A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rauni Magga Lukkari | |
fínska poetka a prekladateľka | |
Narodenie | 30. september 1943 (80 rokov) Vetsikko, obec Utsjoki, Fínsko |
---|---|
Rauni Magga Lukkari (* 30. september 1943, Vetsikko, obec Utsjoki, Fínsko) je fínska poetka a prekladateľka.
Život
Narodila sa ako najmladšia z 13 detí v Utsjoki vp Fínsku v roku 1943, ale dlhé roky žije v Tromsø, v Nórsku. V rokoch 1962 až 1980 pracovala ako nezávislá novinárka v nórsko-fínskom rozhlase a fínskych novinách. V roku 1980 sa presťahovala do Tromsø, kde pracovala ako učiteľka a neskôr sa z nej stala spisovateľka a prekladateľka na voľnej nohe. Do roku 2000 bola vedúcou združenia Sámskych spisovateľov. Od roku 2001 sa potom stala riaditeľkou Nordnorsk kulturråd a od roku 2002 vedie svoje vlastné nakladateľstvo „Gollegiella“, vďaka čomu boli zverejnené dvojjazyčné sámske audioknihy. V súčasnosti je R. M. Lukkari vydatá, žije v Tromsø a má tri deti.
Je lídrom medzi sámskymi poetmi a píše severnou sámčinou. Jej debutové dielo Jienat vulget bolo publikované v roku 1980.
Nórsky preklad jej poetickej zbierky Losses beaivegirji (1986) bol nominovaný na Literárnu cenu Severskej rady v roku 1987.
Dielo Arbeeadni vyhralo prvú cenu v Sámskej beletrii. R. M. Lukkari píše taktiež divadelné hry pre sámske divadlo Beaivvás v Kautokeino, v Nórsku.
R. M. Lukkari v sámskej poézii
Zbierky básní od R. M. Lukkari sa zaoberajú spôsobmi zachovania sámskej identity. Je to hlavnou myšlienkou v jej tvorbe. Tak ako aj v prvej zbierke, Jienat vulget (1980), k mnohým témam, ktoré sa tu nachádzajú sa vracia aj v neskorších dielach. V jej druhej knihe, Baze dearvan Biehtár (1981), je sámsku identitu možné badať zreteľnejšie: nachádza sa tu jeden súvislý rozprávač, počas celého deja o Biehtárovi, ktorý prestáva byť básnikom kvôli žene. Táto nová žena v Biehtárovom živote predstavuje inú kultúru a hodnoty. Obsah knihy rozpráva aj o bolesti spôsobenej Biehtárovou premenou v iného človeka. Taktiež vykresľuje jasný obraz problémov, ktoré môžu vzniknúť, keď dvaja ľudia z rozdielnych kultúrnych prostredí začnú spolu nažívať. Aj napriek tomu, že rozdiely nie sú väčšie než medzi sámskou a nórskou/švédskou/fínskou kultúrou.
Jej tretia kniha, Losses beaivegirji (z roku 1986, publikovaná v nórčine pod názvom Mørk dagbok), ktorá bola nominovaná na Literárnu cenu Severskej rady v roku 1987, je v mnohých smeroch sumárom motívov z predošlých kníh. Stretávame sa tu so ženou, ktorá sa potĺka so stratou Biehtára a taktiež hľadaním seba samej. Toto je zobrazené poukázaním na silu a solidaritu medzi ženami. Počujeme jej silnú prosbu voči mladým, aby nedovolili histórii sa opakovať. Stretávame ženu, ktorá prijíma potešenie a lásku, ktorú život prináša, ale nie je závislá od života s mužom – postoj, ktorý je viac objasnený v jej 4. knihe (Mu gonagasa gollebiktasat, publikovanej dvojjazyčne v sámčine a nórčine v roku 1991).
Ak človek prečíta všetky jej knihy postupne, štvrtá kniha poukazuje ako R. M. Lukkari mení svoj zámer z etnickej emancipácie na sebareflexiu. Táto voľba R. M. Lukkari, nie je až tak založená na jej kultúrnom a etnickom pozadí, ako na jej vlastných prianiach a túžbach.
