A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Zadar | ||
tal. Zara | ||
chorvátske mesto | ||
Pohľad z katedrály do centra
| ||
|
||
Štát | Chorvátsko | |
---|---|---|
Župa | Zadarská župa | |
Mesto | Zadar | |
Európska cesta | E 65 | |
Nadmorská výška | 0 m n. m. | |
Súradnice | 44°7′13″S 15°13′50″V / 44,12028°S 15,23056°V | |
Rozloha | 194 km² (19 400 ha) | |
Obyvateľstvo | 75 082 (2011) | |
Hustota | 387,02 obyv./km² | |
Primátor | Božidar Kalmeta | |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
- letný čas | SELČ (UTC+2) | |
PSČ | 23000 | |
Tel. predvoľba | +385(0)23 | |
EČV | ZD | |
EČ lode | ZD | |
Poloha mesta Zadar v rámci Chorvátska a Zadarskej župy
| ||
Wikimedia Commons: Zadar | ||
Webová stránka: http://www.grad-zadar.hr | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Zadar (tal. Zara) je mesto v Chorvátsku pri Jadranskom mori. Žije tu asi 75 tisíc obyvateľov, pričom prevažnú väčšinu obyvateľstva tvoria Chorváti. Zadar je správnym centrom rovnomennej župy. Staré mesto bolo postavené na polostrove, ktorý obkolesujú mohutné staré hradby a počas tureckých nájazdov sa jeho obyvatelia chránili jednoduchým prekopaním šije, čím mesto oddelili od pevniny.
Meno
V najstarších časoch sa mesto nazývalo Iader (čo nesúvisí s menom mora), neskôr Diadora. Druhé -a- v slove Zadar je pohyblivé, takže v chorvátčine je do Zadru, v Zadru a pod. V minulosti sa Zadar po taliansky nazýval Zara.
Dejiny
Už v 9. storočí pred Kr. bol dnešný Zadar osídlený ilýrskym kmeňom Liburnov. V období tesne pred prelomom nášho letopočtu Zadar pripadol do správy Rímskej ríše, kde však mal svoju autonómiu. Po páde západorímskej ríše sa stal centrom Dalmáckej provincie vo Východorímskej (Byzantskej) ríši a sídlom jej správcu.
Na začiatku 11. storočia prišli do Zadaru prví Slovania – Chorváti – a rýchlo sa zmocnili vlády nad mestom. Neskôr v 12. storočí bojoval Zadar často s Benátkami, po niekoľkých útokoch, ale prehral a bol vyplienený vojskami Benátok a štvrtej krížovej výpravy. Nasledovalo niekoľko povstaní, ale aj tak bol Zadar pripojený pod uhorskú vládu. Tá ho o niekoľko storočí neskôr predala naspäť Benátčanom. Nová benátska vláda zrušila mestu jeho autonómiu, čo viedlo k stagnácii. Po páde Benátskej republiky na konci 18. storočia pripadol pod správu Habsburskej monarchie.
Po prvej svetovej vojne sa v roku 1920 stal podľa Rapallskej zmluvy súčasťou Talianska. Počas druhej svetovej vojny bol ako dôležitá fašistická pevnosť veľa razy bombardovaný britským a americkým letectvom. Po oslobodení v roku 1944 bol Zadar v rámci Chorvátska začlenený do Juhoslávie. Po vojne sa stalo mesto turistickým centrom. To však trvalo len do občianskej vojny v roku 1991, kedy bol ostreľovaný Juhoslovanskou ľudovou armádou, ktorá dva roky obliehala mesto. Po skončení občianskej vojny mesto pripadlo Chorvátsku. V súčasnosti je mesto vyhľadávaným turistickým letoviskom.
Pamiatky
V Zadare sú pozostatky z rímskeho obdobia, sú to najmä časti opevnenia, z ktorých bola väčšina zbúraná za čias rakúskej nadvlády. Zachovalo sa rímske fórum, chrám sv. Donáta z 9. storočia, vedľa neho veža a zvonica, bazilika sv. Anastázie z 12. storočia a niekoľko kostolov a kláštorov zo stredoveku.
Novodobé pamiatky sú najmä Morský organ a Pozdrav slnku. Morský organ sa nachádza na brehu mora v západnej časti mesta a sú to vlastne biele schody, ktoré ukrývajú rúrky a pri najmenšom pohybe vĺn a vetra vydávajú príjemnú a zvláštnu melódiu. Vedľa Morského organu, tiež na brehu mora sa nachádza umelecké dielo Pozdrav slnku od architekta Nikolu Bašiča. Táto zaujímavosť – kruh s priemerom 22 metrov, ktorý je zapustený do zeme - je postavená na základe hry svetla.
Osobnosti mesta
- Luka Modrić (* 1985), futbalista
Partnerské mestá
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zadar
Externé odkazy
- Turistické informácie o Zadarskej župe (chorvátsky, anglicky, rusky)
- Mapy Zadar, Google Maps - Info Zadar
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čavle
Šestanovac
Škrip
Šolta (obec)
Žuta Lokva
Baška Voda
Bale
Biograd na Moru
Bjelovar
Bobovišća
Bobovišća na Moru
Bosiljevo
Brela
Brinje (obec)
Brloška Dubrava
Brtonigla
Buje
Buzet
Cernik
Cista Provo
Cres (mesto)
Crikvenica (mesto)
Delnice
Doli
Dol (Postira)
Donji Humac
Dračevica
Dugi otok
Dugopolje
Goričan
Gornja Lomnica (Chorvátsko)
Gornja Ploča
Gornji Humac
Gospić
Gračac
Gradac
Grožnjan
Hrvace
Hum (Chorvátsko)
Imotski
Janjina
Kaštela
Karlobag
Karlovec
Knin
Korčula (mesto)
Krk (mesto)
Kvarnerský záliv
Labin
Ličko Lešće
Lika
Lipice (Chorvátsko)
Lipik
Ložišća
Lopar (Chorvátsko)
Lopud
Lovinac
Lučko
Malinska-Dubašnica
Mali Lošinj
Marina (Chorvátsko)
Medvednica
Milna (Brač)
Mirca
Murter (mesto)
Murvica (Brač)
Nerežišća
Nova Gradiška
Novigrad (Istrijská župa)
Novi Vinodolski
Novo Selo (Selca)
Novsko ždrilo
Omiš
Orebić
Otočac
Pag (mesto)
Pag (ostrov)
Pazin
Perušić
Pirovac
Pisak
Plitvička Jezera
Ploče
Podgora
Podhume
Poreč
Posedarje
Povlja
Pražnica
Prgomet
Pučišća
Pula
Rab (ostrov)
Ravča
Rovinj
Selce (Crikvenica)
Senj
Sinj
Slavonski Brod
Slivno
Split
Splitska
Stari Grad
Sumartin
Supetar
Sutivan
Sveti Lovreč
Sveti Petar u Šumi
Sveti Rok (Lovinac)
Trogir
Trpanj
Tučepi
Umag
Vaganski vrh
Varaždin
Varaždinske Toplice
Velebit
Vidova gora
Virovitica
Vis (mesto)
Vodnjan
Vrgorac
Vrpolje (Šibenik)
Vrsar
Vučevica
Wikipédia:Šablóny/Výhonky
Záhreb
Zadar
Zadvarje
Zmijavci
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk