Čerešňa vtáčia

	Čerešňa vtáčia
	; Vetva čerešne vtáčej s viditeľnými plodmi
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Plantae)
Podríša (subregnum)	cievnaté rastliny (Tracheophyta)
Oddelenie	magnóliorasty (Magnoliophyta)
Trieda (classis)	pravé dvojklíčnolistové rastliny (Rosopsida)
Rad (ordo)	ružotvaré (Rosales)
Čeľaď (familia)	ružovité (Rosaceae)
Rod (genus)	čerešňa (Cerasus)
Druh (species)	čerešňa vtáčia (C. avium)
Vedecký názov
	Cerasus avium
Synonymá
	Prunus avium
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Čerešňa vtáčia (iné názvy pozri nižšie; lat. Cerasus avium, synonymá: Prunus avium, Cerasus dulcis, Cerasophora dulcis, Prunus cerasus avium ) je strom z čeľade ružovité (Rosaceae), zaraďovaný do rodu slivka (Prunus) alebo do rodu čerešňa (Cerasus). Plod sa nazýva čerešňa.

Slovenské názvy

Slovenské názvy sú: čerešňa vtáčia, (najmä ako opak čerešne višňovej, teda višne) čerešňa, čerešňa obyčajná, čerešňa planá, čerešňa planá vtáčia; historické názvy sú čerešňa vtačia a u Gustáva Reussa slivoň Třešeň a sladká čerešňa.

Systematika

čerešňa vtáčia:

čerešňa vtáčia pravá (ľudovo: vtáčnica, vrabčiarka; Cerasus avium subsp. avium, synonymá: Cerasus avium subsp. silvestris, Prunus avium v užšom zmysle)
čerešňa vtáčia srdcovková (srdcovka; Cerasus avium subsp. juliana)
čerešňa vtáčia chrupková (chrupka; Cerasus avium subsp. duracina)
polochrupka (Cerasus avium subsp. duracina x juliana)

Čerešňa vtáčia pravá je divý taxón, ostatné tri sú pestované taxóny.¹⁵¹⁶

Charakteristika

Čerešňa vtáčia je vysoká od 10 do 30 m. Má priamy kmeň a veľkú vajcovitú až pyramidálnu korunu. Borka svetlohnedá alebo červenohnedá.¹

Listové stopky sú okolo 4 cm dlhé, holé alebo riedko chlpaté. Listové čepele sú okolo 10 cm dlhé a okolo 6 cm široké, vajcovité, podlhovasto obrátene vajcovité alebo elipsovité, na báze krátko klinovité alebo zaokrúhlené, na vrchole s dlhou špickou; okraje sú nepravidelne žliazkato pílkovité alebo dvojito žliazkato pílkovité, na líci sú nelesklé. ¹

Kvety majú asi 2,7 cm v priemere a je ich 2 - 6 v približne sediacom okolíku. Kvetné stopky sú okolo 4 cm dlhé, holé. Hypantium je krčiažkovité, holé, kališné zuby sú vajcovité, tupé, celistvookrajové, naspäf zahnuté, korunné lupienky sú okolo 12 mm dlhé, biele alebo ružové, okrúhlasto vajcovité s krátkym nechtíkom, vpredu plytko vykrojené.¹

Plod

Plod je guľovitá kôstkovica. Má priemer 5 — 15 mm. Je žltkastý, svetlo- alebo tmavočervený až čierny. Dužina je tvrdá alebo mäkká, šťavnatá, sladká či horkastá. Okolo 0,7 cm dlhé kôstky sú jednosemenné, vajcovité, vajcovitoelipsoidné alebo až guľovité a sú hladké. ¹

Plod má vysoký obsah vody. Dozrieva v našich podmienkach od mája do júla a sú významným zdrojom minerálov (horčík, železo, jód, fosfor, zinok, vápnik, draslík a kremík) a vitamínov (A, B, C, E a P). ^{chýba zdroj}

Galéria

kvety a listy
listy a nezrelé plody
plody
list
kvety, listy a kmeň
kvety
listy s nektárovými žľazami
nektárove žľazy na stonke
kôra

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f BERTOVÁ, Lýdia. Flóra Slovenska IV/3 : Angiospermophytina. Dicotyledonopsida. Rosales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1992. 565 s. ISBN 80-224-0077-7. S. 511.
↑ čerešňa. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg).
↑ Čerešňa vtáčia (čerešňa) Cerasus avium/ Prunus avium L. Třešeň ptačí (čes.) online. herbar.org, cit. 2019-12-31. Dostupné online. Archivované 2019-12-31 z originálu.
↑ STŘIHAVKOVÁ, Hana; SÍBRT, František. Prírodopis pre 5. ročník základných škôl. 6. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. 171 s. ISBN 80-08-02311-2. S. 115.
↑ ^a ^b čerešňa. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok I. A – D. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 344 s. S. 162.
↑ ^a ^b REUSS: Května Slovenska čili opis včech jevnosnubných na Slovensku. 1853. S. 131
↑ GOGOLÁKOVÁ, A.,LORENCOVÁ, J. VYUŽITIE ARANŽÉRSKYCH PRÁC A DEKORÁCIÍ VO VÝCHOVNO-VZDELÁVACOM PROCESE NA ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH. In: Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2010“ 1 Archivované 2019-12-31 na Wayback Machine
↑ iuventa.sk, cit. 2019-12-31. Dostupné online.
↑ data.surany.sk, cit. 2019-12-31. Dostupné online.
↑ Zborník Slovenského národného múzea (Etnografia). s.l. : Osveta, 1979. 374 s. S. 205. (Poznámka: Pri tomto názve asi druh Prunus avium zahŕňa aj višňu - porovnaj Václav Machek: Korespondence I-II. Eds. Vít Boček and Petr Malčík. Praha: Nakladatelství Lidové noviny 2011. S. 116)
↑ BERTOVÁ, Lýdia. Flóra Slovenska IV/3 : Angiospermophytina. Dicotyledonopsida. Rosales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1992. 565 s. ISBN 80-224-0077-7. S. 510-513.
↑ BARANEC et al. Systematická botanika, 2001, S. 96
↑ ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 165.
↑ Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru. čerešňa online. ludovakultura.sk, 2017-10-09, cit. 2019-12-31. Dostupné online.
↑ JÄGER, Eckehart J.. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland. Gefäßpflanzen: Grundband. s.l. : Springer-Verlag, 2016. 924 s. ISBN 978-3-662-49708-1. S. 477.
↑ ŠTOCHL, M.. Moderní pěstitelské technologie třešní (Dizertační práce) online. theses.cz, 2014, cit. 2019-12-31. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čerešňa vtáčia
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Čerešňa vtáčia

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[FS-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f BERTOVÁ, Lýdia. Flóra Slovenska IV/3 : Angiospermophytina. Dicotyledonopsida. Rosales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1992. 565 s. ISBN 80-224-0077-7. S. 511.

[2] čerešňa. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg).

[3] Čerešňa vtáčia (čerešňa) Cerasus avium/ Prunus avium L. Třešeň ptačí (čes.) online. herbar.org, cit. 2019-12-31. Dostupné online. Archivované 2019-12-31 z originálu.

[4] STŘIHAVKOVÁ, Hana; SÍBRT, František. Prírodopis pre 5. ročník základných škôl. 6. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. 171 s. ISBN 80-08-02311-2. S. 115.

[SNS-5] čerešňa. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok I. A – D. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 344 s. S. 162.

[Reuss-6] REUSS: Května Slovenska čili opis včech jevnosnubných na Slovensku. 1853. S. 131

[7] GOGOLÁKOVÁ, A.,LORENCOVÁ, J. VYUŽITIE ARANŽÉRSKYCH PRÁC A DEKORÁCIÍ VO VÝCHOVNO-VZDELÁVACOM PROCESE NA ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH. In: Zborník vedeckých prác doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov “Mladí vedci 2010“ 1 Archivované 2019-12-31 na Wayback Machine

[8] uventa.sk, cit. 2019-12-31. Dostupné online.

[9] ta.surany.sk, cit. 2019-12-31. Dostupné online.

[10] Zborník Slovenského národného múzea (Etnografia). s.l. : Osveta, 1979. 374 s. S. 205. (Poznámka: Pri tomto názve asi druh Prunus avium zahŕňa aj višňu - porovnaj Václav Machek: Korespondence I-II. Eds. Vít Boček and Petr Malčík. Praha: Nakladatelství Lidové noviny 2011. S. 116)

[11] BERTOVÁ, Lýdia. Flóra Slovenska IV/3 : Angiospermophytina. Dicotyledonopsida. Rosales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1992. 565 s. ISBN 80-224-0077-7. S. 510-513.

[12] BARANEC et al. Systematická botanika, 2001, S. 96

[13] ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 165.

[14] Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru. čerešňa online. ludovakultura.sk, 2017-10-09, cit. 2019-12-31. Dostupné online.

[15] JÄGER, Eckehart J.. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland. Gefäßpflanzen: Grundband. s.l. : Springer-Verlag, 2016. 924 s. ISBN 978-3-662-49708-1. S. 477.

[16] ŠTOCHL, M.. Moderní pěstitelské technologie třešní (Dizertační práce) online. theses.cz, 2014, cit. 2019-12-31. Dostupné online.

15

16

1