A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Roman Kaliský | |
slovenský prozaik, dramatik a publicista | |
Roman Kaliský na e-knihe Robotník v službách národa, ktorú vydala Matica slovenska | |
Narodenie | 23. september 1922 Slovenská Ľupča, Česko-Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 8. november 2015 (93 rokov) Bratislava, Slovensko |
Roman Kaliský (* 23. september 1922, Slovenská Ľupča – † 8. november 2015, Bratislava)[1] bol slovenský prozaik, dramatik, scenárista, publicista a režisér.
Životopis
Vzdelanie získaval v Banskej Bystrici, Liptovskom Mikuláši a po maturite v roku 1943 začal študovať na Vysokej škole technickej v Bratislave odbor chémia, ale štúdium nedokončil.
Po vypuknutí Slovenského národného povstania štúdium prerušil a odišiel do hôr. Bojoval v partizánskej brigáde Jánošík. Po skončení druhej svetovej vojny sa stal redaktorom – najprv pracoval v denníku Práca (1946 – 1948), po roku 1948 sa stal šéfredaktorom denníka Ľud (1948 – 1953). Po februárovom prevrate sa angažoval v Strane slovenskej obrody (SSO), ktorá vznikla transformáciou Demokratickej strany. V nej bol stúpencom krídla vedeného povereníkom Milanom Polákom, ktoré požadovalo väčšiu mieru autonómie strany.[2] V rokoch 1948 – 1954 bol za SSO poslancom Slovenskej národnej rady a vo volebnom období 1954 – 1960 aj Národného zhromaždenia. Redaktorskú prácu prerušil na tri roky, keď od roku 1953 pôsobil ako dramaturg slovenského dokumentárneho a neskôr hraného filmu.[3] V rokoch 1956 – 1967 bol redaktorom Kultúrneho života. Odtiaľ prešiel do Slovenskej televízie.
Udalosti roku 1968 a následná normalizácia mali za následok, že bol politicky diskriminovaný a v rokoch 1970 – 1989 nesmel publikovať. Vyučil sa za murára a na stavbách pracoval až do novembra 1989.
Po Nežnej revolúcii sa stal riaditeľom Slovenskej televízie, odtiaľ prešiel za redaktora a zástupcu šéfredaktora do Slovenských národných novín, potom do Literárneho týždenníka. V roku 1993 bol zástupcom šéfredaktora denníka Republika, v rokoch 1993 – 1994 pracoval v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky v Bratislave a od roku 1994 bol na dôchodku.
Vo svojej publicistike podporoval úsilie tej časti slovenskej politickej reprezentácie, ktorá presadzovala vznik samostatnej Slovenskej republiky. Bol spoluautorom návrhu Deklarácie Slovenskej národnej rady o štátnej suverenite Slovenskej republiky. V roku 1990 sa aktívne podieľal na vzniku Slovenského syndikátu novinárov a v nasledujúcich rokoch pracoval v jeho riadiacich orgánoch.[3]
Dokumentárny film Roman Kaliský vyrobila Slovenská televízia Bratislava v roku 1996 (cyklus Portréty, scenár Drahoslav Machala, réžia Fedor Bartko).
Tvorba
Venoval sa najmä novinárskej a reportérskej činnosti. Viaceré jeho reportáže presiahli do literárneho žánru. Proces vývoja slovenskej spoločnosti po druhej svetovej vojne opísal v roku 1961 v zbierke reportáží Dlhá cesta. O dva roky neskôr vyšla jeho druhá kniha reportáží Obžalovaný, vstaňte!, štylizovaná vo forme súdničiek a približujúca atmosféru zo súdnych siení počas politicky motivovaných, vykonštruovaných procesov s jednoduchými ľuďmi. Kniha vzbudila veľkú pozornosť. Vo svojej tvorbe kládol dôraz na etické a demokratické hodnoty. Popri publicistike sa venoval i dramatickým žánrom, scenáristicky a dramaturgicky zasiahol do výroby viacerých, najmä dokumentárnych filmov, napísal aj televíznu hru zo súdneho prostredia.
Mimoriadna Cena Matice slovenskej
Matica slovenská usporiadal pri príležitosti Kaliského storočnice spomienkové kolokvium. Inicioval ho správca Matice slovenskej a šéfredaktor Slovenských národných novín Maroš Smolec, ktorého otec Ján Smolec priamo spolupracoval s Romanom Kaliským. Podujatia sa zúčastnila aj dcéra Romana Kaliského Gabriela Kaliská, dramaturgička a bývalá poslankyňa NR SR, ktorá prevzala z rúk predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera mimoriadnu cenu Matice slovenskej in memoriam pre svojho otca. Podujatia sa ďalej zúčastnili také osobnosti ako kulturológ Vincent Šabík, politológovia Eduard Chmelár a Roman Michelko, architektka Marta Kropiláková, bývalý diplomat a veľvyslanec Marián Servátka, sociológ a nadšenec histórie Jozef Schwarz, básnik, recenzent a prekladateľ Jozef Čertík, politik SNS Maroš Borza, prozaik a cestovateľ Pavol Fabian, spisovatelia Dušan Mikolaj, Pavol Dinka a iní.[4] Z podujatia vznikla e-kniha ROMAN KALISKÝ, robotník v službách národa.[5]
Dielo
Próza a publicistika
- 1961 – Dlhá cesta
- 1963 – Obžalovaný, vstaňte!
