Datľa je druh ovocia, ktoré rastie na datľovníku obyčajnom (Phoenix dactylifera). Ide o tmavohnedé oválne plody dlhé 3 až 7 cm a široké 2 až 3 cm, ktoré sú charakteristické nízkym obsahom vody a naopak až zo 70 % sú tvorené sacharidmi. Datle sú bohatým a významným zdrojom draslíka, chlóru, železa a vitamínov B.^[1][2] Ide o bohatý a rýchly^[2] energetický zdroj pre ľudský organizmus.

V subtropických a púštnych oblastiach ako je napríklad Severná Afrika a Blízky východ ide o jednu zo základných zložiek tunajšej potravy. Medzi najväčších producentov datlí na svete patrí Tunisko, Irak, Egypt, Španielsko a Maroko,^[3] pestujú sa súčasne aj v Indii, Pakistane, Kanárskych ostrovoch a aj v Kalifornii, kam boli človekom po osídlení Ameriky rozšírené.^[2]

Datle sa konzumujú prevažne vysušené, čo zlepšuje ich trvanlivosť, čo bolo hojne predtým využívané beduínmi a karavánami križujúcimi nehostinné púšte. V niektorých kultúrach sa súčasne verí, že datle majú afrodiziakálne účinky.^[3] Najmä v arabských krajinách sú datle súčasťou každodennej kuchyne, podávajú sa spravidla zlisované do bochníka tzv. adsum alebo sa pečú na masle.^[3]

Pôvod

Podobne ako figy pochádzajú datle z oblasti Prednej Ázie, presnejšie z oblasti Mezopotámie.^[3] Odtiaľ sa datľová palma vplyvom človeka úspešne rozšírila do rozsiahlych suchých a teplých oblastí, kde je hojne pestovaná. Odhaduje sa, že datle sú človekom pestované dlhšie ako 5 tisíc rokov a píše sa o nich v Biblii aj v Koráne.^[3]

Produkcia

Desať najväčších svetových producentov datlí za rok 2005 (1 000 ton)
Irak	7 170,00
Saudská Arábia	4 970,49
Egypt	1 170,00
Irán	880,00
Spojené arabské emiráty	760,00
Alžírsko	516,29
Pakistan	496,58
Sudán	328,20
Líbya	150,00
Čína	130,00
Svet celkom	16 696,56
Zdroj údajov: Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO)[4]

V roku 2005 produkovalo desať najväčších producentov datlí takmer 17 miliónov ton tohto ovocia. Najväčším producentom bol Irak, avšak v niektorých arabských krajinách je až 90 % produkcie spotrebovaných v krajine pôvodu, kde sú datle tiež používané ako potrava pre zvieratá. Medzi exportérov datlí na európske trhy potom patria predovšetkým severoafrické krajiny, ako napr. Tunisko a Alžírsko.

Hoci existuje takmer tristo rôznych druhov (v skutočnosti kultivarov) datlí, na európskych trhoch je najčastejší druh Deglet Noor, pestovaný najmä v Tunisku a Alžírsku.

Veľkú a dlhodobú históriu v produkcii datlí malo aj Maroko. Vyvážalo rôzne druhy datlí, mäkké a mäsité, vrátane druhu Medjool. V 19. storočí však Maroko postihla epidémia, ktorá zničila väčšinu tamojších palmových hájov. Niektoré z rastlín boli zachránené a znovu vysadené v južnej Kalifornii, čo je dôvod prečo sa do Európy dovážajú aj americké datle.

Vplyv na zdravie

Podľa výskumu izraelského profesora Michaela Avirama z Rambam Medical Center pri Izraelskom technologickom inštitúte (Technion) v Haife, datle, aj napriek svojej veľkej sladkosti, nezvyšujú hladinu glukózy v krvi a pomáhajú chrániť pred upchávaním tepien (ateroskleróza).^[5]

Datle majú zo všetkého ovocia zrejme najvyššiu energetickú hodnotu. Uvádza sa, že z libry (453 g) datlí získa ľudské telo 1 130 – 1 275 kalórií. Datle sú bohaté na draslík a chudobné na sodík.

Priemerný obsah látok a minerálov

Tabuľka udáva dlhodobo priemerný obsah živín, prvkov, vitamínov a ďalších nutričných parametrov zistených v surových datliach.^[6]

Referencie

1. ↑ Zdraví na dlani - datle . . Dostupné online.
2. ↑ ^{a b c} Datle - ovoce rajských zahrad . . Dostupné online.
3. ↑ ^{a b c d e} Exotické ovoce - datle . . Dostupné online.
4. ↑
5. ↑ SIEGEL-ITZKOVICH, Judy. Make a date with dates to protect your arteries . Ynetnews, 2009-9-8, . Dostupné online. (anglicky)
6. ↑ McCance a Widdowson's: The Composition of Foods, 6. Summary edition, Royal Society of Chemistry Cambridge a Food Standard Agency, 2008, ISBN 978-0-85404-428-3

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Datle na českej Wikipédii.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Datľa

Externé odkazy

• Detailný popis datlí