Zadné Meďodoly
dolina
Horná časť doliny
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obce	Vysoké Tatry, Tatranská Javorina
Časť	Vysoké Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodie	Dunajec
Nadmorská výška	1 100 - 1 750 m n. m.
Súradnice	49°14′08″S 20°11′12″V / 49,2355°S 20,1867°V / 49.2355; 20.1867
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po modrej značke z Tatranskej Javoriny
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Zadné Meďodoly
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Zadné Meďodoly, dávnejšie aj Zadné Koperšády (poľ. Dolina Zadnich Koperszadów, Zadnie Koperszady i Koperszady Polskie, nem. Hintere Kupferschächten, maď. Hátsó Rézaknák) je dolina v Tatrách. Je to najväčšie a prvé východné odvetvie Javorovej doliny na rozhraní Vysokých a Belianskych Tatier.^[1] Údolie je dlhé 3,5 km.^[2]

Dolina na začiatku smeruje na juhovýchod, potom na východ pod Kopské sedlo. Na severe ju uzaviera Hrebeň Belianskych Tatier od Hlúpeho, cez Ždiarsku vidlu po Havran a Štefanov diel spadajúci na juhovýchod. Na východe hraničí s Prednými Meďodolmi a na juhovýchode od Doliny Bielych plies ju oddeľuje Hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Na východe hraničí s Prednými Meďodolmi a na juhovýchode od Doliny Bielych plies ju oddeľuje Hlavný hrebeň Vysokých Tatier.^[3] Na juhozápade od Kolovej doliny ju oddeľuje hrebeň Jahnencov.^[2]

Tomáš Mauksch názov odvodzuje od Medených lávok. Treba však vysloviť pochybnosti, lebo tieto dva objekty sú príliš od seba vzdialené. Z historických prameňov možno usúdiť, že sa ako v Predných, tak aj v Zadných Meďodoloch v dávnejších dobách baníčilo. Spomínajú sa dve banské štôlne v Kopskom sedle a ďalšie sa tiahli po hrebeni k Jahňaciemu štítu. Historické písomnosti, popri medených, spomínajú aj železnú žilu (Jakub Buchholtz). Haviari prichádzali sem z Kežmarku a zo Spišskej Belej. Stopy po banských šachtách sa časom stratili.^[2]

V dobe ľadovej bola pokrytá ľadom. V dolnej časti doliny rastie hustý les. V doline v dávnych dobách sa pásaval dobytok a ovce.^[2]

Dolinou preteká Meďodolský potok s mnohými prítokmi, z ktorých najväčší je Kolový potok.^[2]

Cez dolinu vedie modro značkovaný turistický chodník z Tatranskej Javoriny cez Kopské sedlo do Tatranských Matliarov.^[3] Dolinu navštevovali vedci už 18. storočí. V roku 1751 ju skúmala cisárska vedecká komisia vedená Jakubom Buchholtzom. V zimnom období prvými návštevníkmi, ktorí prešli dolinou boli Theodor Wundt a Jakub Horvay. Stalo sa to 16. mája 1884.^[4]

1. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
2. ↑ ^{a b c d e} BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
3. ↑ ^{a b} Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
4. ↑ ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zadné Meďodoly

• Poloha na turistickej mape