Kúty
obec
Kostol sv. Jozefa Pestúna
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Senica
Región	Záhorie
Vodné toky	Zelnický potok, Čársky potok, Kútsky náhon
Nadmorská výška	156 m n. m.
Súradnice	48°39′33″S 17°01′15″V / 48,659167°S 17,020833°V / 48.659167; 17.020833
Rozloha	27,16 km² (2 716 ha) [1]
Obyvateľstvo	4 021 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	148,05 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1392
Starosta	Branislav Vávra[3] (nezávislý)
PSČ	908 01 (pošta Kúty 1)
ŠÚJ	504513
EČV (do r. 2022)	SE
Tel. predvoľba	+421-34
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Kúty Nám. Radlinského 981 908 01 Kúty
E-mailová adresa	obec@kuty.sk
Telefón	034/699 9611
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kúty
Webová stránka: kuty.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Kúťan[4]

Kúty sú obec na Slovensku v okrese Senica.

Polohopis

Kúty sa nachádzajú v západnej časti Záhorskej nížiny, asi 4 km východne od rieky Morava a štátnej hranice s Českom. Trojmedzie s Českom a Rakúskom leží asi 8 km juhozápadne. Južne od obce preteká rieka Myjava.

Obec susedí na severe s obcou Brodské, na východe s obcami Čáry a Kuklov, na juhu s obcami Borský Svätý Jur a Sekule a na západe s moravskou obcou Lanžhot.

Kúty sú významnou dopravnou križovatkou; centrom obce vedie cesta I/2 z Malaciek na Holíč, ktorú tu križuje cesta II/425 na Břeclav a II/500 na Senicu. Západne od obce vedie diaľnica D2 z Bratislavy do Brna. Východný okraj obce lemuje železničná trať Bratislava – Břeclav, na ktorú sa v tunajšej stanici pripájajú trate do Sudoměříc a Trnavy.

Dejiny

Z roku 1392 pocádza prvá zmienka o Kútoch vo forme Kuth, v roku 1498 sa objavuje v podobe Kwhty. Prítomnosť ľudí v tejto časti Slovenska však siaha ďaleko do minulosti, čo dokazujú archeologické nálezy osídlenia z doby kamennej (2000 – 1900 pred Kristom) a z doby bronzovej (1500 – 700 pred Kristom). Mladšie nálezy pochádzajú z doby železnej (500 – 0 po Kristovi), predhradištnej a staršej doby hradištnej a poukazujú na kontinuálne osídlenie okolia sútoku riek Morava a Myjava.

Stredoveká osada bola súčasťou ostrokamenského panstva, neskôr patrila rodu Coborovcov. Veľký požiar postihol dedinu v roku 1645, no jej pomerne rýchle obnovenie dokazuje prítomnosť troch mlynov v roku 1678. V roku 1736 prechádza obec do majetku Habsburgovcov.

Obec bola v apríli 1945 vypálená počas oslobodzovacích bojov. Zhorelo 7 domov a 110 hospodárskych stavieb. Poškodený bol aj kostol.^[5]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa Pestúna, jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1718-1726. V roku 1841 bola postavená veža. Obnovou prešiel v roku 1926, kedy bola realizovaná výmaľba interiéru. V roku 1945 bol kostol pri prechode frontu poškodený. Presbytérium kostola je zaklenuté valenou klenbou s lunetami, loď kupolovou klenbou. Interiér kostola má pôdorys oválu. Nachádzajú sa tu dva bočné barokové oltáre z polovice 18. storočia. Kazateľnica je baroková z doby vzniku kostola, krstiteľnica je klasicistická z druhej polovice 18. storočia.^[6] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou pokrytou škridlou.

• 

  Kostol sv. Jozefa Pestúna

• 
• 
• 

• Kaplnka sv. Anny, klasicistická stavba na obdĺžnikovom pôdoryse s valbovou strechou z roku 1852. Stojí na mieste staršej barokovej stavby asi zo 17. storočia. Fasády sú členené lizénovými rámami, priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom.^[7]

• Pomník Andreja Radlinského, súsošie v nadživotnej veľkosti z roku 1930. Autorom súsošia je A. Kovačik.^[8] Nachádza sa pred kostolom.

• Zvonica, murovaná stavba na štvorcovom pôdoryse z roku 1826. Fasády zvonice sú členené lizénami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou. Rezonančné otvory sú polkruhovo ukončené so šambránami.

• 

  Pomník A. Radlinského

• 

  Zvonica

• 
• 

  Detail slnečných hodín

Osobnosti obce

Rodáci

• Pavol Palkovič (* 1930 - † 2009), teoretik drámy a literatúry.
• Jozef Mikuš (* 1934 - † 1997), stredoškolský pedagóg, regionálny historik, propagátor regionálnej histórie a jeden zo zakladateľov gorazdovskej tradície.

Pôsobili tu

• Andrej Ľudovít Radlinský (* 1817 - † 1879), rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, náboženský spisovateľ, zakladateľ Spolku svätého Vojtecha a spoluzakladateľ Matice slovenskej.

Referencie

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Kúty
• Železničná stanica Kúty

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kúty (okres Senica)

Externé odkazy

• Oficiálny web

Zdroj

• Oficiálna stránka obce