- 1969 – Konfrontácia, spoluautor (esej Rok narodenia: 1944)
- 1997 – Na poslednom úseku, výber z publicistického diela
Dráma
- 1968 – Koniec a začiatok, televízna hra
Film
- 1952 – Triedny nepriateľ [6] námet a scenár
- 1953 – Klement Gottwald [6] (spolu-réžia)
- 1955 – Deti mieru [6] (réžia)
Diela - Scenáristika[7]7">upraviť | upraviť zdroj
- 1954 – Fraňo Kráľ
- 1954 – P. O. Hviezdoslav
- 1955 – Za slobodu
- 1968 – Koniec a začiatok
Knihy o Kaliskomupraviť | upraviť zdroj
Profesor kulturológie Jozef Leikert a Mária Macková napísali o Kaliskom knihu Cesta búrnym storočím.[8]
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ Vo veku 93 rokov zomrel dlhoročný novinár Roman Kaliský online. sme.sk, 2015-11-09, cit. 2015-11-09. Dostupné online.
- ↑ HORIČKA, Martin. Gottwaldov demokrat. Zabudnutý príbeh Jána Ševčíka. Bratislava : Slovart, 2021. S. 158.
- ↑ a b Roman Kaliský - Životopis autora online. Literárne informačné centrum, cit. 2022-08-03. Dostupné online.
- ↑ 100 rokov od narodenia Romana Kaliského online. 2022-09-27, cit. 2022-09-29. Dostupné online.
- ↑ GEŠPER, Marián; SMOLEC, Maroš; LEIKERT, Jozef. ROMAN KALISKÝ: ROBOTNÍK V SLUŽBÁCH NÁRODA. s.l. : Matica slovenská, 2022-11-16. Google-Books-ID: KzacEAAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-80-8128-289-8.
- ↑ a b c Výsledky vyhľadávania | SK CINEMA online. www.skcinema.sk, cit. 2022-08-03. Dostupné online.
- ↑ Roman Kaliský - Diela - Scenáristika online. Literárne informačné centrum, cit. 2022-08-03. Dostupné online.
- ↑ Kniha Roman Kaliský - Cesta búrnym storočím (Jozef Leikert, Michaela Macková) | Panta Rhei online. www.pantarhei.sk, cit. 2022-10-11. Dostupné online.
Literatúraupraviť | upraviť zdroj
- Slovenský literárny kalendár
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľuboš Jurík
Ľubomír Feldek
Ľubomír Holčík
Ľudovít Kubáni
Ľudo Zelienka
Šebo Timko
Štefan Kasarda
Štefan Králik
Štefan Oľha
Štefan Sokol
Adriana Krúpová
Albert Marenčin
Alfonz Lukačin
Alojz Čobej
Andrej Chmelko
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Anna Lacková
Anna Lacková-Zora
Anton Baláž
Anton Belanský
Anton Hykisch
Anton Kret
Anton Marec
Božena Mačingová
Božena Slančíková-Timrava
Daniel Hevier
Dušan Dušek
Dušan Kužel
Eduard Kudláč
Elena Čepčeková
Elena Antalová
Elena Holéczyová
Elena Lacková
Eliáš Ladiver
Emil Göllner
Eugen Gindl
Eva Maliti-Fraňová
Ferko Urbánek
Gabriela Rothmayerová
Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský
Gustáv Zoch
Hana Zelinová
Igor Rusnák
Ivan Hudec
Ivan Stodola
Izák Caban
Ján Štrbák
Ján Andraščík
Ján Chalupka
Ján Domasta
Ján Juraj Korenko
Ján Palárik
Ján Poničan
Ján Poničan (prozaik)
Ján Rezik
Ján Salamín
Ján Solovič
Július Barč-Ivan
Július Satinský
Jakub Grajchman
Jana Bodnárová
Jana Juráňová
Janko Jesenský
Janko Matúška
Jarmila Štítnická
Jonáš Záborský
Jozef Šajgal
Jozef Banáš
Jozef Gregor Tajovský
Jozef Horák
Jozef Mokoš
Jozef Podhradský
Jozef Repko
Jozef Urban (básnik)
Juraj Bindzár
Juraj Láni
Juraj Palkovič (1769 – 1850)
Juraj Váh
Jur Tesák Mošovský
Kamil Peteraj
Karol Horák
Kazimír Bezek
Ladislav Ťažký
Ladislav Hyža
Ladislav Mňačko
Leopold Branislav Abafi
Leopold Lahola
Mária Ďuríčková
Mária Rázusová-Martáková
Marína Čeretková-Gállová
Marína Oľga Horváthová
Marián Kováčik
Marianna Grznárová
Martin Bútora
Martin Dubovský
Martin Rázus
Mikuláš Dohnány
Mikuláš Kočan
Mikuláš Kováč
Milan Polák (teatrológ)
Milan Richter
Milka Zimková
Miloš Karásek
Nataša Tanská
Osvald Zahradník
Pavel Hrúz
Pavel Kyrmezer
Pavol Janík (spisovateľ)
Pavol Országh Hviezdoslav
Pavol Sobota
Pavol Socháň
Peter Ševčovič
Peter Gregor
Peter Holka
Peter Jaroš
Peter Karvaš
Peter Kellner-Hostinský
Peter Kováčik
Peter Pavlac
Peter Repka
Peter Sever
Rastislav Ballek
Rehor Uram Podtatranský
Roman Kaliský
Roman Olekšák
Rudolf Čižmárik
Rudolf Dilong
Rudolf Fabry
Rudolf Schuster
Rudolf Sloboda
Samo Tomášik
Samuel Hruškovic
Silvester Lavrík
Stanislav Štepka
Tomáš Janovic
Vasiľ Dacej
Vasiľ Turok
Viki Janoušková
Viliam Klimáček
Vincent Šikula
Vladimír Hurban Vladimírov
Vladimír Krivoš
Vladimír Mores
Vladimír Sýkora (dramatik)
Vlado Bednár
Zuzana Uličianska
Zuzka Zguriška
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk