úprava, ktorá sa nijako nedotýka celistvosti krajín Svätej koruny uhorskej...". Neriešila rad problémov: Poľsko, národy v Uhorsku (Uhorsko bolo z federalizácie úplne vylúčené a malo si zachovať centralizovanú monarchiu), chýbalo tiež riešenie Juhoslovanskej otázky atď. Odmietnutím Karlovho manifestu jeho hlavnými protivníkmi, teda Spojenými štátmi, Francúzskom a Spojeným kráľovstvom, došlo k rozpadu monarchie a v tejto súvislosti k vzniku Česko-Slovenska. Aj štáty do istej miery sympatizujúce s Habsburgovcami a ich štátom, menovite Švédsko, Nórsko, Holandsko a Švajčiarsko, upozorňovali na "šialené" načasovanie manifestu, ktorý podľa nich mal byť zaslaný minimálne o rok skôr, teda už niekedy počas jesene 1917. 19. októbra túto deklaráciu odmietol tiež Národný výbor.[4]
Posledné slová habsburského panovníka vládnuceho na území budúcej Česko-Slovenskej republiky, 12 dní pred oficiálnym rozpadom Podunajskej monarchie, zneli: "Rakúsko sa má stať, ako to chcú jeho národy, štátom spolkovým, v ktorom každý národný kmeň tvorí svoj vlastný štátny útvar na území, ktoré obýva. Tým sa nijako nepredbieha spojenie poľských území Rakúska s poľským nezávislým štátom. Mestu Terst s obvodom dostane sa podľa želania jeho obyvateľstva postavenia zvláštneho...".
17. októbra bolo T. G. Masarykom zaslané prezidentovi Wilsonovi "Vyhlásenie nezávislosti česko-slovenského národa", aby sa mohol pripraviť na odpoveď Habsburgovcom. Tento text bol neskôr označený ako Washingtonská deklarácia. Masaryk o plánoch Karola I. Habsburského na federalizáciu vedel a preto text vyhlásenia pripravil so svojimi spolupracovníkmi; sčasti na ňom pracoval priamo on sám.[5]
18. októbra Wilson odpísal Masarykovi, že deklaráciu čítal, dojala ho a už dáva odpoveď Rakúsku, s ktorou bude Masaryk spokojný. Washingtonská deklarácia Čechoslovákov bola ešte v ten istý deň vyhlásená v Paríži. Dôležitejšie však je, že 18. októbra dostal tiež švédsky veľvyslanec pôsobiaci vo Washingtone Wilsonovu odpoveď pre Rakúsko-Uhorsko (Švédsko bolo poverené zastupovaním záujmov Rakúska-Uhorska voči USA). Na začiatku Wilsonovej odpovede, ktorú veľvyslancovi Švédska odovzdal Robert Lansing, nenechal prezident USA rakúske vládne kruhy na pochybách o tom, že samotná autonómia rakúsko-uhorských národov (požiadavka, ktorú Wilson zapísal ešte 8. januára 1918 do svojich štrnástich bodov), nemôže už slúžiť ako podklad pre mier. Citát: "Medzi Čechoslovákmi a ríšou nemeckou aj rakúsko-uhorskou je stav vojnový a Národná rada je de facto bojujúca strana... a oni, nie on (poznámka: Karol I.), majú byť sudcovia nad tým, ktoré akcie na strane vlády rakúsko-uhorskej uspokoja ašpirácie a mienky národov o ich právach a o určenie ich, ako členov rodiny národov...".
20. októbra o 15. hodine bola americkým veľvyslanectvom v Paríži úradne Benešovi oznámená odpoveď prezidenta Wilsona rakúsko-uhorskej vláde, teda, že mier bude len za podmienky uznania samostatnosti Čechoslovákov a Juhoslovanov. Toho dňa prestalo Rakúsko-Uhorsko medzinárodne, právne a diplomaticky pre Spojencov existovať, aj keď fakticky sa tento štát ešte niekoľko dní udržiaval na živote, než kapituloval tiež vojensky.
22. októbra sa zišiel cisár Karol I. s podpredsedom Národného výboru Česko-Slovenského Václavom Klofáčom a žiadal ho, aby by sa nasledujúce udalosti zaobišli bez krviprelievania.[6] Tiež velenie pražskej vojenskej posádky súhlasilo, že nebude klásť udalostiam žiadny odpor a úloha vojska sa obmedzí iba na udržanie poriadku.[6] 25. októbra rokovali Maďari s Milanom Hodžom a ďalšími slovenskými politikmi a ponúkli vytvorenie osobitného slovenského ministerstva.[6]
Udalosti 28. októbra 1918

Dňa 28. októbra 1918 začala v Ženeve delegácia Národného výboru vedená Karlom Kramářom rokovania s predstaviteľom protirakúskeho zahraničného odboja Edvardom Benešom o vytvorení a podobe samostatného česko-slovenského štátu. V ten istý deň sa vydali Antonín Švehla a František Soukup menom Národného výboru prevziať Obilný ústav v Prahe, aby zabránili odvozu obilia na front, a nechali zamestnancov ústavu prisahať vernosť novo vznikajúcemu štátu.[7] Potom sa rozšírila správa o uznaní podmienok mieru Rakúsko-Uhorskom.[7]
Podmienky obsahovali aj uznanie autonómie národov Rakúsko-Uhorska, ktoré si ľud vyložil ako uznanie nezávislosti. Táto správa sa stala impulzom k živelným demonštráciám, pri ktorých ľud jasal v uliciach a ničil symboly Rakúsko-Uhorska.[7] Na Václavskom námestí pri pomníku svätého Václava prehovoril k davom kňaz Isidor Zahradník a vyhlásil samostatný Česko-Slovenský štát.[7]
Večer toho istého dňa vydal Národný výbor československý prvý, tzv. recepčný zákon a následne bolo zverejnené vyhlásenie Národného výboru "Lide československý. Tvoj odveký sen sa stal skutkom...". Pod oboma dokumentmi boli podpísaní Antonín Švehla, Alois Rašín, Jiří Stříbrný, Vavro Šrobár a František Soukup – neskôr nazývaní ako "Muži 28. októbra". V ten istý deň boli do Národného výboru pribraní 4 zástupcovia, pričom zástupcovia Nemcov a Maďarov prizvaní neboli.
Vyvrcholenie prevratu

29. októbra rokoval Národný výbor s českým miestodržiteľom Maxom Coudenhovom o prevzatí moci. Výsledkom bol kompromis, keď sa Národný výbor prihlásil k dočasnému zriadeniu verejnej správy. Navečer sa pražské vojenské veliteľstvo pokúsilo vyprovokovať s Národným výborom stret. V ten istý deň sa nemeckí poslanci uzniesli vydeliť zo severného pohraničia Čiech provinciu Nemecké Čechy (Deutschböhmen) a začleniť ju ako autonómnu jednotku do budúceho Nemeckého Rakúska. V dňoch 29. – 30. októbra sa konštituovala česko-slovenská štátna moc v Brne, Plzni, Ostrave, Košiciach, Hradci Králové, Pardubiciach a na ďalších miestach.
30. október bol záverečným dňom pražského prevratu. Rakúske vojenské veliteľstvo kapitulovalo pred Národným výborom, pretože maďarskí a rumunskí vojaci odmietli bojovať. Na Slovensku bola prijatá Martinská deklarácia, na základe ktorej sa Slovensko pripojilo k českým krajinám. V Ženeve vyvrcholili rokovania predstaviteľov Národného výboru. Sudetonemecký poslanec R. Lodgmann von Auen rokoval s Národným výborom, ktorý chcel získať nemeckých politikov na vytvorenie česko-slovenského štátu. Lodgmann však túto spoluprácu odmietol a nemeckí poslanci zo severovýchodu Čiech, severu Moravy a Sliezska na čele s R. Freisslerom vyhlásili zriadenie provincie Sudetsko (Sudetenland) a jej pripojenie k Rakúsku.
Ďalšie udalosti
Po vyhlásení samostatnosti Česko-Slovenska sa konali v mestách aj v obciach oslavy, slávnostné sprievody a bohoslužby. Ľud jasal nad nadobudnutou samostatnosťou, aj nad koncom vojny. Pri týchto oslavách dochádzalo k ničeniu štátnych symbolov Rakúsko-Uhorska, ale tiež k ničeniu vecí, ktoré Habsburskú monarchiu hoci len pripomínali. 3. novembra sa vydal dav pod vedením Frantu Sauera zničiť historickú pamiatku – mariánsky stĺp, ktorý stál na Staromestskom námestí v Prahe ako pripomienka na Švédske obliehanie Prahy v roku 1648.
3. novembra 1918 zástupcovia nemeckého obyvateľstva na južnej Morave proklamovali ustanovenia provincie Deutschsüdmähren a zástupcovia Nemcov v južných Čechách vznik provincie Böhmerwaldgau, ktoré mali byť pripojené k Nemeckému Rakúsku.
4. novembra 1918 bola v Skalici ustanovená dočasná slovenská vláda a na Slovensko zároveň vstúpil prvý oddiel česko-slovenského vojska. 13. novembra vyhlásil Národný výbor Dočasnú ústavu, ktorá prenášala moc na Národné zhromaždenie. Nasledujúci deň sa konala prvá schôdza Národného zhromaždenia, na ktorej bol česko-slovenský štát vyhlásený republikou a Tomáš Garrigue Masaryk bol zvolený jej prezidentom. Bola vytvorená vláda na čele s Karlom Kramářom. Národné zhromaždenie ďalej vydalo zákon o zrušení šľachtických titulov a poriadkov a zákon o osemhodinovom pracovnom čase.

V novembri došlo tiež k prvým stretom v maďarsko-československej vojne a 15. novembra 1918 vydala maďarská vláda vyhlásenie proti postupu českých jednotiek na Slovensko a sama sem vyslala vojenské oddiely.
11. decembra 1918 vyhlásil Viktor Dvorčák ako predseda Východoslovjackej národnej rady vyhlásil v Košiciach samostatnú Slovenskú ľudovú republiku, ktorá proklamovala nezávislosť od Prahy a úzke spojenie s Maďarskom. Následne sa stal prezidentom tohto útvaru a postavil sa na čelo jeho vlády.[8] Po obsadení Košíc česko-slovenskými vojskami 29. decembra 1918 Slovenská ľudová republika zanikla.[9]
29. novembra obsadila vznikajúca česko-slovenská armáda Most a začala tak vojenskú likvidáciu sudetonemeckých provincií. Do konca roka prevzala armáda správu týchto území. Nálada sa v nemeckých oblastiach opäť vyostrila v marci 1919, keď české úrady zakázali českým Nemcom zúčastniť sa volieb do rakúskeho parlamentu. Pri následných demonštráciách 4. marca 1919 bolo českou armádou zabitých 54 osôb a 84 osôb bolo zranených.[10] Tento marcový incident značne poznamenal ďalšie česko-nemecké vzťahy. 19. decembra 1918 vydalo francúzske ministerstvo zahraničia vyhlásenie, že Česko-Slovensko ako spojenecký štát má právo podržať až do rozhodnutia mierovej konferencie územie v rámci historických hraníc českých krajín a Slovenska.

V piatok 20. decembra 1918 bol prezident Tomáš Garrigue Masaryk slávnostne privítaný Národným zhromaždením v železničnej stanici Horní Dvořiště a verejne prvýkrát vystúpil na úplne zaplnenom veľkom námestí v Českých Budějoviciach. Pri jeho triumfálnej ceste vlakom ho v železničných staniciach na trase (Veselí nad Lužnicí, Tábor, Benešov) do hlavného mesta vítali tisícky občanov. V nedeľu 22. decembra predniesol Masaryk na Pražskom hrade svoje Prvé posolstvo, v ktorom načrtol koncepciu Česko-Slovenského štátu.
24. decembra 1918 sa Maďarsko podvolilo nóte Dohody o stanovení demarkačnej čiary na Slovensku a do 20. januára 1919 obsadila Česko-slovenská armáda zvyšok Slovenska.
21. januára 1919 zaslala česko-slovenská vláda poľskej vláde memorandum, ktoré fakticky ohlasovalo vojenské obsadzovanie Tešínska. Boje trvali do 30. januára 1919 a dohoda o novej demarkačnej čiare bola podpísaná 3. februára.
25. februára 1919 bol vydaný zákon o okolkovaní bankoviek Rakúsko-Uhorskej banky a bolo začaté vytváranie vlastnej česko-slovenskej meny. 25. marca bolo na Slovensku vyhlásené stanné právo proti vodcom boľševického hnutia, čo bolo reakciou na vznik Maďarskej republiky rád. 27. marca prekročili oddiely česko-slovenskej armády demarkačnú čiaru s Maďarskom a začali intervenciu proti Maďarskej republike rád. 16. apríla bol prijatý zákon o pozemkovej reforme, ktorý rozhodol o zábere pozemkového majetku nad 150 ha poľnohospodárskej pôdy alebo 250 hektárov pôdy vôbec. 4. mája 1919 zahynul pri leteckej nehode Milan Rastislav Štefánik. 8. mája sa v Užhorode uskutočnila porada rusínskych národných rád, ktorá potvrdila výsledok plebiscitu o pripojení Podkarpatskej Rusi k Česko-Slovensku.

20. mája 1919 prešla Maďarská republika rád do protiútoku a vtrhla na Slovensko, kde bola na juhu 16. júna vyhlásená Slovenská republika rád. Po bitke o Zvolen však museli maďarské vojská zo Slovenska postupne ustúpiť a Slovenská republika rád zanikla.
Mierová konferencia v Paríži
Na mierovej konferencii v Paríži zastupoval Česko-Slovensko Edvard Beneš, ktorý predložil štátnikom celý rad memoránd, týkajúcich sa novovzniknutého Česko-Slovenského štátu. Jedným z dokumentov bola Nóta o národnostnom režime v Česko-Slovenskej republike, v ktorej prisľúbil, že táto novovzniknutá republika "zamýšľa vybudovať organizáciu štátu na prijatie národných práv a zásad, uplatňovaných v ústave švajčiarskej republiky"[11]. Ďalej bolo v nóte uvedené napr. to, že oficiálnym jazykom v Česko-Slovensku bude slovenčina a čeština a rovnoprávnym jazykom s nimi bude nemčina[12], alebo tiež, že verejné úrady budú otvorené všetkým národnostiam obývajúcim územie republiky. Niektoré zo sľubov daných v tejto nóte následne splnené neboli, napr. v roku 1926 bolo v Česko-Slovensku dané zákonom, že osoby zamestnané v štátnej službe musia ovládať štátny jazyk – a tým nemčina nebola.[13] Beneš na konferencii predložil aj návrh na vytvorenie koridoru (pásu krajiny), ktorý by zaručoval spojenie Prahy s Terstom, prípadne s Hamburgom (uvažovalo sa ale aj o Koblenzi).[14] Táto snaha spojiť Česko-Slovensko s morom vychádzala z myšlienky T. G. Masaryka, ktorý už v roku 1915 predložil britskému ministrovi zahraničných vecí plán na vytvorenie spoločného štátu Čechov, Srbov a Chorvátov (presnejšie – predpokladané "Slobodné Čechy" sa mali spojiť s predpokladaným "srbochorvátskom").[15] Česko-Slovenská požiadavka na vznik koridoru bola na konferencii zamietnutá. Výsledkom intenzívnych snáh o česko-slovensko-juhoslovanské spojenectvo (snaha bola predovšetkým zo strany Česko-Slovenska, ktoré sa cítilo ohrozené susednými štátmi) sa nakoniec stala v roku 1920 Malá dohoda.[16] Rovnako ako plán s koridorom sa stala nereálnou aj ďalšia česko-slovenská požiadavka prednesená na konferencii, a to snaha o začlenenie nemeckého územia Lužice, obývaného Lužickými Srbmi, do hraníc Česko-Slovenska.[17] Aj táto požiadavka bola zamietnutá, pretože by Česko-Slovensko muselo spolu s Lužickými Srbmi pojať aj ďalšie desaťtisíce nemeckého obyvateľstva, ktoré v Lužici žilo. Ohľadom hraníc vzniknutého štátu bol teda názor spojencov, a predovšetkým potom Francúzska, celkom jednoznačný – zachovať novovzniknuté Česko-Slovensko v historických hraniciach tzv. Krajín Svätováclavskej koruny, Čiech, Moravy a Sliezska, ku ktorým bolo pripojené Slovensko a Podkarpatská Rus. Odmietnutá bola myšlienka na pripojenie nemeckých oblastí Česko-Slovenska k Nemecku alebo Rakúsku, pretože by sa tým Česko-Slovensko oslabilo. O hraniciach nového štátu tak rozhodli nielen dôvody historické, ale aj strategické, politické a ekonomické. Hranice Česko-Slovenska boli stanovené na mierovej konferencii a ďalšími dokumentmi:

- Hranicu medzi Česko-Slovenskom a Nemeckom určila Versaillská zmluva z 28. júna 1919, v ktorej Nemecko uznávalo nezávislosť Česko-Slovenska, odstupovalo mu Hlučínsko a zaväzovalo sa mu poskytnúť na dobu 99 rokov voľné zóny v prístavoch Hamburg a Štetín.
- Hranicu medzi Česko-Slovenskom a Rakúskom určila saintgermainská zmluva z 10. septembra 1919, ktorou bol oficiálne uznaný vznik suverénnej Česko-Slovenskej republiky.[18] Rakúsko uznávalo nezávislosť a územnú nedotknuteľnosť Česko-Slovenskej republiky, zriekalo sa územných nárokov voči Česko-Slovensku a odstupovalo mu okrajové dolnorakúske územia (Vitorazsko, Valticko a Dyjský trojuholník).
- Hranica s Maďarskom bola určená Trianonskou zmluvou 4. júna 1920.
- O Tešínsku, Orave a Spiši rozhodla Rada vyslancov 28. júla 1920.
- Celá hranica Česko-Slovenska bola zdokumentovaná 10. augusta 1920 Sèvreskou zmluvou, ktorá však nebola ratifikovaná. Česko-Slovensko tak nakoniec zdedilo 21% územia pôvodného Rakúsko-Uhorska a žilo na ňom 25% obyvateľov tejto zaniknutej monarchie.[19]
29. februára 1920 schválilo Národné zhromaždenie ústavu, ktorá formálne vyhlásila Česko-Slovensko za demokratickú republiku, na čele ktorej stojí prezident. Zákonodarnú moc vykonávalo Národné zhromaždenie, skladajúce sa z poslaneckej snemovne a zo senátu.
Referencie
- ↑ PACNER, Karel. Osudové okamžiky Československa. Praha : Nakladatelství BRÁNA, 2012. ISBN 978-80-7243-597-5. S. 69 – 73. (česky)
- ↑ PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7, str. 24.
- ↑ PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7, str. 25.
- ↑ a b c d e Pacner, Karel. Osudové okamžiky Československa. s. 78-82.
- ↑ PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (TGM and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk democratic movement in Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, page 110 - 112, 128, 132 PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (TGM and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk democratic movement in Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, page 110 - 112, 128, 132
- ↑ a b c Pacner, Karel. Osudové okamžiky Československa. s. 82-86.
- ↑ a b c d Pacner, Karel. Osudové okamžiky Československa. s. 86-92.
- ↑ KOVÁČ, Dušan, a kol. Kronika Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X.
- ↑ Slovenská ľudová republika. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V. R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 318.
- ↑ PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7, str. 29
- ↑ PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7, str. 37
- ↑ PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7, str. 38
- ↑ PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7, str. 39
- ↑ Pavel Kosatík, České snívanie, Torst 2010, ISBN 978-80-7215-393-0, str. 49
- ↑ Pavel Kosatík, České snívanie, Torst 2010, ISBN 978-80-7215-393-0, str. 48
- ↑ Pavel Kosatík, České snívanie, Torst 2010, ISBN 978-80-7215-393-0, str. 54
- ↑ Pavel Kosatík, České snívanie, Torst 2010, ISBN 978-80-7215-393-0, str. 130
- ↑ Niall Ferguson The War of the World Allen Lane, 2006 ISBN 0-7139-9708-7 str. 161
- ↑ PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7, str. 42
Literatúra
- Kalvoda, Josef. Genese Československa. Historický obzor, 1998, 9 (11/12), s. 278 – 283. ISSN 1210-6097.
- KLIMEK, Antonín. Říjen 1918: vznik Československa. Praha : Paseka, 1998. ISBN 80-7185-175-2. S. 279.
- RYCHLÍK, Jan. Češi a Slováci ve 20. století: spolupráce a konflikty 1914-1992. Praha : Vyšehrad, 2012. ISBN 978-80-7429-133-3. S. 688.
- PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7
- DEJMEK, Jindřich, a kol. Československo : dějiny státu. 1. vyd. Praha : Libri, 2018. 951 s. ISBN 978-80-7277-572-9. S. 51 – 97.
Pozri aj
Externé odkazy
- Vznik ČSR v r. 1918 z hľadiska spravodajských aktivít
- "Osudy 28. októbra" - opis situácie v českých krajinách a na Slovensku na www.ct24.cz Archivované 2011-05-22 na Wayback Machine
- Blíži sa deväťdesiate výročie vzniku Československa – video z cyklu Českej televízie
- Jan Werich spomína na 28. október 1918
- Online reportáž z 28. októbra 1918 Archivované 2011-10-31 na Wayback Machine
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vznik Československa na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Úniky toxických látek do Bečvy 2020
Ústřední seznam kulturních památek České republiky
Ústřední tibetská správa
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2025)
Časová osa války v Pásmu Gazy
Čeleď
Černé moře
Černé uhlí
Česká Wikipedie
Česká zbrojovka Strakonice
České Budějovice
České knížectví
České království
Český král
Česko
Československá kosmonautika
Československo
Československo-polský spor o Těšínsko
ČKD#Objekty ÄŒKD
ČKD Dopravní systémy
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Švédsko
Železniční trať Praha–Děčín
Život
Žlutý trikot
1. listopad
1. srpen
1072
1112
12. prosinec
1263
1281
1290
14. listopad
1460
1493
1498
1505
1645
1795
18. století
1825
1883
19. století
1913
1923
1925
1948
1961
1963
1975
1978
1995
2. březen
2. listopad
2004
2005
2013
2023
22. červenec
23. červenec
23. říjen
24. červenec
25. červenec
25. říjen
26. září
27. červenec
28. červenec
28. říjen
3. srpen
30. červenec
4. listopad
5. prosinec
875
905
915
Abchazské lidové shromáždění
Adaptace
Adriana Astiová
Ahmed Abdallah Abderemane
Alain Touraine
Albánie
Albánský parlament
Aleksandar Vučić
Alela
Alexandr Něvský
Alexej Alexandrovič Gubarev
Alexios I. Komnenos
Alfred Russel Wallace
Alois Fišárek
Alpinské vrásnění
Althing
Andrea Palladio
Anglie
Apomixie
Architektonický styl
Architektura starověkého Říma
Architektura starověkého Řecka
Asie
ATP Finals 2023 – mužská dvouhra
Autoritní kontrola
Béla Turi-Kovács
Bělehrad
Balduin I. Jeruzalémský
Bali
Bambus
Barokní architektura
Bavorské vévodství
Bavorsko
Belgický senát
Biologická zdatnost
Biom
Boční kavkazský hřbet
Bořivoj I.
Bohemund II. z Antiochie
Bohemund z Tarentu
Bor (les)
Brno
Bylina
Cévnaté rostliny
Charles Darwin
Chorvatský parlament
Chrysococcyx
Cla za druhé vlády Donalda Trumpa
Col du Tourmalet
Commons:Featured pictures/cs
Crescente fide
D'Hondtova metoda
Dáil Éireann
Dědičnost
Dějiny architektury
Dalajláma
Daman a Díu
Darwinismus
Demokratická strana Albánie
Devon (geologie)
Dharamsala
Diverzifikace
Diverzita
Dolní komora
Dolní sněmovna Spojeného království
Dominik Tóth
Donald Trump
Don Walsh
Drážní úřad
Edesské hrabství
Ekologie
Elbrus
Empír
Encyklopedie
Endemit
Epifyt
Epigenetika
Ernest Augustus Hannoverský
Eufrat
Eurasie
Evoluční biologie
Evoluční teorie her
Evolučně vývojová biologie
Evoluce
Evropa
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Evropský parlament
Federální shromáždění (Rusko)
Finský parlament
Folketing
Francie
Francouzský parlament
Frank Borman
Fylogenetika
Galilejské knížectví
Gemeinsame Normdatei
Generální kortesy
Genetický drift
Genocida v Pásmu Gazy
Genomika
Geometrie
Globální oteplování
Global 200
Goa (stát)
Gotika
Héraklés
Habsburkové
Hejnice
Helena Fulková
Himálaj
Hladomor v Pásmu Gazy
HLAS – sociálna demokracia
Hlavní kavkazský hřeben
Hlavní strana
Hlavohruď
Hnací náprava
Horní Falc
Horní komora
Horst Mahler
Hradiště
Humanitární krize v Pásmu Gazy
Husitství
Independiente Medellín
Indický oceán
Indický subkontinent
Indie
Interkosmos
Island
Itálie
Ivica Dačić
Izrael
Izraelské obranné síly
Jáva
Jakub II. Skotský
Jakub III. Skotský
Japonský císař
Japonsko
Jihoafrická ragbyová reprezentace
Jizerské hory
Josef Alois Kouble
Kókjo
Křižákovití
Křižák podkorní
Křovinná vegetace
Kamčatka
Kambodža
Kambodžsko-thajský konflikt
Kapraďorosty
Karbon
Karel Fiala (1925)
Karel Schwarzenberg
Kaspické moře
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kavkaz
Kavkazské jazyky
Keř
Keřové patro
Kilíkie
Klasicismus
Klasicistní architektura
Kočkovití
Kolonialismus
Komory
Komplexita
Komunistická strana Čech a Moravy
Kongres poslanců Španělska
Kosmonaut
Kosmopolitní kultura
Kostel Navštívení Panny Marie (Hejnice)
Kostel Panny Marie (Pražský hrad)
Kristiánova legenda
Kryštof Kolumbus
Kukačka nádherná
Kukačky
Kumomanyčská propadlina
Løgting
Latinská Amerika
Laura Dahlmeierová
Ledovec
Lesní plášť
Lesostep
Letecké muzeum Kbely
Liberec
Library of Congress Control Number
Lichtenštejnský parlament
Lidská práva
Louka
Lucemburkové
Měšek I. Těšínský
Město
Městská památková zóna
Městské opevnění (Tachov)
Maďarský parlament
Mažilis
Macao
Mahmúd Ahmadínežád
Main Page/cs
Makroevoluce
Malý Kavkaz
Malacký průliv
Maltský parlament
Malvice
MediaWiki
Medonosná rostlina
Medvěd hnědý
Medvěd lední
Mendelovy zákony dědičnosti
Metro v Kapitolu Spojených států amerických
Mezinárodní soudní dvůr
Mezinárodní svaz ochrany přírody
Mezozoikum
Mikroevoluce
Miloš Stehlík
Miroslav Kůra
Miroslav Kalousek
Miroslav Starý
Mistrovství světa v ragby 2023
Moderní evoluční syntéza
Mokřad
Moluky
Montes Caucasus
Mys Dobré naděje
Náhorní Karabach
Náměstí Nikoly Pašiće
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Historie stránky
Nápověda:Obsah
Nápověda:Reference
Národní (Praha)
Národní rada (Monako)
Národní rada (Rakousko)
Národní rada Slovenské republiky
Národní shromáždění (Francie)
Národní shromáždění Srbské republiky
Německý spolkový sněm
Německo
Nadace Wikimedia
Nagasaki
Naruhito
National Bank Open 2025
Nayib Bukele
Nejvyšší sovět Podněsterské moldavské republiky
Neoklasicismus
Nepál
Nizozemci
Normané
Novozélandská ragbyová reprezentace
Now and Then (píseň, The Beatles)
Obléhání Jeruzaléma (1099)
Oblouk Nastapoka
Odúmrť
Oireachtas
Okresní soud ve Vsetíně
Oldřichovské sedlo
Oleg Protopopov
Olivín
Opolské knížectví
Organizace spojených národů
Osmanská říše
Ostrov pokladů
Osvětimské knížectví
Pásmo Gazy
Předseda Evropské komise
Předseda vlády Slovenské republiky
Přemek Ratibořský
Přemyslovci
Přemysl Otakar II.
Přirozený výběr
Přivrácená strana Měsíce
Palearktická oblast
Paleozoikum
Palladiánská architektura
Panda velká
Panenské ostrovy
Pantone 448 C
Papežská komise pro Městský stát Vatikán
Paradigma
Parafyletismus
Parlament
Parlament České republiky
Parlament Jižní Osetie
Parlament Moldavské republiky
Parlament Polska
Parlament Republiky Černá Hora
Parlament Spojeného království
Parlament Ukrajiny
Patrik Kotas
Paul Day
Pavouci
Perm
Peter Veselovský
Petr Pavel
Pevnost (stavba)
Piñatex
Piastovci
Pilot
Plavuň vidlačka
Plavuně
Plzeňský kraj
Polární kruh
Politická strana
Politický systém Albánie
Polsko
Poměrný volební systém
Pomník
Portál:Aktuality
Portál:Albánie
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Politika
Portál:Sport
Portugalština
Portugalci
Portugalská Indie
Poslanecká sněmovna (Itálie)
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Poznaň
Průmyslová revoluce
Pražský hrad
Prague Pride 2025
Praha
Praha-Bubny (nádraží)
Preah Vihear
Prezident Íránu
Prezident České republiky
Prezident Slovenské republiky
Prezident Spojených států amerických
Prezident Srbska
Prométheus
První křížová výprava
Q1135960#identifiers
Q1135960#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q920222#identifiers
Q920222#identifiers|Editovat na Wikidatech
Růžovité
Rada federace
Rada pro lidská práva
Rakouský parlament
Rakousko-Uhersko
Raspenava
Ratibořské knížectví
Recep Tayyip Erdoğan
Renesanční architektura
Riigikogu
Riksdag
Robert Fico
Robert Louis Stevenson
Robert Wilson (režisér)
Rodozměna
Rod (biologie)
Rokoko
Roman Čechmánek
Rozmnožování
Rudé moře
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruský Dálný východ
Rusko
Rychlodráha Praha – letiště Ruzyně – Kladno
Súdánská válka
Saeima
Saint Croix
Saljut 6
Salvador
Sametová revoluce
Seanad Éireann
Seimas
Sejm
Semiaridní podnebí
Senát Španělska
Senát (Francie)
Senát Parlamentu České republiky
Senát Polska
Senát republiky (Itálie)
Sesterská skupina
Severní Afrika
Severoatlantická aliance
Severozápadní indiánská válka
Seznam opolských knížat
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2023
Seznam prezidentů Albánie
Seznam těšínských knížat
Seznam velvyslanců České republiky v Rusku
Shromáždění republiky (Severní Kypr)
Shromáždění Severního Irska
Silur
Skalník černoplodý
Skalník (Cotoneaster)
Skalník celokrajný
Skalník rozkladitý
Skotský parlament
Slezská knížectví
Slovenská národná strana
Slovensko
Smíšený les
SMER – sociálna demokracia
Sněmovna lordů
Soňa Javůrková
Sobecký gen
Socialistická strana Albánie
Socialistická strana Srbska
Sojuz 28
Soubor:2016 Malakka, A Famosa (03).jpg
Soubor:Albanian Parliament 02.jpg
Soubor:Albanie Assemblée 2021.svg
Soubor:Arc Nastapoka.png
Soubor:Arc Triomphe.jpg
Soubor:Cieszyn Piast dynasty COA.png
Soubor:Darwin Tree 1837.png
Soubor:Emblem of the National Assembly of Serbia.svg
Soubor:FialaKraus.png
Soubor:Flickr - USCapitol - Russell Senate Office Build Subway Tunnel.jpg
Soubor:Karukold 2010.jpg
Soubor:Kavkasioni.JPG
Soubor:Kuvendi i Shqipërisë.svg
Soubor:Nuctenea umbratica (Araneidae) - (female imago), Arnhem, the Netherlands.jpg
Soubor:Panthera tigris altaica 09 - Buffalo Zoo.jpg
Soubor:RT6N1.JPG
Soubor:Schwarzenberg Kalousek 2017.jpg
Soubor:Shining Bronze-Cuckoo Dayboro.JPG
Soubor:Spitygniew I.jpg
Soubor:Starr 020221-9400 Cotoneaster pannosus.jpg
Soubor:Surtsey eruption 2.jpg
Soubor:Tachov - městské hradby ze Zámecké ulice.JPG
Soubor:Tadej Pogacar in the descent of Tourmalet pass during stage 14 of TDF 24.jpg
Soubor:Tancrède de Hauteville.jpg
Soubor:Tirana, Albania – National Assembly 2015 01.jpg
Soubor:U zabitého mládence.jpg
Soubor:Vladimír Remek (2018).jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Sovětský svaz
Spa
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciace
Spojené království
Spojené státy americké
Spolková rada (Německo)
Spolková rada (Rakousko)
Spora
Správa železnic
Spytihněv I.
Srbština
Srbská pokroková strana
Srbsko
Státní duma
Státní rada Republiky Slovinsko
Státní shromáždění Republiky Slovinsko
Stát Palestina
Střední Evropa
Stanislav Žalud
Stará Boleslav
Step
Storting
Strom
Sudokopytníci
Sumatra
Surtsey
Surtseyská erupce
Světová zdravotnická organizace
Svatá Ludmila
Svatá země
Svatopluk I.
Svatováclavská záložna
Symetrie
Tändzin Gjamccho
Těšínské knížectví
Těšínsko
Třicetiletá válka
Tachov
Tadej Pogačar
Tankred Galilejský
Tarsus
Tatra RT6N1
Technické muzeum v Brně
Teorie přerušovaných rovnováh
Teplomilná doubrava
Tetín (hrad)
Thajsko
The Beatles
Tichý oceán
Tirana
Tour de France 2020
Tour de France 2021
Tour de France 2024
Tour de France 2025
Tramvaj
Trias
Trojúhelník
Tropický deštný les
Tropický pás
Tsunami
Tundra
Turci
Turecko
Tygr
Tynwald
UNESCO
Unikameralismus
Univerzitní systém dokumentace
Ursula von der Leyenová
U zabitého mládence
Válka Izraele s Hamásem (2023)
Válka v Pásmu Gazy
Vít Micka
Výchoz
Vědecký konsenzus o změně klimatu
Vajdasági Magyar Szövetség
Velšské národní shromáždění
Velké kočky
Velké národní shromáždění
Velký Kavkaz
Velkomoravská říše
Vesmírná stanice
Virtual International Authority File
Vitislav (895)
Vladimír Přibský
Vladimír Remek
Vladimir Popov (zápasník)
Vladislav I. Opolský
Volební systém
Vraneček
Vratislav I.
Vznik Československa
Wiki
Wikicesty:Hlavní strana
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikidata:Main Page
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Článek týdne/2025
Wikipedie:Článek týdne/Archiv
Wikipedie:Autorské právo#Publikovánà cizÃch autorských dÄ›l
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Obrázek týdne/2025
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Uvádění zdrojů
Wikipedie:Věrohodné zdroje
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/listopad
Wikipedie:Vybraná výročí dne/srpen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zajímavosti/2025
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
WorldCat
Zákonodárná moc
Zákonodárné sbory Slovinska
Západní Evropa
Západní svět
Zadeček
Zadní Indie
Zdeněk Douša
Zemětřesení na Kamčatce 2025
Zemětřesení u Kamčatky vyvolalo vlnu tsunami
Zeus
Zuzana Čaputová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