Ak prečítame separátne posledné dve básne v knihe s názvom Losses beaivegirji (3. kniha od R. M. Lukkari, 1986), môžeme vidieť pesimistický pohľad na sámsku budúcnosť. Predposledná báseň tvrdí, že sa Sámovia vo veľkom počte vytrácajú zo spoločnosti; ale sámska príroda spomínaná v poslednej básni opäť prináša človeka do krajiny detstva a pokoja. Po súvislom prečítaní dvoch posledných riadkov, tieto dva riadky sú chápané ako potvrdenie faktu, že Sámovia už nežijú svoj každodenný život v obklopení hôr a môžu sa cítiť ukrátený o svoj pôvod. Dosiaľ ich identita ostáva jasná – si Sám tak, ako sámska literatúra, ktorou píšeš.
Jadro diela Arbeeadni je obohatený o spomienky minulých generácii počas materstva, s jeho radostnými, ale aj bolestivými momentami.
Kirsti Paltto vs. R. M. Lukkari
Aj napriek politickým podmienkam, ktoré sú vyjadrené odlišne medzi K. Paltto a R. M. Lukkari, obe stále rozprávajú o tom istom probléme. Kirsti Paltto nedáva hlavný dôraz na pohlavie, ale na menšinu bez moci a ekonomickej nezávislosti. Jej poézia tiež zobrazuje strach z vojny, ktorý musia všetky národy zdieľať a využíva symboly prevzaté, ako aj medzi ostatnými národmi, ideológie Amerických Indiánov. Preto básnická zbierka od K. Paltto Beaiv-váza bajásdánsun (1985), využíva orla ako symbol solidarity s ďalšími pôvodnými ľuďmi v 4. svete. Ale R. M. Lukkari sa viac zaoberá motívmi zo ženských životov a rodinných sfér.
Tvorba
Knihy
- Jieŋat vulget (1980) (Ľady ustupujú)
- Báze dearvan Biehtar (1981) (Zbohom Biehtár)
- Mørk dagbok (1986) (Temný denník)
- Mu gonagasa gollebiktasat = Min konges gylne klær (1991) (Zlaté šaty môjho kráľa)
- Silmämitta Čalbmemihttu (1995)
- Oppbrudd. Skrivende kvinner over hele verden (1995) (Ženy píšuce na celom svete)
- Äitejä, tyttäriä = Arbeeadni (1996) (Matky, dcéry)
- Jäiset laakerit. Artikkeleita pohjoisista naiskirjailijoista (1998) (Články severských spisovateliek)
- Ei alkua, ei loppua. Saamelaisten puheenvuoro (1999) (Bez začiatku, bez konca. Sámske vyjadrenie)
- Ávvudivttat (2006)
- Lihkošalmmái (2007) (Šťastný muž)
- LEX SÁPMI. Ja eará joccit/Og andre stubber (2009)
Preklady
- Stien, Laila. Olle P ja imas beaivvás (1991)
- Bragi, Einar. Vaikke jiehkki jávkkodivccii (1998)
- Palmer, Marion. Utsatte strök/Rasis guovllut (1999)
- Fofonoff, Kati-Claudia. Eana ádai nuppebeliid (2000)
- Dás álget johtolagat. Barents guovllu antologia (2001) (Jovnna-Ande Vest, Rauni Magga Lukkari a Petter Johanas Lukkari)
- Katajavuori, Riina. Gii halla. Divttat (2004) (RML ja Petter Johanas Lukkari)
- Södergran, Edith. Manin munnje eallin addui (2004) (RML a Petter Johanas Lukkari)
- Tikkanen, Märta. Čuohtelogu ráhkesvuođacuvccas (2005)
- Fosse, Jon. Soames lea boahtimen (2005) (divadelná hra)
Zdroje
- RAJALA, Britt. Lukkari, Rauni Magga . nordicwomensliterature.net, . Dostupné online.
- Lukkari, Rauni Magga . kirjasampo.fi, . Dostupné online. (po fínsky)
- SAMI POETRY... Dostupné z: http://nordicwomensliterature.net/article/indigenous-peoples-northern-europe Archivované 2017-03-14 na Wayback Machine
- Women on the top of the world?:Rauni Magga Lukkari. .. Dostupné z: https://foundintranslation.me/2014/11/12/women-on-the-top-of-the-world-rauni-+magga-lukkari/
- Domestic intimacy & personal identity. .. Dostupné z: http://www.suomenpen.fi/?page_id=1602
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Arto Paasilinna
Eeva Liisa Mannerová
Eino Leino
Elias Lönnrot
Frans Eemil Sillanpää
Johannes Linnankoski
Juhani Aho
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk