Myslíme si, že téma tohto článku je pre encyklopédiu dôležitá. Článok je však zatiaľ príliš krátky. Pozrite si prosím, stručnú príručku, odporúčanie načo dbať v prvom článku a tému zmeňte alebo doplňte.

Iveta Radičová
slovenská sociologička
Iveta Radičová v roku 2010 na samite EĽS
6. predseda vlády Slovenskej republiky
V úrade 8. júl 2010 – 4. apríl 2012
Prezident	Ivan Gašparovič
Robert Fico Robert Fico
Bývalá poslankyňa Národnej rady SR
V úrade 8. júl 2006 – 24. apríl 2009
10. minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
V úrade 17. október 2005 – 4. júl 2006
Premiér	Mikuláš Dzurinda
Ľudovít Kaník Viera Tomanová
Biografické údaje
Rodné meno	Karafiátová
Narodenie	7.12.19567. december 1956 (66 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko
Politická strana	SDKÚ-DS (2006-2012) VPN (1990-1992)
Alma mater	Filozofická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Profesia	vedecká pracovníčka, sociologička
Rodina
Manžel	Stano Radič (1980 – 2005)
Partner	Ján Riapoš (2006 – 2009) Marián Balázs (2012 – )
Deti	Eva
Odkazy
	Iveta Radičová (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD., rod. Karafiátová (* 7. december 1956, Bratislava) je slovenská sociologička.^[1] V rokoch 2005 až 2006 bola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny, v rokoch 2011 až 2012 bola zastupujúcou ministerkou obrany a v rokoch 2010 až 2012 predsedníčkou vlády Slovenskej republiky. Bola tiež podpredsedníčkou politickej strany SDKÚ-DS. V roku 2009 neúspešne kandidovala na funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Kandidatúru v roku 2014 odmietla.

Od novembra 2012 pôsobí na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy^[2], od septembra 2015 vyučuje na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií.^[3][4]

Profesionálna kariéra

• 1979 – vyštudovala sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) ^[5]
• 1979 – 1989 Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied ^[1]
• 1990 – 1993 Katedra sociológie FiF UK ^[1]
• 1992 – 2005 výkonná riaditeľka, Nadácia S.P.A.C.E. – Centrum pre analýzy sociálnej politiky, Bratislava (od. 1.1. 2003, S.P.A.C.E., n.o.)
• 1993 – 1997 Academia Istropolitana, zástupkyňa riaditeľa
• 1997 – získala docentúru ^[6]
• 1997 – 2005 Katedra politológie FiF UK
• 2005 – vymenovaná za profesorku sociológie prezidentom Gašparovičom 13. júna ^[6][7]
• 2005 – Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied, riaditeľka

Politická činnosť 1990 až 2010

V rokoch 1990 až 1992 bola členkou VPN. Až do roku 2005 sa venovala profesionálnej kariére. Vo vláde Mikuláša Dzurindu bola po demisii Ľudovíta Kaníka stranou SDKÚ-DS nominovaná na post ministerky práce, rodiny a sociálnych vecí. Do funkcie ju prezident vymenoval 17. októbra 2005. Po uplynutí funkčného obdobia v júli 2006 sa v novembri 2006 stala členkou SDKÚ-DS. Na kongrese strany 17. novembra 2006 bola zvolená za podpredsedníčku strany pre sociálne veci a zdravotníctvo.

Po parlamentných voľbách v roku 2006 sa stala poslankyňou národnej rady za SDKÚ-DS. Na kandidátke SDKÚ-DS bola ako nestraníčka, získala najviac preferenčných hlasov spomedzi kandidátov strany. Bola podpredsedníčkou Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie. Iveta Radičová sa v sociálnej politike orientuje predovšetkým na oblasť zamestnanosti, na problémy sociálne znevýhodnených skupín a na ochranu práv detí.

Iveta Radičová sa 23. apríla 2009 vzdala poslaneckého mandátu po tom, ako vyšlo najavo, že neoprávnene hlasovala za poslankyňu SDKÚ-DS Tatianu Rosovú.^[8] Podľa Radičovej nešlo o podvod, ale o skratovú reakciu, Rosová by sa nestačila pred hlasovaním vrátiť na svoje miesto po hlasovaciu kartičku.^[9]

Prezidentské voľby

V prezidentských voľbách v roku 2009 kandidovala s podporou strán SDKÚ-DS, SMK, KDH a OKS.^[9] V prvom kole konanom 21. marca 2009 získala najväčšiu podporou v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji kde zvíťazila. Len v Bratislavskom kraji získala nadpolovičnú väčšinu 52,6 %. Z volebných obvodov získala najviac v Dunajskej Strede: 88,55 %.^[10] Celkovo Radičová získala 713 735 hlasov (38,05 %), Ivan Gašparovič 876 061 (46,7 %). Obaja postúpili do druhého kola. V druhom kole konanom 4. apríla získala 988 808 hlasov (44,46 %), jej súper Gašparovič 1 234 787 (55,53 %). Tretím prezidentom Slovenska sa tak stal Ivan Gašparovič.^[11]

Predsedníčka vlády 2010 až 2012

8. júla 2010 ju o 20:40 prezident Ivan Gašparovič vymenoval za predsedníčku vlády Slovenskej republiky. Radičová sa stala prvou ženou na tomto poste a druhou osobou bez komunistickej minulosti. Gašparovič poveril Radičovú zostavením vlády 23. júna potom čo sa to Robertovi Ficovi nepodarilo.^[9]

Po odobratí poverenia Ľubomíra Galka (SaS) a po dohode s prezidentom Gašparovičom stala 28. novembra 2011 dočasnou ministerkou obrany.^[12] Ministerstvo mala viesť do predčasných volieb v marci 2012.^[13]

Pád Radičovej vlády

11. októbra 2011 po hlasovaní v Národnej rade o dôvere vláde hlasovalo zo 126 poslancov 55 za a 9 sa zdržalo. Vláda Ivety Radičovej tak nezískala potrebných 76 hlasov, stratila dôveru parlamentu a padla. Otázka jej dôvery bola spojená s otázkou prijatia eurovalu.^[14] Hlasovanie o eurovale Radičová spojila v to ráno s hlasovaním o dôvere vlády. Po viac než šesť hodinovom hlasovaní strany SDKÚ-DS, KDH a MOST – HÍD hlasovali za euroval. SaS nehlasovala, upozorňujúc, že nebudú hlasovať proti programovému vyhláseniu vlády. Členovia Smeru, najsilnejšieho klubu v parlamente, za euroval tiež nehlasovali.^[15]

Návrat na akademickú pôdu

Po ukončení aktívnej politickej kariéry sa Iveta Radičová plánuje vrátiť na svoju alma mater. Na St Anthony College Oxfordskej univerzity mala prednášať od októbra 2012.^[16] Prednášala aj 11. novembra 2011. Témou prednášky bolo „Restoring Trust – a talk on Slovakia and the current European Economic Crisis“.^[17] Od novembra 2012 pracovala na polovičný úväzok na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy.^[2]

Počas jarného trimestra v roku 2013 prednášala šesťkrát na University of Oxford a dvakrát na iných univerzitách.^[18] Popritom mávala pravidelné seminára v European Study Centre na St. Antony College. Jej výskum bol „ERC Project on Media and Democracy in Central and Eastern Europe“ na Katedre politiky a medzinárodných vzťahov.^[18] Pôsobí ďalej na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.^[19] V akademickom roku 2013/2014 spoluvyučuje predmet o politike EÚ.^[20] V januári 2015 Radičová pôsobí na Robert Bosch Academy v Berlíne.^[21] Prijala tiež pozvanie do Madridského klubu bývalých politikov, ktorí sa delia o svoje skúsenosti.^[21] Od septembra 2015 pôsobí ako vyučujúca na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií. Jej akademickými záujmami sú sociálna politika a politika EÚ.^[3][4]

Ponuky návratu na politickú scénu

Kandidatúru na prezidentku vo voľbách v roku 2014 Radičová odmietla už v septembri 2012.^[22] V decembri 2012 prezídium SDKÚ-DS podporilo návrh Pavla Freša, že Radičová je najvhodnejšou kandidátkou do prezidentských volieb.^[23] Samotná Radičová však kandidatúru odmietla.^[23] Svoj zámer nekandidovať potvrdila opäť vo februári 2013.^[24] Vo viacerých prieskumoch volebných preferencií získava dobré umiestnenie. V prieskume agentúry MVK z júna 2012 by voľby vyhrala s 33,8 % voličskej podpory, pred súčasným premiérom Robertom Ficom s 30,1 % a na treťom mieste by sa umiestnil Ján Čarnogurský s 14,9 % hlasov.^[25]

V septembri 2015 Radičová opakovane odmietla ponuku Igora Matoviča, aby sa stala líderkou koalície OĽaNO-NOVA.^[26]

Ocenenia

V januári 2017 vrátila ocenenie Zlatý biatec za rok 2012, ktoré dostala od NEF – Hospodárskeho klubu. Dôvodom bolo vyhlásenie klubu o migrantoch a jeho podpis vtedajším policajným prezidentom Tiborom Gašparom.^[27]

Súkromný život

Iveta Radičová je vdova, jej manželom bol humorista Stano Radič. S dcérou Evou žije v Novej Dedinke, okres Senec. Od roku 2006 do roku 2009 žila s partnerom Jánom Riapošom.^[28][29]

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Iveta Radičová
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Iveta Radičová

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Články týkajúce sa Ivety Radičovej na portáli teraz.sk TASR
• Diela Ivety Radičovej v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
• Profil na University of Oxford
• I.Radičová: Slovensko? Jeden z najkrajších kútov Európy... - rozhovor pre BUXcafe.sk