Tibor Gašpar
Tibor Gašpar (2012)
Bývalý prezident Policajného zboru
V úrade 15. máj 2012 – 31. máj 2018
Jaroslav Spišiak Milan Lučanský
Biografické údaje
Narodenie	23.4.196223. apríl 1962 (61 rokov) Kežmarok, Česko-Slovensko
Alma mater	Univerzita Komenského v Bratislave Akadémia Policajného zboru
Politický portál  Biografický portál

Gen. PaedDr. Tibor Gašpar (* 23. apríl 1962, Kežmarok) je bývalý prezident Policajného zboru.^[1]

Život

Tibor Gašpar absolvoval v roku 1981 Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Michalovciach, odbor technická obsluha prostriedkov výpočtovej techniky. V rokoch 1982 – 1987 študoval učiteľský smer na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Po absolvovaní pracoval ako učiteľ na základnej škole v Nitre. V rokoch 1990 až 1993 pracoval ako odborný asistent na Pedagogickej fakulte Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.

Policajný zbor

Do služobného pomeru policajta bol prijatý 1. decembra 1993. V tom istom roku začal na Akadémii Policajného zboru v Bratislave špecializačné policajné vzdelanie. V rokoch 1993 až 1996 pôsobil ako vyšetrovateľ v Nitre, v rokoch 1996 – 1999 bol zástupcom riaditeľa Okresného úradu vyšetrovania PZ v Nitre. Následne pôsobil na Krajskom riaditeľstve PZ v Nitre, postupne prešiel až do funkcie I. zástupcu riaditeľa Krajského riaditeľstva v Nitre a súčasne riaditeľa Úradu justičnej a kriminálnej polície KR PZ v Nitre, v rokoch 2003 – 2005.

Počas Dzurindovej druhej vlády bol v roku 2005 vymenovaný za riaditeľa Úradu boja proti korupcii. V tomto poste ostal aj počas nasledovnej vlády Roberta Fica. Do hodnosti generála bol 2. septembra 2008 menovaný prezidentom Ivanom Gašparovičom.^[2] V rokoch 2010 až 2011 bol opäť v službe Úradu justičnej a kriminálnej polície KR PZ v Nitre.^[1]

Policajný prezident

Tibor Gašpar bol 15. mája 2012 vymenovaný za prezidenta Policajného zboru ministrom vnútra Robertom Kaliňákom.^[3] Vo funkcii nahradil Jaroslava Spišiaka.

V septembri 2013 sa stalo kontroverzným Gašparovo menovanie nového riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry. Novovymenovaný Daniel Goga mal byť spoluzodpovedný za nevydarenú policajnú akciu v Leviciach, pri ktorej v auguste 2008 zomreli dvaja ľudia, civilista Ivan Rigo a policajt Róbert Vida.^[4] Po akcii Goga odstúpil z funkcie zástupcu krajského riaditeľa Policajného zboru v Nitre, odstúpil tiež krajský riaditeľ Ján Štark a riaditeľ krajskej kriminálky Mário Machovec.^[4] Po vyšetrení incidentu vtedajší policajný prezident Ján Packa povedal: „Akciu v Leviciach sme dôkladne vyšetrili a vyšlo nám, že osoby prítomné priamo na akcii niesli 70 percentný podiel viny a ich nadriadení 30 percentný podiel.“^[4] Iné kontroverzné opatrenie bolo, že vyšetrovanie ohovárania ministra Jána Počiatka novinárom Martinom Daňom nebude vykonávať vyšetrovateľ okresného policajného zboru, ale priamo vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry.^[5][6]

Ako policajný prezident tiež podpísal vyhlásenie NEF Hospodárskeho klubu o migrácii. Vo vyhlásení sa hovorí: „Dnes sme dokonca svedkami ako sa Európania stávajú nevoľníkmi vo vlastnej krajine aj vďaka uplatňovaniu „ľudskoprávnemu imperializmu“ zo strany protinárodne orientovaných štruktúr.“^[7] Autori vyhlásenia plánujú politickú činnosť, ako predstaviteľ polície by mal Gašpar byť apolitický. Vyjadrenie od neho žiadali predseda MOST – HÍD Béla Bugár a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. 23. januára 2017 sa Gašpar stretol s prezidentom Andrejom Kiskom, ktorý od neho tiež požadoval vysvetlenie.^[8] Ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi (SMER-SD) Gašparov podpis neprekážal.^[9] Gašpar sa k vyhláseniu odmietol vyjadriť.^[8]

Ako prezident Policajného zboru získaval v roku 2017 priemerne 4435 eur.^[10]

Koniec vo funkcii policajného prezidenta

Tibor Gašpar je švagrom majiteľa nitrianskej bezpečnostnej firmy Bonul Miroslava Bödöra.^[11] Ján Kuciak v článku z apríla 2017 upozornil na firmy personálne prepojené na Bödörovho syna Norberta, ktoré získali dotácie a štátne zákazky za niekoľko miliónov eur.^[12] Aj preto po vražde Kuciaka žiadali v marci 2018 účastníci protestov Za slušné Slovensko odchod Gašpara z vedenia polície. Okrem pochybení na začiatku vyšetrovania vraždy ich znepokojoval aj fakt, že na mieste činu sa nachádzal šéf Národnej kriminálnej agentúry NAKA Róbert Krajmer, o ktorom Kuciak priamo písal.^[13]

Po tlaku verejnosti sa od vtedajšieho ministra vnútra Tomáša Druckera očakávalo, že vyvodí dôsledky aj v Policajnom zbore a prispeje k odstúpeniu Tibora Gašpara. Drucker sa v apríli 2018 zotavoval v nemocnici a odďaľoval rozhodnutie vo veci policajného prezidenta. Nakoniec sám odstúpil a Tibor Gašpar sa s predsedom vlády Petrom Pellegrinim dohodol, že do 31. mája 2018 rezignuje z postu policajného prezidenta.^[14] Na margo svojej vlastnej rezignácie sa Gašpar vyjadril nasledovne: „Jasné, že som počítal s tým, že k tomuto kroku dôjde, nie som naivný, mám dosť rokov“^[15] (23. apríla 2018 oslávil svoje 56 narodeniny). Vo svojej funkcii bol teda 2207 dní, čím sa stal najdlhšie slúžiacim prezidentom zboru.^[16] Nová ministerka vnútra Denisa Saková potom oznámila, že nástupcom Gašpara bude šéf policajnej inšpekcie Milan Lučanský, ktorý bol menovaný dočasným prezidentom PZ 1. júna 2018.

Po odchode z funkcii policajného prezidenta

Tibor Gašpar od 1. augusta 2018 do 31. januára 2019 pôsobil ako poradca (odborník ústavného činiteľa v oblasti legislatívy a v oblasti sociálne vylúčených komunít) ministerky vnútra Denisy Sakovej.^[16][13] Z funkcii bol odvolaný potom ako médiá zverejnili údajné lustrovanie zavraždeného novinára Jána Kuciaka.

Obvinenie z trestnej činnosti

Dňa 5. novembra 2020 bol v skorých ranných hodinách v Janíkovciach zadržaný Národnou kriminálnou agentúrou v rámci akcie „Očistec“. Vyšetrovateľom NAKA bolo vznesené obvinenie pre viaceré trestné činy, okrem iného pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, korupčné trestné činy a trestný čin zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Deň pred zadržaním, 4. novembra, bol na špeciálnej prokuratúre podať trestné oznámenie na Bernarda Slobodníka a ďalšie osoby v súvislosti s pripravovanou kriminalizáciou jeho osoby.^[17]

Prokurátor podal návrh na väzobné stíhanie Gašpara na všetky tri väzobného stíhania – útekovú, kolúznu aj preventívnu väzbu. 7. novembra sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu rozhodol o väzobnom stíhaní, aby nemohol ovplyvňovať svedkov. Podľa obvinenia chodil aj s ďalšími policajnými funkcionármi na tajné stretnutia s Norbertom Bödörom, kde im odovzdával úplatky a dával pokyny.^[18] Svoju vinu poprel a voči rozhodnutiu o vzatí do väzby podal sťažnosť. Zároveň tvrdí, že ide o kriminalizáciu jeho osoby na základe politickej a mediálnej objednávky.^[19] 23. novembra Najvyšší súd zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu a naďalej ostáva stíhaný vo väzbe.^[20]

Referencie