Gabčíkovo
mesto
Hlavná ulica
Vlajka Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Dunajská Streda
Región	Podunajsko
Vodné toky	Čiližský potok, Dunaj
Nadmorská výška	114 m n. m.
Súradnice	47°54′00″S 17°34′59″V / 47,9°S 17,583°V / 47.9; 17.583
Rozloha	52,4 km² (5 240 ha) [1]
Obyvateľstvo	5 250 (31. 12. 2021) [2]
Hustota	100,19 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1102
Primátor	Iván Fenes[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ	930 05
ŠÚJ	501573
EČV (do 2022)	DS
Tel. predvoľba	+421-31
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Gabčíkovo Hlavná 1039/21
E-mailová adresa	gabcikovo@nextra.sk
Telefón	5594 101
Fax	5594 406
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Gabčíkovo
Webová stránka: gabcikovo.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Gabčíkovo (historicky slov. Beš, maď. Bős, nem. Bösch od roku 1948 premenovaná na počesť Jozefa Gabčíka) je mesto na Slovensku v okrese Dunajská Streda.

Polohopis

Mesto sa nachádza v centrálnej časti Podunajskej roviny, cca 10 km južne od Dunajskej Stredy, 40 km juhovýchodne od Bratislavy a 3 km severne od rovnomenného vodného diela. Mestom preteká Čiližský potok a v okolí je viacero zavlažovacích kanálov.

Dejiny

Usadlosť s názvom Beys sa spomína už v roku 1102, čím sa radí k najstarším sídlam v regióne. V roku 1264 sa v listinách nachádza názov Terra castri Zolgageur Bews, v preklade Bews územie hradu Szolgagyőr. Spomínaný hrad Szolgagyőr ležal pri Malom Blahove, no zanikol počas vpádu Mongolov do Uhorska v roku 1241. V čase vzniku najstaršej osady územie obývali Pečenehovia, ktorí strážili brod cez Čiližský potok na ceste z Győru. Belo IV. daroval obec Amadeovcom a tak jej obyvatelia boli až do roku 1848 ich poddanými. V spisoch sa objavujú rôzne podoby názvu, v 14. storočí sa spomína ako Bess. V roku 1468 udelil kráľ Matej dedine Bős právo poriadať týždenný jarmok.

Opevnený kaštieľ s vodnou priekopou a baštami, stojaci dodnes, sa spomína v roku 1402. Po prisťahovaní nemeckých kolonistov v 16. storočí sa postupne začínajú používať dva názvy; v roku 1565 listiny uvádzajú Magyarbős (maď. Bős a Németbős, nem. Bös). V katastri obce sa nachádzalo niekoľko mlynov, no tiež liehovar, pivovar a cukrovar, ktorý patril v rokoch 1855 – 1876 k najväčším v Uhorsku. V rokoch 1861 a 1867 obec zasiahli požiare.

Po rozpade Uhorska a vzniku prvej ČSR sa používal názov obce Beš, ktorý bol po roku 1948 zmenený na počesť Jozefa Gabčíka, ktorý v operácii Anthropoid vykonal atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Protektorátu Čechy a Morava, Reinharda Heidricha.^[4][5][6][7]. V povojnovom období bol Gabčíkovu odňatý mestský štatút a tým sa stalo strediskovou obcou miestneho významu. Verejnosti známou sa vtedajšia obec stala po začatí výstavby vodného diela, sprevádzanej medializovaným medzinárodným sporom s Maďarskom. K 1. januáru 2016 sa Gabčíkovo stalo opäť mestom.^[8]

Národnostné zloženie obyvateľstva

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Margity Antiochijskej, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z polovice 14. storočia. Úpravami prešiel na konci 15. storočia. Barokovo bol kompletne prestavaný okolo roku 1770. V roku 1886 bol rozšírený o bočnú kaplnku. Interiér je zaklenutý českou plackou. Nachádza sa tu barokový oltár z roku 1770 s novším obrazom z roku 1929 od F. Maya. Bočný oltár Panny Márie je barokovoklasicistický z obrazom Panny Márie z druhej polovice 18. storočia. Kazateľnica pochádza z rovnakého obdobia. Zo stredovekých detailov sa dochoval neskorogotický portál a jedno hrotité okno.^[10] Fasády kostola sú členené kazulovými oknami so šambránami, štítové priečelie s konkávnym prehnutím je členené pilastrami so stredným rizalitom, z ktorého vyrastá veža. Tá je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.

• 

  Kostol sv. Margity Antiochijskej

• 
• 
• 

  Detail veže

• 

  Portál kostola

• Kaštieľ rodiny Amade, dvojpodlažná štvorkrídlová pôvodne renesančná stavba zo 17. storočia. Koncom 18. storočia bol barokovoklasicisticky prestavaný. V súčasnosti tu sídli domov dôchodcov. Interiéry sú zaklenuté valenými klenbami s lunetami a pruskými klenbami, v ľavom trakte prízemia sú dochované renesančné krížové klenby.^[11] Juhozápadnéj fasáde dominujú dve nárožné veže a stredný rizalit s polkruhovým portálom s bosovaním. Nárožia majú bosované lizénové rámy, fasády sú členené lizénami a kordónovou rímsou. Okná majú profilované nadokenné rímsy, na poschodí s klenákmi. Okolo kaštieľa sa nachádza krajinársky park.

• Židovská synagóga, historizujúca stavba z konca 19. storočia. Fasády boli dekorované neorománskym a neogotickým tvaroslovím.^[12] Po druhej svetovej vojne bola upravená na sklad a stratila svoj autentický charakter.

• Socha piety, baroková socha z 18. storočia.^[13] Nachádza sa pri rímskokatolíckom kostole.

• 

  Amadeovský kaštieľ

• 
• 
• 
• 

  Park pri kaštieli

Šport

• TJ Gabčíkovo – futbalový klub, účastník III.ligy západ

Partnerské obce ^[14]14">upraviť | upraviť zdroj

• Enese, Maďarsko
• Kondoroš, Maďarsko
• Mihăileni, Rumunsko
• Nagymaros, Maďarsko
• Pázmándfalu, Maďarsko

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Gabčíkove
• Vodné dielo Gabčíkovo

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka mesta