Ostredok
vrch
Severovýchodný svah Ostredku
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okresy	Ružomberok, Martin
Obce	Liptovské Revúce, Blatnica
Pohorie	Veľká Fatra
Podcelok	Hôľna Fatra
Povodia	Revúca, Turiec
Nadmorská výška	1 595,6 m n. m.
Relatívna výška	672 m
Súradnice	48°53′59″S 19°04′52″V / 48,8997°S 19,0811°V / 48.8997; 19.0811
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	z obce Blatnica Gaderskou dolinou po a značke
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Ostredok
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Ostredok (1 595,6 m n. m.^[1]) je najvyšší vrch vo Veľkej Fatre. Leží nad obcou Liptovské Revúce, približne 16 km východne od Turčianskych Teplíc.^[2] Na Slovensku je až šesť vrchov s názvom Ostredok.^[3]

Poloha

Nachádza sa v strednej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Hôľna Fatra.^[4] Leží v Žilinskom kraji, na rozhraní okresov Ružomberok a Martin a zasahuje na katastrálne územie obce Liptovské Revúce a Blatnica.^[3] Najbližším sídlom sú na východe Liptovské Revúce, juhovýchodne situované sú Motyčky a Staré Hory a západne leží Blatnica. Vrch patrí do Národného parku Veľká Fatra.^[2]

Opis

Ostredok je súčasťou hlavného hrebeňa pohoria. Má dva vrcholy; hlavný južný (1 595,6 m n. m.) a nepatrne nižší severný (1 592,0 m n. m.). Vrcholy sú nevýrazné, poskytujúce nerušený kruhový výhľad. Svahy Ostredku sú hladko modelované, strmé, v zime na viacerých miestach hrozí nebezpečie padania lavín. Vrcholom prechádza 49 km dlhá Veľkofatranská magistrála, vyznačená červenou turistickou značkou.

Severným smerom susedí Biela skala (1 385 m n. m.), Suchý vrch (1 550 m n. m.) a Ploská (1 532 m n. m.), východným Čierna hora (1 335 m n. m.), Ostré brdo (1 319 m n. m.) a Šturec (1 075 m n. m.), južným Majerova skala (1 283 m n. m.), plytkým sedlom oddelený Frčkov (1 586 m n. m.) a Krížna (1 574 m n. m.) a Kráľova skala (1 377 m n. m.) a západným Smrekov (1 441 m n. m.), Haľamova kopa (1 344 m n. m.), Chládkové úplazy (1 228 m n. m.) a Lubená (1 414 m n. m.).^[5] Masív patrí do povodia Váhu; rieka Revúca a jej prítok Lopušná odvodňujú východné svahy, západne sa zvažujúce napájajú Gaderský potok a jeho prítok Vrátňanský potok, smerujúce do Turca.^[2]

Relatívna výška Ostredku je 672 metrov, čo ho zaraďuje na 14. miesto v rebríčku vrchov s najväčšou relatívnou výškou na Slovensku.^[6]

Korekcia výšky

Severný vrchol s uvádzanou nadmorskou výškou 1 592,0 m n. m. bol do roku 2015 považovaný za najvyšší vrch Veľkej Fatry a tak bol uvádzaný aj v turistických mapách.^[7] V lete 2015 Klub slovenských turistov osadil na južnom vrchole, približne 400 m juhojuhovýchodne od severného vrcholu informačnú tabuľu s nápisom „Pustolovčia / 1595 m / najvyšší bod Veľkej Fatry“.^[8] Následné meranie domnienku predbežne potvrdilo, čakalo sa na oficiálne potvrdenie výšky.^[9] V roku 2015 potvrdili merania Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, že vyššia je južnejšie položená kóta (turistami nazvaná „Pustolovčia“), preto v roku 2016 Názvoslovná komisia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky prerokovala zmenu názvu, polohy aj výšky Ostredku. Názov Ostredok zostal pre najvyšší bod masívu ponechaný, bola tak však pomenovaná južnejšie položená nová kóta. Nižšia z kót, ktorá bola v minulosti pomenovaná Ostredok, zostala bez názvu. Nadmorskú výšku nižšej z kót úrad spresnil na 1 592,54 m n. m. (zaokrúhlene 1 593 m n. m.) a nadmorskú výšku vyššej z kót na 1 595,58 m n. m. (zaokrúhlene 1 596 m n. m.).^[10]

Názov Pustolovčia bol určený ako štandardný názov pre lúku na úbočí Ostredku.^[10] Na pôvodnom mieste označenia vrcholu bol osadený nový turistický smerovník s názvom Ostredok - rázcestie, kde sa na červený chodník pripája zelená turistická značka z Dedošovej doliny.^[1]

Geológia

Jeho jemne modelované svahy buduje mráznické súvrstvie fatrika. Mladšie horniny vystupujú v tektonických oknách na niektorých miestach v blízkej Gaderskej doline.

Výhľady

Hôľnatá vrcholová časť bez vyššej vegetácie, nadmorská výška a poloha umožňuje výnimočný kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé veľkofatranské vrcholy, no tiež Malú Fatru, Oravskú Maguru i Beskydy, Západné, Vysoké a Nízke Tatry, Veporské vrchy, Poľanu, Javorie, Vtáčnik, Strážovské vrchy a Moravsko-sliezske Beskydy.^[11] Ojedinele je možné vidieť vrchy 4 susedných krajín; Kékes (1 014 m n. m.) v Maďarsku, Schneeberg (2 076 m n. m.) v Rakúsku, Lysú horu (1 328 m n. m.) v Česku a Babiu horu (1 723 m n. m.) v Poľsku.

Prístup

• po červeno značenej Veľkofatranskej magistrále hlavným hrebeňom:
  • od severovýchodu z rázc. pri Chate pod Borišovom cez Ploskú a Suchý vrch
  • od juhu z Krížnej cez Frčkov
• po žltej značke:
  • od západu z obce Blatnica Gaderskou dolinou a rázc. Drobkov, odtiaľ po zelenej cez Ostredok - rázcestie; trvanie: ↑ 5:35 h, ↓ 4:30 h
  • od východu z obce Liptovské Revúce (Vyšná Revúca) cez vrch Chyžky, odtiaľ po hrebeni; trvanie: ↑ 3:45 h, ↓ 3:00 h
• po modrej značke:
  • od severozápadu z obce Necpaly Necpalskou dolinou cez Balcierovo a Koniarky; trvanie: ↑ 5:30 h, ↓ 4:05 h
  • od juhu z obce Staré Hory cez Krížnu; trvanie: ↑ 4:05 h, ↓ 3:15 h^[2]

Galéria

• 

  Frčkov a Ostredok

• 

  Ostredok

• 

  Severný, pôvodný vrchol

Referencie

Literatúra

• VKÚ Harmanec, s. r. o., Kynceľová, č. 121, Turistická mapa 121 Veľká Fatra 1 : 50 000, 8. vydanie, 2017, ISBN 978-80-8144-149-3

Pozri aj

• Veľká Fatra
• Národný park Veľká Fatra
• Zoznam vrcholov vo Veľkej Fatre

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostredok (vrch vo Veľkej Fatre)

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Poloha na turistickej mape
• Poloha na turistickej/cykloturistickej mape
• Diaľkové pozorovanie z Ostredku, časť 1, časť 2 na Refraktor.pl (po poľsky)
• O predošlom slovenskom diaľkovom rekorde z Ostredku v relácii Televízne noviny v archíve TV Markíza (video)